Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-281-2016.pdf
PDF · 91.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/281/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach, sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. Y. A., L.. XX.X. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: B. A., L.. X.X. XXXX, J. D. P., T.. L. X a I. A., L.. XX.XX. XXXX, J. Č. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y., L.. XX.X. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 49,79 EUR na sumu 120,-EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 3.11. 2016.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 3.11. 2016 do 27.6. 2017 vo výške 483,18 EUR je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-EUR popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 24.8. 2007,č.k. 12C/63/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, zo dňa 19.2. 2008, čk. 6Co/261/2007-55 vo výroku o výživnom pre mal. Y..
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 3.11. 2016 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. Y. zo sumy 50,-EUR na sumu 300,-EUR mesačne. Poukázala na to, že od určenia výživného ubehlo už 10 rokov. Už navštevuje základnú školu. Maloletej bola zistená epilepsia, v ktorej súvislosti sa zvýšili náklady s návštevou lekárov a keďže dcéra vyžaduje intenzívnu starostlivosť ona sama si už nevie privyrobiť brigádou ako v minulosti. Náklady boli i s tým, že dieťa navštevovalo tanečný krúžok, potrebovalo tanečné kostýmy, obuv a platili sa poplatky za štartovné na súťažiach. Uviedla, že v čase rozvodu bolo určené celkovo výživné 150,-EUR pre dve deti, avšak k staršej dcére už vyživovaciu povinnosť nemajú, preto navrhuje zo strany otca výživné zvýšiť aspoň na sumu 150,-EUR mesačne. Má vedomosť o tom, že otec si privyrába prerábkami domov a bytov, prerábal dielňu na opravu motorových vozidiel. Ďalej poukázala na to, že má vedomosť o tom, že otec sa v jej zamestnaní uchádzal o prácu formálne, len aby dostal potvrdenie, nebol na výberovom konaní. Po prvom pojednávaní otec uviedol, že chce test DNA ohľadne dieťaťa. Takýto test stojí 400,-EUR, na to by otec mal financie, ale zvýšeniu výživného sa bráni.
2. Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je od r. 2012 nezamestnaný a poberá len príspevok na bývanie. Nedostáva dávky v hmotnej núdzi, nakoľko raz nebol na aktivačných prácach, keď potrebovali kosenie, čo zo zdravotných dôvodov nemôže robiť. V čase rozvodu bol zamestnaný ako člen SBS v C., mal problém s určitými ľuďmi, záznam v registri trestov tak tam skončil. Chvíľu bol nezamestnaný,
otvoril si živnosť, ktorú zrušil keď to nedopadlo ako očakával. Síce je vyučený automechanik, ale v tomto odbore nemá prax. Pokiaľ by aj mal vykonávať nejaké pomocné práce a spočíta si náklady na cestovné a stravné dostal by len okolo 300,-EUR. Pokiaľ si aj hľadal prácu, ponúkali len 300-400,-EUR. Živnosť sa mu neoplatí otvoriť, nezarobil by toľko, aby mohol všetko potrebné uhrádzať. Pokiaľ pracuje brigádnicky, robí práce, kde sa nepráši, napr. sieťkovanie. Takto zarobí okolo 200,-EUR mesačne, čo nie je pravidelne. Má alergiu na prach a nemôže vykonávať práce v stavebníctve. Na prvom pojednávaní uviedol, že brat si v jeho dome urobil dielňu na opravu vozidiel, následne na poslednom pojednávaní zas uviedol, že by si chcel otvoriť Pneu servis, ale u seba v dielni ešte nemá podmienky, musí to dorobiť. Poukázal na to, že mesačne uhrádza výživné 50,-EUR i svojmu ďalšiemu dieťaťu, ale ešte nie je uvedený v rodnom liste ako otec. Na svoj účet vkladá financie, ktoré zarobí brigádnicky tiež mu brat dáva 200,-EUR a rodičia takú istú sumu. Poukázal na to, že spláca úver okolo 300,-EUR mesačne s čím mu pomáha brat. Pokiaľ na účte mal v minulom roku vložené financie vo vyššej sume tieto neboli jeho. Pre niekoho brigádoval, ten mu peniaze poslal, aby nakúpil materiál so zľavou. Podľa toho čo si vyžiadal zo školy, náklady mesačne na školu sú asi 50,-EUR a takej istej výške by mohli byť náklady na ošatenie a stravu pre dcéru. Má pochybnosti, či maloletá je jeho dcérou. Má za to, že matka návrh podala len z dôvodu, že má náklady s úverom.
3. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na 150,-EUR mesačne, poukazujúc na zmenu pomerov na strane maloletej, či už v súvislosti so školskou dochádzkou, fyzickým vyspievaním ako i zdravotným stavom. Mal za to, že otec i napriek tomu, že je nezamestnaný, vie si zabezpečiť financie a ubudla mu vyživovacia povinnosť.
4. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav :
Výživné zo strany otca bolo určené vo výške 1.500,-SK, t.j. 49,79 EUR rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24.8. 2007, č.k. 12C/63/2007-27, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené. Mal. Y. a v tom čase mal. B., L.. X.XX. XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke. Ku staršej dcére výživné bolo určené vo výške 3. 000,-Sk, t.j. 99,58 EUR mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke s mal. Y.. Jej príjem pozostával z rodičovského príspevku 4.400,-SK, t.j. 146,05 EUR a rodinných prídavkov 1.080,-Sk, t.j. 35,85 EUR mesačne. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 18.127,-SK t.j. 601,71 EUR. Rodičia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Mal. Y. bola v celodennej starostlivosti matky.
5. V súčasnosti matka má príjem z pracovnej činnosti v priemernej čistej mesačnej výške 635,67 EUR. Poberá tiež rodinné prídavky vo výške 23,52 EUR mesačne. Je vlastníčkou bytu, v ktorom s maloletou bývajú. Mesačne uhrádza zálohové platby spojené s užívaním bytu 140,-EUR, elektrinu 18,-EUR, plyn 5,-EUR, UPC a internet 30,-EUR, hypotekárne splátky 190,-EUR, mobil okolo 40,-EUR, sporenie dcére 20,-EUR. Ročne uhrádza za komunálny odpad 46,-EUR, PZP motorového vozidla 83,70 EUR, daň z nehnuteľnosti 24,86 EUR, poistenie bytu a úveru 53,43 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
6. Otec bol naposledy v evidencii nezamestnaných od 2.10. 2012 do 9.8. 2016, pričom bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 55,80 EUR mesačne ( čl. 23). Predložil súdu potvrdenia z ktorých vyplýva, že sa uchádzal o zamestnanie v januári, marci a máji 2017 u I. Y. S. B., avšak nebol prijatý pre naplnenie stavu zamestnancov a dňa 29.11. 2016 sa zúčastnil výberového konania v spoločnosti X. D., S..D.. P.. Je výlučným vlastníkom rodinného domu ( nadobudnutý po vyporiadaní BSM ). Mesačne uhrádza za elektrinu 34,75 EUR, plyn 40,-EUR, hypotekárny úver 324,-EUR, štvrťročne PZP motorového vozidla 33,-EUR. Je tiež vlastníkom motocykla. Taktiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.
7. Mal. Y. je žiačkou 4.ročníka základnej školy. Do decembra 2016 navštevovala školský klub, kde mesačný poplatok predstavoval 10,-EUR. Stravné v škole činí mesačne 21,21 EUR. Matka jej dobíja mesačne kredit na mobilný telefón 7,-EUR. Ročný poplatok združeniu rodičov predstavuje 10,-EUR a poplatok do triedneho fondu rovnakú výšku. Navštevuje súkromnú výuku anglického jazyka, raz týždenne za 8-EUR/hod. Aktívne sa venuje tancu. Mesačné školné tanečnej škole predstavuje 30,- EUR. V sezóne 2016/2017 bol poplatok za tanečné sústredenie 130,-EUR, tanečný kostým 149,45 EUR, tanečnú licenciu 15,-EUR, štartovné na súťaže 30,-EUR, medzinárodná licencia 20,-EUR, cestovné 10,-EUR, ubytovanie 80,-EUR, tanečná obuv 47,53 EUR a klubové ošatenie 60,-EUR. V máji 2016 maloletej diagnostikovali epilepsiu, pravidelne užíva lieky, za ktoré sú doplatky okolo 15,-
EUR mesačne. Pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu ( raz mesačne) v Y. a podľa potreby i iné odborné ambulancie.
8. Zo správy obce Č. vyplýva, že nemajú vedomosť o tom, že otec zriadil autodielňu, ani či poskytuje služby spojené s opravou áut. Vypomáha si brigádnicky ako murár.
