Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-60-2021.pdf
PDF · 123.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanej H. R., nar. XX.XX.XXXX v H., okres H., trvale bytom Z., F. XXXX/XX, prechodne bytom O., T. XXXX, okres Z. a t. č. na slobode, pre pokračovací trestný čin trestný čin prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 02. júna 2022, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. mája 2021 pod sp. zn. 1T/25/2019 a jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 odsek 1 písm. f) Tr. poriadku z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku okresného súdu výrok, podľa ktorého podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku bola uložená povinnosť obžalovanej nahradiť poškodenej obchodnej spoločnosti EUROCOM & Co, s. r. o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 18, IČO: 35 761 172 škodu v sume 1.964,28 € (eur).
II. Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku s a poškodená obchodná spoločnosť EUROCOM & Co, s. r. o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 18, IČO: 35 761 172, s nárokom na náhrady škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. mája 2021 pod sp. zn. 1T/25/2019 bola obžalovaná H. R., nar. XX.XX.XXXX za vinnú, na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 14. februára 2019, č. k. Pv 1037/15/3306-91, doručenej okresnému súdu dňa 14. februára 2919, zo spáchania pokračovacieho trestného činu prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v priebehu mesiacov september a október 2015, po tom, čo bez povolenia mesta Považská Bystrica ako príslušného orgánu podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, dala ústny pokyn na výrub drevín, nachádzajúcich sa v areáli kaštieľa v Považskej Bystrici, mestskej časti P., na parcelách č. KN-C X/X a č. KN-C X/XX v k. ú. P., evidovaných v katastri nehnuteľností ako ostatné plochy, vo vlastníctve obchodnej spoločnosti EUROCOM & Co, s.r.o., na základe tohto jej pokynu bolo postupne vyrúbaných celkovo 91 kusov drevín, z toho 8 kusov lipy malolistej (Tilia cordata), 15 kusov jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), 18 kusov agátu bieleho (Robinia pseudoacacia), 3 kusy borovice lesnej (Pinus sy/vestris), 7 kusov presne nezisteného druhu javora (Acer), 20 kusov jelše lepkavej (Alnus glutinosa), 5 kusov brezy previsnutej (Betula pendula), 14 kusov presne nezisteného druhu vŕby (Salix), 1 kus dubu letného (Quercus robur), čim Slovenskej republike , zastúpenej Okresným úradom Považská Bystrica, Odborom starostlivosti o životné prostredie, spôsobila ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín v celkovej výške 89.248,- Eur a spoločnosti EUROCOM & Co, s.r.o., so sídlom Pribinova 18, Bratislava 811 09, IČO: 35 761 172,
spôsobila majetkovú škodu vyjadrenú hodnotou celkového objemu vyťaženého dreva 55,26 m3 v sume 1.964,28 Eur,
Za tento trestný čin bola obžalovaná H. R. odsúdená nasledovne:
Podľa § 306 odsek 2 Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 /slovom: jeden/ rok.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba 1 /slovom: jeden / rok.
S predmetným trestným konaním bolo spojené i adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, o ktorej okresný súd rozhodol dvomi výrokmi nasledovne:
Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanej nahradiť poškodenému: 1/ EUROCOM & Co, s. r. o. so sídlom Pribinova 18, Bratislava 811 09, IČO: 35 761 172, škodu vo výške 1 964,28 €.
Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodený 2/ Slovenská republika, zastúpená Okresným úradom Považská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď na hlavnom pojednávaní po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, z okruhu oprávnených osôb napadla odvolaním obžalovaná proti všetkým jeho výrokom ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo.
