Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/80/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu : Košický samosprávny kraj Košice, Námestie Maratónu mieru 1, Košice, proti žalovaným: 1. B. R.C., C.. X. C. XXXX, S. A. U., O. XX, zastúpenému JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach, Krmanova 1, 2. B.. X. V. O., U.. B., C.. X. W. XXXX, S.Ú. A. U., I. X, zastúpenej JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach, Magurská 3, 3. ČSOB, a.s. Bratislava, so sídlom v Bratislave, Michalská 18, o určení neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18. januára 2016 č.k. 12C/131/2005-557 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade dňa 20. augusta 2003, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a liste vlastníctva Č.. XXXX, I.. Ú.H.. U., a to budova súpisného čísla 99, postavená na parcele č. 59/3, ďalej pozemok parcelného č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, ktorej vklad bol povolený dňa 21.8.2003 Správou katastra Rožňava pod sp. zn. V-1354/02, ako aj vo výroku o určení, že záložná zmluva uzavretá dňa 20. októbra 2003 medzi B.. X. V. - O., U. B. a Istrobankou, a.s. Bratislava je neplatná.

M e n í rozsudok vo výroku, ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Rožňava a žalovanou v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V-486/04 tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 18. januára 2016 č.k. 12C/131/2005-557 určil, že prevod nehnuteľného majetku vedeného Správou katastra Rožňava na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXXX, I.. Ú.. U.X. parcela č. 59/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 773 m2, parcely č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 962 m2, parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2, parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, parcela č. 59/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, parcela č. 60 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, parcela č. 61 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2, budova súpisného č. 99 na parcele č. 59/1, budova súpisné č. 99 na parcele 99/3 a súpisné č. 99 na parcele č. 59/7 medzi B. R.C., predávajúcim a kupujúcou B.. X. V. O., U. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave pod č. V 1354/03 a V 486/04, je

neplatný. Zároveň určil, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 20. októbra 2003 medzi B.. X. V. O., rodenou B. a Istrobankou a.s. Bratislava, je neplatná. Zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.333,90 € na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Hedvigy Gallovej, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom tohto súdneho konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 20. augusta 2003 medzi žalovaným v 1. rade B. R. a žalovanou v 2. rade B.. X. V. O. a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá dňa 20. októbra 2003 medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade.

3. Zo spisu Okresného súdu Rožňava zn. 8C/319/99 súd zistil, že prevod nehnuteľného majetku vedeného v katastrálnom území Rožňava v pozemnoknižnej vložke č. 1898, pozemnoknižná parcela č. 64 - záhrady o výmere 1111 m2, pozemnoknižná parcela č. 65 - hospodárske budovy, dvor a záhrady o výmere 1841 m2 zameraný geometrickým plánom Geospol v Košiciach č. 10813-306-19/95 zo dňa 10. apríla 1995, vedených pod novovytvorenými parcelnými číslami KN 59/1, zastavaná plocha o výmere 2738 m2, parcela č. KN 60 - zastavaná plocha o výmere 2 m2, parcela č. KN 61 - ostatné plochy o výmere 262 m2 uskutočnený zo žalovaného (Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava) na žalovaného (Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov) na základe dohody o vydaní veci zo dňa 28.6.1995, je neplatný. Na odvolanie Rádu premonštrátov Opátstvo Jasov bol Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 25. marca 2004 č.k. 13Co/148/2003-210 potvrdený rozsudok Okresného súdu Rožňava. Súdy konštatovali, že dohoda o vydaní nehnuteľností je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, lebo bola uzavretá v čase, keď právo na vydanie nehnuteľnosti zaniklo, a navyše za Nemocnicu s poliklinikou Sv. Barbory v Rožňave vystupovala fyzická osoba, ktorá nebola štatutárom a nemala oprávnenie na uzavretie takejto dohody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. mája 2004.

