Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne N. O., W. T. Č.. XX, X. A. Q., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária - Ján Buroci, s. r. o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, proti žalovanej Y. C., W. F. Č.. XX, X., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hovan, Hospůdka, s. r. o., Ing. Kožucha č. 1, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 2 000 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva plná náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán rozsudkom 1C/78/2013-103 zo dňa 14.3.2014.

2. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/843/2014-126 zo dňa 9.2.2016 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že odvolací súd zo spisu zistil, že na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 14.3.2014, kde nebola žalobkyňa prítomná, jej zástupca uviedol, že pokiaľ by súd nemal preukázané, že došlo medzi účastníkmi konania k pôžičke navrhol, aby súd zaviazal žalovanú vydať sumu 2.000 € ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko v súdnom konaní nebol preukázaný iný právny titul, na základe ktorého mala žalobkyňa odovzdať peniaze žalovanej. Súd prvého stupňa sa touto právnou skutočnosťou nezaoberal napriek tomu, že súd nie je viazaný právnym názorom účastníka, ale je sám povinný podľa zisteného skutkového stavu posúdiť, podľa ktorých právnych noriem je potrebné nárok žalobcu posúdiť. Podľa odvolacieho súdu tým, že sa súd prvého stupňa nezaoberal posúdením tohto nároku aj z hľadiska vydania bezdôvodného obohatenia a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

3. Uložil súdu prvého stupňa predovšetkým doplniť dokazovanie za účelom možnosti posúdenia, či došlo alebo nedošlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, alebo iné konanie ktoré by zakladalo právo žalobkyne na plnenie, potom vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré v odvolaní navrhla žalobkyňa a zaoberať sa aj otázkou premlčania nároku vznesenou žalovanou vo svojom vyjadrení.

4. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 - Civilný sporový poriadok (ďalej .

5. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. V zmysle §132 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

8. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

9. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd vyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby uznesením zo dňa 16.3.2017 z č. l. 129 spisu v tom zmysle, aby náležite odôvodnila svoj žalobný petit vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu ako právnemu dôvodu jej žalobného nároku a v tomto zmysle aby navrhla vykonanie dôkazov.

11. Na výzvu súdu reagovala podaním z č.l. 133 tým, že skutkové okolnosti boli doplnené počas súdneho konania, a teda že dňa 14.2.2011 odovzdala žalobkyňa žalovanej finančnú sumu 2000 € ako údajné vrátenie daru neb. matke O. X., od ktorej žalobkyňa (i žalovaná) prijala dar vo výške 2000 € ako peniaze z diaľnic. Peniaze prevzala za neb. O. X. žalovaná, ktorá tieto peniaze i od žalobkyne z uvedeného dôvodu vrátenia daru vylákala. Nakoľko neb. O. X. prehlásila, že nemá vedomosť o tom, že by pýtala vrátenie daru, došlo na strane žalovanej k prijatiu sumy 2000€ bez právneho dôvodu, nakoľko dostala žalobkyňu do omylu. Uvedeným spôsobom došlo k naplneniu podmienok pre vydanie bezdôvodného obohatenia, prospechu, ktorý žalovaná prijala bez právneho dôvodu. Žalovaná už vyjadrením zo dňa 26.2.2013 uviedla, že jediným právnym titulom bolo vrátenie daru, čo sa však ukázalo výpoveďou neb. O. X. ako nepravdivé. Návrhy na doplnenie dokazovania mala len v prehratí doručených zvukových nahrávok. Žiadne iné dôkazy v tomto smere však nepripojila žiadne.