V písomnom odôvodnení odvolania obhajca obžalovanej v prospech obžalovanej uviedol doslovne nasledovné:
„Sudcom určená lehota 10 dní ma núti, aby som v lehote podal odôvodnenie, ktoré vyžaduje Trestný poriadok. Pretože pre krátkosť času nemôžem fundovane a konkrétne predniesť obhajobu tak, aby som potvrdil alebo vyvrátil, že počnúc začatím trestného stíhania podľa § 199 ods.1 Tr.por., cez vznesenie obvinenia podľa § 206 ods. 1 TĽ por., cez celé prípravné konanie až po 1. prvostupňový odsudzujúci rozsudok, ktorý vydal a podpísal samosudca, ktorý si na svojom poste vybudoval pozíciu, že zjednodušene povedané vie "čítať a písať". Teraz vyhlásený rozsudok po odmietnutí právneho názoru odvolacieho súdu a prokurátora na dopočutie obžalovanej s takouto povesťou sudcu nekorešpondujú. Musím doplniť štúdium spisu, lebo analýza kladených otázok svedkom a svedkovi, vraj poškodenému Dr. D. B., mi dáva podklady pre záver, že orgány činné v trestnom konaní a žiaľ nakoniec aj sudca JUDr. L. C. v predmetnej veci vyhlásil rozsudok, ktorý má výrok o vine neurčitý, nepresný a nepoužiteľný ako podklad pre uznanie viny v trestnom konaní. Teraz vyhlásenému rozsudku predchádzalo odvolacie pojednávanie, kedy odvolací súd zrušil odsudzujúci rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm .b), písm. c) Trestného poriadku. Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b) znie: Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto , že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Ustanovenie § 321 ods. 1 písm. c) znie: Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní a nahrávky z pojednávania sudca prejudikovaný stav odvolacím súdom trestuhodne odmietol hoci právny názor odvolacieho súdu je pre sudcu záväzným, tým skôr, že vykonaný jediný dôkaz mal za následok, že dovtedy ustálený skutočný stav je s absolútnou istotou iný než z akého vychádzal súd pri prvom odsudzujúcom rozsudku. Súd odmietol konať a rozhodnúť podl'a záväzného stanoviska, čo hraničí s úmyselným protiprávnym konaní sudcu ako verejného činiteľa. Prečo je tomu tak a prečo rozhodnutie nie je rozhodnutím sudcu, ktorý mal povesť sudcu odborne zdatného, nestranného a nezávislého (zľahčene povedané, ktorý vie čítať a písať). Dnes po tom, čo sme si vypočuli na súde 1. stupňa, dovolím si poukázať na výpoveď svedkyne H. R. a výpovede obvinenej, ktoré boli vykonané nezákonne a pri deklarovanom postupe vyšetrovateľa účelovo zvaliť vinu na obvinenú, ktorá
proti priamemu páchatel'ovi v tomto konaní a ani v inom konaní v okrese sídla súdu šancu nemá. Poznámka vyšetrovateľa a nezapísané vyjadrenia k nutnosti vziať vinu na seba a že ju rok odňatia slobody neminie. V tom čase v chorobe a zlom psychickom stave sa domnievala, že podľa policajta bude trest nepodmienečný. Odvolací súd nemusel postrehnúť, že vyšetrovateľ za čas a v čase vykonaných úkonov nemal reálnu šancu zápisnicu vytvoriť na mieste samom (v rodinnom dome dcéry obvinenej na jej PC), pokiaľ by nemal zápisnicu uloženú a napísanú na USB kľúči. V nasledujúcich podaniach už úkony vyšetrovateľa zanalyzujem a to aj hmotnoprávne a samozrejme aj procesne. Nebolo treba skúmať aj "obsah priznávajúcej výpovede" a ani nezákonne vedené a v spise založené výpovede svedka pred vzneseným obvinením. Preto odvolacie námietky vznešené obžalovanou ani z pohľadu kontradiktórnosti konania akceptované neboli. Vyhradzujem si právo v podaní mimo sudcovskej lehoty spracovať analýzu procesných pochybení, ktoré preukážu, že vznikli pochybnosti o zákonnosti a spravodlivosti procesu a preukážem, že postup vyšetrovateľa bol "riadený" a účelovo vedený voči osobe, ktorá sa nikdy nemohla stať páchateľkou prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, citujem: Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky a § 306 