Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-5-2016.pdf
PDF · 104.18 KB
No categories available
8C/5/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcov 1/: S. O., J.. XX.X.XXXX, G. G. XXX, XXX XX G., X/ V. O., V.. S., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XXXX/X, XXX XX S. - K., obidvaja zastúpení advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s. r. o. so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225 proti žalovanému: Jozef Mutňanský, nar. 17.3.1957, bytom M. Galandu 4612/2, 036 01 Martin
- Košúty o vydanie bezdôvodného obohatenia a o náhradu škody s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia sumy 5700 eur sa zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 305,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vzájomná žaloba žalovaného sa zamieta.
IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania o žalobe v celom rozsahu.
V. Žalobca má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu 9.9.2016 domáhali vo vzťahu k žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur a náhrady škody vo výške 305,99 eur. V odôvodnení žaloby uviedli, že uzatvorili so žalovaným ako výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedených Okresným úradom Martin, odborom katastrálnym, na LV č. XXX K.re okres Martin, obec Záborie, k.ú. Záborie v tom čase označených ako pozemok parcela registra „C“ č. 100 o výmere 258 m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra „C“ č. 101 o výmere 1 342 m2 záhrady, stavba rodinného domu súpisné číslo X postaveného na parcele registra „C“ pod parcelným číslom XXX ( ďalej len „nehnuteľnosti“ ) dňa 21.3.2016 Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi konania so zámerom budúceho prevodu vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti na žalobcov v zmysle dohody zmluvných strán, pričom predmet prevodu má byť v budúcej kúpnej zmluve presne špecifikovaný na základe jeho odčlenenia od zvyšnej časti nehnuteľnosti, a to na základe geodetického zamerania a geometrického plánu. Žalobcovia a žalovaný sa dohodli na kúpnej cene 65 000 eur za predmet prevodu, pričom žalobcovia boli ako budúci kupujúci povinní zaplatiť žalovanému ako budúcemu predávajúcemu v prospech jeho účtu zálohu vo výške 10 000 eur, a to 4 000 eur pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a 6 000 eur pri zavkladovaní a podpísaní kúpnej zmluvy. V zmysle Dodatku k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.4.2006 došlo k zmene zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, a to v časti zálohy, pričom žalobcovia sa zaviazali uhradiť zálohu vo výške 9 000 eur. 4000 eur bolo uhradených pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, 1 200 eur mali žalobcovia uhradiť pri podpise dodatku, čo aj urobili. Ďalších 500 eur na základe žiadosti žalovaného zaplatila žalobkyňa 2/ dňa 21.6.2016. Žalobcovia teda uvádzajú, že v čase podpisu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy viazlo na nehnuteľnostiach exekučné záložné právo, z dôvodu čoho žiadal žalovaný od žalobcov uhradenie viacerých platieb ( celkovo 5 700 eur ) ako zálohy, aby mohol predmetné exekúcie uhradiť a nehnuteľnosti, aby mohli byť prevedené na žalobcov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný meškal so zabezpečením zamerania predmetu prevodu ( odčlenenia časti nehnuteľnosti ) a žalobcovia potrebovali pre svoju financujúcu banku predložiť ocenenie prevodu, žalobcovia súhlasili, že kúpia celé nehnuteľnosti ( bez toho, aby sa od nich niečo odčleňovali ) a dali si vypracovať na svoje náklady znalecký posudok u znalkyni Ing. Ivety Gombarčekovej, ktorého predmetom pre dovtedy nevykonané rozdelenie nehnuteľnosti boli všetky nehnuteľnosti, pričom cena vypracovania znaleckého posudku predstavovala 205,11 eur. Potom, ako si žalobcovia dali vypracovať vyššie uvedený znalecký posudok žalobca zabezpečil rozdelenie nehnuteľností a trval na tom, že žalobcom predá iba im vyčlenenú časť. Žalobcovia teda boli nútení dať vypracovať nový znalecký posudok pre určenie hodnoty prevodu. Cena vypracovania tohto znaleckého posudku predstavovala 89,88 eur. Zároveň žalobcovia vynaložili na získanie originál listu vlastníctva k nehnuteľnostiach 8 eur ako cenu správneho poplatku a rovnako zaplatili za overenie podpisov dňa 11.4.2016 sumu 3 eur. V zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy boli zmluvné strany povinné uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu potom, ako na jej uzavretie vyzve budúci predávajúci budúceho kupujúceho, najneskôr v lehote do 25.4.2016. Napriek uisteniam zo strany žalovaného a poskytnutej zálohy zo strany žalobcov žalovaný potom ako z peňazí prijatých od žalobcov vyrovnal svoje záväzky, pre ktoré voči nemu prebiehala exekúcia, nevyzval žalobcov na uzatvorenie budúcej zmluvy, ani nepristúpil k uzatvoreniu budúcej kúpnej zmluvy ani na žiadosť žalobcov, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluvy podmieňoval prevod predmetu prevodu na žalobcov zaplatením 75 000 eur, teda žiadal kúpnu cenu o 10 000 eur vyššiu, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a zároveň začal opätovne predmet prevodu ponúkať prípadným záujemcom na internete. V dôsledku konania žalovaného žalobcovia odstúpili dňa 19.8.2006 od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného vyzvať žalobcov na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy do 25.4.2016. Zároveň vyzvali žalovaného, aby v lehote do 28.4.2016 vrátili zálohu, ktorá mala slúžiť na úhradu kúpnej ceny. Odstúpenie žalobcov od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy došlo k zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy od počiatku a boli si zmluvné strany povinné vrátiť, čo od druhej strany dostali podľa tejto zmluvy. Napriek výzve žalobcov na vydanie zálohy žalovaný svoju povinnosť vydať plnenie správneho úkonu nesplnil a tým sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov. Aby mohlo dôjsť k úspešnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, aby získali žalobcovia prostriedky na úhradu dohodnutej kúpnej ceny ( formou hypotéky z banky ), vynaložili žalobcovia prostriedky na vyhotovenie znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľností a prevodu predmetu , ako aj na s tým súvisiace správne poplatky. V dôsledku konania žalovaného a nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného ( vyzvať žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy a uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu) boli tieto prostriedky vynaložené zbytočne, čím vznikla žalobcovi škoda vo výške 305,99 eur. Z tohto dôvodu sa domáhajú žalobcovia sumy 5700 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, sumy 305,99 eur z titulu náhrady škody, ako aj zákonných úrokov z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého žiadali žalobcovia uhradiť dlžnú sumu v odstúpení od zmluvy, ako aj náhradu trov konania. Zároveň v predmetnej žaloby požiadali súd o vydanie uznesenia, ktorým by nariadil zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.
2. Súd uznesením zo dňa 4.10.2016 č. k. 8C/5/2016-33 zriadil na zabezpečenie pohľadávky žalobcov voči žalovanému záložné právo v prospech žalobcov, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX. Podaním doručeným súdu 21.10.2016 žalovaný súdu zaslal kópiu hotovostného vkladu o vrátení zálohy za dom žalobcom dňa 20.10.2016 ( č. l. 37). Proti uzneseniu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia okrem toho, že uhradil zálohu vo výške 5 700 eur žalobcom, žalovaný podal odvolanie ( č. l. 39), kde zároveň sa vyjadril aj vo veci a uviedol, že žalobcovia nechceli celý pozemok, ktorý priliehal k domu, ale žiadali len polovicu. Preto im vyhovel a dal geodetovi vymerať, rozdeliť a označiť pozemok. Ďalej žiadali urobiť revízie elektriky, garáže, predsiene. Na to, aby toto mohol všetko vybaviť, v práci minul takmer celú dovolenku. Žalobcovia neustále žiadali niečo iné. Jeho celkové výdavky boli 800 eur - geometrický plán, 100 eur - zameranie garáže a geometrický plán, 140 eur - revízia garáže, 70 eur kolky a potvrdenia. Taktiež žalobcovia žiadali o zriadenie záložného práva na tento dom a pozemky, ako aj na pozemok, ktorý vôbec nebol predmetom predkupnej zmluvy. V dôsledku podaného odvolania súd uznesením č.k. 8C/5/016-54 zo dňa 21.12.2016 zrušil uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 8C/5/2016-33 zo dňa 4.10.2016.
3. Podaním doručeným súdu 31.10.2016 žalobcovia zobrali čiastočne žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur späť a to z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 20.10.2016 uvedenú sumu zaplatil. To znamená, že žiadali žalobu v tejto časti zastaviť a domáhali sa už len zaplatenia sumy 305,99 eur z titulu náhrady škody, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 a náhrady trov konania.