4. Počas súdneho konania o neplatnosť dohody o vydanie nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8C/319/99 kúpnou zmluvou zo dňa 29. októbra 2001 Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov ako predávajúci odpredal žalovanému v 1. rade B. R. ako kupujúcemu nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XX, I. Ú. U., budovu súpisné č. 99 postavenú na parcele č. 59/1, a to z tejto stavby iba časť, ktorá je v znaleckom posudku Ing. Martina Vagaša, CSc. označená ako nevyužívaná prístavba a je vyznačená na geometrickom pláne č. 17130964-83/98 zo dňa 12. júla 1998 ako parcela č. 59/3 - zastavaná plocha o výmere 512 m2. Kúpna cena bola dohodnutá sumou 500.000,- Sk so splatnosťou do 15. decembra 2001. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 4. februára 2002 pod sp. zn. V 67/02.

5. Ďalšou zmluvou o prevode nehnuteľnosti - kúpnou zmluvou zo dňa 3. septembra 2002 Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov ako predávajúci odpredal B. R. nehnuteľnosti budovu č. 99 postavenú na parcele č. 59/1, ďalej parcelu 59/1 - zastavaná plocha o výmere 773 m2, parcelu č. 59/3 - zastavaná plocha o výmere 512 m2, parcelu č. 59/4 - zastavaná plocha o výmere 962 m2, parcelu č. 59/5 - zastavaná plocha o výmere 491 m2, parcelu č. 60 - zastavaná plocha o výmere 1 m2 a parcelu č. 61 - ostatné plochy o výmere 263 m2. Kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 2.000.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 5. septembra 2002 pod č. V 1202/02.

6.Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. decembra 2008 č.k. 6Co/319/2007-247 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 23. júla 2007 č.k. 12C/131/2005-185 vo výroku o určení neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Opátstvom Rádu premonštrátov v Jasove a žalovaným B. R., ktorých vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 67/02 a V 1202/02 tak, že žalobu v tejto časti zamietol. V ostatnej časti zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že aj keď zistil, že uvedené zmluvy boli uzavreté v rozpore s § 39 OZ, nemohol súd žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie - absencie na žalovanej strane, lebo účastníkom konania nebol ďalší účastník kúpnej zmluvy Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov.

7.Ďalším rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 27. júna 2013 č.k. 12C/131/2005-456 bola zamietnutá žaloba žalobcu ohľadom neplatnosti prevodu nehnuteľného majetku medzi B. R. ako predávajúcim a B.. X. V. O., rodenom B. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 1354/03 a V 486/04. Zároveň súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom území

Rožňava, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod č. V 1739/03 budova súpisné číslo 99 na parcele č. 59/3, parcela č. 59/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a parcela č. 59/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 medzi B.. X. V. O. rodenou B. a Istrobankou, a.s. Bratislava. Zároveň súd zastavil konanie o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX I. Ú. U. pod č. V 848/03 - budova č. 99 na parcele č. 59/7, parcela č. 59/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 962 m2 a parcela č. 59/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2 medzi B. R. a Istrobankou, a.s., Bratislava. Taktiež zastavil konanie ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ohľadom parcely č. 2332/2.

8. Na odvolanie žalobcu bol rozsudok okresného súdu zo dňa 27. júna 2013, č.k. 12C 131/2005-456 uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. augusta 2015 č.k. 6Co/232/2014-517 zrušený (v spojení s dopĺňacím rozsudkom) vo výrokoch, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu ohľadom neplatnosti prevodu nehnuteľného majetku medzi B. R. ako predávajúcim a B.. X. V. O., rodenou B. ako kupujúcou na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Rožňava pod č. V 1354/03 a V 486/04, ako aj vo výroku, ktorým zamietol žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok v katastrálnom území Rožňava zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pod č. V 1739/03 uzavretej medzi B.. X. V. O. rodenou B. a Istrobankou a.s., Bratislava, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ostatnej časti zostal rozsudok bezo zmeny.

9. Predmetom konania teda zostal len výrok o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade B. R. ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade B.. X. V. O.u rodenou B. ako kupujúcou a taktiež o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú uzavrela žalovaná v 2. rade so žalovanou v 3. rade (t.č. ČSOB, a.s., Bratislava).

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v 1. rade B. R. ako predávajúci a B.. X. V. O., rodená B. ako kupujúca uzavreli dňa 20. augusta 2003 kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Rožňava, a to budova súpisné č. 99 nachádzajúca sa na parcele č. 59/3 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 265 m2, pozemok parcelného čísla 589/6 (opravený na správne č. 59/6) - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 203 m2. Predávajúci odpredal nehnuteľnosti uvedené v čl. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu 740.000,- Sk. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do 25. decembra 2003. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava dňa 21. augusta 2003 pod č. V 1354/03.

