Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/128/2003

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: V. R., narodená X.XX.XXXX, bytom A. XX, Q., proti žalovanému: L. N., narodená X.XX.XXXX, bytom A. XX, Q., zastúpenému: Mgr. Vladimír Grauzel, bytom Heyrovského 13, Bratislava, o vypratanie nehnuteľností, odstránenie stavby a o vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná vypratať časť pozemku parc. č. XXXX/X, o výmere 484 m2, záhrady, reg. K. kat. ú. Bratislava - P. L. na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu pozdĺž hraničnej čiary s pozemkom parc. č. XXXX/X, o výmere 452 m2, záhrady, k. ú. Bratislava P. L., reg. K., zapísanej na LV č. XXXX, tak, aby reálny stav zodpovedal právnemu stavu podľa Vytyčovacieho náčrtu hranice medzi pozemkami p. č. XXXX/X a XXXX/X vyhotovenej GEOsys s. r. o. Bratislava, Rezedová 25/B IČO: 35849894 zo dňa 21. 06. 2016, zaevidovaný na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor pod č. B.-XXXXX/XXXX dňa 01.08.2016, a žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť svoje oplotenie, odvetrávaciu šachtu z pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, záhrady reg. K., kat. ú. Bratislava - P. L., zapísané na LV č. XXXX vedenej na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako aj pivnicu pod pozemkom parc. č. XXXX/X o výmere 484 m2, záhrady reg. K., kat. ú. Bratislava - P. L., zapísané na LV č. XXXX vedenej na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor a to všetko do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 30.07.2003, sa žalobkyňa proti pôvodne žalovaným v 1/ a 2/ rade domáhala vydania nezastavaných 23 m2 z pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. P. L. vo vlastníctve pôvodne žalovanej v 1/rade a ich pričlenenia k parc. č. XXXX/X v rovnakom katastrálnom území vo vlastníctve žalobkyne. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaní po tom, ako nadobudli rodinný dom s pozemkom, susediaci s pozemkom žalobkyne, pôvodný rodinný dom zbúrali a postavili nový tak, že časť ich rodinného domu je postavená na jej pozemku parc. č. XXXX/X, pričom takto zabrali žalobkyni celkom 23 m2. K žalobe boli pripojené:

- Darovacia zmluva zo dňa 22.05.1991

- Rozsudok Obvodného súdu Bratislava I č.k. 12c/28/91-33 zo dňa 18.5.1992

- výpis z LV č. XXXX k.ú. P. L. zo dňa 10.04.2002

- výpis z LV č. XXXX k.ú. P. L. zo dňa 20.09.2002

- výpis z LV č. XXXX k.ú. P. L. zo dňa 20.09.2002

- kópia z katastrálnej mapy na parc. č. XXXX/X,X zo dňa 27.1.2003

- Znalecký posudok č. 126/94/11 znalca Ing. Karola Bitterera zo dňa 26.04.1994 2. Rozsudkom č.k. 7C/128/2003-348 zo dňa 2.12.2010 súd žalobu zamietol v celom rozsahu, z dôvodov, že z požadovaných 23 m2 o 17 m2 pozemku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/91, žalovaný v 2/rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný pretože nie je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. P. L. a vo vzťahu k zvyšným 6 m2 súd dôvodil, že tieto nadobudla žalovaná v 1/rade vydržaním. 3. Voči rozsudku č.k. 7C/128/2003-348 zo dňa 2.12.2010 podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že vo vzťahu k žalovanému v 2/rade napadnutý rozsudok potvrdil, vo vzťahu k vydaniu 17 m2 pozemku zo žiadaných 23 m2 rozsudok zrušil a konanie zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci a vo vzťahu k vydaniu 6 m2 pozemku zo žiadaných 23 m2 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie v zrušujúcej časti bolo odôvodnené tým, že súd v konaní o určenie vlastníckeho práva nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu, ako bol zaujatý v právoplatnom rozsudku Obvodného súdu Bratislava I č.k. 12c/28/91-33 zo dňa 18.5.1992. Predmetný právoplatný rozsudok vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu k žiadaným 17 m2 pozemku z celkových 23 m2. Vo vzťahu k výroku, ktorým súd zamietol žalobu o vydanie 6 m2 pozemku zo žiadaných 23 m2 uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo v tejto časti nepreskúmateľné, keď v jeho odôvodnení absentovalo odôvodnenie v čom spočívala dobromyseľnosť držby a čas, kedy došlo k vydržaniu. Podľa odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, ktorý vyvodzoval dobromyseľnosť držby zo skutočnosti, že do 30.07.2003 si od žalobkyne nikto neuplatňoval vlastnícke právo k sporným 6 m2 v parcele č. XXXX/X. Posúdenie dobromyseľnosti je potrebné vždy hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) držiteľa, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa. Je vždy potrebné prihliadnuť na to, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu o každého požadovať nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobrá viera sa vzťahuje aj k právnemu titulu, ktorý mohol mať za následok vznik práva. Pre ďalšie konanie uložil súdu prvého stupňa vykonať dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, okrem iného aj o tom v akej výmere skutočne L. C. (právna predchodkyňa žalobkyne) vlastnila nehnuteľnosti (osobitne parcelu č. XXXX/X), ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 22.05.1991, teda koľko v skutočnosti mohla previesť na žalobkyňu, či darovala väčší rozsah ako darovať mohla, a to všetko pre záver o tom, že žalovaná skutočne zasahuje v rozsahu 6 m2 do vlastníckeho práva žalobkyne. 