ods.2 písm. a) Trestného zákona, citujem: Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchatel' potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku I v značnom rozsahu (to že rozsah, aj druhy, aj počet uvedený v znaleckom posudku nie je spojený s výrokom dala pokyn aspoň spíleniu jedného tam uvedeného stromu. Obžalovaná vykonala kus práce, aby v časti parku pri kaštieli docielila aj výrub stromov v súlade so zákonom. To, že H. R. nezrezala a nič fyzicky nepoškodila je jasné všetkým, určite aj samosudcovi, že nevyrúbala stromy, hoci skutkovú vetu takto skúsený sudca nechá nezmenenú. Zaoberá sa právnym pomenovaním skutku a robí opravné uznesenie hoci vie, že trestného činu sa môže dopustiť len ten kto spílil strom. Nikdy nie ten kto by si prial aby bol spílený a kto chcel aby hoc aj zhorel po zásahu bleskom. Prečin možno spáchať len konaním, aj pokyn nevlastníka, správcu alebo objednávateľa výrubu stromov je nespôsobilým voči tomu kto vykonáva činnost' viazanú na odbornosť a živnostenské povolenie. Je treba si zodpovedať otázku, či mohla obvinená na základe nejakej obchodno-právnej zmluvy prijať právomoc aby dala, POZOR, právne účinný pokyn na výrub stromov. Nikdy nikým nebola ustanovená do funkcie riadiť výrub stromov, ktorých odstránenie potreboval len jeden jediný subjekt a tým je jedine vlastník kaštieľa a parku. Ak by niekto venoval pozornosť skutočnému stavu veci musel by aspoň to zistiť, že po vykonaní opravy a úpravy zákonom chránenej časti parku, že to bolo v inom čase a inom mieste ako obžalovaná vykonala všetky projekčné a správne úkony na výrub, ktorý bol vykonaný, NIE v rozpore, ale naopak v SÚLADE so zákonom. To čo sa stalo neskôr a čo ani uznesenie o vznesení obvinenia ani obžaloba ale ani rozsudok neurčuje, že došla veterná kalamita a tá urobila časť stromov nutne zrezateľných a potom kalamita druhá, ktorá sa legalizovala zákonným spôsobom a popri odstránení kalamity sa skupina ľudí okolo zamestnanca, správcu a páchateľa, ktorého súd odmietol vypočuť, hoci ho vypočutý svedok na pojednávaní za páchateľa označil. Je otázka, či by H. R. mohla byť účastníkom na dokonanom trestnom čine. Podľa § 21 Trestného zákona účastník je, citujem: 1) Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor), b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca), c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo d) poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine (pomocník). 2) Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri úvahe, že majitel', vlastník a VRAJ poškodený by strpel svojvôľu od neho závislej pracovníčky inej spoločnosti, ktorej schvaľuje a vypláca za práce faktúry, by som "špekuloval", že obvinená buď zosnovala a zorganizovala alebo niekoho naviedla, ale ten navedený, ten člen organizovanej skupiny vykonávateľ by musel byť, ako priamy páchateľ stíhaný a vo veci nie je ani zistený ? Teda ani účastenstvo zákon na takýto skutok nedovoľuje! Odvolací súd označil pilčíka, A. N., za v podstate nový dôkaz. Pri štandardne vedenom vyšetrovaní a nie hľadaní foriem ako zakryť páchateľa a nájsť niekoho, kto nemá proti tak "silnému“ oligarchovi žiadnu šancu, by predsa policajt nehľadal toho, kto strom spílil a aby tento povedal, kto mu ten strom kázal spíliť a kto mu aj povedal, prečo ho spíliť treba! Naostatok by ten kto stromy zrezal bol objednávateľom zaplatený. Aby sudca C., o ktorom už bolo povedané, že by, byt' nezávislým a nestranným nechcel vypočuť toho, kto vykonáva viazanú živnosť a kto vie. že bez