12. K citovanému podaniu zo dňa 26.2.2013 súd dodáva, že v odpore voči platobnému rozkazu z č.l. 21 žalovaná uvidela, že žalobkyňa neuvádzala, na základe akej právnej skutočnosti mal vzniknúť právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý by zakladal právo žalobkyne na vrátenie žalovanej sumy. Potvrdila, že dňa 14.2.2011 prevzala sumu 2000€ od žalobkyne, nešlo o pôžičku, dar, výpožičku, úver alebo akýkoľvek odplatný úkon. Uviedla, že dňa 14.2.2011 žalobkyňa odovzdala sumu 2000 € žalovanej ako splnomocnenej osobe na prevzatie uvedenej sumy, ktorú žalobkyni darovala jej matka O. X. a ktorú si v deň 14.2.2011, kedy svoju matku žalobkyňa vyhodila z domu, matka žalobkyne vyžiadala späť, s čím žalobkyňa súhlasila a predmetnú sumu odovzdala žalovanej, ktorá bola svojou matku poverená prevziať sumu 200 € od žalobkyne. Ešte toho istého dňa 14.2.2011 žalovaná prevzatú sumu 2000 € odovzdala svojej matke O. X.

13. Zároveň však žalovaná predložila doklad o tom, že dňa 14.2.2011 odovzdala peniaze v sume 2000 € v prospech O. X. -listina sa v spise nachádza na č.l. 23.

14. Na pojednávaní dňa 2.6.2017 žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že dlžnú sumu požaduje vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, konkrétne plnenia bez právneho dôvodu s poukazom na to, že žalobkyňa už podanou žalobou zo dňa 13. 2. 2013 sa domáhala vrátenia peňazí od žalovanej na tom základe, že dňa 14. 2. 2001 poskytla žalovanej sumu 2 000 €. Žalobkyňa nedokázala zistiť, z akého právneho titulu žalovaná tieto peniaze žiadala pre seba a preto sa obrátila na súd, aby jej tieto žalovaná vrátila. Uvedené už obsahuje samotná žaloba. Právne kvalifikovať tento skutkový stav je možné tak, že neexistoval právny titul na základe ktorého žalovaného prijala sumu 2 000 €. Uvedené v zásade žalovaná potvrdila aj vo svojom vyjadrení už dňa 20. 3. 2013, kde sama uviedla, že táto suma nebola zo strany odporkyne preberaná titulom pôžičky, daru, výpožičky, úveru, alebo akéhokoľvek odkladného právneho úkonu. V zásade existuje zhodné tvrdenie oboch strán sporu a teda platí, že táto skutočnosť je nesporná. Zároveň to znamená, že neexistoval právny titul na strane žalovanej k prijatiu peňazí a táto je povinná bezdôvodné obohatenie vrátiť. Netvrdila a nekvalifikovala právne svoj nárok s výnimkou jedného pojednávania na ktorom súd nástojil, aby tak žalobkyňa učinila. Žalobkyňa ako laik nie je povinná svoje nároky právne kvalifikovať.

15. Podľa § 140 ods. 2 zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

16. V súlade s citovaným ustanovením súd pripustil zmenu žaloby v tom, že uplatnený nárok sa neposudzuje podľa hmotnoprávnych ustanovení o pôžičke, ale bezdôvodného obohatenia.

17. K tomu súd považuje za potrebné dodať, že v zmysle citovaného ustanovenia je zmenou žaloby a) návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

18. Aj v prípade kvalitatívnej zmeny môže dôjsť súčasne k zmene v skutkovom stave. V tomto prípade zmeny žaloby žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Nedochádza však k zmene žalobného petitu. Napr. platnosť výpovede bude žalobca odvodzovať od iných skutkových okolností, a teda aj od iného výpovedného dôvodu. V literatúre sa možno stretnúť aj s názorom, že ide o zmenu právnej kvalifikácie v dôsledku zmeny skutkového stavu (v praxi známe ako zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní.

19. V prípade tohto dôvodu zmeny žaloby bude potrebné nové skutočnosti poňať do výroky o zmene žaloby, prípadne vo výroku odkázať na podanie žalobcu v ktorom sú skutočnosti jednoznačne vymedzené - viď. Komentár Civilný sporový poriadok autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a spol., Nakladateľstvo C.H. BECK, str. 515-516.

20. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa výpovede žalobkyne zo dňa 19. 6. 2013 z č. l. 37 spisu a násl. žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že sumu 2000€ žalovanej požičala a žalovaná o prevzatí peňazí podpísala prehlásenie a toto prehlásenie sa v spis nachádza na č.l. 3. Na tejto listine je uvedený údaj: Dňa 14.2.2011 som prevzala 2000 eur od Zdeny Kováčovej a na listine je pripojený podpis žalovanej.

21. Zároveň na tomto pojednávaní - 19. 6. 2013 z č. l. 37 spisu na otázku právneho zástupcu žalobkyne žalobkyňa vypovedala: peniaze som žalovanej požičiavala kvôli tomu, aby sa mohla o mamu starať, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase podania žaloby i v čase pojednávania - dňa 19. 6. 2013 sa jednalo o skutkový stav z titulu pôžičky. Napokon i na pojednávaní dňa 14.3.2014 zástupca žalobkyne potvrdil, že žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že uvedené peniaze odovzdala ako pôžičku. Uviedol tiež, že pokiaľ by súd nemal preukázané, že došlo medzi účastníkmi konania k pôžičke, navrhol, aby súd zaviazal žalovanú vydať sumu 2000 eur ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko v súdnom konaní nebol preukázaný iný právny titul, na základe ktorého mala žalobkyňa odovzdať peniaze žalovanej.

22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (ďalej kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

24. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané.

25. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:

- majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme,

- majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38).

- majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740),

- majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. (Komentár k ustanoveniu § 451 - zdroj - ASPI).

26. Na žiadnom z pojednávaní zástupca žalobkyne a ani samotná žalobkyňa neuviedli k tvrdeniu o poskytnutí sumy 2000 € (ak sa nemalo jednať o pôžičku ale o plnenie bez právneho dôvodu - t.j. právny titul titulu bezdôvodného obohatenia), prečo sumu 2000 € žalobkyňa poskytla žalovanej.

27. Pokiaľ teda po neúspešnom tvrdení, že sumu 2000 € žalobkyňa požičala žalovanej, začala tvrdiť, že sa tak stalo z dôvodu bezdôvodného obohatenia, jedná sa o podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a teda o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 CSP.

28. K odovzdaniu peňazí žalobkyňu v prospech žalovanej došlo dňa 14.11.2011.

29. Podľa § 100 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, práv osobného užívania bytov a pozemkov, obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, ako aj práva z vkladov na vkladnej knižke alebo na bežnom účte, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Nepremlčuje sa tiež právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2.

30. Podľa § 107 ods. 1, 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

32. Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3), alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§ 583), alebo ktoré zanikajú uplynutím doby (§ 578).

33. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho.

34. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).

35. Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že

a) uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia doba, a to

b) bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a mohol.

36. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). V dôsledku toho dlžník nemôže úspešne žiadať, aby mu veriteľ vrátil to, čo mu dobrovoľne plnil.

37. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.

38. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

39. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas.

40. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky spočívajúce v tom, že súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde (nie mimo súdu len listom a pod.) prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

41. Na námietku premlčania súd prihliadne len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá; nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku (R 9/2001).

42. Okamihom dôvodného vznesenia námietky premlčania dochádza k zániku nároku veriteľa - veriteľ si už nemôže vynútiť splnenie nároku (dlhu) a súd mu jeho nárok neprizná. Okamihom dôvodného vznesenia námietky premlčania dochádza k zániku nároku veriteľa - veriteľ si už nemôže vynútiť splnenie nároku (dlhu) a súd mu jeho nárok neprizná.

43. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej premlčacej lehote. Táto začína plynúť odo márneho uplynutia lehoty na plnenie. Pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania odporcom mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby - viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 507/2014 zo dňa 28. apríla 2015.

44. V danom prípade lehota na vrátenie peňazí uplynula dňa 11.2.2013, čo medzi stranami nebolo sporné. Z toho vyplýva, že dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 11.2.2015 (streda).

