Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16CoP-4-2017.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci manželov W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Francisciho 25, 058 01 Poprad a B. W., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX B. C., právne zastúpená Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom W. - W., nar. XX.XX.XXXX a P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 15P 49/2016-63 zo dňa 10. januára 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd manželstvo účastníkov konania W. W. a B. W. rozviedol a vo výroku o povinnosti otca W. W. prispievať na výživu mal. W. sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o úprave styku otca mal. detí W. W. s mal. deťmi a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd manželstvo účastníkov konania W. W. a B. W., rod. A., uzavreté dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Súd na čas po rozvode zveruje maloleté deti W. a P. W. do osobnej starostlivosti matky B. W., ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec mal. detí W. W. sa zaväzuje prispievať na výživu mal. W. sumou 120 eur mesačne a na výživu mal. P. sumou 100 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Otec mal. detí W. W. je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
- počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 4.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod.,
- počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod. Otec si deti prevezme pred bytom matky a tam ich aj odovzdá. Matka je povinná deti na styk riadne pripraviť. Rodičia sú navzájom povinní informovať sa o prekážke, ktorá by bránila realizácii styku a to najneskôr deň pred uvedeným stykom.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 23 odsek 1, § 24 odsek 1, § 25, § 62 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“); § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“).
3. Vychádzal zo zistenia, že nakoľko manželstvo účastníkov konania už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel a obaja súhlasili s rozvodom, manželstvo rozviedol. Hoci otec deklaroval príjem cca 600 Eur mesačne, pri výkone jeho práce (murár, obkladač) je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem vyšší. Preto ho zaviazal na úhradu výživného na mal. W. v sume 120 Eur mesačne a na mal. P. v sume 100 Eur mesačne, nakoľko stanovené výživné zodpovedá v súčasnosti aj potrebám mal. detí. Deti sú zdravé, zvýšené výdavky na ne nie sú. Na strane otca neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili bežnej úprave styku a tieto prekážky nie sú ani na strane mal. detí. Mal. W. navštevuje už predškolský ročník MŠ, na prostredie u otca je riadne zvyknutý a preto súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. W. od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Takýto styk upravil aj s mal. P. avšak do pozornosti dal tú skutočnosť, že je potrebné, aby otec rešpektoval jednak útlejší vek mal. dieťaťa, jeho pravidelný režim a dojčenie, preto je potrebné, aby otec doniesol dieťa matke na dojčenie a zároveň na spanie v domácnosti matky, aspoň do času, kým sa prirodzeným vývojom neupraví ďalší režim mal. dieťaťa. Vzhľadom ku konfliktu oboch rodičov, rozhodol aj o úprave styku počas vianočných sviatkov a letných prázdnin.
4. Proti výroku o rozvode manželstva, výroku o výške výživného a proti výroku o úprave styku podala včas odvolanie matka (odporkyňa). Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že je pravda, že v manželstve sú problémy, avšak tieto by bolo možné vyriešiť, napríklad aj opakovanou návštevou poradenskopsychologického centra. Súd tiež nezohľadnil majetkové pomery na strane otca, ktorý vlastní nehnuteľnosť (X - izbový byt). Výška výživného na mal. deti určená súdom prvej inštancie nezodpovedá právu mal. detí podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd dospel k nesprávnemu záveru o výdavkoch matky, keď konštatoval, že býva u svojich rodičov, ktorým neprispieva na domácnosť. Matka u rodičov nebýva a za bývanie platí inkaso aj nájomné spolu vo výške 200 Eur mesačne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že mal. P. je v útlejšom veku a že má špecifické potreby - dojčenie, no určil styk s maloletými pre otca u oboch mal. detí rovnako. Síce v odôvodnení uviedol, že otec má rešpektovať tieto špecifiká a na dojčenie priniesť mal. P. k matke a tiež doniesť ho na spanie do domácnosti matky, takéto konštatovanie však nestačí.
5. K odvolaniu matky podal vyjadrenie otec (navrhovateľ). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. K výroku rozsudku o rozvode manželstva uviedol, že odporkyňa s návrhom na rozvod súhlasila a teraz tvrdí, že sa rozvádzať nechce, čo je podľa jeho názoru špekulatívne, pretože chce získať finančné prostriedky. Návrh na rozvod manželstva podal z dôvodu, že odporkyňa počas trvania manželstva nadviazala mimomanželský vzťah. Po podaní návrhu na rozvod sa v mesiaci 04/2016 odporkyňa odsťahovala z bytu navrhovateľa, pričom si z neho odniesla všetky hnuteľné veci. Uvedenú skutočnosť nahlásil polícii. Odporkyňa sa odsťahovala dobrovoľne zo spoločnej domácnosti do domu svojho brata, za ktorý nehradí žiadne náklady. Obnova manželstva z jeho strany neprichádza do úvahy vzhľadom na nemorálne správanie sa odporkyne. Počas pohovoru u psychológa na ÚPSVaR naňho odporkyňa fyzicky zaútočila, dala mu facku, pričom aj toto správanie preukazuje, že nie je možné obnoviť manželské spolužitie. K napadnutému výroku o výživnom uviedol, že nemá žiaden nadštandardný príjem, pracuje ako živnostník a jeho príjem nie je stály, pretože má zdravotné problémy. Po úhrade nákladov (na bývanie, výživné, stravné, telefón, zdravotné odvody, sociálna poisťovňa) mu nezostávajú žiadne ďalšie
finančné prostriedky na úhradu vyššieho výživného, resp. na tvorbu úspor. Prečo odporkyňa požaduje zvýšené výživne nijako neodôvodnila. Nie je pravda, že odporkyňa nepracuje a že je iba na materskej dovolenke, pretože pravidelne pracuje ako organistka v kostole vo M. B.. Je pravda, že je vlastníkom bytu, no odporkyňa si z neho odniesla všetok hnuteľný majetok. Odporkyňa je tiež spoluvlastníčkou stavebného pozemku. Čo sa týka úpravy styku, súd zohľadnil záujem otca na výchove mal. detí, pretože mu odporkyňa ustavične bráni v styku s deťmi, čo musel opakovane riešiť oznámeniami na ÚPSVaR.