povolenia strom nad 40 cm obvodu beztrestne odpíliť nemôže, že prijme pokyn (príkaz) aby sa dostal do rozporu so zákonom od nevlastníka. Že by sudca, ale aj odvolací súd nenadobudli presvedčenie, že nikto v Považskej Bystrici nechce zisťovať kto protiprávne a bez povolenia rezal a kto bol taký slaboduchý, aby sa od osoby bez právomoci, bez poverenia, bez postavenia, nechal naviesť na trestný čin za odvezený objem guľatiny? Prosím Vás, odpustite, ale až po výsluchu svedka "ako nový dôkaz" sme sa dozvedeli, že v časti areálu pílil a siahoval a odvážal zrezané guľatiny aj pán R., ktorý naviac jediný aj so svojimi dvoma ľuďmi pílil v čase, ktorý je uvedený v obžalobe. A v čase ked' už obžalovaná nemala aktivity, ktoré už skončili a boli správnym orgánom aj odobrené a ich zákonnosť potvrdená. Obvinená nevpustila do areálu pracovníčky Mestského úradu odd. životného prostredia. Ved' ju tam poslal Dr. B. a ona im odkaz odovzdala. Do areálu a von z areálu púšťal a areál strážil deň a noc a 24 hodín pán A. (s manželkou), ktorý však na podstatnú skutočnosť vypočutý nebol. On vedel, poznal a do objektu púšťal a po odchode zamykal za každým kto mal v „ruke pílu.“ Odvolací súd správne, a nemohol inak, ponúkol na vykonanie dokazovania svedka A. N., pričom všetky vykonané dôkazy iných píliacich - pilčíkov ani nespomenul. Absolútne správne a výstižne odôvodnil odvolací súd možnosti, ktoré po výsluchu pilčíka A. N. môžu mat' za následok. Nestotožňujeme sa s tým, že odvolací súd nemohol, a obhajca má za to, že mal tento dôkaz vykonať. Nestalo by sa, že právny názor odvolacieho súdu by bol pre samosudcu nejasný, neurčitý a zabránil by sudcovi súdu I. stupňa svojvoľnému odmietnutiu doplniť dokazovanie konfrontáciou svedka A. N. s konateľom spoločnosti. Zabránil by aby sudca "surovo" odmietol obžalovanú na pojednávaní vypočuť hoci to navrhla prokurátorka? Nemáme vysvetlenia a absolútne nechápeme prečo, ibaže prerušené pojednávanie bolo preto, aby došlo k dohode s osobou majúcou záujem zabrániť dokazovanie, ktoré by označovalo toho, kto mal na výrube stromov záujem a kto tieto stromy chcel a "potreboval " zrezať. Po prerušenom pojednávaní sa samosudca na stranu obhajcu (kolegu jeho matky, tiež sudcu, ktorý v 70 tich rokoch minulého storočia robil dieťaťu, L. C., deda Mráza) netrúfol ani pozrieť. Vyhlásený rozsudok bol odôvodňovaný smerom vpravo, akoby sa netýkal osôb sediacich po ľavej ruke JUDr. L. C., sudcu, ktorý svojim správaním presvedčil, že nebol nezávislým, nestranným, a konal v tiesni a pod tlakom. Sudca právny názor odvolacieho súdu negoval a s odôvodnením zrušujúceho Uznesenia Krajského súdu Trenčín na strane 4 ods.2 sa vôbec nevysporiadal. Nevykonal žiaden dôkaz! Do odôvodnenia rozsudku klamal a výpoveď svedka prekrútil, aby vyznel v prospech odôvodnenia viny. Náhradu škody priznal tomu, kto by nikomu nedovolil aby ho poškodil a ked' už bol presvedčený o vine pani H. R. musel túto zaviazať nahradit' škodu aj štátu, ibaže štát na takomto rozhodnutí netrval ako "pán okresu a neobmedzený vládca Považia.“ Odôvodnenie rozsudku obsahuje dôkazy, ktoré vyhodnotil tak, že obžalovaná riadila práce aj ohľadne parku v kaštieli. Nikto nikdy nerozdelí] práce v parku na vykonané podľa zákona a tie skutočne riadila obžalovaná a za to jej zamestnávateľ mal zaplatené. Nikto ani len neporovnal výpovede osôb na páchateľovi závislých a výpovede majúci štatút nezávislých. Ak aj svedok vypovedal v prospech obvinenej, tak ju sudca do odôvodnenia svojvoľne prekrútil. To už nie je iba neznalosť, to nie je chybný právny názor, ale to je obyčajné zneužitie právomoci verejného činiteľa. Práce, mimo územia, ktoré boli povolené správnym orgánom, vykonávali iní, ktorých až A. N. označil a ktorí nikdy nikde nevypovedali, že im dala pokyn obžalovaná. KOMU dala pokyn? Kto vyrúbal jeden jediný strom zo zoznamu v znaleckom posudku na POKYN obžalovanej? Samosudca prisúdil vinu obžalovanej, ktorá nikdy nemohla byt' páchateľom a ani účastníkom, podľa § 21 Trestného zákona. Žiadna osoba stíhaná nebola, ktorá by pokyn uposlúchla a