45. Pôvodne uplatnený nárok žalobkyňa žalovala z titulu pôžičky, avšak po vykonaní dokazovania, ktorým pôžička preukázaná nebola, dožadovala sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia.

46. Tým došlo k zásadnej zmene v skutkových tvrdeniach (pôvodne bolo žalované plnenie z titulu pôžičky)

47. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, súd dospel k záveru, že nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, pretože na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 zástupca žalobcu uplatnený nárok žiadal priznať z titulu bezdôvodného obohatenia. Nič to nemení na skutočnosti, že súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní 2.6.2017, pretože k zmene skutkových tvrdení došlo v rámci plynutia premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia.

48. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti o tom, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenia bez právneho dôvodu) súd preukázané nemal.

49. V tomto smere poukazuje súd na prvotnú výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 6. 2013 z č. l. 37 spisu, kedy žalobkyňa vypovedala, že sumu 2000€ žalovanej odovzdala, aby sa mohla o mamu starať. Následne žalobkyňa svoju výpoveď zmenila a uviedla, že túto sumu žalovanej požičala a žalovaná o prevzatí peňazí podpísala prehlásenie a toto prehlásenie sa v spis nachádza na č.l. 3. Na tejto listine je uvedený údaj: Dňa 14.2.2011 som prevzala 2000 eur od Zdeny Kováčovej a na listine je pripojený podpis žalovanej.

50. Žalovaná však predložila súdu potvrdenie spísané dňa 14. 2. 2011 O. X. - t. j. matkou strán o tom, že od žalovanej prevzala sumu 2 000 eur, ktoré žalobkyňa vrátila O. X.j, nakoľko to boli peniaze O. X., ktoré dostala za diaľnicu. Toto potvrdenie sa v spise nachádza na č. l. 23.

51. Z toho vyplýva, že vychádzajúc z prvotného prednesu žalobkyne o tom, že sumu 2000 € žalovanej odovzdala, aby sa mohla o mamu starať, súd nemal preukázané, že predmetom odovzdania peňazí boli finančné prostriedky patriace žalobkyni. Následne žalobkyňa svoju výpoveď zmenila a uviedla, že túto sumu žalovanej požičala, avšak ani túto skutočnosť preukázanú súd nemal.

52. Naopak, prvotnému prednesu žalobkyne o tom, že sumu 2000 € žalovanej odovzdala, aby sa mohla o mamu starať, svedčí i dôkaz na č.l. 23 o tom, že od matka strán sporu Katarína Skokanová od žalovanej prevzala sumu 2 000 eur, ktoré žalobkyňa vrátila O. X.j.

53. Súd podotýka, že skutočnosť, že túto listinu spísala matka strán sporu O. X., stranami sporná nebola.

54. Žalobkyňou udávané tvrdenie o tom, že žalovaná peniaze od žalobkyne z dôvodu vrátenia daru vylákala, žiadnym spôsobom súd preukázané nemal, naopak, súd mal preukázané len prevzatie sumy 2000 € žalovanou od žalobkyne dňa 14.2.2011, prevzatie sumy 2000 € O. X. od žalovanej dňa 14.2.2011.

55. Súd nemal tiež preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná tieto peniaze žiadala pre seba.

56. Z výpovede žalobkyne z č.l. 37 (jej prvotný prednes) o tom, že dňa 14.2.2011 ich mama odišla bývať k žalovanej a sumu 2000 € odovzdala žalovanej, aby sa mohla o mamu starať (neskôr menené na tvrdenie, že túto sumu žalovanej požičala tiež z dôvodu aby sa mohla žalovaná o mamu starať) vyplýva že nešlo o bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho dôvodu, zvlášť za preukázaného stavu, že žalovaná sumu 2000 € odovzdala ich spoločnej matke O. X., tieto peniaze boli vložené dňa 2.3.2011 na vkladnú knižku žalovanej s názvom Babka č. XXXXXXXXX/XXXX a od založenia vkladnej knižky bola disponentkou na tejto knižke X. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uskutočnila výber 28.10.2011 vo výške 2815,40 €.

