Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci v spore žalobkyne Y. L., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája č. 11, proti žalovanej Y. L., nar. XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, pobočka Rožňava Čučmianska dlhá 45, o zaplatenie 3.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobkyni 3.000 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. N e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania stranám sporu ani štátu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou zapísanou do konania 6C/36/2009 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 11.385,51 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Súd uznesením 6C/36/2009-305 zo dňa 02.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.04.2012, zastavil konanie čiastočne o zaplatenie 8.385,51 € s 9,00 % úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia a vylúčil na samostatné konanie rozhodovanie o zaplatení sumy 3.000,00 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 16.10. 2008 do zaplatenia, v ktorom konaní rozhodne aj o trovách konania. Vylúčený nárok bol zapísaný do konania 10C/59/2012.

3. Súd rozsudkom 10C/59/2012 - 49 zo dňa 26.11. 2012 zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni 3.000,- € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2008 do zaplatenia a zaviazal žalobkyňu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 907,27 € . Rozsudok napadli odvolaním strany sporu a Krajský súd v Košiciach uznesením 6Co/82/2013 - 77 zo dňa 04.11.2013 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak uplatnený nárok neposúdil podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako nárok oprávneného držiteľa na náhradu nákladov účelne vynaložených na vec počas oprávnenej držby, ale podľa ustanovenia § 451 ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uložil súdu prvej inštancie ustáliť okamih, ktorému došlo k vráteniu nehnuteľností žalobkyňou žalovanej. Následne bude potrebné určiť rozsah zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou k tomuto okamihu. Keďže znalec ustálil zhodnotenie nehnuteľností k 24.11.2010, bude potrebné znalca vypočuť, alebo doplniť znalecké dokazovanie na určenie zhodnotenia nehnuteľností ku dňu vrátenia veci. Zároveň uložil rozhodnúť o trovách celého konania.

4. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v W. Č.. XX, N. A. D. Č.. XX O..Ú.. W.. Vlastnícke právo pre žalovanú bolo určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/43/2004-162 zo dňa 28.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.04.2008. Žalovaná pôvodne získala nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XX A. N.Á. T. N. E. L. O.. Následne darca jednostranným právnym úkonom - odstúpením od darovacej zmluvy - nehnuteľnosti získal späť. Odstúpenie od zmluvy bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Následne L. O. darovacou zmluvou daroval sporné nehnuteľnosti žalobkyni, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 04.11.2003. Žalobkyňa užívala nehnuteľnosti ako svoje vlastné a vykonávala na nich stavebné práce, čím nehnuteľnosti zhodnotila. Pôvodne nadobudol nehnuteľnosti L. O. kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.1999 za 30.000,00 Sk. Podľa znaleckého posudku Ing. F. D. zo dňa 21.11.1999 mali nehnuteľnosti hodnotu 82.964,00 Sk.

5. Žalobkyňa v čase, keď bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, v dobrej viere, že jej nehnuteľnosti patria, zhodnotila nehnuteľnosti tým, že investovala do rekonštrukcie rodinného domu finančné prostriedky v celkovej výške 343.300,00 Sk o čom svedčí faktúra aj doklad o úhrade ceny za rekonštrukčné práce pre L. P.. Žalovaná odmietla uhradiť investície, ktoré realizovala žalobkyňa a nesúhlasila ani s kompenzáciou investícií a kúpnej ceny, za ktorú žalovaná chcela odpredať nehnuteľnosť.

6. V priebehu konania po vykonanom znaleckom dokazovaní, ktorým sa zisťovalo zhodnotenie nehnuteľností žalobkyňou a žalovanou, žalobkyňa zotrvala na vydaní bezdôvodného obohatenia do sumy 3.000,00 €, nakoľko rešpektovala ocenenie znalcom, pričom na začiatku konania nemohla mať vedomosť o výške zhodnotenia a preto žalovala zaplatené investície.

7. Nesúhlasila s námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, nakoľko až právoplatnosťou rozsudku 12C/43/2004 dňa 01.04.2008 sa žalobkyňa dozvedela o tom, že stratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a teda, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila rekonštrukčnými prácami na nehnuteľnostiach, ktoré vykonala žalobkyňa. Ku kompenzačnej námietke na započítanie užívania nehnuteľností uviedla, že nehnuteľnosti žalobkyňa nikdy neužívala a preto nemohol ani vzniknúť žiaden záväzok voči žalovanej.