4. V písomnom podaní zo dňa 21.10.2015 (čl. 396) žalobkyňa uviedla, že p. L. C., jej babka, jej darovacou zmluvou zo dňa 22.05.1991 darovala nehnuteľnosti, medzi inými aj pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 534 m2, teda celý pozemok, ktorý v čase darovania vlastnila. Vlastníctvo p. C. a rodiny B. bolo na LV riadne zapísané nepretržite od kúpy pozemku od prvého vlastníka, F. L. dňa 9.10.1937 - uvedené si mohla žalovaná kedykoľvek overiť aj v katastri. Susedské vzťahy procesných strán od počiatku neboli dobré a žalobkyňa si v konaní chráni iba svoje vlastníctvo. Po vydaní predchádzajúceho súdneho rozhodnutia vtedajšia vlastníčka nehnuteľností už vydržala časť pozemku žalobkyne o výmere 17 m2, pričom skutočná hranica medzi pozemkami bola vyznačená na katastrálnej mape ako hraničná čiara v zmysle upraveného GP parc. č. XXXX z roku 1986, ktorý nekorešponduje s GP poskytnutým na súdnom pojednávaní v roku 1991. Od toho času žalovaná zabrala z pozemku žalobkyne ďalších 6 m2 pozemku č. XXXX/X, čo potvrdil aj súdny znalec. Medzi časom sa v dôsledku dostavby garáže vytvoril pozemok č. XXXX/X, avšak výmera pozemkov žalobkyne sa s výnimkou 17 m2 vydržaných právnou predchodkyňou žalovanej nezmenila a stále je 631 m2. Po roku 2000 žalovaná s manželom obnovila nelegálnu stavebnú činnosť, ktorú sústredili do časti zasahujúcej do jej pozemku. Žalovaná podľa žalobkyne dosiaľ nepreukázala právny titul nadobudnutia 6 m2 nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa deklarovala, že predmetom konania nie je určenie vlastníctva sporných 6 m2 pozemku na parc. č. XXXX/ X - tieto sú zapísané v prospech žalobkyne v KN na LV č. XXXX - touto žalobou si uplatňuje vydanie jej vlastníctva, ktoré žalovaná svojvoľne zabrala a užíva. Žalovaná sa uchopila držby napriek tomu, že jej nesvedčal ani právny titul ani domnelý právny titul, preto jej držba nemôže byť dobromyseľná. Pokiaľ sa držiteľ nehnuteľnosti uspokojí iba s vizuálnym pohľadom, ktorý „zaberá“ a daná výmera nie je právne relevantne identifikovaná a stotožnená topograficky v KN a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľnom na všetky okolnosti dobromyseľný. Žalovaný nemá žiaden právny titul, ktorý by mohol u nej vyvolať skutočnosti preukazujúce dobromyseľnosť. 5. V písomnom podaní zo dňa 1.5.2010 (čl. 239) žalobkyňa uviedla, že pozemok parc. č. XXXX/X,X kúpil v roku 1937 R.. V. B. od F. L., ktorý vlastnil aj susedný pozemok XXXX/X,X,X. R.. B. na pozemku XXXX/X dostaval v roku 1939 dom, tesne pred vypuknutím vojny. Právoplatný vlastníci nikdy nemali možnosť svoje nehnuteľnosti užívať - počas vojny kvôli židovskému pôvodu, po vojne kvôli buržoáznemu pôvodu. Dom bol násilne obsadený nájomníkmi - troma rodinami. Bezvýchodisková situácia ich prinútila nehnuteľnosť predať, a to v roku 1966 starej matke žalobkyne. Žalobkyňa sa do domu nasťahovala v roku 1981 ako jediná vnučka. V roku 1950 p. B. a B. odkúpili nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X,X, v GP z roku 1986 vedené pod číslami X a X v krúžku od Československého štátu ako konfiškát. Právny predchodcovia žalovanej si v roku 1975 odhradili časť pozemku XXXX v GP z roku 1986 označenom ako číslo X v krúžku. Babka žalobkyne sa v tom čase zdržiavala pravidelne dlhodobo v zahraničí. Následne jej stará mama požiadala ONV o uskutočnenie nápravy. V tom čase neexistoval inštitút vydržania. List vlastníctva, ako aj katastrálne mapy z toho obdobia nevykazovali žiadne zmeny ani zásahy do vlastníctva L. C., rovnako bez zmeny boli uvedené úradné dokumenty, ktoré v roku 1988 potrebovala rodina žalobkyne kvôli stavebnému povoleniu na výstavbu garáže. V máji 1991 rodina žalobkyne zistila, že do katastrálnej mapy týkajúcej sa ich nehnuteľnosti bol uskutočnený zásah bez ich vedomia a rozhodnutia súdu. Následne sa dozvedeli, že bola podaná žaloba o vydržanie časti ich pozemku. V roku 1983 zomrela p. B. a do susednej nehnuteľnosti sa nasťahovala žalovaná s manželom, ktorí posunuli hranice a odhradili ďalšiu časť hranice dotknutých pozemkov, za prístavbou stojacom na pozemku žalobkyne. Na pojednávaní v roku 1991 bol predložený GP z roku 1986, kde tento záber nebol vyznačený. Z rozsudku o vydržaní sa žalobkyňa následne dozvedela, že pani B. prisúdili titulom vydržania za obdobie 1950-1960 aj tú časť pozemku, ktorá bola zabratá až v roku 1975 (číslo X v krúžku). Žalobkyňa a jej právna predchodkyňa neustále upozorňovali úrady na nezrovnalosti, týkajúce sa novovytvorených hraníc, s umiestnením ich stavby. 6. V písomnom podaní zo dňa 1.12.2015 (čl. 407) žalobkyňa uviedla, že od svojej právnej predchodkyne nadobudla pozemky v celkovej výmere 648 m2, z ktorých v súčasnosti v dôsledku vydržania vlastní iba 631 m2. Z uvedenej výmery si žalovaná zabrala ďalších 17 m2 a to tak, že pozdĺž celého pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X, ktorý je susediaci s pozemkom parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovanej postavila plot, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a je celý posunutý na pozemku XXXX/X, pričom zabrala z jej pozemku po celej dĺžke hraničnej čiary od 47 cm do 120 cm, ako vyplýva z Výkresu podrobného zamerania a odovzdávacieho protokolu č. 2 z 19.11.2015. T.j. žalovaná svojvoľne posunula jej oplotenie na pozemok žalobkyne, čím zabrala z jej vlastníctva 17 m2. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby žalovaná jej pozemok vypratala a odstránila z jej pozemku svoje oplotenie na jej náklady. K podaniu boli pripojené:

- Odovzdávací protokol č. 2 z 19.11.2015 s pripojeným GP. 7. Na pojednávaní dňa 14.1.2015 (čl. 416) žalovaná uviedla, že časť pozemku od A. E. cca vo výmere 9 m2 - súčasný stav a plot je v tejto časti totožný so stavom najmenej od roku 1950, čo vyplýva z výpovede svedkov v tomto konaní - p. B., p. R. a p. N., ako aj z vyjadrení žalobkyne zo dňa 13.10.2010, 06.05.2010 a 22.11.2005. V ďalšej časti cca 8 m2 je plot umiestnený tak, ako to zodpovedá pôvodnej teraz už zrúcanej stavbe. 8. V písomnom podaní zo dňa 16.2.2016 (čl. 421) žalobkyňa uviedla, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X je žalovaná na základe kúpnej zmluvy z roku 1993, ktorú žiadala predložiť stranou žalovanou. Žalovaná po dokončení stavby domu približne okolo roku 2000 a nasl. vybudovala nové oplotenie, ktoré malo kopírovať hraničnú líniu medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X, avšak plot posunula na pozemok žalobkyne. Predchádzajúca vlastníčka nikdy netvrdila, že pozemok, ktorého vypratanie je predmetom konania je jej vlastníctvom, ani nikdy nikto nežiadal o určenie vydržania. Naopak, predchádzajúca vlastníčka v polovici 70-tych rokov v prednej časti a v druhej polovici 80-tych rokov v zadnej časti hraníc pozemku, ako aj súčasná vlastníčka pozemku - žalovaná okolo roku 2000 a neskôr svojvoľne posunuli plot oproti do toho času postavenému plotu a zabrali tak vlastníctvo žalobkyne; uvedené skutočnosti dokladovala žalobkyňa v liste z roku 2010. Pri vynaložení obvyklej opatrnosti možno predpokladať, že žalovaný pri stavbe plotu požiada geodeta o zameranie presnej hraničnej línie so susedným pozemkom, ktorá je zaznačená v KN. V tomto prípade dokonca ide o mapu, ktorú dala vyhotoviť do KN žalovaná, takže vedela alebo vedieť musela, že plot stavia na susednom pozemku. 9. V písomnom podaní zo dňa 17.02.2016 (čl. 426) žalovaná uviedla, že spochybňuje Výkres podrobného zamerania a odovzdávací protokol č. 2 z 19.11.2015 Prešetrenie evidencie vlastníckej hranice, podľa ktorého je posun oplotenia žalovanej do pozemku parc. č. XXXX/X v celkovej výmere posunu 5 m2. Ďalej tvrdila, že súčasné oplotenie oddeľujúce pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X je rovnaké, aké bolo už od presne nezisteného času pred rokom 1950 a korektnosť umiestnenia tohto oplotenia v jeho priamom behu od A. E. nebola nikdy, až do podania žalobkyne zo dňa 03.12.2015 žiadnym z predchádzajúcich vlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X ani žalobkyňou spochybňovaná. K podaniu boli pripojené:

- Prešetrenie evidencie vlastníckej hranice medzi pozemkami p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X v operáte KN a kontrolné zamerania existujúceho oplotenia medzi pozemkami p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X