4. Podaním doručením súdu 21.11.2016 ( č. l. 52) označené ako odvolanie, žalovaný uviedol, že jeho celkové výdavky boli 1 040 eur, a to nie sú započítané náklady za benzín, pretože žalobcovia neustále niečo potrebovali vybavovať, chodiť do domu, ukazovať dom ich rodine, známym. Z tohto dôvodu žiada o vrátenie všetkých originálnych dokumentov, ktorí žalobcovia majú a privlastnili si ich. Vyhrážajú sa telefonátmi a sms-kami. Tieto dokumenty nechcú vrátiť, pokiaľ im nezaplatí všetko, čo žiadajú. Poplatky, ktoré majú za vyhotovenie znaleckého posudku a overenia podpisov sú náklady, ktoré hradí kupujúci. Sumu 5 700 eur, ktorú žalovaný obdržal ako zálohu, dňa 20.10.2016 priamym vkladom na ich bankový účet uhradil. Zároveň v predmetnom odvolaní ( č. l. 52) vzniesol žalobca vzájomnú žalobu s tým, že žiada, aby mu žalobcovia uhradili všetky výdavky, ktoré zaplatil pre potreby žalobcov, a to sumu 1 040 eur. Súd uvedené podanie posúdil ako vzájomnú žalobu a vyzval žalovaného k úhrade súdneho poplatku za vzájomnú žalobu.
5. Vo veci bolo vykonané predbežné prejednanie sporu dňa 23.1.2017 ( č. l. 64). V rámci tohto predbežného prejedania veci v tom čase určený zákonný sudca oboznámil strany sporu s tým, že bude zmena zákonného sudcu, ku ktorej dôjde dňom 1.2.2017 a zároveň uložil povinnosť stranám predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a doplniť skutkové tvrdenia potrebné pre rozhodnutie vo veci najneskôr v lehote 20 dní od vykonania predbežného prejednania veci. Zároveň uložil žalovanému predložiť dohodu o plnomocenstve súdu pred termínom pojednávania, ktorý bude vo veci nariadený, a to z tohto dôvodu, že sa mal žalovaný vyjadriť, že predmetnú vec riešil s právnym zástupcom, ktorému na účel udelil plnomocenstvo.
6. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie na deň 24.5.2017 za prítomnosti zástupcu žalobcov 1/ a 2/. Čo sa týka žalovaného, ohľadom jeho účasti na pojednávaní najskôr telefonicky volala do kancelárie asistentky senátu jeho manželka, ktorá uviedla, že nevie, či žalovaný nezostane v nemocnici z dôvodu ochorenia a súdu oznámi, či ospravedlní neúčasť alebo nie. Nakoniec ospravedlnil neúčasť sám žalovaný, a to podaním doručeným súdu 23.5.2017 o 15.15 hod., kedy sa do kancelárie 15C dostalo toto podanie ráno 24.5.2017 a tam už uviedol dôvod, že nemal financie na zaplatenie advokáta, chce byť zastúpený advokátom, nakoľko sa cíti nevinne. Do 7 dní je schopný si zabezpečiť advokáta. Z tohto dôvodu žiada o preloženie pojednávania. V rámci tohto ospravedlnenia neuviedol žiaden telefonický, ani e-mailový kontakt, kde by mu súd mohol pre krátkosť času oznámiť, že jeho dôvod na odročenie termínu pojednávania neakceptuje. Súd tento dôvod nepovažoval za dostatočný na odročenie pojednávania Dôvody jeho neúčasti boli rozporné, nakoľko ako dôvod bola uvedená jeho možná práceneschopnosť, ale aj finančné problémy na zapletenie advokáta. Súd poukazuje, že predbežné prejednanie vec sa konalo v januári 2017, kde tam už uvádzal žalovaný, že doloží dohodu o plnomocenstve, nakoľko si zvolil a udelil plnú moc právnemu zástupcov, s ktorým riešil danú vec. Pojednávanie vo veci súd vykonal a odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 26.6.2017. Žalobca na vykonanom pojednávaní len zopakoval skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v žalobe, vo svojom čiastočnom späťvzatí, ako aj na predbežnom prejednaní veci.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie zastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihladia, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Keďže žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 späť v podaní doručenom súdu 31.10.2016, t.j., že ešte pred predbežným prejedaním veci, súd vo výroku rozsudku konanie v časti zaplatenia sumy 5 700 eur v súlade s ust. § 144 a nasl. CSP zastavil.
8. Predmetnom konania teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 305,99 eur, ako aj príslušenstvo týkajúce sa bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur, ktoré žalovaný po podaní žaloby zaplatil, a to úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 25.8.2016
do 20.10.2016, t.j. do doby, keď došlo k úhrade tejto čiastky zo strany žalovaného. Zároveň predmetom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, v zmysle ktorej si teda uplatnil žalovaný všetky výdavky, ktoré mal zaplatiť pre potreby žalobcov, a to v sume 1 040 eur.