bez povolenia strom vyrezala, pretože pokyn NIE JE návodom ani organizovaním protiprávneho konania. To, že ani pokyn na konkrétny výrub preukázaný nebol je zjavným nezákonným a nespravodlivým postupom sudcu, ktorý má za následok nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, ktoré nesmie zostať bez vyvodenia následkov. To nie je ohýbanie práva to je podozrenie na vyrábanie stíhania na objednávku tzv. „našich ľudí" kedy súd a možno prokurátor, ktorý dozor nad prípravným konaním nezvládol a cielené účelové prípravné konanie akceptoval, hoci zjavne kryl toho, kto jediný mal záujem a jediný rozhodol, že sa stromy vyrúbu lebo legálne to stojí čas a peniaze a takýto „boháč“ ich spravidla nechce platiť a nechce čakať, tým skôr, že sa chystá na kaštieli prijať nemenované Slovenské politické špičky a ministrov štátov iných štátov. Prokurátor na rozdiel od sudcu má možnosť napraviť nespravodlivosť a porušenie zákona a 1'udských práv, má právo odstúpiť od obžaloby. Po tom, čo bol vypočutý svedok N., ktorý pokyny od páchateľa odmietol plniť tým označil toho na koho príkaz sa výrub mohol a aj robil a potom, čo sudca návrh prokurátora na vypočutie obžalovanej odmietol sa tento procesný postup priamo ponúka. Sudca v Rozsudku sp. zn. 1T/25/2019-1011 zo dňa 11.05.2021 uviedol, že svedok O. A. (ktorý nikdy takto ako uviedol sudca nevypovedal), uviedol, že obžalovaná R. dávala pokyny na výrub stromov. To, že sudca napíše takúto preukázateľnú lož svedčí o tom, že sudca odmietol právny názor odvolacieho súdu len preto, že nemal možnosť rozhodnúť sám a podľa svojho vnútorného presvedčenia. Takto vyhlásený rozsudok musí vyhodnotiť aj prokurátor, ktorý je v postavení ochrancu ľudských práv a oprávnených
záujmov štátu. V takomto postavení nemá štát na ochrane záujmov oligarchu, na úkor iného ale naopak má záujem chrániť Slovenskú republiku ako demokratický a právny štát, ktorý NEPORUŠUJE ľudské práva fyzickej osoby. Prokurátor má možnosť zachovať si svoju tvár, tým, že od žaloby odstúpi v zmysle § 239 ods.2 1 Trestného poriadku. Ak sa tak nestane, mal by sudca odstrániť neskončené opravy o oprave uznesenia a až po tom by mal podpísať predkladaciu správu na odvolací súd. Pretože odvolanie proti rozsudku je podľa § 306 ods.1 Trestného poriadku prípustné, bolo podané riadne a včas osobou oprávnenou, musí odvolací súd (pokiaľ prokurátor od obžaloby neodstúpil) vo veci konať. I. Navrhujeme, aby odvolací súd na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1 písm. b), § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) písm. c) Trestného poriadku rozsudok zrušil a vec podľa § 323 za splnenia podmienky § 279 ods.1 per analógiám, že iná osoba, či strana trestného stíhania - konateľ poškodeného - Dr. D. B. sa dopustil predmetného trestného činu. II. Alternatívne, na neverejnom zasadnutí zruší napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku vec vráti súdu I. stupňa, aby znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd v zmysle § 325 Trestného poriadku určí, že predmetnú vec prejedná iný súd toho istého druhu a toho istého stupňa v obvode Krajského súdu Trenčín. III. Odvolací súd na verejnom zasadnutí rozsudok I. stupňa zruší podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a obžalovanú H. R. podľa § 285 písm. c) trestného poriadku oslobodí spod obžaloby Okresnej prokuratúry Považska Bystrica sp. zn. Pv. 1037/15/3306-91 zo dňa14.02.2019 - Mgr. O. S., PhD., na tam uvedenom skutkovom základe pre pokračovací prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.1, ods.2 písm. a) Trestného zákona. Poškodených s nárokom na náhradu škody odkáže na konanie občiansko - právne.“
Dozorová prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej písomne do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.