11. Žalovaná v 2. rade ako záložca uzavrela dňa 20. októbra 2003 s Istrobankou, a.s., so sídlom v Bratislave ako záložný veriteľ zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Rožňava, budova súpisné č. 99 na parcele 59/3 - pozemok parcelného č. 59/3 - zastavaná plocha o výmere 265 m2, pozemok pacelného čísla 59/6 - zastavaná plocha o výmere 203 m2. Vklad záložného práva bol povolený Správou katastra Rožňava dňa 22. októbra 2003 pod č. V 1739/03.

12. Vzhľadom na to, že dohoda o vydanie nehnuteľností z Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory na Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov bola absolútne neplatným právnym úkonom, aj ďalšie právne úkony - kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade Y.. B. R. a žalovanou v 2. rade B.. X. V. O. rodenou B. zo dňa 20. augusta 2003, ktorej vklad bol povolený 21. augusta 2003 pod č. V 1354/03 je absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň aj nasledujúci právny úkon - zmluva uzavretá medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade o zriadení záložného práva je neplatným právnym úkonom.

13. Súd dospel k záveru, že ak je určitý právny úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľností a v prípade ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobudateľa, ktorého vlastnícke právo by mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Súd konštatoval, že vlastnícke právo nemožno nadobudnúť od nevlastníka.

14. Preto súd vyhovel žalobe o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 1354/03 a taktiež aj žalobe o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 1739/03.

15. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

16. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaviť. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/,d/ a f/ O.s.p.. Uviedol, že absentuje aktívne legitimovaný žalobca. Subjektom, ktorý uzatvoril sporné zmluvy s Rádom premonštrátov Opátstvo Jasov bola Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 173 359 22. Dňa 7. septembra 2005 vznikol nový subjekt s názvom Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 36 597 341, ktorý nie je subjektom žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 12C/131/2005. Súd počas konania nezistil a nevenoval ani pozornosť, že existovali dva subjekty s temer totožným názvom. Obe organizácie existovali istú dobu popri sebe a jedná k druhej nie sú v žiadnom právnom vzťahu právneho nástupníctva. Pôvodný žalobca zanikol ku dňu 31. decembru 2006 bez právneho nástupcu, čo potvrdzuje aj žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23. septembra 2009. Od momentu zániku žalobcu súd konal v omyle so subjektom, ktorý nebol v žiadnom vzťahu k predmetu tohto konania. Súd v zápisnici o pojednávaní uvádzal ako žalobcu Nemocnicu s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, aj keď takýto subjekt neexistoval. Vyčítal súdu, že súd neskúmal, či Košický samosprávny kraj je nositeľom práv v tomto konaní, a uspokojil sa s tvrdením, že sa tento subjekt ako žalobca „cíti“. Ak by súd dospel k záveru, že Košický samosprávny kraj je právnym nástupcom pôvodného žalobcu, mal súd pri zmene účastníka postupovať podľa § 92 O.s.p. a rozhodnúť o zmene účastníka. Podľa odvolateľa k zmene účastníctva dôjde vtedy, keď súd zmenu pripustí. Vyčítal súdu, že esenciálnou úlohou súdu malo byť preukázanie toho, že účastníkmi konania sú tí, ktorým svedčia procesné a hmotnoprávne práva a povinnosti. Má za to, že tento nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu nie je možné žiadnym procesným spôsobom zhojiť, konanie je zmätočné, a preto v ňom nie je možné pokračovať. Vyčítal súdu aj to, že neexistoval naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Podľa odvolateľa aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je určovacou žalobou. Určenie neplatnosti právneho úkonu sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie. Vyslovil názor, že navrhovaný žalobný petit nespĺňa podmienky naliehavého právneho záujmu. V žiadnom prípade nedôjde k odstráneniu spornosti vzťahov medzi účastníkmi, a nedocieli sa zaistenie práva žalobcu. Výrok o neplatnosti zmluvy a zriadení záložného práva je zmätočný a nevykonateľný. Napadol aj výrok o náhrade trov konania. Poukázal na to, že trovy konania vznikli osobám, ktoré nikdy neboli účastníkmi konania. Žiadal priznať náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/ a f/ O.s.p.. Vyčítala súdu, že nerozhodol o návrhu na zámenu účastníkov konania. Konanie postráda aj návrh účastníka na zmenu účastníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (v konaní), t.j., že je aktívne vecne legitimovaný. Súd počas konania nezistil, že po podaní žaloby existovali dva subjekty s temer totožným názvom Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, z ktorých jeden bol príspevkovou organizáciou a druhý akciovou spoločnosťou. Uviedla, že súd ešte na pojednávaní dňa 23. mája 2013 považoval za žalobcu Nemocnicu s poliklinikou sv. Barbory, lebo takto bol žalobca označený v zápisnici o pojednávaní. Vyčítala súdu, že sa dôsledne nezaoberal tým, či po zrušení žalobkyne prešla aktívna legitimácia na Košický samosprávny kraj ako zriaďovateľa žalobcu podľa zák. č. 523/2004 Z.z.. Vyslovila názor, že žalobca nie je právnym nástupcom „navrhovateľa“, a preto zmena účastníka podľa § 92 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Súd mal konanie zastaviť podľa § 104 ods. 2 O.s.p.. Vyčítala súdu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno podľa § 80 písm. c/ O.s.p., t.j. mal preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má naliehavý právny záujem. Napadla aj výrok o trovách konania poukazujúc na to, že JUDr. Gallová bola splnomocnená Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, ktorá ale nebola účastníčkou konania. Výrok o trovách konania je tak nepreskúmateľný a zmätočný. Aj výrok o neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade je zmätočný a nevykonateľný, lebo postráda bližšiu špecifikáciou.