- Súbor fotografických snímok č. 1-13

- Kópia projektovej dokumentácie 10. Písomným podaní zo dňa 16.08.2016 (čl. 454) žalobkyňa doručila súdu nasledujúce listiny:

- Vytyčovací náčrt hranice medzi pozemkami XXXX/X a XXXX/X, evidovaný na Katastrálnom odbore pod číslom B.-XXXXX/XXXX, spolu s protokolom o vytýčení hraníc pozemkov -

- Žiadosť o vyrieknutie ochrany, podaná mojou predchodkyňou zo dňa 24. septembra 1975 - (v podaní na Okresný súd 03.05.2010, príloha č.5 - súčasť spisového materiálu)

- Žiadosť o nariadenie demolácie, podaná mojou predchodkyňou zo dňa 24. septembra 1975 (v podaní na Okresný súd 03.05.2010, príloha č.6 - súčasť spisového materiálu)

- Nesúhlasné stanovisko k stavebnému povoleniu, zo dňa 03.08.1993

- Stavebne povolenie zo dňa 17.09.1993

- Odvolanie proti vydaniu stavebného povolenia zo dňa 03.10.1993

- Záznam z ústneho konania zo dňa 08.12.1993

- Rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia zo dňa 20.12.1993

- Nesúhlasné stanovisko o dodatočnom povolení stavby zo dňa 07.02.1994

- Rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení zo dňa 08.02.1994

- Odvolanie sa voči vydaniu dodatočného stavebného povolenia zo dňa 09.03.1994

- Písomné stanovisko k pokusu o zmier zo dňa 14.03.1994

- Pozvánka na rokovanie o usporiadaní nezrovnalosti pozemkov zo dňa 05.02.2002 11. V písomnom podaní zo dňa 30.08.2016 (čl. 491) žalobkyňa uviedla, že bolo vykonané fyzické zameranie sporných pozemkov a vytýčenie hraničnej čiary medzi nimi, výsledkom čoho bolo vyhotovenie vytčovacieho náčrtu hraníc medzi pozemkami, ktorý bol zaevidovaný v KN pod č. B.-XXXXX/XXXX dňa 1.08.2016. Z uvedeného náčrtu je zrejmé, že celé teleso oplotenia žalovanej sa nachádza na pozemku žalobkyne a naviac bolo zistené, že žalovaná si vybudovala pod pozemkom žalobkyne parc. č. XXXX/X pivnicu. Na základe týchto zistení žiadala, aby žalovaná vypratala pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/ X, v časti ktorú neoprávnene zaberá a odstránila z pozemku žalobkyne na svoje náklady oplotenie, odvetrávaciu šachtu a pivnicu. K podaniu boli pripojené: Vytýčenie hranice medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X

- 7x fotodokumentácia

- Vytyčovací nákres medzi pozemkami parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X s vyznačením pohľadu fotenia 12. Písomným podaním zo dňa 10.10.2016 (čl. 515) žalovaná doručila súdu kópie nasledujúcich listín:

- kúpnopredajná zmluva zo dňa 12.12.1951, v ktorej je okrem iného informácia, že na dotknutom pozemku sa nachádza provizórny dom Ev. č. I. postavený v roku 1937, neskôr súp. č. XXXX

- výmer Mestského notárskeho úradu v BA č. XX.XXX/stav.I.1938 zo dňa 1938

- kúpnopredajná zmluva zo dňa 5.1.1993, podľa ktorej je dom súp. č. XXXX umiestnený na pozemku parc.č. XXXX/X bez akejkoľvek zmienky o prípadnom presahu pôdorysu domu do parc. č. XXXX/X

- rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia BA I č. 1993/1993-J/17-327 zo dňa 08.07.1993- rozhodnutie o povolení odstránenia stavby rodinného domu súp. č. XXXX umiestneného na parc.č. XXXX/X, podľa ktorého je dom lokalizovaná len na parc.č. XXXX/X, v bode X podmienok povolenia odstránenia stavby je výslovne uvedené, že obvodové murivo prístavby domu sa nachádza na hranici s pozemkom parc.č. XXXX/X

- Oznámenie MČ BA- Staré Mesto č.j. XXXXX/XXXX-R. zo dňa 29.09.2003 - oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, na základe ktorého bola v roku 2003 uskutočnená stavba podzemnej pivnice tak, že pôdorys pivnice nepresahuje pôdorys pôvodného odstráneného domu

- rozhodnutie Úradu Hl. m. SR Bratislavy č. ÚR-367/93 zo dňa 25.06.1993, o povolení stavby rodinného domu, kde je výslovne uvedené, že navrhovaná stavba je osadená 2 m od hranice pozemkov 13. V písomnom podaní zo dňa 26.10.2016 (čl. 538) žalovaná uviedla, že v priebehu konania po dohode procesných strán bolo uskutočnené vytýčenie hraníc, pričom údaje v porovnávacom náčrte sú medzi stranami nesporné. V porovnaní s evidenčným stavom je oplotenie pozemku žalovanej posunuté celkom o 18 m2 v neprospech žalobkyne (dotknutá časť pozemku žalobkyne). Na účely ďalšieho vyjadrenia žalovaná označila ako časť J. dotknutý pozemok v priamej časti od A. E. a ako časť Q. tzv. výbežok. Obe uvedené časti žalovaná podľa jej názoru nadobudla vydržaním. K časti J. uviedla, že umiestnenie oplotenia je rovnaké od presne nezisteného času pred rokom 1950 a jeho umiestnenie nikdy nebolo spochybňované a to ani samotnou žalobkyňou, ktorá o jeho umiestnení nemala pochybnosti min. do 14.1.2016. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na str. 3 celý prvý odsek rozhodnutia OS BA I č.k. 12C/28/1991-33 zo dňa 18.05.1992, podľa ktorého nebolo oplotenie pozemku parc. č. XXXX nikdy premiestňované. Podľa žalovanej sporná mala byť iba časť Q. pozemku. Totožnosť súčasného umiestnenia oplotenia je zrejmá aj z fotografií k podaniu žalovanej zo dňa 18.2.2016. V súvislosti s vyhodnocovaním splnenia podmienok vydržania časti pozemku A žalovaná považovala za jednoznačné, že o korektnosti umiestnenia nepochyboval žiaden z predchádzajúcich vlastníkov dotknutých pozemkov. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dobromyseľnosti poukázala na jej prepokladanie v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. resp. § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964 v znení zákona č. 509/1991 Zb.. Vydržanie časti J. pozemku žalovaná považovala za nepochybné a to jej právnymi predchodcami ku dňu 1.1.1961 resp. samotnou žalovanou najneskôr ku dňu 10.02.2003. K časti Q. pozemku uviedla, že tu vydržanie nastalo v rovnakom čase. Výbežok súčasného oplotenia kopíruje obvodový múr domu postaveného v medzivojnovom období na parc. č. XXXX, ktorý bol zbúraný v rokoch 1992-93. Na časti tohto múru je umiestnené súčasné oplotenie. Oplotenie je umiestnené v tejto časti presne na múre zbúraného domu, ktorého dispozícia zostala zachovaná. O umiestnení pôvodného domu svedčí aj pôvodná projektová dokumentácia, prílohy č. 1 až č. 4 k podaniu žalovanej zo dňa 10.10.2016. Aj vo vzťahu k časti Q. pozemku je podľa žalovanej na mieste aplikácia § 115 a 116 zákl. č. 141/1950 v spojení s §§ 145, 562, 566 zákona č. 141/1950 Zb. resp. §§ 135a ods. 1 a 4, 865 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 131/1982 Zb. resp. § 134 v spojení s § 129, 130 a 854 zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 509/1991 Zb.. Žalovaná podala zároveň neúplnú vzájomnú žalobu. K podaniu boli pripojené:

- Kópia vytyčovacieho náčrtu spoločnosti GEOsys, s.r.o. zo dňa 21.06.2016 (príloha 1)

- Kópia náčrtu „Porovnanie existujúceho oplotenia medzi pozemkami p. č. XXXX/X a p. č XXXX/X voči hranici podľa vytyčovacieho náčrtu spol. GEOsys, s.r.o.“ (príloha X)

- Kópia náčrtu „Porovnanie existujúceho oplotenia medzi pozemkami p. č. XXXX/X a p č. XXXX/X voči hranici evidovanej v číselnej vektorovej katastrálnej mape“ (príloha Xa)

- Fotokópia realizácie stavby pôvodného domu a jeho umiestnenia na pozemku pare. č. XXXX/XX (v súčasnosti pare. č. XXXX) kat. úz. P. L. overenej Mestským notárskym úradom v Bratislave dňa 03.10.1938 (príloha X). 14. Písomným podaním zo dňa 28.11.2016 (čl. 569) žalovaná upravila petit vzájomnej žaloby tak, že žiadala určiť vlastnícke právo k dotknutej časti pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2. K podaniu bol pripojený originál GP č. 98/2016 zo dňa 3.11.2016. 15. Písomným podaním zo dňa 28.11.2016 (čl. 574) žalovaná doručila súdu nasledujúce listiny:

- Kópia právoplatného rozsudku Obvodného súdu Bratislava 1 č. k. 12C 28/1991-33 zo dňa 18.05.1992 (príloha 2)

- Kópia geometrického plánu vyhotoveného dňa 21.05.1986 - GEODÉZIA n.p. Bratislava úradne overeného pod č. 337/89 (príloha č. 3 - vyznačené žalovanou ako „J.“).

- Kópia geometrického plánu vyhotoveného dňa 21.05.1986 - GEODÉZIA n.p. Bratislava úradne overeného pod č. 337/89 (príloha č. 4 - vyznačené žalovanou ako „Q.“). K uvedeným listinám doplnila, že v katastrálnom operáte sa nachádza len GP označený ako Q., ktorý zodpovedá aj súčasnému zameraniu hraníc pozemkov. Listiny označené ako prílohy č. X až X podania sa v dotknutej časti katastrálneho operátu nenachádzajú. 16. V písomnom podaní zo dňa 20.12.2016 (čl. 588) sa žalobkyňa vyjadrila k vzájomnej žalobe tak, že všetky zákony označené žalovanou požadujú na vznik vlastníckeho práva preukázanie dobromyseľnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/30/2010 z 1.3.2011. Žalovaná tvrdí vlastnú dobromyseľnosť len na základe vlastnej domnienky a uvedenú skutočnosť si nikdy neoverovala. Dotknutú časť pozemkov žalobkyne žalovaná nikdy nekúpila, nedostala darom, nikdy na hraničnej čiare medzi pozemkami nestála žiadna budova, ktorej stredom steny mala viesť hraničná čiara. Jediné čo žalovaná urobila je, že postavila plot na jej pozemku, preto absentuje jeden zo základných predpokladov vydržania - dobromyseľnosť. Poukázala na existenciu dvoch GP z 21.06.1986, z ktorých jeden je evidovaný v Zbierke listín KN a jeden evidovaný vo Všeobecnom registri KN - k tejto situácii podľa žalobkyne došlo v dôsledku pozmeňovania verejných listín. Následkom týchto rôznych GP došlo aj k nesúladu skutočného stavu a stavu zaznamenaného v KN. Vo vzťahu k časti J. dotknutého pozemku uviedla, že nízky soklový základ ľahkého pletivového oplotenia dala vyhotoviť p. B., predchodkyňa žalovanej bez presného zamerania a vytýčenia. Pokiaľ by hraničný plot v celom rozsahu bol od „nepamäti“, ako tvrdí žalovaná, bol by celý plot na soklovom základe, a nie v časti tvorený iba jednoduchými tyčami zastoknutými do zeme, na ktorých je v súčasnosti vlnitý plech. Na porušovanie vlastníckych práv upozorňovala už jej predchodkyňa, ktorá sa dožadovala nápravy žiadosťou podanou dňa 27.09.1975. Betónové oplotenie na jej pozemku žalovaná začala budovať v roku 2002 a do súčasného stavu ho dobudovali v prvej polovici roka 2003, o čom svedčí fotografia z 20.4.2003, zachytávajúca výstavbu pevného murovaného plota. Pri tejto činnosti manžel žalovanej predchádzajúce ľahké pletivové oplotenie opäť svojvoľne posunul na úkor pozemku XXXX/X, pričom v zadnej časti, kde ukončil výstavbu ho nechal v takomto posunutom stave. Plot budoval aj napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu. Aj ďalšia činnosť žalovaných (nadstavba, prestavba na ďalšie obytné poschodie, dostavba- pivnica) bola sústredená do spornej časti dotknutého pozemku, prebiehala už počas súdneho konania, bola nelegálna, zakaždým dodatočne zlegalizovaná. Žaloba sa od počiatku týka celej susedskej hranice, ako to vyplýva Z GP, ktorý je súčasťou spisu. Nebolo povinnosťou žalobkyne zameriavať a vytyčovať plot, ktorý stavali susedia. Podľa žalobkyne žalovaná a jej právne predchodkyne dobre vedeli v akom stave a rozsahu svoju nehnuteľnosť v roku 1951 kupovali, dôkazom čoho je aj presné zameranie pozemku č. XXXX/X, ako aj nehnuteľnosti na ňom, ktoré bolo vypracované v súvislosti s odpredajom uvedeného konfiškátu. Ak by aj časť stavby XXXX/X zasahovala do pozemku XXXX/X, nič to nemení na fakte, že pozemok pod touto časťou stavby vlastníčkam pozemku č. XXXX/X právne nikdy nepatril, keď podľa zákona č. 141/1950 v § 155 umožňuje, aby vlastník stavby nemusel byť súčasne vlastníkom pozemku. Jej vlastníctvo pozemku parc. č. XXXX/X je určité, nepretržité a nespochybniteľné, pričom to, čo sa neustále menilo bol pozemok parc. č. XXXX/X, a to sústavným nárastom je rozmeru, tvaru a susedských hraníc bez akéhokoľvek právneho dôvodu, len na základe svojvoľného a vedomého konania jeho vlastníkov. Žalovaná sa vzájomnou žalobou iba opätovne pokúša zlegalizovať vzniknutý protiprávny stav, ktorý sama zavinila, prostredníctvom zneužitia inštitútu vydržania. Na základe týchto skutočností žiadala vzájomnú žalobu zamietnuť. K podaniu boli pripojené nasledujúce listiny:

- GP vyhotovený 21.6.1986, overený 28.07.1986 evidovaný v Zbierke listín Katastrálneho úradu Bratislava

- GP vyhotovený 21.6.1986, overený 28.07.1986 evidovaný vo Všeobecnom registri Katastrálneho úradu Bratislava

- Snímka z pozemkovej mapy z 02.05.1991 (parcely XXXXX/X,X)

- Žiadosť o vyrieknutie ochrany neoprávneného zasahovania do môjho osobného vlastníctva i o nariadenie vydania neoprávneného majetkového prospechu adresované - odbor vnútorných vecí Obvodného národného výboru Bratislava 1 z 27.09.1975, Vypracované JUDr Jozefom Fóldešom - advokátom

- Žiadosť o nariadenie demolácie - odstránenie prístavby vybudovanej susedmi na mojom pozemku (XXXX) rodinného domu k provizórnemu domku postavenom na parcele č.XXXX adresované - odbor výstavby a územného plánu Obvodného národného výboru Bratislava 1 z 21.09.1975, Vypracované JUDr Jozefom Fóldešom - advokátom