8. Žalobkyňa po doplnení znaleckého dokazovania trvala na tom, že zhodnotila nehnuteľnosť žalovanej najmenej o sumu 3.000,- € s tým, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti stratila 01.04.2008, pričom ani predtým ani potom nehnuteľnosti neužívala a preto ich nemohla vydať žalovanej. Navrhla ustáliť dátum zhodnotenia nehnuteľností k 01.04.2008. K námietkam žalovanej ohľadom skutočností, že žumpa sa nachádza na inom pozemku uviedla, že žumpa je súčasťou hlavnej veci a to rodinného domu, pričom postavením žumpy sa všeobecná hodnota rodinného domu zvýšila a preto žumpa a plot, ktorý je spojený s rodinným domom sú súčasťou veci hlavnej a preto v súlade s § 120 Občianskeho zákonníka hlavná vec bola zhodnotená.

9. Žalovaná nesúhlasila s pôvodne podanou žalobou a navrhla ju zamietnuť. Po späťvzatí žaloby súhlasila so zastavením konania ohľadom sumy 8.385,51 Eur istiny s príslušenstvom a v tejto časti si uplatnila trovy konania z dôvodu, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď podala zjavne neopodstatnenú žalobu v tejto výške. Ohľadom zvyšku konania žalovaná nesúhlasila s vydaním bezdôvodného obohatenia za rekonštrukčné práce, nakoľko namietala základ nároku žalobkyne, popierala skutočnosť, že by práce vykonala žalobkyňa alebo ňou poverené osoby a poukázala na to, že konkrétne práce vykonala sama žalovaná v období rokov 2002 až 2003, keď žila na spôsob manželstva s L. O.. Poukázala na to, že vykonala murovanie obvodových stien v roku 2002, vloženie nových okien (kúpeľňa, WC, predsieň), ktoré boli vložené do novovymurovanej steny, ktorá pôvodne neexistovala (žalobkyňa vymenila iba predné okná na dome, ktoré však neboli nové a preto neprispeli k zhodnoteniu nehnuteľnosti), vloženie dverí okrem vchodových, betónovanie podlahy v apríli 2003 a schodov v roku 2002, výmena elektrického vedenia v apríli 2003 a betónovanie stropu v roku 2003. Žalovaná uznala, že žalobkyňa vykonala realizáciu žumpy a výmenu vchodových dverí. Žalovaná vzniesla námietku premlčania ohľadom realizovaných investícií v roku 2002 až 2003 a zároveň vzniesla aj započítaciu námietku v prípade, že by bol uznaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a to nárokom na zaplatenie náhrady škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností žalobkyňou.

10. Žalovaná namietala skutočnosť, že by žalobkyňa zhodnotila sporné nehnuteľnosti a poukázala na to, že znalec určil celkové zhodnotenie vo výške cca 6000,00 €, avšak nevedel určiť kto a kedy práce vykonal. Z výpovedí vypočutých svedkov bolo preukázané, že W. O. vykonával práce, keď ešte žalovaná žila s L. O.. Fakturácia, ktorú predložila žalobkyňa, bola neoprávnená, nakoľko práce neboli vykonané a ešte aj tlačivo na DIČ neexistovalo v čase, keď to bolo fakturované. Svedok potvrdil murovanie obvodových stien a otvor vynechaný na okno a založenie dverí, čo sa realizovalo vtedy, keď tam bola žalovaná. Svedok H. Q. potvrdil, že nerobil kompletnú elektrorekonštrukciu, ale iba v zadnej časti a nebolo preukázané ani jednanie s elektrárňami. Pri žumpe nebolo preukázané zhodnotenie, nakoľko je rozdiel, či je žumpa betónová alebo je len vložená nádrž v zemi. Svedok L. O. uviedol, že betónovanie bolo vykonané svojpomocne a svedok Š. F. potvrdil, že zabezpečil šalak. Pritom svedok L. P., ktorý mal vykonať stavebné práce uviedol, že do betónu šalak nepoužíva. Z toho vyplýva, že nevykonal práce na betónovaní stropu. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností a dôvodnosti žaloby.

11. Po zrušení veci a vykonaní doplnku k znaleckému posudku žalovaná naďalej nesúhlasila s podanou žalobou a namietala, že nebola vykonaná výmena elektrického vedenia, žumpa nebola pri ohliadke preverená, pričom sa nachádza na inej parcele ako sporný rodinný dom a preto žumpa nemohla zhodnotiť rodinný dom. U okien napriek tomu, že boli fakturované svedok L. P. uviedol, že okná už boli uložené. Pri murovaní obvodových stien svedok O. uviedol, že ich muroval on. Pri betónovaní podlahy, schodov a stropu svedok L. P. uviedol, že nepoužíval šalak, pričom svedok F. zabezpečoval šalak na betónovanie.