9. Z vyžiadaných výpisov z účtu otca bolo zistené, že otec od júna 2016 do apríla 2017 mal na účte zaznamenané pravidelné bezhotovostné vklady ( r. 2016 jún : 1700,-EUR, júl : 1900,-EUR, august 107,77 EUR, október: 550,-EUR, nevember : 1.100,-EUR, december: 800,-EUR, rok 2017, január : 400,-EUR, február 400,-EUR , marec 600,-EUR, apríl : 650,-EUR).Okrem toho z výpisu vyplýva, že za predmetné obdobie uhrádzal spoločnosti M. služby od 68,68 EUR do 88,27 EUR mesačne. Z výpisu je tiež zrejmé, že výživné pre mal. Y. uhrádza vo výške 50,-EUR mesačne.
10. Obaja rodičia zdokladovali, že sú evidovaní v alergo-imulologickej ambulancii, pričom poplatky za lieky majú v minimálnej výške.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
16. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene na strane všetkých účastníkov, nakoľko od určenia výživného vo výške 49,79 EUR ubehlo skoro 10 rokov. V čase posledného rozhodnutia mal. Y. bola v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je žiačkou prvého stupňa základnej školy. Už len fyzickým vyspievaním došlo jednoznačne k zvýšeniu nákladov na jej stravovanie, ošatenie, hygienické potreby. Pribudli aj náklady so zabezpečením pomôcok na vyučovanie ako i aktívnou mimoškolskou činnosťou ( tanec), ktorej sa mal. venuje. V neposlednom rade sa zvýšili náklady s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa, ktoré súvisia nielen s doplatkami za lieky, ale i návštevou odborných ambulancií a to i mimo miesta bydliska. Nakoľko v súčasnosti má i matka príjem zo zamestnania, môže sa i ona na zvýšených nákladoch dieťaťa podieľať väčšou mierou, čo i nesporne robí. Otec dieťaťa je síce nezamestnaný, na ktorú skutočnosť súd však neprihliadol keď sám otec uviedol, že pracovný pomer, ktorý mal v čase rozvodu manželstva ukončil sám, pre nezhody v práci a záznam v registri trestov, teda zo subjektívnych dôvodov. Otec nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu v nájdení si stabilného zamestnania bránili závažné dôvody. Síce predložil potvrdenie o svojej alergii a astme, v ktorej súvislosti však súd podotýka, že na kontrolné vyšetrenie sa dostavil až v marci 2017, pričom poslednú predchádzajúcu kontrolu absolvoval v r. 2017. Je zrejmé, že otec si dokáže i brigádnickou formou zadovážiť finančné prostriedky, ktorú skutočnosť nepoprel a o čom svedčí i výpis z jeho účtu. Z postoja otca vyplýva, že jeho mesačný príjem je vyšší ako 400,-EUR, keď sám vo svojej výpovedi poukazoval na to, že dosiahnutie takéhoto príjmu zo zamestnania sa mu neoplatí. Súd poukazuje na to, že otcovi (ako i matke) ubudla vyživovacia povinnosť k spoločnej staršej dcére. Na argumentáciu otca, že uhrádza výživné i ďalšiemu dieťaťu súd nemohol prihliadnuť, keď otec sám uviedol, že nie je uvedený v rodnom liste dieťaťa, z ktorého dôvodu k tomuto dieťaťu si vyživovaciu povinnosť plní bez právneho dôvodu.
18. Zvýšené výživné zo strany otca, spolu s výživným zo strany matky a rodinnými prídavkami je podľa názoru súdu primerané možnostiam, schopnostiam rodičov a je schopné pokryť súčasné odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Zároveň takto zvýšené výživné rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
19. Výživné súd v súlade s § 77 odsek 1 Zákona o rodine zvýšil odo dňa začatia konania t.j. 3.11. 2016. Od tohto obdobia do dňa rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom zaostalosť v celkovej výške 483,18 EUR ( mal zaplatiť november 2016 120,-EUR : 30 dní = 4,-EUR x 27 dní + 6 mesiacov x 120,- EUR, zaplatil november 2016 50,-EUR : 30 dní = 1,66 EUR x 27 dní + 6 mesiacov x 50,-EUR), ktorú zaostalosť je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,-EUR popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.