57. Ako následne matka strán sporu O. X. s finančnými prostriedkami naložila (či ich previedla na účet žalovanej) už nie je predmetom tohto konania, pretože súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetom odovzdania peňazí boli výlučné finančné prostriedky žalobkyne.

58. Vzhľadom na pokročilý vek a následné úmrtie O. X. dňa 29.10.2014 je ťažko hodnotiť výpoveď tejto svedkyne, ktorá nevedela uviesť okolnosti, ktoré predchádzali podpisu listiny na č.l. 23 a na mnohé veci si spomenúť nevedela. Vyjadrila sa však, že peniaze dostala späť a žalovaná peniaze žalobkyne nemá.

59. Predmetom dokazovania tohto sporu nie sú vzťahy v rodine strán sporu, preto stranami navrhované či predkladané a vykonané dôkazy v tomto smere súd nezohľadnil.

60. K žalobcom predloženej nahrávke nachádzajúcej sa v prílohovej obálke na č.l. 110 spisu po vyhlásení rozsudku vykonanej svedkom U. X. z rozhovorov s matkou svedka a strán sporu po tom, čo tento svedok zistil, že žalovaná mala ich matku o všetko obrať súd dodáva, že tento dôkaz (ku ktorému zároveň boli navrhované výsluchy svedka U. X. a O. X. - ktorá však medzičasom zomrela a tiež prípadné znalecké dokazovanie - bez uvedenia na akú skutočnosť) súd nevykonal s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 9. decembra 2014 sp. zn. II.ÚS 1774/14 uverejnený na nalus.usoud.cz, v zmysle ktorého Základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Stret záujmu na ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný, so záujmom na ochrane toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno však riešiť vo všeobecnej rovine.

61. Ústavný súd sa stavia proti nekalým praktikám vzájomného elektronického sledovania a skrytého nahrávania pri súkromných a profesionálnych rokovaniach, ktoré sú spravidla nielen v rozpore s právom, ale hodnotené po stránke sociálno-etickej rozširujú v spoločnosti atmosféru podozrievavosti, strachu, neistoty a nedôvery.

62. Úplne odlišne je však treba posudzovať prípady, kedy je tajné vyhotovenie audiozáznamu rozhovoru súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo ak ide o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu. Zásah do práva na súkromie osoby, ktorej hovorený prejav je zaznamenávaný, je tu plne ospravedlniteľný záujmom na ochrane slabšej strany právneho vzťahu, ktorej hrozí závažná ujma (vrátane napríklad straty zamestnania). Zadováženie jediného alebo kľúčového dôkazu tohto cestou je analogické ku konaniu za podmienok krajnej núdze či dovolenej svojpomoci.

63. Zároveň súd dodáva, že je zásadne neprípustné, aby si súkromná osoba utajeným spôsobom /pos- tupom, ktorý spočíval v porušení ustanovenia § 2 ods. 7 zákona č. 163/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, a porušení ustanovenia § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ hlasový prejav iného cielene iba za tým účelom, aby ho mohla potenciál- ne v budúcnosti použiť ako dôkaz v trestnom konaní. Žiaden súd nemôže bez ujmy na náležitom výko- ne spravodlivosti a to aj za situácie, keď utrpí materiálna pravda, „prirodzené právo“, opierať svoj ná- zor, o to viac záver o vine obžalovaného o dôkaz, ktorý bol nielenže získaný nečestnými prostriedka- mi, ale predovšetkým nezákonne.

64. Zvukový záznam na diktafón svojvoľne vyhotovený bez súhlasu nahrávaného /bez rešpektovania ustanovení Trestného poriadku a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov/ je neopomenuteľ- ne zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby, chránených na úrovni zákonných noriem / napr. Občiansky zákonník/, ako aj Ústavy SR a medzinárodných dohovorov /Dohovor o ochrane ľud- ských práv a základných slobôd/.