18. Žalovaná v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade uviedla, že žalovaná v 3. rade bola v zmluvnom vzťahu výlučne so žalovanou v 2. rade. Podkladom pre uzavretie príslušných zmlúv o hypotekárnom úvere bola zmluva o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpna zmluva, ktorá bola riadne zavkladovaná a z ktorých jednoznačne a nepochybne vyplývalo, že vlastníkom nehnuteľností, a teda aj osobou oprávnenou na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere poskytnutom za účelom uhradenia kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti bola žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 3. rade

nemala dôvod ani právny titul na to, aby preverovala správnosť zápisu v katastri nehnuteľnosti. Bola dobromyseľná, nakoľko konala v dobrej viere v súlad v katastri nehnuteľnosti s faktickým stavom. Uviedla, že nemá vedomosť o skutočnostiach uvádzaných v odvolaní žalovanými v 1. a 2. rade týkajúcich sa nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalovaná v 3. rade v celom doterajšom konaní namietala nedostatok pasívnej legitimácie, lebo nie je oprávnená konať vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti riadne zavkladovaných záložných zmlúv. Nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť neplatnosť záložných zmlúv riadne zapísaných na liste vlastníctva a ani sa vyjadriť k aktívnej legitimácie žalobcu.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že na žalobcu od účinnosti zákona č. 446/2001 Z.z., t.j. od 1.1.2003 prešla zriaďovateľská pôsobnosť aj Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory, príspevkovej organizácii, IČO:17 335 922, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1. Na žalobcu prešli aj všetky majetkové práva, ktoré táto organizácia spravovala, ako správca majetku štátu. Poznamenal, že vyšší územný celok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z.z. mohol zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorú zriadil podľa osobitného predpisu. Uznesením č. 191/2006 z 9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja, ktoré nadobudlo účinnosť ku dňu 31. decembru 2006 došlo k zrušeniu Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory so sídlom v Rožňave, a s majetkom vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja nakladal Košický samosprávny kraj. Podľa názoru žalobcu zrušenie správcu majetku nezakladá dôvod na zmenu účastníka konania podľa § 92 O.s.p., lebo správca majetku iba vo svojom mene spravoval majetok, ktorý je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja, t.j. žalobcu.

20. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázal na to, že žalobca trovy konania vyčíslil v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a uplatnil si iba trovy konania, ktoré mu vznikli so zastupovaním právnou zástupkyňou.