K písomnému odôvodneniu odvolania obžalovanej sa však do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu vyjadril Okresný úrad Považská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie ako zástupca poškodenej Slovenskej republiky, ktorý s poukazom na citáciu ustanovenia § 306 odsek 1 Tr. zákona a § 92 odsek 1 písm. zo) Zákona č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny považuje odvolanie obžalovanej za irelevantné a má za to, že jej konaní došlo jednoznačne (vzhľadom na rozsahu škody) k spáchaniu žalovaného prečinu.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok, v rámci konečného návrhu uviedol, že odvolanie obžalovanej navrhuje podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Obhajca obžalovanej právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na obsah ich odvolania a jeho písomné odôvodnenie. Osobitne poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení krajského súdu, tiež poukázal na to, že je otázne, či poškodená obchodná spoločnosť si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle zákona a navrhol, vzhľadom k tomu, že sa vec prejednáva na verejnom zasadnutí, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok a aby sám obžalovanú podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod predmetnej obžaloby prokurátorky, pretože skutok nie je trestným činom.
Obžalovaná H. R. právom konečného návrhu na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že nič nespáchala a nemala ani na to dôvod a ani nedávala žiadne pokyny tak, ako sa to tvrdí v obžalobe.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie podaného odvolania podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 02. júna 2022, na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22. júna 2021, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 veta druhá Tr. poriadku síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania z dôvodov podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku, avšak na druhej strane dospel k záveru, že z podnetu podaného odvolania obžalovanej bolo potrebné zrušiť jeden z výrokov adhézneho konania, ktorým bola
uložená povinnosť obžalovanej nahradiť škodu jednej z poškodených osôb v napadnutom rozsudku okresného súdu. Odvolanie obžalovanej v časti adhézneho konania bolo tak sčasti dôvodné, i keď z iného dôvodu, než ktorý uvádzala obžalovaná prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu.
Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním obžalovanej uvádza, že pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k žalovanému skutku tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový okresný súd vykonal správne všetky dostupné a relevantné dôkazy (tiež v intenciách právneho názoru vysloveného v posudzovanej trestnej veci v uznesení Krajského súdu zo dňa 25. júna 2019 pod sp. zn. 2To/139/2019), s ohľadom i na kontradiktórny spôsob ich zabezpečovania a vykonávania a tieto dôkazy rovnako správne vyhodnotil zákonným spôsobom, t. j. podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168 odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne, presvedčivo a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd relevantné pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej ako žalovaný pokračovací trestný čin prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona, pretože aj podľa názoru krajského súdu skutok obžalovanej naplnil bez relevantných pochybností všetkými formálnymi znakmi citovanú skutkovú podstatu žalovaného prečinu (subjekt tým, že obžalovaná v inkriminovanom čase spĺňala z hľadiska veku kritérium dospelého páchateľa trestného činu, bez zistenia nepríčetnosti či jej relevantného zníženia, subjektívna stránka - úmyselné zavinenie formou priameho úmyslu - dolus directus, objektívna stránka - konanie obžalovanej H. R. ako páchateľa, v dostatočnej miere a presvedčivo vyplývajúca z ustáleného skutkového stavu veci po vykonanom dokazovaní okresným súdom a objekt útoku, ktorý cháni táto skutková podstata prečinu). Okresný súd správne dospel tiež k záveru o naplnení materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Tr. zákona, ktoré je nevyhnutným pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu. Z pohľadu odvolacích dôvodov obžalovaného vo vzťahu k napadnutému výroku o vine krajský súd uvádza, že okresný súd správne a zákonne oprel výrok o vine, t. j. záver o tom, že sa žalovaný skutok stal a že jeho páchateľom je skutočne obžalovaná H. R., i napriek tomu, že ona spáchanie žalovaného