Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/109/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne O.. O. G., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, C., právne zast. JUDr. Miroslav Korch, advokát, so sídlom Kukorelliho 1505/50, P. O. BOX 104, 066 01 Humenné, proti žalovanému Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., Makov, IČO: 36 005 843, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o zaplatenie 1.493,72 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2006 sa žalobkyňa domáha voči označenému žalovanému zaplatenia sumy 45.000,- Sk (ktorej sume v mene euro platnej na území Slovenskej republiky od 01.01.2009, po prepočte ustanoveným konverzným kurzom 30,1260 Sk = 1€, zodpovedá suma 1.493,72 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 11% ročne od 1.1.2005 do zaplatenia titulom nezaplatenia nájomného na základe nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2000 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným s predmetom nájmu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, zapísaných na LV č. XXXX pod B 258 v podiele 100000/10500000. Pre rok 2004 bol žalovaný povinný zaplatiť nájomné za jeden podiel vo výške 4500,- Sk, spolu teda 45000,- Sk, ktoré napriek urgenciám žalobkyni neuhradil.

2. O podanom návrhu (žalobe) rozhodol súd rozsudkom č. k. 6C/109/2007-123 zo dňa 10.12.2013 (prvým v poradí), ktorým zaviazal žalovanému (odporcu) zaplatiť žalobkyni (navrhovateľke) sumu 1.493,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 1.1.2005 do zaplatenia a hradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Súd návrh v časti, ktorým úrok z omeškania prevyšuje sumu 9,5 % ročne zo sumy 1.493,72 Eur od 1.1.2005 do zaplatenia, zamietol.

3. Vyššie citovaný rozsudok bol v celom rozsahu v dôsledku podaného odvolania žalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/312/2014 zo dňa 30.7.2014 ( č.l. 142 spisu). Odvolací súd konštatoval v odôvodnení cit. uznesenia, že odôvodnenie súdu v napadnutom rozsudku nespĺňa náležitosti v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko neobsahuje právne posúdenie veci, okrem právneho posúdenia priznaných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne žalobkyňa sa domáhala zaplatenia žalovanej istiny titulom nájomnej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom dňa 4.1.2000. V priebehu konania zmenila skutkové tvrdenia, na základe ktorých sa domáha svojho nároku. Uvádzala, že žalovaná istina jej mala byť postúpená zmluvou zo dňa 27.12.2006 jej otcom M. U.. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia udáva, že sa malo jednať na jednej strane o pohľadávku, ktorú mal M. U. voči odporcovi titulom užívania označených

nehnuteľností a v ďalšom že má ísť o nájomné za užívanie nehnuteľností na základe nájomnej zmluvy z 4.1.2000, ktorú Ján Lučan podpisoval s odporcom ako splnomocnený zástupca navrhovateľky. Odvolací súd uviedol, že nie je možné považovať predmetnú nájomnú zmluvu, za zmluvu uzavretú medzi odporcom a M. U., nakoľko tento v uvedenej zmluve vystupoval len ako splnomocnenec a nie ako prenajímateľ. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúceho zo všeobecne prijatej právnej teórie, je potrebné rozlíšiť zmenu žalobnej žiadosti spočívajúcu v odlišnom vymedzení jej kvalitatívnej alebo kvantitatívnej stránky a zmenu rozhodujúcich skutkových okolností tvoriacich podklad žaloby. Pokiaľ navrhovateľka v žalobnom návrhu jednoznačne vymedzila uplatnený nárok ako právo plynúce jej zo zmluvného vzťahu existujúceho medzi účastníkmi konania - nájomnej zmluvy, podmienila tým koncepciu procesnej obrany odporcu a následne aj smer a obsahovú náplň dokazovania. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné uvedené konanie žalobkyne posúdiť ako návrh na zmenu návrhu a o tomto návrhu náležite rozhodnúť. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd v tomto procesne pochybil. V ďalšom konaní preto bola uložená súdu povinnosť odstrániť vytýkané procesné pochybenia, vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu a po vyhodnotení všetkých dôkazov v intenciách § 132 O.s.p. vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p., aby uvedené bolo preskúmateľné a bolo zachované právo účastníkov konania na možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Zároveň bude úlohou súdu rozhodnúť i o trovách celého konania vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