- Snímka z pozemkovej mapy z 28.05.1974 (parcely XXXXX/X,X)

- Fotografia - situácia s tzv.“ predzáhradkou“ pôvodného objektu na pozemku XXXX, pohľad z pozemku XXXX, z roku 1991

- Fotografia - skutkový stav hraničného oplotenia medzi pozemkami XXXX a XXXX v jeho styku s uličnou čiarou

- Fotografia - výstavba pevného murovaného oplotenia manželmi N. (jeseň 2002 - prvá polovica roku 2003) záber z 20.04.2003

- Fotografia - zachytávajúca hraničné oplotenie medzi pozemkami XXXX a XXXX, v jeho zadnej časti za garážou na pozemku XXXX

- Pozvánka na rokovanie o usporiadaní nezrovnalostí pozemkov zo dňa 05.02.2002 Kúpno-predajná zmluva V. B. - F. L. zo dňa 09.10.1937 parcela XXX/XX (v súčasnosti XXXX v celku)

- Platobný rozkaz R.. V. B. z 20.10.1937 Platobný rozkaz R..V. B. z 28.06.1938

- Geometrický polohopisný plán č.j.XX/XXXX , zameraný 26.02.1938 na parcelu XXXX (XXXX/XX)

- Kúpno-predajná zmluva L. C. - R..V. B. a Y. K. rod. B.

- Vyjadrenie právneho zástupcu R.. Q. ku kúpno-predajnej zmluve L. C., z 27.061966, registrovaná na Štátnom notárstve Bratislava Mesto 01.11.1966

- Snímka z pozemkovej mapy z 16.09.1966 parcely XXXX

- Geometrický (polohopisný) plán na vyznačenie domu na parcele č.XXXX s výkazom plôch na parcele č. XXXX zamerané dňa 22.12.1950 zaregistrovaný v Bratislave dňa zavedený do registra Ústredného národného výboru v Bratislave 03.04.1951. 17. V písomnom podaní zo dňa 1.2.2017 (čl. 630) žalovaná uviedla, že námietka žalobkyne o nedostatku dobromyseľnosti žalovanej nemôže obstáť s poukazom na domnienku dobromyseľnosti, formulovanú v § 130 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb., resp. § 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb.. Podľa žalovanej je dobromyseľnosť jej držby daná bez akýchkoľvek pochybností. Čo sa týka podaní p. L. C. zo dňa 24.09.1975, tieto sa podľa žalovanej týkajú len časti Q. dotknutého pozemku a nijako nespochybňujú korektnosť umiestnenia oplotenia na časti J.. Naviac je v podaniach výslovne uvedené, že plot bol v danom čase umiestnený na definitívnej hranici pozemkov (str. 2 tretí odstavec). Aj z fotodokumentácie žalobkyne je zrejmé, že súčasné oplotenie je umiestnené na pôvodnom betónovom sokli v jeho priamom priebehu v stave existujúcom už s pred roka 1950. Pozvánka na rokovanie dňa 05.02.2002 sa takisto dotýka len časti Q. dotknutého pozemku, ako je dovoditeľné z reakcie žalovanej zo dňa 17.05.2002. Objektívna odchýlka umiestnenia oplotenia na časti J. dotknutého pozemku v rozsahu cca 50 cm zistená až v roku 2015 pozdĺž oplotenia nemohla pri požadovanej opatrnosti vyvolať u žalovanej pochybnosti o korektnosti umiestnenia oplotenia. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z, podľa ktorého sa za hranicu susedských pozemkov vymedzenú vlastníckym právom považuje hranica podľa skutočnej držby, ak medzi vlastníkmi susedných pozemkov nie je sporná. Vo vzťahu k časti B dotknutého pozemku žalovaná poukázala na právoplatný rozsudok Obvodného súdu BA I č.k. 12C/28/91-33, ktorým bolo rozhodnuté o vydržaní 17 m2, ktorý bol odôvodnený vydržaním dotknutej časti pozemku parc. č. XXXX/X v rozsahu, ako do tohto pozemku zasahoval výklenok domu umiestnený ešte pred rokom 1950 na pozemku parc. č. XXXX. Tento výklenok je jednoznačne vymedzený zvyškom jeho obvodového múru priliehajúcemu k pozemku parc č. XXXX/X a zodpovedala mu výmera 25m2, t.j. výmera o 8 m2 väčšia, ako je uvedená vo výroku označeného rozhodnutia. S poukazom na § 134 ods. 3 musela žalovaná nadobudnúť vlastnícke právo aj k tejto výmere pozemku parc. č. XXXX/ X z rovnakých právnych a vecných dôvodov. K podaniu bolo pripojené vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.05.2002. 18. V podaní zo dňa 20.02.2017 (čl. 637) žalobkyňa poukázala na to, že skutočnosť, že žalovaná bola ochotná odkupovať sporný pozemok potvrdzuje fakt, že o nezrovnalosti žalovaná vedela a bola si vedomá, že sporný pozemok jej nepatrí, preto nemohla byť dobromyseľná. K výstavbe rodinného domu a ku kolaudácii musela dať žalovaná spracovať geodetický plán so zanesením do KN - z tohto GP muselo byť žalovanej zrejmé, že nie je vlastníčkou sporného pozemku. K tvrdenej povolenej objektívnej odchýlke uviedla, že podľa nej sa nejedná o povolenú odchýlku, ale ide nad rámec tolerancie voči katastrálnej mape v KN. 19. Na pojednávaní dňa 20.02.2017 (čl. 639) žalovaná na otázku súdu uviedla, že titulom vydržania je reálna držba, vydržacia doba mala podľa nej plynúť od účinnosti zákona č. 140/1951, od 1.1.1951 a skončila 31.12.1960. K listu T.. Q. zo dňa 25.07.1966 označenému „C. - K.“, poukazujúcemu na nezrovnalosti vo výmere pozemku, ktorý nadobudla p. C., žalobkyňa uviedla, že v roku 1964 bolo robené zosúlaďovanie hraníc a zastabilizoval sa stav tak, aby výmera pozemku bola súladná s kúpnou zmluvou. K posúvaniu plota žalobkyňa uviedla, že v dôsledku tohto posunutia sa už nevedia dostať do svojej garáže. Strany nepopreli, že k „inovácii plota“ došlo v roku 2003, aj keď žalovaná tvrdila, že k tomu došlo k pôvodnej dispozícii plota. Súd na tomto pojednávaní pripustil zmenu žaloby v súlade s procesným návrhom žalobkyne, ktorý bol doručený súdu 30.8.2016. 20. V písomnom podaní zo dňa 10.03.2017 (čl. 644) sa žalobkyňa vyjadrila k plynutiu premlčacej doby tak, že dňa 12.12.1950 nadobudol predchodca žalovanej pozemok parc. č. XXXX vo výmere 318 m2. Uvedená zmluva s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudla s odkazom na § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. účinnosť 2.3.1951, čo vyplýva zo zo dňa 28.02.1983 zo spisu D222/83 str. 2. Potom nie je možné, aby prípadná premlčacia doba začala plynúť pred dňom 1.1.1951, keď označená kúpna zmluva v tom čase nebola platná a účinná. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a v nasledujúcich rokoch boli vyhotovené GP s vyznačením polohy a plochy pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Na žiadnom z týchto GP nie je vyznačená hranica pozemkov tak ako to tvrdí žalovaná, nikde nie je ani tvrdený výklenok o výmere 17 m2, ktoré žalovaná vydržala. V žalobcom uvádzanej dobe nikdy žiadny právny predchodca neužíval žiadny výklenok a už vôbec nie vo väčšej rozlohe, ako bol predmetom žaloby z roku 1991. Je samozrejmé, keby užívali väčšiu výmeru uvedeného výklenku, určite by si žalobou o určenie vlastníckeho práva v roku 1991 uplatnili väčšiu výmeru. Nie je hodnoverné, že ak by užívali väčšiu výmeru, žalovali by iba vydržanie 17 m2. V predmetnej žalobe už žiada určiť vlastnícke právo vydržaním celkom k 23m2 - o takejto výmere žiaden svedok v konaní z roku 1991 nehovoril. Vo vzťahu k časti A dotknutého pozemku v dôsledku nahradenia pletivového oplotenia objemným murovaným oplotením došlo k zúženiu už aj tak úzkeho priestoru medzi hraničným oplotením a bočnou stranou garáže žalobkyne, čím došlo k obmedzeniu možnosti údržby tohto priestoru a zamedzilo sa uskutočnenie zateplenia uvedenej strany garáže. K tvrdeniu žalovanej o rozpore vo výmere pozemkov na pojednávaní dňa 20.02.2017 žalobkyňa uviedla, že na základe zákona č. 22/1964 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 23/1964 v súvislosti s prechodom evidencie nehnuteľností z Pozemkových a Železničných kníh na KN došlo k technicko-hospodárskemu mapovaniu užívaného stavu nehnuteľností v teréne Ústavom geodézie v roku 1964, kedy zároveň boli spresnené hranice pozemkov na stav zachytený na snímke katastrálnej mapy, čím nastala aj zmena výmeru pozemku žalobkyne zo 669m2 na 648 m2. Týmto meraním boli definitívne stanovené aj hranice medzi pozemkami č. XXXX a XXXX. Táto výmera sa nikdy nemenila s výnimkou vydržaných 17 m2. Na základe týchto skutočností uviedla, že žalovaná nepreukázala užívanie pozemku, ktorého vlastníctvo žiada určiť a ani dobromyseľnosť. Žalovaná ani jej predchodcovia nemohli užívať dotknutú časť pozemku, nakoľko výklenok neexistoval a už vôbec nie v rozsahu, v akom tvrdí žalovaná. Žalobkyňa navrhla pripojiť spis bývalého OS BA Čd. 1126/51 a pripojila nasledujúce listiny:

- Príloha č. 1 - Geometrický polohopisný plán z 26.februára 1938

- Príloha č.2 - Geometrický polohopisný plán na vyznačenie domu na pere.č.XXXX zamerané 22.12.1950 odsúhlasené Ústredným národným výborom v roku 1951

- Príloha č.3 - Geometrický polohopisný plán z 14.V1.1956

- Príloha č.4 - Polohopisný a upravovací plán vydaný dňa 16.09.1966 na parc.č.XXXX

- Príloha č.5 - Snímka z pozemkovej mapy zo dňa 28.05.1974

- Príloha č.6 - Kópia z pozemkovej mapy zo dňa 21.01.1988

- Príloha č.7 - Kópia z pozemkovej mapy zo dňa 02.05.1991

- Príloha č.8 - Kópia z pozemkovej mapy zo dňa 10.04.2002

- Príloha č.9 - Foto č. l - pohľad na hraničné oplotenie medzi pozemkami XXXX a XXXX v styku z uličnou čiarou

- Príloha č. 10 - Foto č.2 - pohľad na hraničné oplotenie medzi pozemkami XXXX a XXXX v styku z uličnou čiarou - detail prvého stĺpu plotu pôvodného pletivového oplotenia

- Príloha č.l 11 - Foto č.3 - - pohľad na hraničné oplotenie medzi pozemkami XXXX a XXXX v styku z uličnou čiarou - detail prvého stĺpu plotu pôvodného pletivového oplotenia a soklového základu 21. V podaní zo dňa 13.03.2017 (čl. 659) žalovaná doplnila, že oplotenie medzi pozemkami v časti A dotknutého pozemku bolo vybudované v totožnom umiestnení, ako ho vybudoval R.. B., ktorý nadobudol pozemok kúpnou zmluvou v roku 1937. Nemožno preto predpokladať, že žalovaná alebo jej právna predchodkyňa mohli mať akékoľvek pochybnosti o korektnosti tohto umiestnenia. Súčasné vyhotovenie oplotenia vykonané v roku 2003 nebolo novou stavbou, ale len úpravou pôvodne pletivového oplotenia s jeho umiestnením na pôvodnom betónovom sokli. Pôvodná žaloba sa korektnosti umiestnenia oplotenia v jeho časti J. nijako nedotýkala a rovnako sa jej nedotýkajú ani listiny predložené žalobkyňou v podaní zo dňa 16.08.2016 a ani rokovanie medzi účastníkmi sporu uskutočnené 19.2.2002. Žalovaná opätovne žiadala, aby súd vykonal obhliadku, ktorou by sa mal objektívne zistiť priebeh oplotenia, umiestnenie jeho prvkov, umiestnenie vodovodnej šachty a terénne pomery na hranici pozemkov. 22. V podaní zo dňa 29.03.2017 (čl. 664) žalobkyňa uviedla, že žalovaná síce vo vzťahu k vydržaniu argumentuje, že to tak bolo od nepamäti, avšak svoju argumentáciu ničím nepreukázala. Vo vzťahu k oploteniu poukázala na umiestnenie 1. stĺpa plota tvoriaceho hraničnú čiaru s pozemkom z A. E. a nasledujúci stĺp, ktorý osadila žalovaná a ktorý je výrazne posunutý na jej pozemok - líniu s takým výrazným lomom plot nikdy nemal, až po jeho dohotovení žalovanou. Žalovaná si pri vynaložení obvyklej starostlivosti mohla dať svoj pozemok zamerať. Samotná p. B., predchádzajúca vlastníčka pozemku parc.č. XXXX sa v dedičskom konaní po nebohej p. B. v roku 1983 vyjadrila, že plot stavali spolu v 60- tych rokoch 20 storočia a vo výpovedi na súde v roku 2006 uviedla, že časť hraničného plotu stavala v 70-tych rokoch 20. storočia. Žalobkyňa túto druhú stavebnú činnosť potvrdila, tvrdila že si na ňu pamätá, nakoľko práve posunutie plota a vytvorenie tzv. predzáhradky prístavby pôvodného domu podnietilo jej právnu predchodkyňu, aby sa obrátila s riešením sporu na advokáta R.. N.. K posunu a odhradeniu ďalšej časti pozemku parc.č. XXXX/X v prospech pozemku parc.č. XXXX/X došlo v druhej polovici 80- tych rokov 20. storočia. K odhradeniu pritom bolo zámerne použité totožné kovové oplotenie, ako bolo v tom období osadené pozdĺž uličnej čiary pozemku XXXX/X a je evidentné, že ide o novodobé kovové oplotenie ani o oplotenie z roku 1937, či od nepamäti. 23. V písomnom podaní zo dňa 06.04.2017 (čl. 668) žalovaná okrem iného poukázala na výpovednú hodnotu a relevantnosť niektorých listín, predložených žalobkyňou v podaní zo dňa 10.03.2017 - na GP z roku 1950, 1956 a 1966 nie je na pozemku parc. č. XXXX zakreslený žiaden dom, hoci by tam mal byť, avšak je na nich zakreslený nikdy neexistujúci objekt, ktorý je zakreslený na GP z neskorších období. 24. V písomnom podaní zo dňa 1.5.2017 (čl. 673) žalovaná okrem iného uviedla, že tvrdenie žalobkyne o posúvaní časti oplotenia žalovanou nie je pravdivé, časť A oplotenia nemá žiadny kolmý lom. Pôvodná žaloba sa časti J. dotknutého pozemku netýkala. Ak by mala žalobkyňa pochybnosti o umiestnení tohto oplotenia, určite by žaloba na tú skutočnosť reflektovala. Je nepochybné, že nesúlad žalobkyňa zistila až na základe ňou objednaného merania, zachyteného v protokole zo dňa 19.11.2015. Tvrdila, že v konaní sa neobjavil žiaden dôkaz o premiestňovaní oplotenia časti J. dotknutého pozemku oproti pôvodnému stavu a preto nemožno pochybovať o dobromyseľnosti žalovanej resp. jej právnych predchodcov týkajúcej sa korektnosti umiestnenia oplotenia časti J.. 25. V písomnom podaní zo dňa 25.5.2017 (čl. 673-9) žalobkyňa uviedla, že rozsah vlastníctva pozemkov parc. č. XXXX/X a XXXX/X jasne deklarujú jednotlivé kúpnopredajné zmluvy ako aj s nimi súvisiace presné zamerania pozemkov. Žalovaná takto v januári 1993 kúpila 529 m2 pozemku parc. č. XXXX/ X, v súčasnosti však má na LV 548 m2, pričom z LV nie je zrejmé kedy a z akého titulu došlo k opätovnému nárastu pozemku. Právna predchodkyňa žalovanej si neoprávnene privlastnila a užívala časti susedných pozemkov nad rámec toho, čo legálne kúpila, pričom rozmer a tvar pozemku o výmere 318 m2 bol stanovený na základe presného zamerania (príloha č. 1- GP poz. č. XXXX/X z 28.2.1950). Inak by nebol možný odpredaj tohto pozemku. Atypický tvar pozemku bol daný v tom čase miestnou komunikáciou, spájajúcou A. E. s C. E., ako vidieť na uvedenom GP, ktorá ho ohraničovala na jeho SZ strane. Táto prepojovacia komunikácia stratila význam v polovici 50-tych rokov, v období výstavby šiestich domov spoločnosťou Hydrostav, tvoriacich terajšiu C. E.. Vtedy došlo aj k prepojeniu oboch častí A. E. do jednej súvislej komunikácie. Vtedajšie vlastníčky pozemku parc. č. XXXX/X po zrušení dovtedajšej komunikácie/chodníka začali uvedený priestor svojvoľne užívať a následne v 60-tych rokoch si ho ohradili vybudovaním pevného oplotenia (betónového sokla s pevným kovovým oplotením, ktoré je súčasťou uličného oplotenia a jestvuje do súčasnosti - výpoveď p. B. v rámci dedičského konania po p. B. v roku 1983). K týmto skutočnostiam žalobkyňa dodala, že sa netýkajú predmetu sporu a že ich uviedla na dokreslenie situácie a dokázanie snahy žalovanej a jej právnych predchodcov neustále na úkor všetkých susedov zväčšovať svoj pozemok vydržaním. Na základe posledného vytýčenia hranice bolo podľa žalobkyne dokázané, že žalovaná s manželom v roku 2002-2003 nahradili ľahké betónové oplotenie pevným objemným hraničným oplotením, kedy postavili celý plot na pozemku žalobkyne, a to bez akéhokoľvek vytýčenia, verifikovania korektnosti hraníc ich presným zameraním a následným vytýčením bez stavebného povolenia. Žalovaná si mohla a mala reálny a právny stav pred samotnou výstavbou plota overiť a následne postupovať podľa ustanovení Stavebného zákona. Pani B. a B. (právne predchodkyne žalovanej) kúpili pozemok parc. č XXXX/X a dom. Uvedená kúpa nezahŕňala pozemok pod tzv. prístavbou k objektu parc. č. XXXX/X - tento pozemok bol od roku 1937 do 1992 vedený ako súčasť pozemku parc. č. XXXX/X a nikdy teda neexistoval žiadny právny dôvod, ktorý by zakladal domnienku, že právnym predchodkyniam žalovanej uvedený pozemok patril, resp. sa mohli domnievať, že tomu tak je. Objekt, na ktorý žalovaná poukazuje nikdy netvoril hranicu medzi pozemkami - pravdepodobne sa jednalo o provizórny vinohradnícky domček, ktorý bol postavený v čase pred rozparcelovaním rozsiahleho pozemku, ktorý tvoril jeden celok a v danom období na ňom boli vinice. Po rozparcelovaní pozemku bola vytvorená hranica medzi pozemkami, ktorá nekopíruje stenu provizórneho vinohradníckeho domčeka. K meračskému bodu č. 1 uviedla, že ide o bod, ktorým bol označený betónov sokel-pilier uličného plota zo strany ulice a ktorý bol ako súčasť oplotenia vybudovaný pôvodnými vlastníkmi pozemku, B.. K meračskému bodu č. 2, umiestnenému na betónovom sokli, tvoriacom susedské oplotenie uviedla, že uvedené oplotenie vybudovali p. B. a B. v 70-tych rokoch bez zamerania s posunom do pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X, pričom bol vybetónovaný iba po časť, ktorá výrazne vybočuje do pozemku parc. č. XXXX/X, po tzv. predzáhradku, ktorú nekopíruje. K podaniu boli pripojené nasledujúce listiny:

- GP poz. XXXX/X z 28.12.1950

- GP poz. XXXX/X z roku 1986 - Zbierka listín

- GP poz. XXXX/X z roku 1986 - Všeobecný register

- Vytyčovací nákres hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X z júna 2016 s označením meračských bodov č. 1 a č. 2

- Foto - situácia styku uličných oplotení dotknutých pozemkov zo strany ulice

- Foto - meračský bod 2 na tyči susedného hraničného oplotenia medzi dotknutými pozemkami

- Snímka z Katastrálnej mapy, situácia umiestnenia domu XXXX/X na pozemku XXXX/X - 2x