9. Zo skutkových tvrdení, ako aj listinných dôkazov, ktoré do konania v rámci prostriedkov procesného útoku predložili žalobcovia mal súd preukázané, že bola uzavretá medzi žalobcami a žalovaným Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2016. V zmysle čl. II tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v lehote do 1.5.2016 uzavrú kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti s dohodnutým obsahom podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy a predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Bol tu uvedený rodinný dom, pozemok parcela registra „C“ pod parcelným číslom 100, pozemok parcela registra „C“ pod parcelným číslom 101 zapísané na LV č. XXX, H.. Ú.. L. na Okresnom úrade, odbor katastrálny v Martine. Zároveň bol v čl. II. dohodnuté, že zmluvné strany sú povinné uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu potom, ako na jej uzavretie vyzve budúci predávajúci budúceho kupujúceho, pričom budúci predávajúci zašle výzvu podľa ods. 1 tohto článku zmluvy budúcemu kupujúcemu najneskôr v lehote do 25.4.2016. V čl. III tejto zmluvy bola dohodnutá kúpna cena vo výške 65 000 eur. Táto zmluva bola uzavretá 21.3.2016. Bol uzavretý dňa 11.4.2016 dodatok k tejto predkupnej zmluve, kde bol upravený článok týkajúci sa dohodnutej kúpnej ceny, a to v časti týkajúcej sa zaplatenia dohodnutej zálohy. Predmetný dodatok k predkupnej zmluve bol podpísaný zmluvnými stranami. Keďže nedošlo zo strany žalovaného k výzve na uzavretie kúpnej zmluvy v lehote do 25.4.2016, tak žalobcovia odstúpili od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to dňa 19.8.2016. Tieto skutkové tvrdenia žalobcovia preukázali Okamžitým odstúpením od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 19.8.2016 ( č. l. 17), ako aj podacím hárkom preukazujúcim, že predmetné odstúpenie bolo doručované žalovanému ako doporučený list dňa 19.8.2016 (č. l. 18, 19) a doručené žalovanému dňa 22.8.2016 ( č. l. 20). Pôvodne sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur, čo predstavovalo zálohy zaplatené žalovanému v súvislosti s uzavretou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Túto čiastku 5 700 eur však žalovaný žalobcom vrátil.
10. Žalovaný vo svojich vyjadreniach, či už je to vyjadrenie označené ak odvolanie ( č. l. 39), ako aj vo svojom vyjadrení z č. l. 52 súdneho spisu nespochybnil uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ani dodatku. Nespochybnil ani skutkové tvrdenia žalobcov o tom, že ich nevyzval tak, ako mal v lehote do 25.4.2016 na uzavretie kúpnej zmluvy. Rovnako nespochybnil ani odstúpenie od zmluvy, to znamená, že tieto skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného rozporované a súd ich považoval za nesporné. Tým, že zaplatil čiastku 5 700 eur vlastne uznal tento nárok žalobcu v tomto rozsahu.
11. Zároveň si žalobcovia uplatňovali aj náhradu škody, ktorá vznikla tým, že mal žalovaný porušiť povinnosť vyzvať ich najneskôr v lehote do 25.4.2016 na uzavretie kúpnej zmluvy. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil a teda nedošlo k úspešnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu prevodu podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. Žalobcovia, aby mohli získať prostriedky na úhradu dohodnutej kúpnej ceny formou hypotéky z banky, vynaložili prostriedky na vyhotovenie znaleckých posudkov na ohodnotenie nehnuteľnosti a predmetu prevodu, ako aj s tým súvisiace správne poplatky. V dôsledku konania žalovaného a nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného boli tieto prostriedky vynaložené zbytočne, čím vznikla žalobcom škoda vo výške 305,99 eur. Táto pozostávala z vyúčtovania znaleckého posudku, kde cena vypracovania znaleckého posudku predstavovala čiastku 205,11 eur. V rámci tohto znaleckého posudku mal byť ohodnotený celý predmet prevodu. Následne si dali vypracovať žalobcovia predmetný znalecký posudok, žalovaný zabezpečil rozdelenie nehnuteľnosti a trval na tom, že žalobcom predá iba ich vyčlenenú časť. Žalobcovia boli nútení dať si vypracovať nový znalecký posudok a cena vypracovania tohto znaleckého posudku predstavovala sumu 89,88 eur s tým, že si museli zabezpečiť LV k nehnuteľnostiam, čo je 8 eur ako cena správneho poplatku za vyhotovenie originálu a za overenie podpisov museli uhradiť sumu 3 eur. Uvedené náklady, ktoré si vyčíslili ako škodu, ktorá im vznikla práve tým, že žalovaný porušil povinnosť vyzvať ich na uzavretie kúpnej zmluvy, dokladovali žalobcovia daňovým dokladom, a to vyúčtovaním znalečného 65/2016, z ktorého je zrejmé, že bola účtovaná suma 205,11 eur za znalecký posudok č. 65/2016, ako aj príjmovým pokladničným dokladom preukazujúcim, že táto suma bola uhradená dňa 4.7.2016. ( č. l. 12). Rovnako vyúčtovanie ďalšieho znalečného preukazovali žalobcovia daňovým dokladom č. 72/2016. Išlo o znalecký posudok č. 72/2016 na čiastku 89,88 eur, ako aj príjmovým pokladničným dokladom o tom, že táto čiastka bola uhradená znalcovi 28.7.2016 ( č. l. 13). Zároveň potvrdenkou z 11.4.2016 dokladovali, že vynaložili 3 eur na osvedčenie podpisov ( č. l. 15), ako aj správny poplatok 8 eur ( č.l. 16) za výpis z LV.
12. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza za skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zo skutkových tvrdení, ako aj z dôkazov, ktoré priložili do konania žalobcovia mal súd preukázané, že žalovaný porušil povinnosť vyzvať žalobcov na uzavretie kúpnej zmluvy, a to v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v lehote najneskôr do 25.4.2016. To znamená, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu tejto povinnosti, v dôsledku ktorej odstúpili žalobcovia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. V dôsledku porušenia tejto povinnosti nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a náklady, ktoré vynaložili žalobcovia v spojení s prevodom predmetných nehnuteľností predstavujú podľa názoru súdu škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Táto škoda by im nebola vznikla, pokiaľ by nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zároveň žalovaný ku škode, ktorú si uplatňovali žalobcovia, neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, nerozporoval túto škodu. Súd preto mal za to, že nárok žalobcov na náhradu škody vo výške 305,99 eur je dôvodný, v celom rozsahu mu vyhovel a zaviazol žalovaného v súlade s cit. ust. § 145 ods. 2 OZ túto sumu zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 700 eur v tejto časti súd konanie zastavil, nakoľko žalovaný toto bezdôvodné obohatenie vydal žalobcovi po podaní žaloby dňa 20.10.2016. Žalobcovia trvali na zaplatení úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5700 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie zálohy, ktorú určili v odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy do 24.8.2016. Keďže zálohu vrátil žalovaný až 20.10.2016, nárok žalobcov na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700 eur od 25.8.2016 do 20.10.2016 je dôvodný a súd aj tomuto nároku vyhovel. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto bola uplatnená v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z .
13. Predmetnom konania bola aj vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa domáhal od žalobcov úhrady nákladov vo výške 1040 eur, ktoré mal vynaložiť v súvislosti s predmetným prevodom nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobcovia nechceli celý pozemok, ktorý priliehal k domu, žiadali len polovicu. Preto im vyhovel a dal geodetovi vymerať, rozdeliť a označiť pozemok. Ďalej žiadali urobiť revízie elektriky, garáže, predsiene a jeho výdavky boli 800 eur - geometrický plán, 100 eur - zameranie garáže a geometrický plán, 140 eur - revízia garáže, 70 eur kolky. K týmto svojim nákladom, ktoré si vyčíslil, doložil faktúru č. 2016 /13 na sumu 100 eur za vypracovanie projektovej dokumentácie garáž v rozsahu pre vydanie stavebného povolenia ( č. l. 40). Ďalej doložil dôkaz o úhrade faktúry č. 0004 na sumu 200 eur ( č. l. 41), faktúru č. 160082 za vypracovanie geometrického plánu č. 55/2016 na sumu 600 eur. Žalovaný požadoval náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s plánovaným uzatvorením kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu na to, aby mu mohla vzniknúť škoda, by muselo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti, pričom je potrebné preukazovať zavinenie a príčinnú súvislosť. Uvedené v tomto prípade absentuje. Žalobcovia neporušili žiadnu zmluvnú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a z tohto dôvodu žalovanému nemohla vzniknúť škoda. Z tohto dôvodu súd vzájomnú žalobu žalovaného v celom rozsah zamietol.
14. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní o jeho žalobe plne úspešný, čo sa týka priznanej sumy a príslušenstva , a čo sa týka späťvzatia, tak toto späťvzatie bolo vykonané z dôvodu, že žalovaný sumu 5 700 uhradil po podaní žaloby. Čo sa týka vzájomnej žaloby, tak túto vzájomnú žalobu súd zamietol, t.j., že úspech v konaní o vzájomnej žaloby mal opätovne žalobca. Ide o dve samostatné konania aj z hľadiska posúdenia nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd vo výroku rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania o žalobe v celom rozsahu a rovnako rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.