skutku poprela v neskoršom štádiu trestného konania, na čom zotrvala aj v odvolacom konaní, pričom predtým paradoxne, po vznesení obvinenia, ale opakovane svoju vinu priznala. Okresný súd správne aj logicky vinu obžalovanej okrem jej opakovaného a uveriteľného doznania sa (jej výpovede po vznesení obvinenia z prípravného konania dňa 30.10.2017 a 04.05.2018) oprel tiež o ničím relevantne nespochybnené presvedčivé svedecké výpovede Ing. A. A., Ing. O. R., Ing. V. U., W. A., S. A., Dr. D. B., O. A., A. Z., M. B., podané znalecké posudky Ing. Z. W., znalca z odboru lesníctva, odvetvia hospodárskej úpravy lesov, pestovania lesov a spracovania dreva a odhad hodnoty lesov, podporne znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie a ďalších relevantných listinných dôkazov, na ktoré okresný súd v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal a tieto dôkazy vytvárajú aj podľa názoru krajského súdu túto ucelené reťaz usvedčujúcich dôkazov tom rozsudku v jeho odôvodnení tiež správne poukázal. Okresný súd pred uzatvorením časti dokazovania na hlavnom pojednávaní sa podľa názoru krajského súdu tiež relevantne vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania i keď v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje bližšie stanovisko k tomuto jeho procesnému postupu. Aj podľa názoru krajského súdu ale nešlo o také doplnenie dokazovania, ktoré by mohlo či už prispieť k náležitému objasneniu skutkové stavu veci, či vážne spochybniť usvedčujúce, predtým vykonané dôkazy. Logicky a akceptovateľne sa okresný súd vysporiadal aj s obsahom svedeckej výpovede A. N., na ktorú osobu, resp. jeho písomné čestné vyhlásenie poukazovala obžalovaná v predchádzajúcom odvolacom konaní, čo bol aj zásadný dôvod k tomu, aby okresný súd doplnil dokazovanie po predtým vo veci vydaného rozsudku okresného súdu zo dňa 25. júna 2019 pod sp. zn. 1T/25/2019, ktorý bol na podklade podaného odvolania obžalovanou zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 21. júla 2020 pod sp. zn. 2To/139/2020. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením tohto dôkazu okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď svedecká výpoveď A. N. obžalovanej nepomohla k jej vyvineniu sa zo spáchania žalovaného skutku. Okresný súd správne vyhodnotil preukázanú vinu obžalovanej H. R. aj z pohľadu zásady „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“. Odvolacie námietky obžalovanej spočívajúce v tom, že okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho krajského súdu vyslovený vo vyššie uvedenom jeho rozhodnutí prijať nie je možné, práve naopak, okresný súd sa týmto právnym názorom odvolacieho súdu riadil. Odvolací súd
totiž striktne nevymedzil povinnosť okresnému súdu vykonávať konfrontáciu svedka A. N. a konateľa poškodenej obchodnej spoločnosti a následne k tomu aj dodatočný výsluch obžalovanej. Vzhľadom na obsah vykonaného výsluchu svedka A. N. už jeho konfrontácia a i potreba dopočutia obžalovanej nebola potrebná, keďže tento svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa mali odohrať úplne v inom, než v žalovanom období. Rovnako tak možno odmietnuť odvolaciu námietku obžalovanej v tom, že okresný súd nemal pravdivo interpretovať obsah svedeckej výpovede O. A.. Krajský súd k tomu uvádza, že interpretácia a hodnotenie tohto dôkazu okresným súdom nie je nesprávne a nezákonné. Pokiaľ obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu spochybňovala svoju trestnú zodpovednosť z pohľadu toho, že ona sama fyzicky nevykonala výrub predmetných drevín v inkriminovanom čase a v inkriminovanom mieste, teda že trestnú zodpovednosť niesť ako páchateľ nemôže, ale naopak, túto majú niesť osoby, ktoré fyzicky predmetný výrub v inkriminovanom čase vykonali, takýto právny výklad a odvolaciu námietku v tomto smere nie je možné akceptovať. Je nesporné, že trestnoprávnu zodpovednosť by mohla niesť aj osoba, ktorá fyzicky predmetný výrub drevín v inkriminovanom čase vykonala, miera a druh jej zavinenia by však bola predmetom ďalšieho dokazovania v trestnom konaní, ale až po jej stotožnení a v konaní pred súdom by bola predmetom konania až po podaní obžaloby aj vo vzťahu k jej osobe. Obžalovanú ako páchateľa však v posudzovanom prípade však usvedčujú preukázané skutkové okolnosti, keď táto preukázateľne bez akýchkoľvek rozumových pochybností vyrúbala v inkriminovanom období predmetné dreviny bez toho, že disponovala príslušným povolením k takejto činnosti, na ktorú činnosť použila fyzickú pomoc inej osoby.