65. Podozrenie z nezákonného konania nie je možné preukazovať dôkazmi získanými z iného nezákon- ného konania. Nie je možné pripustiť /a to aj keď tým utrpí materiálna pravda/, aby súd iba z dôvodu zá- ujmu spoločnosti na odhaľovaní podozrenia z trestnej činnosti ospravedlňoval iné protiprávne konanie, ktorým došlo k porušeniu iných práv iných osôb. Ani verejný záujem na nájdení materiálnej pravdy ne- môže konvalidovať protiprávnosť konania, ktorým je od počiatku nezákonne získaný dôkaz poznačený.

66. Vychádzajúc z týchto záverov súd takýto dôkaz nevykonal, a to aj napriek záverom zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.2.2016, pretože jeho vykonaním by súd narušil práva dotknutých osôb, zvlášť pokiaľ sa nejednalo o vyhotovenie záznamu rozhovoru, ktorý by bol súčasťou obrany obeti trestného činu proti páchateľovi alebo nešlo o spôsob dosiahnutia právnej ochrany pre výrazne slabšiu stranu významného občianskoprávneho a najmä pracovnoprávneho sporu či antidiskriminačného, resp. spotrebiteľského sporu, kedy je prípustné takýto dôkaz použiť.

67. Žalobkyňou predložená nahrávka podľa podania žalobkyne z č.l. 109 spisu sa však dokazovania v takomto spore netýka.

68. Z týchto dôvodov súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

69. Zamietnutia sa týka i návrh žalobkyne na vykonanie výsluchu svedkyne U. C. na preukázanie skutočností, kto a v akej miere sa staral o O. X. a ohľadom rozdelenia financií medzi stranami sporu.

70. Napokon, súd poučil strany sporu o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany a pokiaľ by žalobkyňa navrhla vykonanie takého dôkazu po doručení o procesných právach (č.l. 135 spisu), zvažoval by súd vykanie takéhoto dôkazu tak, ako súd naložil s návrhom žalovanej na výsluch svedkyne M..

71. Z týchto dôvodov súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

72. Tým, že v počas celého súdneho sporu nebolo preukázané, že sumu 2000 € vlastní (resp. si ponechala) žalovaná, naopak, súd mal preukázané, že sumu, ktorá je predmetom tohto sporu žalovaná ešte v deň prevzatia od žalobkyne odovzdala matke - t.č. neb. O. X.. Tomu nasvedčuje i listinný dôkaz vystavený dňa 10.7.2013 nachádzajúci sa v spise na č. l. 76 o tom, že žalovaná má v Slovenskej sporiteľni, a.s. vedenú vkladnú knižku číslo XXXXXXXXX/0900, ktorá bola založená 2.3.2011. od založenia vkladnej knižky bola disponentkou na tejto knižke X. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uskutočnila výber 28.10.2011 vo výške 2815,40 €.

73. Tomu zodpovedajú listiny z č.l. 66-71 spisu - ide o vkladnú knižku číslo XXXXXXXXX/0900 s označením Babka s vkladom dňa 2.3.2011 vo výške 2000 € a výberom dňa 28.10.2011 vo výške 2815,40 €.

74. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalovanú sumu 2000 € žalobkyňa nenadobudla, vo svojej dispozícii ju nemá, preto sa nemôže jednať o bezdôvodné obohatenie.

75. Súd zároveň nezistil ani iné konanie, ktoré by zakladalo právo žalobkyne na plnenie, tak, ako to v zrušujúcom uznesení popísal odvolací súd.

76. Navyše chýba na strane žalovanej vecná pasívna legitimácia.

77. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania teraz civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) - uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9.

78. I v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 na to, aby sa niekto stal účastníkom konania (stranou sporu), netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

79. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

80. V danom prípade súd nemal preukázané žalobkyňu uvádzané tvrdenie, že žalovaná disponuje žalovanou sumou, nemal preto preukázanú jej vecnú pasívnu legitimáciu.

81. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

82. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a priznal žalovanej ako úspešnej strane ich plnú náhradu.

83. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.