6. K odvolaniu matky podal vyjadrenie kolízny opatrovník. Mal za to, že otec by mal byť zaviazaný prispievať na výživu mal. detí sumou, ktorá zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a zároveň odôvodneným potrebám mal. detí.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, konanie ktoré mu predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné a to vo výroku o úprave styku.
8. Čo sa týka výroku o rozvode manželstva a výroku o výživnom, v tejto časti súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom osvedčené okolnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu, vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, na tieto poukazuje.
9. Na zdôraznenie správnosti výroku o rozvode manželstva, odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Podľa ustanovenia § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa odseku 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa odseku 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
12. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o rozvode manželstva hlavne zameral na vzťah medzi manželmi ako aj na ich zhodné vyjadrenia týkajúce sa nemožnosti obnovenia manželského spolunažívania.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že hlavne zo strany navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie ich vzťahu. O uvedenej skutočnosti svedčí neoblomný názor navrhovateľa na neveru odporkyne ako aj trestné oznámenie podané zo strany navrhovateľa. Manželia taktiež viac než rok nežijú v spoločnej domácnosti. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že dané manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené. Navrhovateľ odmieta zotrvať v nefunkčnom manželstve, z čoho vyplýva, že obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať. Navyše samotná odporkyňa si musí byť vedomá vážneho narušenia manželského vzťahu, nakoľko ešte na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku sama súhlasila s rozvodom manželstva. So zreteľom na uvedené, súd prvej inštancie správne posúdil rozvrat manželstva za kvalifikovaný a manželstvo rozviedol.
14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom ako aj k odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 prvej vety Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
16. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa ustanovenia § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. W. má X rokov (v čase rozhodovania odvolacieho súdu) a navštevuje predškolské zariadenie. V.. P. má X roky a je v celodennej starostlivosti matky, ktorá s ním je na rodičovskej dovolenke. Ani jedno z detí nemá zvýšené výdavky, napríklad súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom
22. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.
23. Napriek výške príjmu, ktorú uviedol otec (cca 600 Eur mesačne), súd prvej inštancie zhodnotil správne, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať aj vyšší príjem. Pri určení výšky výživného teda správne prihliadal na schopnosti a možnosti otca.
24. Odvolací súd nespochybňuje, že matka mal. detí môže mať aj iné výdavky, nesúvisiace so starostlivosťou o deti, tieto však nijakým spôsobom nepreukázala.
25. Čo sa týka výšky výživného určenej prvoinštančným súdom, táto je adekvátna vzhľadom na vek detí, ich odôvodnené potreby ako aj schopnosti a možnosti otca. Výška výživného je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine.
26. Majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s osvojením si dôvodov napadnutých výrokov o rozvode manželstva a o výške výživného tieto ako vecne správne potvrdil (§ 387 odsek 1 C.s.p.).
27. Podľa ustanovenia § 24 odsek 1 prvej vety Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
28. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
29. Podľa ustanovenia § 36 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
30. Právo na styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti.
31. Úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná a odvolací súd nepochybuje, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. V záujme dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nie len materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
32. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (Porovnaj R 30/1990), resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú (Porovnaj R 20/1980).
33. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená.
34. Napriek vyššie uvedenému, súd pri rozhodovaní o úprave styku vždy prihliada na záujem mal. dieťaťa. Za týmto účelom je potrebné zohľadniť najmä osobnostné a materiálne predpoklady rodičov
postarať sa o mal. dieťa, vzťah rodiča s mal. dieťaťom, pomery v domácnostiach rodičov, či názor mal. dieťaťa (s prihliadnutím na jeho vek a vyspelosť).
35. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správne, že je potrebné, aby otec rešpektoval útlejší vek mal. P., jeho pravidelný režim ako aj dojčenie dieťaťa. V odôvodnení ďalej uviedol, že je potrebné, aby otec doniesol dieťa matke na dojčenie a zároveň aj na spanie v domácnosti matky. Odvolací súd sa plne stotožňuje s takýmto názorom. Na druhej strane však dané odôvodnenie rozhodnutia vôbec nezodpovedá jeho výroku. Napadnutým výrokom, súd prvej inštancie upravil styk otca (mimo vianočných sviatkov a letných prázdnin) s oboma mal. deťmi tak, že otec je oprávnený sa stýkať s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Na základe takéhoto výroku rozhodnutia je otec oprávnený, aby obe mal. deti ostali u neho nepretržite od piatka do nedele, tzn. aj cez noc. Na základe takéhoto výroku otec nie je ani povinný prinášať mal. P. k matke na dojčenie.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu je teda výrok rozsudku v rozpore s jeho odôvodnením.
37. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
38. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.
39. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.
40. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
41. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o úprave styku zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).
42. Po vrátení veci bude potrebné upraviť styk mal. detí s otcom s prihliadnutím na ich vek, potreby, či možnosti otca v súlade s ustanovením § 36 Zákona o rodine.
43. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 odsek 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 odsek 3 C.s.p.).
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).