21. Z písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade na vyjadrenie žalobcu vyplýva, že podľa žalovanej v 2. rade žalobca neodstránil nimi namietanú aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na to, že po zrušení pôvodnej žalobkyne malo dôjsť k jej zlúčeniu do rozpočtovej organizácie Správa záväzkov a pohľadávok ako jeho právneho nástupcu ku dňu 31.12.2006. Správa záväzkov a pohľadávok namietala svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore, a uviedla, že ako žalobca v tomto konaní má byť označený Úrad samosprávneho kraja. Žalovaná v 2. rade opätovne namietala, že Košický samosprávny kraj nie je právnym nástupcom Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory Rožňava podľa zákona č. 523/2004 Z.z., čo mal sám Košický samosprávny kraj uviesť vo vyjadrení zo dňa 23.9.2009. Za zarážajúce považovala vyjadrenie žalobcu, že súd správne konal, keď postupoval bez vydania uznesenia o zmene účastníka konania podľa § 92 ods. 2 O.s.p.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými v 1. a 2. rade ako oprávnenými osobami včas proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal tieto odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných je možné iba čiastočne vyhovieť, aj keď z iných dôvodov.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 20.10.2003, ako aj vo výroku o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade je vecne správny, a preto ho odvolací súd v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.6.2017 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP.

25. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolanie 1.2.2016 a 2.2.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

28. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1.7.2016, podmienky prípustnosti odvolania, ako aj dôvody odvolania, bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

29. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 , ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 .

30. Odvolatelia namietali odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., t.j. že neboli splnené podmienky konania, a taktiež podľa § 205 ods. 2 písm. b/, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. V ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. sú taxatívne vymenované dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie. Pod dôvodom § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), treba považovať vady, ktoré sú spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí napr. skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného a nesprávneho zistenia skutkového stavu z dôvodu, že súd pri vykonaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol riadne predvolaný a poučený (§ 126 ods. 2 O.s.p.) etc.

32. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

35. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až

§ 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

36. Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade zo dňa 20.8.2003, ako aj o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 20. októbra 2003 medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade, ako vecne správny potvrdil.

37. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

38. K odvolacej námietke žalovaných ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu Košického samosprávneho kraja odvolací súd uvádza nasledovné :

39. Žalobcom v konaní vedenom pod sp.zn. 12C 131/2005 bola príspevková organizácia Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory, so sídlom v Rožňave, Špitálska 1, IČO: 17 335 972.

40. Počas konania uznesením č. 191/2006 z 9. zasadnutia zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja zo dňa 11.12.2006 bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory so sídlom v Rožňave.

41. Zriaďovacou listinou zo dňa 30.3.2007 zriaďovateľ Košický samosprávny kraj zriadil organizáciu Správu záväzkov a pohľadávok, Poštová 15, Košice, ktorej činnosťou malo byť vymáhanie pohľadávok a úhrada záväzkov aj zrušenej Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave.

42. Vlastníkom nehnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie, bol aj naďalej Košický samosprávny kraj na základe zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov. Teda aktívne legitimovaným na konanie v danej veci je Košický samosprávny kraj.

43. Inými slovami povedané, po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave právnym nástupcom sa stal Košický samosprávny kraj, ktorý je nielen zriaďovateľom príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou v Rožňave, ale aj vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetku Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave, príspevkovej organizácie.

44. Nesprávne sú úvahy odvolateľov, že po zrušení príspevkovej organizácie zriaďovateľom mal byť podaný návrh na zámenu účastníka konania. Príspevkové organizácie na území Košického samosprávneho kraja zriaďuje a zrušuje Košický samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý dáva do správy príslušnej príspevkovej organizácii. Naďalej ale Košický samosprávny kraj zostáva vlastníkom nehnuteľného majetku.

45. Po zrušení príspevkovej organizácie Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave aktívne legitimovaným na uplatnenie nárokov z titulu neplatnosti právnych úkonov je vlastník nehnuteľnosti a tým je Košický samosprávny kraj.

