Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: R. L., nar. XX. D. XXXX, bytom V. U., O. X. XXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, Nitra, Farská 40, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o 4.361,23 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/137/2013-286 zo 16. decembra 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 3.541,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6. augusta 2013 do zaplatenia; výrokom II. návrh vo zvyšku zamietol; výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 212,50 na účet Okresného súdu Senica a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.149,64 eur na účet zástupcu žalobkyne.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 788 ods. 1, ods. 2; § 790 písm. a), b) a c); § 790 a § 793 O. z. (Občiansky zákonník - zák. č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov) ako aj ustanovením § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 586/2008 v znení účinnom do 31. januára 2013 a vecne vychádzal zo skutkových zistení, keď mal preukázané, že dňa 1. júla 2012 žalovaná ako poisťovateľ uzatvorila so žalobkyňou ako poistníkom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Mercedes Benz E 320 CDi e. č. SE505BT, so spoluúčasťou 5%, min. 165,97 eur. Po uzatvorení zmluvy v čase od 21.00 hod. dňa 2. októbra 2012 do 6.40 hod. dňa 3. októbra 2012 došlo k odcudzeniu motorového vozidla a žalovaná ako poisťovateľ vyplatila žalobkyni plnenie na sumu 4.718,08 eur. Predmetná suma predstavuje rozdiel medzi sumou všeobecnej hodnoty vozidla určenej žalovanou vo výške 7.258,58 eur a sumami 362,93 eur (spoluúčasť a 2.177,57 eur) (nedostatočné zabezpečenie

- 30%). Žalobkyňa v konaní žiadala o zaplatenie sumy 4.361,23 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 9.079,31 eur (suma 8.517 eur predstavujúca všeobecnú hodnotu vozidla určeným znaleckým posudkom vypracovaným na podnet právneho zástupcu žalobkyne + poistné do zániku poistenia) a sumou 4.718,08 eur (žalovanou uhradené poistné plnenie). Prvoinštančný súd uviedol, že poisťovňa musí už pri uzavieraní poistenej zmluvy vedieť, aké riziko jej vznikne v priebehu poistného pomeru, preto je len prirodzené, že poisťovňa musí mať už v štádiu uzavretia zmluvy podobné informácie o možnosti vzniku poistnej udalosti. V danom prípade z pripojenej poistnej zmluvy a vykonaného dokazovania vyplynulo, že poisťovňa pri uzatváraní zmluvy poznala zabezpečovacie zariadenie vozidla, keď z

obhliadky vozidla bola vyhotovená i fotodokumentácia, preto mala všetky informácie o zabezpečení vozidla. Žalobkyňa nepovažovala zabezpečenie vozidla za nedostačujúce, pričom prvoinštančný súd bol toho názoru, že predmetom poistnej zmluvy je motorové vozidlo, ktorého hodnota predstavuje značne vyššiu finančnú sumu a nakoľko vykonávanie činnosti v oblasti poisťovníctva je predmetom podnikateľskej činnosti žalovanej, muselo jej byť ako poisťovateľovi zrejmé, že zabezpečenie vozidla, ak ho považovala za nedostatočné, je nevyhnutné vyriešiť a za tým účelom vykonať potrebné kroky a opatrenia ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy. Žalovaná poistila motorové vozidlo, keď k tomu mala aj všetku potrebnú dokumentáciu, a preto nemožno od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby zmenila alebo vylepšila zabezpečovací systém až po uzatvorení zmluvy. Vyššie uvedená poistná zmluvy je v zmysle § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, keďže k jej uzatvoreniu došlo medzi žalovanou ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje O. z. v § 53 ods. 4 písm. a) aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Prvoinštančný súd nemal preukázané, že by sa žalobkyňa s obsahom zmluvných dojednaní aj reálne oboznámila v čase vzniku zmluvy, nakoľko existencia tejto formulácie v zmluve ešte neznamená, že k oboznámeniu aj došlo. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. o) O. z. patriacich ustanoveniach, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by sa žalobkyňa reálne oboznámil s poistnými podmienkami teda, že v skutočnosti ohľadom zabezpečenia vozidla žalovaná ako poisťovateľ naozaj riešila, nie je zrejmé, prečo žalovaná pristúpila k zníženiu poistného plnenia. Konanie žalovanej je nelogické, zavádzajúce, zakladajúce podozrenia z vypočítavosti. Nie je prijateľné, aby žalovaná ako poisťovateľ znížila svojvoľné plnenie bez relevantných zákonných dôvodov. Konanie žalovanej v danom prípade musí byť striktné v s súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a keďže tieto majú kogentný charakter súd ich musí aplikovať prednostne pred všeobecnou úpravou poistných zmlúv. Žalobkyňa má nárok na celú sumu poistného plnenia tak, ako keby k odpočítaniu nebolo došlo. Keďže v konaní nebola ustálená všeobecná hodnota vozidla ku dňu 2. septembra 2012 súd prvej inštancie vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom č. 20/2015 zo dňa 2. augusta 2015, ktorou bola stanovená všeobecná hodnota vozidla k uvedenému dátumu na sumu 8.260 eur. Navrhovateľ, keď tak priznal 3.541,92 eur, ktorá suma predstavuje všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 8.260 eur po odpočítaní už uhradeného poisteného plnenia v sume 4.718,08 eur. Podľa článku XV bod 8 zmluvných dojednaní je poisťovňa oprávnená v prípade totálnej škody zúčtovať poistné do konca poisteného obdobia. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni uvedenú sumu ako čistý zostatok nevyplateného poistného plnenia vo výške 3.541,92 eur a vo zvyšku návrh zamietol. V zmysle § 517 ods. 2 O. z. vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže sa jedná o omeškanie s plnením iného peňažného dlhu.