Prvostupňový okresný súd potom aj v súvisiacom výroku o treste v napadnutom rozsudku postupoval rovnako správne a zákonne. Keď obžalovanej priznal prevažujúcu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, spočívajúcu v doteraz riadne vedenom živote a správne a zákonne potom aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 a odsek 8 Tr. zákona, čím došlo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby z piatich rokov na 3 roky a 8 mesiacov a nepochybil, keď obžalovanej s prihliadnutím aj na čas, kedy došlo k spáchaniu žalovaného skutku a dĺžku trestného konania uložil napokon trest odňatia slobody na samej dolnej hranici jedného roka, pričom správne aj zákonne rozhodol o výkone tohto trestu, ktorý podmienečne odložil na primeranú dobu jedného roka, t. j. na samej dolnej hranice zákonného rozpätia (1 až 5 rokov) podľa § 50 odsek 1 Tr. zákona. Krajský súd takto uložený trest považuje za celkom konformným na dosiahnutie očakávaného účelu trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a predstavuje tiež adekvátne vyjadrenie morálneho odsúdenia protiprávneho konania obžalovanej, spoločnosťou.
Krajský súd v rámci ostatnej prieskumnej povinnosti výrokov o náhrade škody, aj v intenciách podaného odvolania obžalovanej dospel k záveru, že okresný súd nemal dostatočný podklad k tomu, aby uložil obžalovanej v tomto trestnom konaní povinnosť nahradiť škodu poškodenej obchodnej spoločnosti EUROCOM & Co, s. r. o., Bratislava, aj napriek tomu, že si svoj nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas. Z dokazovania totiž vyplynuli pochybnosti, ktoré neboli ničím relevantným rozptýlené a spočívajúce v tom, že primárnu zodpovednosť za spôsobenú škodu má niesť práve obžalovaná, ktorej plnenie úloh vo vzťahu k tejto poškodenej obchodnej spoločnosti sa mohlo odvíjať ako zástupcu inej obchodnej spoločnosti, ktorá mala vykonávať určitú zmluvnú činnosť pre poškodenú obchodnú spoločnosť aj v súvislosti s posudzovanou trestnou vecou. Uvedené zistenie preto bráni tomu, aby povinnosť obžalovanej nahradiť túto škodu bolo uložené v tomto trestnom konaní bez toho, aby boli tieto nejasnosti odstránené ďalším dokazovaním, ktoré presahujú rámce dokazovania tohto trestného konania a môžu byť predmetom civilného konania. Pokiaľ ide o ďalší výrok adhézneho konania, ktorým okresný súd podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú SR s nárokom na civilný proces, je tento výrok správnym aj zákonným.
Krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že písomné odôvodnenie odvolania obžalovanej, ktorého autorom je zvolený obhajca obžalovanej, obsahuje ničím nepodložené nevhodné a dehonestujúce invektívy voči osobe samosudcu okresného súdu, čo zaznelo i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sú nie len nevhodné, ale aj v zjavnom rozpore s etickými princípmi advokáta (i emeritného sudcu). Je nutné dodať, že v ostatnom období sa takéto nedôvodné negatívne prejavy a útoky obhajcov množia nie len voči sudcom prvostupňových, ale už i voči sudcom druhostupňových súdov a práve vo veciach, kde absentuje nedostatočná a správna vecná argumentácia obhajoby.
Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolací krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.