46. Nebolo treba rozhodovať o zámene účastníka konania, lebo v danom prípade išlo (iba) o právne nástupníctvo, keď po zrušení príspevkovej organizácie začal žalobca Košický samosprávny kraj vykonávať svoje právo, ktoré mu patrí ako vlastníkovi predmetných nehnuteľností.

47. Ako už bolo vyššie konštatované, predmetom tohto konania sú už len výroky o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade B. R. ako predávajúcim a žalovanou v 2. rade B.. X. V. O. ako kupujúcou a tiež o určenie neplatnosti zmluvy o zriadenie záložného práva uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a žalovanou v 3. rade (toho času ČSOB, a.s. Bratislava).

48. Medzi účastníkmi konania nie je sporná tá skutočnosť, že dohoda o vydaní predmetných nehnuteľností uzavretá medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave a Rádom Premonštrátov

- Opátstvo Jasov zo dňa 28.6.1995 bola vyslovená za neplatnú pre rozpor so zákonom, a tak išlo o absolútne neplatný právny úkon, o čom svedčí rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.2.2003, sp.zn. 8C 319/1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.3.2004, č.k. 13 Co 148/03-210 (sp.zn. 13 Co 150/2003).

49. Odvolací súd na tomto mieste opakuje a zdôrazňuje, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať aj ten, kto ju sám spôsobil.

50. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (nulita) spočíva v tom, že právny úkon síce existuje, ale jeho právne účinky nenastanú. Právny úkon teda nenadobúda účinnosť, a to ani v prípade rozhodnutia o jeho vklade do katastra nehnuteľností.

51. Ak teda v danej veci uzavretá dohoda o vydaní veci (uzavretá medzi Nemocnicou s poliklinikou sv. Barbory Rožňava a Rádom Premonštrátov - Opátstvo Jasov) je neplatná (pre rozpor so zákonom), nemohli nastať právne účinky, ani pokiaľ ide o prevod vlastníctva (nezákonne vydaných nehnuteľností) z Rádu Premonštrátov - Opátstvo Jasov na žalovaného v 1. rade B. R., na základe kúpnych zmlúv, ktorých vklad bol povolený Správou katastra v Rožňave pod č. V 67/02 a V 1202/02, a to bez ohľadu na výsledok konania o neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi Rádom Premonštrátov - Opátstvo Jasov a žalovaným v 1. rade B. R., v ktorom bola žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá len z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nežaloval v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy aj Rád Premonštrátov Opátstvo-Jasov.

52. Medzi účastníkmi nie je spor o tom, že žalovaný v 1. rade B. R. ako predávajúci a B.. X. V. O., rodená B., ako kupujúca, uzavreli dňa 20.8.2003 kúpnu zmluvu. Predmetom zmluvy podľa Článku 1 boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX I.. Ú.. U., budova súpisné č. 99, nachádzajúca sa na parcele 59/3 o výmere 265 m2 aj s pozemkom, na ktorom je táto postavená, ako aj pozemok parcelného č. 589/6 (opravený na č. 59/6) o výmere 203 m2. Predávajúci odpredal nehnuteľnosti uvedené v Článku I. tejto zmluvy a kupujúca kúpila tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva za 740.000,-Sk. Splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá do 25.12.2003. V Článku III. tejto zmluvy pod označením „technický popis nehnuteľnosti“, sa v druhom odseku uvádza, že „predávajúci prehlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani iné právne povinnosti ku dňu návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktoré by mohli brániť ich nerušenému užívaniu a prípadnému prejavu vôle kupujúceho odstúpiť od zmluvy“. Pravosť podpisu Mirona Fabínyho bola overená dňa 21.8.2003. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra v Rožňave dňa 21.8.2003 pod č. V 1354/03.

53. Taktiež nebolo sporné, že dňa 20.10.2003 bola podľa § 151a uzavretá medzi Istrobankou a.s. ako záložným veriteľom a B.. X. V. O. ako záložcom zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v Článku II. tejto zmluvy. Vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Rožňava zo dňa 22.10.2003 pod č. V 1739/03.

54. Odvolací súd zotrváva na závere, že súdna prax, ako aj právna teória sú vo vzácnej zhode v tom, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí práve následky ani v prípade, že na jeho základe bolo už rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia.