4. Na podklade vysloveného právneho názoru Krajským súdom v Žiline, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového materiálu vo veci samej a to prečítal a oboznámil listinné dôkazy - návrh na začatie konania č.l. 1, č.l. 3 nájomná zmluva zo dňa 4.1.2000, č.l. 4, 5 výpisu z obchodného registra odporcu Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., č.l. 8 až 9 výpis z LV č. XXXX zo dňa 25.12.2006, č.l. 12 platobný rozkaz Okresného súdu Čadca zo dňa 15.1.2007, č.l. 13 odpor voči platobnému rozkazu doručený súdu dňa 5.2.2007, č.l. 32 procesné poučenie , č.l. 33, 34 procesné poučenie, č.l. 36 vyjadrenie k podanému odporu, č.l. 42, 43 zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.10.2007, č.l. 46 uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C/109/2007 zo dňa 23.10.2007, č.l. 51 uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 8.9.2011, ktorým súd vyslovil, že pokračuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/109/2007, č.l. 54 až 56 návrh na prerušenie súdneho konania zo strany odporcu, č.l. 57 až 59 odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca zo dňa 8.9.2011, č.l. 71, 72 uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/19/2012 zo dňa 31.1.2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Čadca 6C/109/2007-51 zo dňa 8.9.2011, č.l. 85 vyjadrenie odporcu k návrhu a predloženie dokladu, č.l. 89 až 90 zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.9.2013, č.l. 91 až 94 výpis z katastra nehnuteľností - čiastočný výpis z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 16.9.2013, pričom na č.l. 93 v časti B/ pod. č. 331 je uvedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností G. O., rod. U. na základe darovacej zmluvy č. V 2231/13 zo dňa 26.6.2013, č.l. 104 upovedomenie účastníkov, č.l. 105 upovedomenie právneho zástupcu navrhovateľky, č.l. 108 podanie právneho zástupcu navrhovateľky, č.l. 110 predloženie oznámenia o postúpení pohľadávok, č.l. 111 oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2013 adresované M. U. na adresu Lesné spoločenstvo Kysučné, teda na adresu odporcu, č.l. 112 kópia podacieho lístka o zaslaní tohto oznámenia, č.l. 115, 116 zápisnica o pojednávaní, č.l. 123 až 126 rozsudok Okresného súdu Čadca 6C/109/2007-123 zo dňa 10.12.2013, č.l. 142 až 148 uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.7.2014, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Čadca 6C/109/2007-123 zo dňa 10.12.2013, č.l. 152 žiadosť právneho zástupcu odporcu na predloženie podacieho lístku odosielateľa M. U. na adresu Lesného spoločenstva Kysučné v origináli, č.l. 155 až 171 návrhy na dokazovanie v súlade s uznesením, predloženie listín, rozsudok Okresného súdu Čadca č. konania 6C 648/01-793 zo dňa 18.9.2012, ďalej oboznamuje rozsudok Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, ktorý rozsudkom č. konania 5Co/479/2012-918 zo dňa 9.7.2013 bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Čadci zo dňa 18.9.2012 a posúdil zmeny návrhu produkovaných žalobkyňou.

5. Uznesením č.k. 6C/109/2007-215 zo dňa 28.4.2016 súd rozhodol tak, že nepripustil zmenu žaloby v zmysle produkovaných či už písomných alebo ústnych podaní právneho zástupcu žalobkyne, ktoré rozhodnutie súd odôvodnil tým, že tieto návrhy právneho zástupcu navrhovateľky posúdil zo všetkých hľadísk. Žalobkyňa v návrhu čl. 1 žiadala nájomné za rok 2004 na základe písomnej nájomnej zmluvy navrhovateľky s odporcom zo dňa 4.1.2000 (hypotéza právnej normy, § 663, § 671 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ právny zástupca tvrdil, že uplatňuje alternatívne nárok, tieto návrhy navrhovateľky nie sú alternatívnym petitom. Z alternatívneho petitu vyplýva, že navrhovateľ v návrhu žiada odporcu zaviazať na dve plnenia, pričom právo voľby má odporca. Za zmenu návrhu možno považovať

zmenu petitu (ale len keď žiada viac, ako žiadala v pôvodnom návrhu), alebo zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení - základu nároku, vždy však v porovnaní s prvým návrhom, ktorý bol súdu doručený. Inak by nebolo možné hovoriť o zmene návrhu (preto aj prípadné produkovanie eventuálneho alebo alternatívneho petitu na základe iných rozhodujúcich skutkových tvrdení v porovnaní s pôvodným návrhom je zmenou návrhu). Produkované tvrdenia posúdil ako procesné návrhy - zmenu návrhu. Procesné návrhy neposúdil ako inú právnu kvalifikáciu toho istého skutkového stavu. Mal za to, že stav skutkových tvrdení a dôkazov neumožňuje, aby súd rozhodol o zmenených návrhoch. V danej veci súd poukázal i na nález Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010, ktoré uvádza , že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania“.

6. Rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 6C/109/2007-217 zo dňa 28.4.2016 súd vo veci opätovne rozhodol a návrh zamietol a uložil povinnosť navrhovateľke (žalobkyni) hradiť trovy konania odporcovi (žalovanému). Vo veci samej podala žalobkyňa opätovne prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie na podklade ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7Co/30/2016-295 zo na 8.2.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. V odôvodnení rozhodnutia súd vyššej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní preukázala, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2014 zo dňa 29.03.2016 (ktorý však bol doručovaný stranám až po vydaní napadnutého rozsudku a z podacej pečiatky Okresného súdu Čadca vyplýva, že spis spolu s uznesením bol doručený Okresnému súdu Čadca dňa 12.05.2016), bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/479/2012-918 zo dňa 09.07.2013, o ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie oprel svoj napadnutý rozsudok, v zmysle že žalobkyňa nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko v rozhodnom období nebola vlastníčkou nehnuteľností. Zároveň sa nezaoberal odstúpením od darovacej zmluvy z r. 2000, nakoľko od absolútne neplatnej zmluvy nie je možné odstúpiť. Preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne zaoberať sa uplatneným nárokom žalobkyne, keď správne posúdil, že nájomná zmluva zo dňa 04.01.2000 je absolútne neplatná, a preto nárok žalobkyne titulom nájomného nevznikol. Následne však je potrebné opätovne sa zaoberať či z tohto dôvodu nevznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie spornej nehnuteľnosti žalovaným v období od 01.01.2004 do 31.12.2004.

7. Súd na podklade vyššie uvedených skutočnosti vo veci opätovne konal a rozhodol, ktoré rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne:

8. Nepochybne žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že získala od otca vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. O. na základe darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000. Darovacia zmluva bola zavkladovaná dňa 13.11.2000, nájomná zmluva bola uzavretá dňa 4.1.2000. žalovaný vyplácal ostatným prenajímateľom nájomné vo výške 4500 Sk/1 podiel (v mene platnej v roku 2004). Žalobkyni nájomné za rok 2004 nevyplatil. Podľa nájomnej zmluvy má preto právo na nájomné za rok 2004 za 10 podielov = vo výške 45000,-- Sk čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom na platnú menu sumu 1493,72 €. Žalovaný tak získava majetkovú hodnotu bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim užívanie nehnuteľností a preto je povinný riadne a včas plniť svoj záväzok, t. j. platiť nájomné. Porušením tejto povinnosti si sám zhoršuje svoje postavenie o sankcie, ktoré mu hrozia pre neplnenie tejto povinnosti.

9. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa podala žalobu ako vlastníčka pozemkov, čiže v čase podania návrhu bola zapísaná na liste vlastníctva. V čase, za ktorý si uplatňuje nárok, bola taktiež zapísaná na liste vlastníctva ako vlastníčka a vlastníčkou je aj toho času. Na základe dohody o odstúpení od zmluvy zo dňa 20.6.2013 došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy s účinkami ex tunc s tým, že v článku I., bod 2) účastníci dojednávajú, že úžitky z nehnuteľností do dnešného dňa patria Mariane Klamárovej. Majú zato, že na základe tohto dojednania táto nestratila aktívnu legitimáciu. Nastala aj ďalšia skutočnosť, krajský súd zrušil konanie 6C 648/01, prvostupňový rozsudok s tým, že určil, že darovacie zmluvy sú neplatné. Bez ohľadu na to na základe aj tohto rozsudku vlastníkom sa stal spätne M. U.. M. U. dňa 27.12.2006 uzatvoril s navrhovateľkou zmluvu o postúpení pohľadávky, kde v čl. II/ je výslovne uvedené z dôvodov opatrnosti pre prípad, že by nastali právne skutočnosti, napr. zo sporu 6C 648/01 a podobne, aj s účinkami ex tunc, došlo by k spätnému zápisu vlastníctva v katastri a tým tento vlastník - postupca by nemohol túto pohľadávku vymáhať z dôvodu jej premlčania, postupca