3. Proti výroku I/ (uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 3.541,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6. augusta 2013 do zaplatenia) a IV/ (povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.149,64 eur na účet zástupcu žalobkyne) rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím, resp. jeho zrušením a vrátením veci na konanie súdu prvej inštancie. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu ohľadom toho, že ten nemal preukázané, že by sa bola bývalá žalobkyňa reálne oboznámila s obsahom zmluvných dojednaní žalobkyňa v čase vzniku zmluvy a preto dospel k záveru, že ide o absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 písm. a/ O.z. Z Dodatku č.1 k PZ č.5710102512 zo dňa 16. júna 2012, ktorý podpísala žalobkyňa v Borskom Mikuláši, jasne vyplýva, že bola oboznámená s príslušnými zmluvnými dojednaniami, ako aj to, že je povinná dať si zabezpečiť svoje motorové vozidlo proti krádeži predpísanými prostriedkami zabezpečenia. Z žalobkyňou vyplneného dotazníka pri odcudzení vozidla vyplýva, že vozidlo v čase odcudzenia nemalo zapnutý alarm systém, bolo len uzamknuté a malo aktívny imobilizér. Odvolateľka namietala aj spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobkyne, keď znalec si podľa

svojho uváženia zvolil pri výpočte koeficientu dopytu k5 vo výške 0,6, pričom uvedená hodnota nie je jasne preukázaná. Nakoniec namietala aj procesné pochybenie zo stravy prvoinštančného súdu spočívajúce v tom, že jej bol rozsudok prvoištančného súdu doručený až uplynutím lehoty uvedenej v § 158 ods. 5 O.s.p..

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedla, že žalovaná jej poistila motorové vozidlo v stave, v akom ho obhliadla, t. j. poznala v tom čase zabezpečovacie zariadenie vozidla, pričom nemala žiadne výhrady k tomu, že by bolo malo bývalo motorové vozidlo nedostatočné zabezpečenie proti krádeži. K výhrade všeobecnej hodnoty vozidla uviedla, že bolo procesnou povinnosťou žalovanej predložiť k tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

10. Dôvodom zníženia poistného plnenia zo strany žalovanej malo byť porušenie povinnosti žalobkyne v tom, že motorové vozidlo nebolo zabezpečené alarmom podľa dojednaných poistných podmienok, konkrétne bod 1/ písm. b/ čl. VII - predpísané spôsoby zabezpečenia, kde je upravená povinnosť poisteného zabezpečiť vozidlo v hodnote od 20.000 eur do 50.000 eur jednou z variánt tam predpísanými spôsobmi zabezpečenia. Tu odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaná vyžadovala inštaláciu požadovaných zabezpečovacích zariadení a vozidlo ich v čase uzavretie poistnej zmluvy nemalo, nemala jednoznačne uzatvárať poistnú zmluvu, pretože ona mala vedomosť o stave zabezpečenia vozidla už v čase uzavretia zmluvy, keďže predmet poistenia bol prehliadnutý (obhliadka) ňou poverenou osobou, ktorá garantovala spôsobilosť motorového vozidla na to, aby toto mohlo byť poistené. Pokiaľ uzavrela so žalobkyňou poistnú zmluvu, ktorá nekorešpondovala s poistnými dojednaniami ňou

navrhnutými tak došlo k odchýleniu sa od poistných podmienok v prospech žalobkyne (§ 788 ods.4 O.z.), preto nebola oprávnená znížiť poistné plnenie.

11. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Citované ustanovenie zakotvovalo dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

13. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade dôkazná povinnosť preukázať, že všeobecná hodnota motorového vozidla nebola vo výške stanovenej v znaleckom posudku, bola na strane žalovanej, ktorá z tohto svojho tvrdenia vyvodzovala pre seba priaznivé dôsledky.

14. Napokon posledná odvolacia námietka spočívajúca v procesnom pochybení súdu spočívajúcom v nedoručení rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote v zmysle § 158 ods. 5 O.s.p. bola vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu bez právnej relevancie, keďže sa jedná o odvolací dôvod, ktorý niekdajší O.s.p. pripúšťal, pretože v prípade jeho porušenia nešlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade je však potrebné konštatovať, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k jeho odoslaniu (nie doručeniu) po uplynutí 30 dňovej lehoty, ale ako vyplýva zo spisu k odoslaniu (jeho vypraveniu) došlo v 30 dňovej lehote, t.j. 15. januára 2016 (vyhlásený bol 16. decembra 2015). Na margo uvedeného treba uviesť, že sankcia za nedodržanie tejto lehoty by závisela od príčiny, pre ktorú sa táto lehota nestihla, t.j. od operatívneho opatrenia až po záver o disciplinárnej zodpovednosti sudcu podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z.z.. V konaní pred Ústavným súdom SR to môže byť súčasť záveru o zbytočných prieťahoch, ktoré viedli k uloženiu povinnosti zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).