12. Žalovaná poukázala ďalej na to, že ak by žalobkyňa aj bola dobromyseľná, užívala nehnuteľnosti a preto žalovaná vzniesla kompenzačnú námietku za užívanie rodinného domu v období rokov 2003 až 2014 mesačne po 100,- € a preto žiadala započítať prípadný nárok žalobkyne voči nákladom za užívanie nehnuteľností. Žalovaná doteraz nepodala žalobu o vypratanie nehnuteľností voči žalobkyni resp. voči inej osobe. Mala za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorým by preukázala investície do spornej nehnuteľnosti. Pri žumpe namietala to, že nie je zapojená a že je nefunkčná. Žalovaná je spoluvlastníčkou v podiele 1/4 - ina k pozemku zapísanom na D. Č.. XX a v čase vykonávania prác na žumpe nebola vlastníčkou, takže nech súd toto vyhodnotí, pričom trvala na tom, že žumpa a plot nezhodnotil majetok žalovanej, za ktorý by mala vyplatiť finančnú náhradu.

13. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

14. Svedok L. O., bývalý druh tak žalobkyne, ako aj žalovanej a darca sporných nehnuteľností uviedol, že mal problémy s exekútorom a preto daroval nehnuteľnosti žalovanej. Žalovaná do domu nič neinvestovala a skoro nič neurobila, nakoľko vtedy študovala a robila v realitke v Tornali a nemala dostatočný príjem. V čase, keď spolu žili, tak spoločne nič nerobili na nehnuteľnostiach. K jednotlivým tvrdeným prácam svedok uviedol, že schodisko nie je z betónu, ale je vyložené z betónových dlaždíc, takže sa to nebetónovalo. Práce sa vykonali skôr, ako nehnuteľnosti nadobudla žalovaná. Do predsiene sa nezaviedla elektrina, nakoľko tam bola, len sa vymenila spínacia skrinka, kde boli pôvodné poistky a teraz sú nové automatické poistky. Ohľadom okien a dverí uviedol, že robil ich pán Č., na ktorého žalovaná nemala kontakt. Sám svedok to objednal a založenie okien sa realizovalo vtedy, keď žil so žalobkyňou. Nesúhlasil ani s tvrdením o betónovaní podlahy, nakoľko dodnes podlaha nie je zabetónovaná v kúpeľni a na WC a ani strop nie je urobený. Pri betónovaní podlahy na povale a murovaní priečok na povale so žalovanou už nežil a ledva s ňou komunikoval, takže poprel, že by tieto práce vykonali spolu. Tiež poprel, že by žalovaná realizovala omietnutie muriva, šopy a murovanie garáže. Svedok poprel, že by sa niečo pristavilo, len sa zvalil pôvodný múr, ktorý sa opravil. Z pôvodnej špajze sa urobila kúpeľňa a kuchyňa, elektrina tam bola, len pán Q. vymenil poistky. Tieto práce nerealizovala žalovaná a ešte dodnes nie sú káble v stene zamurované. Svedok poukázal na to, že so žalovanou sa rozišiel skôr, ako v máji 2003, nakoľko so žalobkyňou začal žiť od mája 2003. Keďže sám nemal čas realizovať rekonštrukciu, žalobkyňa objednala práce u živnostníka pána P.. Postavila sa žumpa, opravil sa plot, nasadili sa okná. Urobila sa zadná časť domu, nakoľko bol vyvalený múr, robili sa búracie práce, nakoľko celý plot a zadná časť domu boli z valkov a bolo to potrebné rozbúrať a odviezť. Poukázal na to, že keď dom daroval žalobkyni, zadná stena bola ešte vyvalená a preto to nemohla robiť žalovaná. Priečky sa murovali v zadnej časti, nakoľko pôvodne tam bola stolárska dielňa. Strop bol podložený drevom, aby sa nezvalil. Tam sa murovali aj priečky a robila to firma. Bolo namontovaných päť kusov dverí, čo tiež urobila firma. Vykonali sa betonárske práce podláh a schodov a to v kuchyni a dva schody pri východe.

Elektrické vedenie sa vymenilo od rodinného domu k elektrickým hodinám, pričom vo vnútri sa elektrina nerobila. Objednaná firma omietala dom v časti, kde je kuchyňa a na múre, vykonali omietky v časti, kde sa montovali dvere, naviac nalakovali plot a naniesli špric na maštaľ. Potvrdil, že na rekonštrukčné práce dala peniaze žalobkyňa.

15. Svedok L. P. uviedol, že ho oslovil L. O., že by potreboval zrekonštruovať rodinný dom. Po ohliadke miesta dostal od žalobkyne zálohu a začal vykonávať rekonštrukčné práce a to murovanie, nakoľko zozadu bola spadnutá strecha, omietanie a betónovanie. Všetky práce ani neukončil, nakoľko bol tam nejaký problém s tým, že práce sa ešte mali dokončiť. Pamätal si, že nejaké okno bolo založené opačne. Svedok potvrdil faktúru aj príjmové doklady, ktoré vystavil za vykonané rekonštrukčné práce. Nepamätal si, či vystavil príjmový doklad hneď pri platbe, alebo až s časovým odstupom.

16. Svedok H. Q. uviedol, že je švagrom L. O., s ktorým žili účastníčky. Nevedel uviesť obdobie, možno desať rokov spätne, keď robil práce ohľadom elektriny a to osvetlenie v záchode a v nejakej malej miestnosti. Možno vymenil vypínač, boli to malé práce. Práce vykonával aj vtedy, keď tam bola žalobkyňa, aj vtedy, keď tam bola žalovaná. Práce vykonával, pretože ho oslovil švagor L. O., robil to pre neho a zadarmo. Od záchodu ťahal kábel na inštaláciu svetla. Kábel bol na povrchu steny. Nerobil výmenu elektrického vedenia v dome.

17. Svedkyňa D. O. uviedla, že asi pred desiatimi rokmi, keď žalovaná žila s L. O., tak ju obaja oslovili, aby im požičala miešačku. Táto bola u nich asi mesiac.

18. Svedok W. O., bratranec L. O., s ktorým žili účastníčky na spôsob manželstva uviedol, že bol pomáhať bratrancovi na stavbe a robil murárske roboty. Robil múr, ktorý aj omietal a vystaval múrik vzadu. Do steny založil aj zárubňu a nechal otvor v stene na okno, ktoré ešte nebolo hotové. Práce robil vonku a za práce nepýtal odmenu, nakoľko len bol pomôcť.

19. Svedok Š. F. uviedol, že asi pred desiatimi rokmi pracoval v Depe a odpad z uhlia, ktorý sa volá šalak, zabezpečil pre švagra L. O.. Používalo sa to na betónovanie.

20. Súd sa v konaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

21. Z rozsudku 12C/43/2004-162 zo dňa 28.09.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.04.2008 vyplýva, že súd určil, že žalovaná (v uvedenom konaní v postavení žalobkyne) je vlastníčkou rodinného domu súpisné Č. XX A. F. Č.. XX/X - N. F. E. Q. XX P., F. Č.. XX/X - N. F. E. Q.P. XX P. Y. F. Č.. XX - N. E. Q. XXX P., N. A. D. Č.. XX O..Ú.. W..

22. Z Darovacej zmluvy zo dňa 28.10.2002, ktorej vklad bol povolený 31.10.2002, uzavretej medzi L. O. a žalovanou vyplýva, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti zapísané na D. Č.. XX O..Ú.. W. a to rodinný dom súpisné číslo XX Y. priľahlé pozemky.

23. Z listu z 29.07.2003 odosielateľa L. O. adresovaného žalovanej vyplýva, že ju vyzval na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. L. O. dňa 08.08.2003 odstúpil od Darovacej zmluvy, čo bolo evidované v katastri nehnuteľností F. Q. XXXX/XXXX a následne uzavrel dňa 29.09.2003 Darovaciu zmluvu so žalobkyňou na nehnuteľnosti zapísané na LV Č.. XX O..Ú.. W., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V XXXX/XX.

24. Z faktúry č. 33/2003 zo dňa 15.12.2003, ktorú vystavil T. - P., L. P., L. M., vyplýva, že žalobkyni fakturoval 343.300,00 Sk za vykonané stavebné práce na rodinnom dome Bohúňovo č. 28 v mesiacoch september až december 2003 podľa súpisu. Zo súpisu vykonaných prác zo dňa 10.12.2003 vyplýva, že boli vykonané búracie práce a odvoz sute - 101.500,00 Sk, murovanie obvodových stien - 20.400,00 Sk, murovanie priečok - 12.000,00 Sk, vloženie 7 kusov okien - 8.400,00 Sk, vloženie 5 kusov dverí - 7.500,00 Sk, betónovanie podlahy a schodov - 36.000,00 Sk, výmena elektrického vedenia - 25.000,00 Sk, omietanie - 52.500,00 Sk a žumpa - 80.000,00 Sk.

25. Z príjmového dokladu z 03.09.2003 vyplýva, že L. P. prijal od žalobkyne zálohu na stavebné práce vo výške 100.000,00 Sk. Z príjmového dokladu z 15.12.2003 vyplýva, že L. P. prijal do žalobkyne 243.300,00 Sk ako úhradu za faktúru.

26. Z LV č. XX O..Ú.. W. Q., Ž. Q. F. O. F. Č.. XX/X, Č.. XX/X Y. Č.. XX Y. O. H. T. X..Č.. XX X. Q. F. Ž. A. N. H. XXC/XX/XXXX-XXX.

27. Zo znaleckého posudku č. 78/2010 od Ing. W. S., ktorým boli ocenené nehnuteľnosti, ako aj zhodnotenie nehnuteľností stavebnou činnosťou žalobkyne a žalovanej vyplýva, že celkové zhodnotenie nehnuteľnosti pri porovnaní stavu k 28.9.2002 a ku dňu 24.11.2010 predstavuje 5908,66 € (porovnaním údajov v znaleckom posudku č. 84/2002 vypracovanom Ing. Š.S. W. ku dňu 28.9.2002 a technickým stavom ku dňu ohliadky 24.11.2010 pri zreteli na predložené fotografie znalec konštatoval, že práce, ktoré majú vplyv na hodnotu nehnuteľností, udávané účastníčkami - murovanie obvodových stien, vloženie okien, vloženie dverí, betónovanie podlahy a schodov, výmena elektrického vedenia, žumpa a betónovanie stropu, boli prevedené a zhodnotili nehnuteľnosti 13.316,66 € - 7.408,00 € = 5908,66 €).

28. Znalec na otázku zhodnotenia nehnuteľností žalobkyňou od 22.9.2003 uviedol, že ak žalobkyňa zrealizovala všetky tvrdené rekonštrukčné práce, zhodnotila nehnuteľnosť o 5908,66 €. Znalec na otázku zhodnotenia nehnuteľností žalovanou od 28.10.2002 do 29.7.2003 s poukazom na ňou tvrdené práce uviedol, že ak žalovaná zrealizovala ňou tvrdené práce, nehnuteľnosť zhodnotila o 2585,43 €.

29. Znalec ďalej skonštatoval pri otázke, či došlo k zhodnoteniu nehnuteľností žalobkyňou o 11.385,51 €, resp. v akej výške s porovnaním hodnoty nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác 28.10.2002 až k decembru 2003, že k zhodnoteniu nehnuteľností došlo, no výška zhodnotenia sa jednoznačne určiť nedá, nakoľko žalobkyňa aj žalovaná uvádzali skoro rovnaké práce, ktoré vykonali na nehnuteľnostiach. Žalobkyňa má naviac práce pri vybudovaní žumpy a výmene okien s izolačným dvojsklom. Ostatné práce uvádza žalobkyňa aj žalovaná, len ich realizácia mala byť v inom časovom období. Práce realizované boli, no určiť časové obdobie, kedy boli realizované nebolo možné, nakoľko sa jedná o malé časové rozdiely. Zároveň znalec ku každej tvrdenej rekonštrukčnej práci uviedol, či práca mala vplyv na zhodnotenie nehnuteľností alebo nie.

30. Z doplnku č. 4/15 znaleckého posudku č. 78/2010 vyplýva, že zhodnotenie sporných nehnuteľností v súlade s § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka k dátumu 01.04. 2008 predstavuje X.XXX,XX B. . K námietkam žalovanej, ktoré boli uvedené v odvolaní voči rozsudku znalec uviedol pri výmene elektrického vedenia, že v doplnku sa neuvažuje o výmene rozvodov ELI v období po 28.09. 2002. Rozvádzač bol ku dňu ohodnotenia s rozvodom svetelnej aj motorickej elektroinštalácie a rozvody v takom stave boli aj k 28.09. 2002. V rodinnom dome nie sú rozvody motorickej inštalácie, iba káblom z rozvádzača je motorická elektroinštalácia privedená na stenu maštale. Žumpa je postavená v mieste, ako je zakreslená v prílohe znaleckého posudku č. 78/2010, pričom je betónová podzemná nádrž, ktorá ešte nie je napojená na hygienické zariadenia. Vnútorné rozmery sú 2,59 m x 1,72 m x 1,36 m. Žumpa zhodnotila nehnuteľnosť o 1.198,97 Eur. Pri ohliadke bolo päť dverí súčasťou prvého nadzemného podlažia. Výmena okien sa realizovala po dátume 28.09. 2002 nakoľko v znaleckom posudku č. 84/2002 znalec oceňoval okná dvojité rámové a ku dňu ohliadky boli osadené okná s izolačným dvoj sklom. Okná zhodnotili nehnuteľnosť o 162,97 €. Murovanie stien sa previedlo po 28.09. 2002, nakoľko pôdorys rodinného domu v posudku č. 84/2002 a pôdorys v čase ohliadky určuje tvar prvého nadzemného podlažia s tým, čo bolo domurované. Časť steny na odvrátenej strane od ulice bola nanovo vymurovaná a to zhodnotilo nehnuteľnosť o 1.572,26 €. Betónovanie podlahy, schodov a stropu bolo realizované.

31. Z doplnku č. 117/2015 k znaleckému posudku č. 78/2010 vyplýva, že všeobecná hodnota sporných nehnuteľností k 01.04. 2008 podľa technického stavu ako v znaleckom posudku č. 84/2002 bola 7.078,80 € . Podľa technického stavu zisteného ohliadkou bola 11.839,51 € , podľa technického stavu na základe údajov žalobkyne bola 11.839,51 € a podľa technického stavu podľa údajov žalovanej 9.544,45 € . Zhodnotenie k 01.04. 2008 v technickom stave zistenom ohliadkou a podľa vyjadrenia žalobkyne predstavuje rovnakú sumu, ako 4.760,71 € a podľa vyjadrenia žalovanej sumu 2.465,65 € .

32. Z výsluchu znalca Ing. W. S. vyplýva, že žumpa zhodnotila rodinný dom o sumu 1.198,97 € . Predložené ponuky na hotové žumpy nie je možné porovnať s existujúcim objektom, nakoľko nie sú tam zahrnuté všetky náklady súvisiace s osadením žumpy, ako vytvorenie základu, úprava terénu a preto to nie je konečná cena, čo predkladala žalovaná. Znalec trval na tom, že žumpa je objekt, ktorý by dokázal plniť svoju funkciu a aj v prípade, že by nebola celkom vodotesná, malými úpravami by sa to dalo opraviť a podľa znalca je žumpa prevádzky schopná. Ohľadom 5 ks dverí znalec uviedol, že tieto

nezhodnocovali stavbu, nakoľko je dôležité len to, či sú v objekte dvere, alebo nie a pri výpočte ceny nehnuteľností sa oceňujú počtom bodov, ktoré sa priraďujú pri výpočte ceny. Dvere patria k prvkom krátkodobej životnosti a v prípade, že sa aj vymenia spôsobí to len predĺženie životnosti stavby a preto výmena dverí nemala podstatný vplyv na zhodnotenie nehnuteľností. Pri oknách nebolo možné určiť kedy presne boli montované, avšak z fotodokumentácie je zrejmé, že v predchádzajúcom posudku Ing. W. boli pôvodné okná a potom boli namontované súčasné okná, ktoré zhodnotili stavbu o 162,97 €. Pri ohodnocovaní pozdĺžneho múra znalec uviedol, že toto ohodnocoval a keďže sa menilo obvodové murivo, prejavilo sa to vo všeobecnej hodnote nehnuteľností, nakoľko sa jedná o prvok dlhodobej životnosti. Ohľadom plota znalec uviedol, že podľa toho, z čoho je postavený sa určí zhodnotenie. Jedná sa o príslušenstvo k stavbe, pričom plot má dlhodobú životnosť. Pri zisťovaní zhodnotenia a porovnávaní tvrdení strán sporu znalec uviedol, že je potrebné určiť konkrétny dátum, ku ktorému by vypočítal zhodnotenie takým spôsobom, že by sa za východiskový zobral stav pred rekonštrukciou a následne k určitému dátumu po vykonanej ohliadke a tvrdených prácach by sa vedelo vypočítať zhodnotenie, čo bolo aj predmetom doplnkov k znaleckému posudku.

33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 3000,00 € s príslušenstvom je dôvodná a preto jej v tejto časti vyhovel v celom rozsahu.

34. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovanej a to tým, že do nehnuteľností žalovanej žalobkyňa investovala a tým zhodnotila nehnuteľnosti v čase, keď bola ich vlastníčkou. Keďže žalovaná jej odmietla uhradiť investície, resp. odmietla započítať investície s kúpnou cenou nehnuteľností, čo vyplýva z mimosúdnej korešpondencie, žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu investícií najprv v sume XXX.XXX,XX X. Y. A. X. XXX.XXX,XX X. podľa rozpisu vykonaných prác. Po zrušení veci si žalobkyňa uplatňovala zhodnotenie z titulu oprávnenej držby.

35. Žalovaná nesúhlasila s úhradou žalovanej sumy, nakoľko okrem vyhotovenia žumpy a založenia okien popierala vykonanie rekonštrukčných prác žalobkyňou a namietala aj výšku ňou uplatnenej sumy. Mala za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na tvrdené investície, namietala skutočnosť, že žumpa nie je zapojená a že nie je funkčná a je na inom pozemku. Tak isto ani plot nezhodnotil nehnuteľnosť. Namietala premlčanie nároku žalobkyne a zároveň vzniesla započítaciu námietku do výšky žiadaného zhodnotenia z dôvodu náhrady nákladov za užívanie nehnuteľností žalobkyňou.

36. Podľa § 130 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

37. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pri oprávnenej držbe má oprávnený držiteľ voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Výšku nároku oprávneného držiteľa nie je možné určiť skôr, než je vec vrátená vlastníkovi, lebo až od toho okamihu je zrejmá výška držiteľovho nároku. Právo držiteľa možno uplatniť až k okamihu vrátenia veci. Náklady, ktoré oprávnený držiteľ vynaložil na zhodnotenie držanej veci sa zisťujú porovnaním stavu veci v čase nadobudnutia oprávnenej držby so stavom veci ku dňu jej vydania vlastníkovi. Porovnanie týchto stavov neznamená vydanie všetkých nákladov, ale iba nákladov v rozsahu zhodnotenia držanej a vydávanej veci. Aj premlčacia doba ohľadne práva oprávneného držiteľa na náhradu nákladov začína plynúť deň po vydaní predmetu držby. Oprávnený držiteľ v prípade, že podstatne zhodnotí vec má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v rozsahu zhodnotenia veci. Žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na D. Č.. XX O..Ú.. W. A. N. T. N. J. T. XX.X.XXXX Y. Y. Q. W. Y. T. X.X.XXXX, O. A. F. Q.H. H. XXC/ XX/XXXX-XXX N. T. XX.X.XXXX, O. X. J., Ž. Ž. U. Q. A. N. A. D. Č.. XX O..Ú.. W.. Súd dospel k záveru, že za deň, ktorý možno považovať za deň vrátenia nehnuteľností sa bude považovať deň 01.04. 2008, keď žalobkyňa stratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa totiž tvrdila, že nehnuteľnosti rekonštruovala avšak tieto fakticky neužívala a po začatí súdneho sporu 12C/43/2004 nehnuteľnosti neužívala. Preto aj po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené vlastnícke právo v

prospech žalovanej fakticky nevydala sporné nehnuteľnosti, lebo ich ani neužívala. Za daného stavu je možné považovať deň 01.04. 2008 ako deň kedy žalovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a žalobkyňa už nemohla byť dobromyseľnou a oprávnenou držiteľkou. V konaní však neboli ani tvrdené rekonštrukčné práce po dátume 01.04. 2008 a preto možno uzavrieť, že okamihom, ktorý súd považoval za vrátenie nehnuteľností žalovanej bol dátum právoplatnosti rozsudku 12C/43/2004.

38. V období, keď svedčilo vlastnícke právo žalobkyni, vykonala rekonštrukčné práce na nehnuteľnostiach, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania z výpovedí L. O., L. P. a okrajovo aj ostatných vypočutých svedkov, ktorí vykonali rekonštrukciu, avšak nevedeli uviesť presné obdobie, resp. práce, ktoré vykonávali. Súd prihliadol najmä na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré najobjektívnejšie zodpovedali mieru zhodnotenia sporných nehnuteľností. Je zrejmé, že tak žalobkyňa, ako aj žalovaná sa podieľali na rekonštrukcii nehnuteľností v čase, keď trvalo ich vlastnícke právo a užívali nehnuteľnosti. Spornou otázkou bol rozsah rekonštrukčných prác vykonaných žalobkyňou a žalovanou. Preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorý porovnal hodnotu nehnuteľností pred začatím rekonštrukčných prác, ako boli ocenené posudkom č. 84/2002 a po vykonaní rekonštrukčných prác zistených ku dňu 01.04. 2008. Znalec určil celkové zhodnotenie nehnuteľností na sumu 4760,71 €. Zároveň vypočítal zhodnotenie nehnuteľností prácami, ktoré označila žalobkyňa aj žalovaná, pričom zhodnotenie u žalobkyne by predstavovalo takú istú sumu, ak by vykonala všetky ňou tvrdené práce a u žalovanej by došlo k zhodnoteniu nehnuteľností vo výške 2465,65 €.

39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové zhodnotenie nehnuteľností je 4760,71 €. Pri porovnaní technického stavu sporných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 84/2002 a technického stavu zisteného ohliadkou, pričom zhodnotenie bolo vypočítané k dátumu 01.04. 2008.

40. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa najmenej v sume 3000,00 € zhodnotila sporné nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva jednak z predložených dokladov o úhrade nákladov na rekonštrukciu pre L. P. ako aj z výpovede L. O., ktorý potvrdil, že žalobkyňa objednala rekonštrukčné práce, pričom svedok poprel, že by žalovaná v čase keď s ním žila vykonávala rekonštrukčné práce. Svedok zároveň popísal, ktoré práce vykonal on, resp. jeho príbuzný. Za daného dôkazného stavu súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa zhodnotila sporné nehnuteľnosti najmenej vo výške 3000,00 € a preto jej priznal tento nárok od žalovanej, ktorá je vlastníčkou sporných nehnuteľností aj s vykonaným zhodnotením.

41. Žumpa a plot sú súčasťou rodinného domu s.Č.. XX N. A. D. Č.. XX v zmysle § 120 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie toho či ide, alebo nejde o súčasť veci, sa vyžaduje zistenie, že súčasť patrí k veci v právnom zmysle, teda k hlavnej veci. Všetko čo patrí k hlavnej veci podľa jej povahy je úzko spojené s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. Jedná sa o technické spojenie, ktoré je nevyhnutné na to, aby vec splnila svoju funkciu a slúžila na potrebný účel. Právny režim určuje hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Súčasť veci sa nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje s hlavnou vecou. V prejednávanej veci bolo zistené, že súčasťou rodinného domu je aj žumpa a oplotenie, ktoré je spojené s rodinným domom aj napriek tomu, že sa nachádza na inej parcele, avšak slúži pre rodinný dom s.č. XX.

42. Súd neprihliadol na námietku premlčania nároku žalobkyne, nakoľko najskôr sa žalobkyňa dozvedela o zhodnotení nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 01.04.2008, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Rožňava o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX O..Ú.. W., pričom žalobu v tejto veci na súd podala 01.04.2009.

43. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

44. Nárok oprávneného držiteľa v zmysle § 130 ods.3 Občianskeho zákonníka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od odovzdania vecí. Keďže súd ustálil dátum odovzdania vecí k 01.04. 2008, tak premlčacia lehota skončila k 01.04. 2011.

45. Súd tiež neprihliadol na námietku započítania, nakoľko žalovaná len uviedla, že do výšky nároku žalobkyne si započítala náhradu škody titulom ušlého obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľností

žalobkyňou. Svoj nárok nevyčíslila a neuviedla ani obdobie, za ktoré si uplatňuje náhradu škody a neuviedla ani podstatné zložky zodpovednosti žalobkyne za náhradu škody, ako je to uvedené v ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 Občianskeho zákonníka. Nepreukázala protiprávne konanie žalobkyne, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú ani nevyčíslila. Preto nebolo možné neexistujúcu tvrdenú pohľadávku žalovanej započítať v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobkyňa uviedla, že nehnuteľnosť neužívala len vykonala na nej rekonštrukčné práce a v tej dobe bola vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko ich nadobudla riadnou darovacou zmluvou. Žalovaná nepreukázala, že po 01.04.2008 žalobkyňa užívala sporné nehnuteľnosti, kde by mohol vzniknúť nárok podľa ustanovenia § 131 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa by bola po 01.04. 2008 už neoprávnenou držiteľkou.

46. Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením zhodnotenia po tom, ako ju žalobkyňa písomne vyzvala na vydanie tohto zhodnotenia. Keďže ju vyzvala na vrátenie skôr, ako si uplatnila úrok z omeškania, bolo jej možné tento úrok priznať od 16.10.2008 do zaplatenia.

47. Výrok o trovách konania medzi stranami sporu sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku .

48. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na zaplatenie sumy 11.385,51 €. Počas konania zobrala žalobu späť čo do sumy 8.385,51 €. V tejto časti by bola povinná uhradiť žalovanej trovy konania v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko zavinila zastavenie konania. Vo zvyšnej časti bola žalobkyňa úspešná ohľadom sumy 3.000,00 € s príslušenstvom, kde by mala nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd nepriznal náhradu trov konania stranám sporu podľa § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko videl dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, nakoľko bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a v súčasnej dobe je na materskej dovolenke. V konaní zároveň vznikli náklady štátu z titulu vyplateného znalečného a to na základe uznesenia 6C/36/2009 - 268 zo dňa 17.01. 2011 vo výške 341,17 €, na základe uznesenia 10C/59/2012 - 135 zo dňa 20.02. 2015 vo výške 206,68 € a na základe uznesenia 10C/59/2012 - 224 zo dňa 19.08. 2015 vo výške 118,34 €. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a žalovaná vzhľadom na pôvodnú výšku žalovanej sumy bola úspešná vo väčšom rozsahu súd dospel k záveru, že podľa § 257 neprizná trovy štátu, nakoľko tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v súvislosti s majetkovými pomermi strán sporu, keď žalobkyňa je aj v súčasnej dobe na materskej dovolenke a žalobkyni by nevznikla povinnosť tieto trovy hradiť pre pomer úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.