postupuje postupníkovi pohľadávku uvedenú v čl. I., bod 1) v celosti, spolu s pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. Čiže žalobkyňa si uplatňuje pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Čo sa týka prípadnej námietky premlčania, čo už aj v inom konaní bolo vznesené, poukazuje na príkazný list konateľa, odporcu zo dňa 19.12.2001 a na základe tohto príkazného listu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu. Čiže plynie tam 10 - ročná objektívna lehota. Vo vzťahu k nároku uviedol, že uplatňuje si nárok eventuálne v prípade, ak bude rozhodnutie dovolacím súdu zrušené, teda ten prvý titul by bol automaticky priechodný, čiže uplatňujú si nárok nielen z titulu nájomného, ale aj z titulu zmluvy, prípadne o postúpení pohľadávky, ale aj z titulu bezdôvodného obohatenia. V doplnenom vyjadrení na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že pôvodne sa dožadovali zaplatenia nájomného v sume 45.000,- Sk, aktuálne 1.493,72 Eur. Vychádza z uznesenia odvolacieho alebo Krajského súdu v Žiline zo dňa 8.2.2017, kde úlohou súdu je vlastne posúdiť nárok ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa venoval aj otázke aktívnej legitimácie, zaoberal sa tým, z jeho rozhodnutia nevyvstalo, že by žalobkyňa ako taká nebola aktívne legitimovanou. V čase rozhodnom bola oprávnenou držiteľkou, čiže mala všetky práva a povinnosti ako samotný vlastník. Z tohto dôvodu je nárok je daný v celom rozsahu. V rámci odvolacieho konania bolo predložené zo strany právneho zástupcu žalobkyne uznesenie NS SR č. k. 6Cdo 157/2014 zo dňa 29.3.2016 ( č.l. 227-232 spisu) v ktorom NS SR zrušil rozsudok KS v Žiline č. k. 5Co/479/2012 zo dňa 9.7.2013 (konanie týkajúce sa veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 6C/648/2001) a v odôvodnení konštatoval, že záver odvolacieho súdu o neplatnosti darovacích zmlúv nebol správny preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal svoju povinnosť žalovanú istinu uhradiť, keď tvrdil, že v konaní Okresného súdu v Čadci 6C/648/2001 sa vedie konanie medzi O.. Š. N. a spol., ktoré sa týka určenia neplatnosti zmluvy uzavretej medzi M. U. a navrhovateľkou O.. O. G., ako aj ďalšou účastníčkou zmluvy O.. O. U.. Vyjadril sa tiež i k jednotlivým titulom. Zo žalobného návrhu podaného do podateľne Okresného súdu v Čadci dňa 26.12.2006 vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje predmetný nárok z titulu nájomného v zmysle čl. V. nájomnej zmluvy. Zastával názor od počiatku, že predmetná nájomná zmluva je neplatná. Ak si predmetnú pohľadávku eventuálne uplatňujú aj z postúpenej pohľadávky ak bola spoluvlastníčkou, ako mohol potom M. U. v tom čase v roku 2006 na ňu postúpiť pohľadávku v podobe úžitkov, keďže ako tvrdila žalobkyňa a jej zástupca, v tom čase bola vlastníčkou O. G.. Z tohto dôvodu teda nie je možné, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v roku 2006. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy poukázal na to, že nemožno platne odstúpiť od neplatnej zmluvy. V ďalšom poukazoval právny zástupca žalovaného, že žalobkyni v tomto konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia, nakoľko v predmetnom období roku 2004 nebola vlastníčkou sporných podielov, nakoľko platne odstúpila od darovacej zmluvy, čím došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy, čiže žalobkyňa ako keby od počiatku nemala právo predmet darovacej zmluvy držať, užívať, požívať plody a úžitky a nakladať s nimi. Z toho dôvodu v tomto konaní nesvedčí aktívna legitimácia, nie je oprávnená domáhať sa plnenia ani z titulu bezdôvodného obohatenia a preto súd by mal žalobu zamietnuť

11. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. O. zo dňa 25.12.2006 (č.l. 8) mal súd preukázané, že k uvedenému dňu bola žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka pod číslom B258 v podiele 100000/10500000 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva titulom darovacej zmluvy zavkladovanej na katastrálnom odbore Okresného úradu pod č. V1900/2000 zo dňa 13.11.2000.

12. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným 4.1.2000 nájomnú zmluvu (č.l. 3), predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. O.. Výška spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je „10 podielov“. Pre rok 2004 bolo v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné za 1 podiel v sume 4500,- Sk ročne. Na ďalšie časové obdobie malo byť nájomné dohodnuté dodatkom k zmluve. Nájomné je splatné do 31. 12. roka, ktorého sa týka. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

13. Konanie vedené pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 6C/648/2001 nie je právoplatne ku dňu rozhodovania skončené a súd mal zato, že pre ďalší postup v danej veci je sporná otázka aktívnej legitimácie žalobkyne v danom konaní vo vzťahu k vymedzeniu uplatneného nároku. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.4.2016 zmenu návrhu prednesenú právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 17.9.2013 a dňa 28.4.2016 z titulu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení z titulu bezdôvodného obohatenia a zmenu návrhu zo dňa 2.3.2015 doručenú súdu dňa 5.3.2015 č.l. 155 až 157 spisu z titulu nájmu odstúpenia od darovacej zmluvy nepripustil. Súd mal za

to, že uvedené zmeny zodpovedali hypotéze inej právnej normy, než bolo uplatnené nájomné v návrhu. Súd posúdil uvedené procesné návrhy ako zmenu návrhu zo strany žalobkyne a jej právneho zástupcu. Procesné návrhy neposúdil ako inú právnu kvalifikáciu toho istého skutkového stavu, ale je toho názoru, že stav skutkových tvrdení a dôkazov neumožňuje, aby súd rozhodol o zmenených návrhoch.

14. Na daný súdny spor súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do tridsiatich dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

15. Z vykonaných dôkazov na pojednávaní mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:

16. Z darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 mal súd preukázané, že darovaciu zmluvu uzavrela navrhovateľka s otcom M. U. na predmet sporu - podiely v sporných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia O.. Vklad bol povolený dňa 13.11.2000. Z LV č. XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka bola na základe uvedeného právneho titulu darovacej zmluvy V 1900/2000 zapísaná na LV dňa 13.11.2000. Z nájomnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom zo dňa 4.1.2000 mal súd preukázané, že je uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom na totožné podiely, ktoré získala dňa 13.11.2000 darovacou zmluvou V 1900/2000.

17. Nárok žalobkyne súd podradil pod ustanovenie o nájomnej zmluve § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Občianskeho zákonníka o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni nájomné podľa § 671 Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tým, že žalobkyňa, keď neskôr produkovala tvrdenia, že žiada sumu zaplatiť aj ako bezdôvodné obohatenie, titulom postúpenej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení zo dňa 28.12.2007, titulom núteného nájmu, podnájmu, náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, odstúpenia od darovacej zmluvy, žiada tieto nároky dôvodne, pretože ide, podľa tvrdenia žalobkyne len o inú právnu kvalifikáciu nároku na základe totožného skutkového stavu uvedeného v návrhu. Žalobkyňa už v podanom návrhu (žalobe) vymedzila predmet svojho nároku. Skutkovo nárok vymedzila tak, že je vlastníčkou podielu v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území O., ktoré na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy užíva žalovaný, pričom v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy je jej za rok 2004 povinný zaplatiť nájomné spolu vo výške 45.000,- Sk, t. j. 1.493,72 eur. Takto vymedzené skutkové tvrdenia žalobkyne posúdil súd z hľadiska možných právnych noriem, ktoré by odôvodňovali priznanie uplatneného nároku žalobkyne. Prejudiciálnou otázkou, ktorú súd v danom spore posúdil, bola otázka platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej 04.01.2000. V tomto smere súd dospel k záveru, že táto zmluva je absolútne neplatná (§ 39 , nakoľko bola uzatvorená dňa 4.1.2000, pričom žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľnosti neskôr až 13.11.2000 (vklad vlastníckeho práva pod V 1900/2000), teda bezpochyby možno konštatovať, že už čase uzatvorenia tejto zmluvy nemala aktívnu legitimáciu na jej uzatvorenie, nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ani nepreukázala iné právo, ktoré by ju nájomnú zmluvu oprávňovalo uzatvoriť. V čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobkyňa nebola vlastníčkou predmetu nájmu a teda podľa § 123 Občianskeho zákonníka nemohla disponovať s predmetom nájmu. Na základe neplatnej nájomnej zmluvy nevzniklo žalobkyni právo na zaplatenie nájomného podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu podaní žalobkyne

a jej právneho zástupcu je nepochybne zrejmé, že strana žalobkyne sa snažila prispôsobiť situáciu písomnými vyjadreniami v nadväznosti na vývoj sporu vo veci sp. zn. 6C/648/2001, pričom je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoje právo v tomto spore od nájomnej zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú s poukazom na to, že bola uzavretá v predstihu, t.j. skôr ako mala nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam (nájomná zmluva bola uzatvorená 4.1.2000 a nehnuteľnosť mala nadobudnúť darovaním žalobkyňa od otca na základe zmluvy V 1900/2000 zo dňa 13.11.2000 -podľa poznámky na LV vo vzťahu k titulu nadobudnutia č.l. 9 spisu), pričom táto skutočnosť vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu bola vyslovená opakovane aj v iných prebiehajúcich súdnych sporoch žalobkyne na súde prvého stupňa, kde si žalobkyňa uplatňuje svoje nárok na nájomné vo vzťahu k iným časovým obdobiam - iný rok. Súd preto má zato, že vykonávanie dokazovania v rozsahu tvrdených skutočností zo strany právneho zástupcu žalobkyne by bolo v danom súdnom spore neúčelné a v nadväznosti aj na toto súd zmenu žaloby nepripustil ani čo do prípadného bezdôvodného obohatenia predmetom sporu tak zostal nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie z titulu nájomného za sporné obdobie roku 2004. Z vykonaného dokazovania tak možno bezpochyby ustáliť, že žalobkyňa podľa § 123 nemohla disponovať s predmetom nájmu a nevzniklo jej teda právo na zaplatenie nájomného v žalovanej výške.

18. Aj keď účastník považuje zmluvu za platnú a súd zistí jej neplatnosť, nebráni mu to priznať uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Toto by však platilo iba za predpokladu, ak by bolo možné žalobkyňu považovať za vlastníčku nehnuteľnosti. Vychádzajúc však z preukázaného skutkového stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, žalobkyňu za vlastníčku nehnuteľnosti v rozhodnom období považovať nemožno. Súd v tomto spore na doplnenie iba uvádza, že vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že od darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.9.2000 odstúpila dohodou a zostávajú jej zachované úžitky je potrebné uviesť, že táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie v tejto veci, pretože uzavretie nájomnej zmluvy ešte pred darovaním predmetných pozemkov spôsobilo jej absolútnu neplatnosť. Napriek tomu súd iba na doplnenie uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje v nadväznosti na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ medzi stranami nebolo dohodnuté inak. Zrušením darovacej zmluvy zanikli tiež aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy (otca žalobkyne a žalobkyne), ako aj právny titul, na základe ktorého bola zmluva uzatvorená. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne tvrdil, že s poukazom na § 48 ods. 2 sa v dohode o odstúpení sa zmluvné strany dohodli, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov, súd k tomu uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku, a to v rozsahu všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, teda na strane žalobkyne nemôžu existovať obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 vrátane práva používať jeho plody a úžitky. Dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy je právny vzťah medzi darcom a obdarovaným (otec a dcéra v tomto prípade) a nemôže zaväzovať tretí subjekt (v tomto prípade žalovaného), pokiaľ nebol zmluvnou stranou. Slovo „inak“ uvedené v ust. § 48 ods. 2 sa vzťahuje podľa názoru k časovému momentu odstúpenia od zmluvy vzhľadom na gramatický výklad z tohto ustanovenia. Teda toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 OZ. Momentom zrušenia zmluvy sa vlastníkom stal opätovne otec žalobkyne Ján Lučan s právom vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s nimi, t.j. od 19. 9. 2000. Ak by aj bolo plnené zo strany žalovaného, zmluvné strany sa medzi sebou môžu dohodnúť na spôsobe vyporiadania a vyporiadať sa ako pri bezdôvodnom obohatení, teda toto nevylučuje, aby vlastník nehnuteľností M. U. dal svojej dcére úžitky za sporné obdobie na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy, pokiaľ sa tak dohodli. Táto dohoda je však dohodou zmluvných strán teda žalovanej a jej otca a teda aktívna legitimácia v danom súdenom prípade by svedčala nie žalobkyni, ale jej otcovi. Nakoľko žalobkyni nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za rok 2004, nevzniklo jej ani právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy V 1900/2000. Pokiaľ aktívna legitimácia nesvedčí žalobkyni, je nadbytočné vykonávať akékoľvek iné dokazovanie. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V tomto smere súd poukazuje i na ustálenú rozhodovaciu prax s poukazom na rozhodnutia, ktoré boli zo strany právneho zástupcu žalovaného v rámci súdneho konania produkované vo forme rozhodnutí súdu vyššieho stupňa.

19. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným rozhodnutím o konkrétnej výške poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).