Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/98/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne T. E., P.. X.X.XXXX, Y. J. Z., O. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, IČO: 47 258 853, proti žalovaným 1/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777 a 2/ Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, o náhrade trov konania vo veci vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2006 do 31.6.2009, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -126 zo dňa 21.4.2021

rozhodol:

M e n í napadnutý II. výrok uznesenia tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v 2. rade náhradu trov konania navzájom nepriznáva.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) uznesením priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného v 1. rade a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne, s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu trov konania vo veci vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2006 do 30.6.2009, v ktorej veci bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. -266 zo dňa 24.4.2014. V meritórnom rozhodnutí súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 665,81 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumu 249,66 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009, žalobu voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 665,81 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumy 249,66 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009 zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy 238,32 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2006 a sumy 113,88 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.2.2009 do 30.6.2009 zastavil a konanie o nároku žalobkyne na náhradu za vecné bremeno vzniknuté zo zákona za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 vylúčil na samostatné konanie, s tým že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O nároku na náhradu za vecné bremeno a o trovách konania vo vzťahu k tomuto nároku rozhodol súd rozsudkom č. k. -64 zo dňa 8.8.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -69 zo dňa 8.8.2017. O náhrade trov konania rozhodol súd len vo vzťahu k nároku na náhradu za vecné bremeno, preto súd prvej inštancie musel rozhodnúť ešte o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal z (ďalej len ,P“). Skonštatoval, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorého súd zaviazal na zaplatenie peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, bola žalobkyňa úspešná, čo do základu uplatneného nároku. V časti prevyšujúcej priznanú sumu vzala žalobkyňa žalobu späť, čo však súd nehodnotil ako neúspech, pretože výška plnenia vyplývajúca z tohto procesného úspechu závisela od znaleckého posudku. Žalobkyni tak vo vzťahu k žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobu zamietol v dôsledku premlčania nároku, preto súd prvej inštancie prijal záver o plnej úspešnosti žalovaného v 2. rade a priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

4. Uznesenie v II. výroku napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, uplatňujúc odvolacie dôvody podľa a . Namietala, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade aj keď sa takého nároku nedomáhal. Poukázala na to, že na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 žalovaný v 2. rade výslovne uviedol, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje. Súd prvej inštancie tak žalovanému v 2. rade priznal nárok na plnenie, o ktoré nežiadal, pričom na taký postup neboli splnené procesné podmienky. Zdôraznila, že rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania nepatrí medzi výnimky v zmysle . Žiadala, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zrušil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd ( ), posúdil odvolanie žalobkyne ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) dospejúc k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

7. Odvolateľka odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa a , t. j. že neboli splnené procesné podmienky a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

8. Odvolací dôvod v zmysle je založený na tom, že v konaní neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje samotný ( ) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania

- t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví (za výnimky z tohto pravidla sa však v určitej miere považuje poplatková povinnosť, pri nesplnení ktorej v niektorých prípadoch súd konanie nezastaví, ako aj povinné zastúpenie advokátom, pri nedostatku ktorého nebude následkom zastavenie konania, ale neprihliadanie súdu na úkony strany, čo následne vyústi do straty sporu). Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda

nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobkyne vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania a čiastočného naplnenia odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie v dôsledku aplikácie síce správneho, avšak nesprávne interpretovaného právneho predpisu v skutkových okolnostiach prípadu vyvodil nesprávny záver a o náhrade trov konania nesprávne rozhodol.

11. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne v odvolaní, ktorá správne poukázala na to, že žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 14.3.2014 výslovne uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Je síce pravdou, že žalovaný v 2. rade bol v spore vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia úspešný, avšak výslovne uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Súd prvej inštancie potom nesprávne a v podstate v rozpore s princípom hospodárnosti rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanému v 2. rade priznal.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, výrok o trovách konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. V takom prípade súd však rozhodne, že strana nemá nárok na náhradu trov konania a v odôvodnení uvedie tento dôvod. Obdobne postupuje súd aj v prípade, ak trovy konania strane nevznikli.

13. Odvolací súd tu poukazuje aj na nedávne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 28.2.2018, v ktorom dovolací súd konštatoval, že: ,,Dovolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.“

14. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozhodnutie v súlade s § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).