55. Ak je totiž prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalšieho nadobúdateľa, ktorého vlastníckeho právo by mohlo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho.

56. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám.

57. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998), na ktoré odkázal aj v niektorých ďalších rozhodnutiach (viď napr. sp. zn. 3 Cdo 446/2013, 3 Cdo 48/2013, 8 Cdo 306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

58. Vychádzajúc z toho Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 144/2010 konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odôvodnené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. V rozhodnutí sp.zn. 5 M Cdo 12/2011 Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého „platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť“. V rozhodnutí sp.zn. 2 M Cdo 20/2011 uzavrel, že „ ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napr. § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

59. K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby, než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul.

60. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov, svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami povedané „pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri“.

61. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napr. to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa § 486 Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho.

62. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé.

63. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje (viď publikáciu Občiansky zákonník II, Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kolektív, Nakladatelství C.H.Beck, 2015, strana 2087).

64. Odvolací súd zastáva názor, ktorý vychádza aj naďalej zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. K odlišným záverom nevedie de lege lata ani zásada hodnovernosti (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, ktorá má za cieľ zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Táto zásada je vyjadrená v ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (). „V zmysle tejto zásady platí, že čo je zapísané v katastri nehnuteľnosti, to sa považuje za správne a v súlade so skutočným stavom, aj keby tomu tak nebolo. Ide o právnu domnienku, ktorá chráni dôveru každého v správnosť údajov katastra. Táto domnienka je však vyvrátiteľná, t.j. údaje prestanú byť hodnoverné a záväzné, ak sa preukáže opak“ (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 100/2012).

65. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu vtedy, keď zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má právny stav prevahu (napriek prípadnej dobrej viere osoby zapísanej ako vlastník) nad evidovaným stavom.

66. Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má (aj nad rámec prípadov vymenovaných v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 M Cdo 20/2011) právotvorný účinok samá dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú („až“) dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu.

67. Tento názor by (bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje odborná právnická literatúra) negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“. Odvolací súd je presvedčený, že pre tento názor nedáva súčasná právna úprava žiadne opodstatnenie. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene nadhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia, teda len na základe „nového“ (opačného) výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.

68. Právny priestor pre zmenu náhľadu v tak kľúčovej zásade súvisiacej s ďalšou zásadou „ius ex iniuria non orfitur“ (- právo nevzniká z bezprávia) vidí vec odvolací súd len (alebo až) v prípadnej budúcej hmotnoprávnej úprave.

69. Pozornosti odvolacieho súdu neušla tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2004, ktorá bola uzavretá medzi Mestom Rožňava ako predávajúcim a B.. X. V. O. ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený dňa 13.5.2004 Správou katastra Rožňava pod č. V 486/2004. Predmetom zmluvy bola novovytvorená parcela KN 2332/2 zastavaná plocha (dvor) o výmere 19 m2, vytvorenej z parcely 2322 zastavané plochy o výmere 1008 m2 zameranej geometrickým plánom zo dňa 18.3.2004 č. 19/2004.

70. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal aj určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (uzavretej medzi žalovanou v 2. rade a Mestom Rožňava), ktorej vklad bol povolený pod V 486/2004, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tomto výroku o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim Mestom Rožňava a kupujúcou X. V. O., rodenou B., ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra z 13.5.2004 pod č. V 486/2004 tak, že žalobu v tejto časti zamietol podľa § 388 CSP.

71. Za situácie, keď žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy len proti jednému účastníkovi tohto právneho úkonu (žalovanej v 2. rade), neostala odvolaciemu súdu iná možnosť, len z

dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej (strany), žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi Mestom Rožňava a žalovanou v 2. rade zamietnuť.

72. Výrok o náhrade trov konania je nepreskúmateľný, lebo súd prvej inštancie rozhodol o trovách podľa vyúčtovania žalobcu. V tomto vyúčtovaní sú uplatňované aj úkony za zastupovanie nielen žalobcu a jeho právneho predchodcu, ale aj Nemocnice s poliklinikou a.s. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov vo vzťahu medzi stranami sporu s prihliadnutím na úspech strán sporu v konaní (§ 396 ods. 3 .

73. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožnil, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .