Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/176/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: H. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. P. č. XXX, o zaplatenie 14.550,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vyčísleného z dlžnej istiny počnúc odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia z a s t a v u j e.

V zastavujúcej časti sa žalovanému náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.550,- € spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 909,11 €, poplatkami vo výške 79,- €, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.550,- € od 14.1.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 14.550,- €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 10.11.2016 vo výške 8.375,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.550,- € od 11.11.2016 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 12,90 % ročne zo sumy 14.550,- € od 11.11.2016 do zaplatenia a poplatkami vo výške 79,- €. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 23.7.2013 uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 14.550,- €. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, ku dňu 13.1.2014 vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.550,- €, zmluvného úroku vo výške 894,77 €, úroku z omeškania vo výške 14,37 € a bankových poplatkov vo výške 79,- €. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný z dlžnej sumy nič neuhradil. V tomto konaní si uplatnil na zaplatenie zvyšnú časť dlžnej sumy pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 14.550,- €, zmluvného úroku vo výške 8.375,78 €, zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 11.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 11.11.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 79,- €. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou k úhrade, sadzobníkom poplatkov, výpisom z úverového účtu, zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, špecifikáciou pohľadávky ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 9.2.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok.

5. Dňa 23.7.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 0254012986. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 14.550,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 258,24 € v období od 25.8.2013. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 12,90 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 14,38 % pri priemernej RPMN vo výške 13,79 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bol ustálená v sume 9.097,87 €. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 25.7.2021. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.7.2013 ako aj obchodné podmienky účinné od 10.6.2013. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a ku dňu 13.1.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 0254012986 zo dňa 23.7.2013 za splatnú (list žalobcu zo dňa 13.1.2014). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo výške 15.538,11 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 14.550,- €, dlžného zmluvného úroku vo výške 909,11 €, poplatkov za upomienky vo výške 39,28 € a poistného vo výške 39,72 €. Lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil na 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaný dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru neuhradil, keď z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané realizované transakcie na tomto účte.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 14.550,- € s príslušenstvom a poplatkami, keď na pojednávaní dňa 22.5.2017 vzal právny zástupca žalobcu podanú žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Naďalej zotrval na podanej žalobe v časti o zaplatenie dlžnej istiny vo výške 14.550,- €, zmluvného úroku vyčísleného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vo výške 909,11 €, poplatkov vo výške 79,- € a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.550,- € za obdobie od 14.1.2014 do zaplatenia.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

8. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba (prihliadnuc na čiastočné späťvzatie žaloby (po otvorení pojednávania) v časti o zaplatenie zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru do zaplatenia) je dôvodná v celom rozsahu. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.7.2013 úverovú zmluvu č. 0254012986. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 14.550,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal

splácať za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Nakoľko žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, právny predchodca žalobcu ku dňu 13.1.2014 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, veriteľ vyčíslil nasledovne: dlžná istina vo výške 14.550,- €, dlžný zmluvný úrok vo výške 909,11 € a dlžné poplatky vo výške 79,- €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky tejto pohľadávky nepopieral, súd tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania počnúc odo dňa 14.1.2014 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č, 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 12,90 % ročne z dlžnej istiny za obdobie odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (t.j. od 14.1.2014) do zaplatenia, žalobca v tejto časti zobral podanú žalobu späť, preto súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil

9. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s touto časťou konania žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd rozhodol tak, že mu v tejto časti konania náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.