- Snímka z Katastrálnej mapy z 02.5.1991 26. V podaní zo dňa 13.6.2017 (čl. 696) žalobkyňa uviedla, že tzv. prízemná prístavba k objektu parc. č. XXXX/X, nachádzajúca sa na pozemku parc. č. XXXX/X, zbúraná v rokoch 1993-94 nikdy netvorila hranicu medzi uvedenými pozemkami, poprela aj to, že by poloha hraníc bola stavom z obdobia 50- tych rokov, prípadne z obdobia prvej republiky. Táto hranica od jej vzniku v roku 1937 viedla rovno v celej svojej dĺžke a nikdy nebola vedená tak, aby obkolesovala nejaký výklenok. Nie je evidovaná v podrobnom zameraní z decembra 1950, ktoré bolo vyhotovené v súvislosti s odpredajom pozemku parc. č. XXXX/X a nebola vnesená do registrov KN ani po zosúlaďovaní a stabilizovaní hraníc pozemkov P. L. v roku 1964. Predmetná provizórna budova bola nelegálna, po právnej stránke neexistovala, bola to tzv. čierna stavba a teda ani by nemohla zakladať žiadne právne relevantné skutočnosti. Práve tento fakt bol potvrdený zisteniami súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie, na ktorého sa v roku 1974 obrátil R.. N., advokát L. C., za účelom zistenia faktického a právneho stavu veci. Na základe takto zistených skutočností sa jej právna predchodkyňa, p. C. domáhala odstránenia nelegálnej prístavby zo svojho pozemku na vtedajšie inštitúcie v roku 1975. V dôsledku neoprávneného vytvárania nových hraníc pozemkov ich svojvoľným posunom predchodcami žalovanej došlo k pozoruhodnému nárastu pozemku parc. č. XXXX/X z pôvodných 318 m2 na súčasných 529 m2. 27. Na pojednávaní dňa 26.6.2017 žalobkyňa doplnila, že na pojednávaní dňa 20.2.2017 bol nesprávne stotožnený meračský bod č. 1 - správne bol tento meračský bod označený na betónový sokel- pilier uličného plota zo strany ulice a bol vybudovaný predchádzajúcimi vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/ X, B. okolo roku 1938. Žalovaná poprela premiestňovanie priebehu oplotenia na hranici dotknutých pozemkov, o čom podľa nej svedčí pôvodný betónový sokol, ktorý takéto premiestňovanie vylučuje. Vo vzťahu k rekonštrukcii oplotenia žalovaná predložila Oznámenie o začatí drobnej stavby zo dňa 28.8.2000 s tým, že podľa nej táto rekonštrukcia bola v kontexte Stavebného zákona robená korektne. K zväčšeniu výmery pozemku parc. č. XXXX/X o 19 m2 žalovaná uviedla, že uvedený pozemok nadobudla kúpnou zmluvou, vloženou do KN dňa 10.2.1993; na preukázanie tohto tvrdenia predložila výpis z KN. K duplicite GP z roku 1986 žalovaná uviedla, že o dôvodoch duplicity nemá vedomosť, preto požiadala KN o vysvetlenie dôvodov tejto duplicity, pričom v deň pojednávania ešte odpoveď nedostala. K rodinnému domu, postavenému v roku 1937 uviedla, že pôdorys tohto domu nebol do jeho zbúrania menený (čo má vyplývať z podania žalovanej zo dňa 10.10.2016, príloh č. 1-4 ako aj z prílohy č. 3 vzájomnej žaloby zo dňa 26.10.2016). Existencia výklenku domu s umiestnením jednej jeho izby v jeho prízemí už v roku 1947 vyplýva aj listiny Soznanie dani činžovej za daňový rok 1948, t.j. tak ako to vyplýva aj projektovej dokumentácie z roku 1937. Žalovaná poukázala na to, že ak bolo rozhodnutie súdu vo veci sp. zn. 12C/28/1991 opreté o to, že dispozícia oplotenia na vzájomnej hranici dotknutých pozemkov sa nijako nemenila od predvojnového obdobia a pôvodný dom bol umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X, takto zistený skutkový a právny stav s určením vydržania časti pozemku o výmere 17 m2, musí totožný skutkový a právny stav svedčiť aj v prospech vydržania ďalších 8 m2, zodpovedajúcich výmere a umiestneniu pôvodného domu. K časti J. dotknutého pozemku uviedla, že odchýlka katastrálneho stavu od stavu reálnemu bola zistená až v lete 2015 a je len minimálneho rozsahu, ktorý určite nesvedčí proti dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovanej resp. žalovanej, čo do umiestnenia tohto plota. Zo žiadneho z dôkazov nemožno dovodiť pochybnosti žalobkyne o korektnosti umiestnenia tejto časti oplotenia pred rokom 2015. 28. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu a na ktorých vykonaní trvali s výnimkou obhliadky predmetu sporu. Uvedenú obhliadku súd nevykonal z dôvodu, že podľa súdu obhliadkou nebolo možné zistiť vek súčastí na hranici alebo tvrdenej hranici pozemkov, ani to ako od nadobudnutia vlastníckeho práva jednotlivými vlastníkmi boli nehnuteľnosti prevádzané a užívané. 29. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení strán sporu mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: 30. Z Darovacej zmluvy zo dňa 22.5.1991 (čl. 3, 99) mal súd za preukázané, že p. L. C. darovala žalobkyni do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. P. L. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, zastavené plochy, dom súp. č. XXXX o výmere 114 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 504 m2 a parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2 spolu s rozostavanou garážou a plotom, pričom žalobkyňa predmetný dar prijala. 31. V čase darovania p. C.Á. bola vlastníčkou celého darovaného pozemku, pretože rozhodnutie Obvodného súdu Bratislava 1 čl. 12C/28/1991 - 33 zo dňa 18.5.1992 bolo s najväčšou pravdepodobnosťou vydané a právoplatné až po zápise zmeny vlastníctva, keď číslo rozhodnutia o vklade je označené značkou z roku 1991 (RI 66/91-598/91 a označený rozsudok bol vydaný až cca v polovici nasledujúceho roka). 32. Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 1 čk. 12C/28/1991 - 33 zo dňa 18.5.1992 (čl. 6) súd potvrdil žalobkyni p. Anne Kiššovej (právnej predchodkyni žalovanej) nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním viacerých častí pozemkov, vrátane časti pozemku o výmere 17 m2 právnej predchodkyne žalobkyne parc. č. XXXX/X. Žalobkyňa v tomto konaní mala potvrdené nadobudnutie vydržaním celkom 211 m2. Podľa rozsudku žalovaná v 2/rade (právna predchodkyňa žalobkyne) upozorňovala žalobkyňu (právnu predchodkyňu žalovanej) od času nadobudnutia vlastníctva v roku 1966, aby odstránila výklenok a oplotenie okolo neho s tým že v roku 1975 sa s takouto žiadosťou obrátila aj na vtedajší stavebný úrad. Skutkový stav vychádzal z toho, že žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 12.12.1950 spolu s p. B. sa každá v jednej polovici stali spoluvlastníčkami nehnuteľnosti parc. č. XXXX o výmere 318 m2, na ktorej bol vystavaný provizórny dom. Obe spoluvlastníčky v tomto dome dlhoročne bývali a užívali pozemok. Podľa svedkov sa ani na dome ani na rozlohe záhrady a jej oplotení nerobili žiadne prístavby. Výklenok domu tam mal byť odpočiatku. Pozemok žalovanej v 2/rade žalobkyňa so spoluvlastníčkou užívala v rozsahu 17 m2, a to od roku 1950. Právne odôvodnenie rozhodnutia bolo založené na tom, že navrhovateľka s p. B. najneskôr dňa 12.12.1950 na základe kúpnej zmluvy začali Nehnuteľnosť užívať v celosti tak ako do dňa rozhodnutia, pričom nikto z odporcov im v užívaní nebránil, preto boli dobromyseľné v tom, že ide o ich vlastníctvo. Podľa súdu vydržanie nastalo ku dňu 1.1.1961, teda skôr ako odporkyňa v 2/rade vzniesla námietky voči rozsahu užívania navrhovateľky. 33. V odôvodnení rozhodnutia podľa predchádzajúceho bodu súd nenašiel žiadne skutkové tvrdenia o tom, že žalobkyňa v označenom konaní sa domnievala, že Nehnuteľnosť v nejakom rozsahu odkúpila, resp. na ňu bola iným spôsobom prevedená, iba to, že ju užívala, preto z uvedeného rozhodnutia nemožno dospieť k záveru, že dobromyseľnosť žalobkyne v označenom konaní (právna predchodkyňa žalovanej) sa mohla vzťahovať aj k titulu nadobudnutia Nehnuteľnosti, ku ktorej získala vlastnícke právo vydržaním. 34. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. P. L. zo dňa 10.4.2002 (čl. 11) bola k tomuto dňu žalobkyňa výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X, X v celkovej výmere 631 m2 a domu postavenému na parc. č. XXXX/X. 35. Podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. P. L. zo dňa 20.9.2002 (čl. 13) bola k tomuto dňu žalovaná výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X, X v celkovej výmere 548 m2 a domu postavenému na parc. č. XXXX/X vo výmere 157 m2. 36. Podľa znaleckého posudku č. 126/94/11 zo dňa 26.4.1994 (čl. 17) bola hraničná čiara medzi dotknutými pozemkami z časti z pletiva s betónovým základom, z časti plot z pletiva bez betónového základu, stĺpy osadené v zemi, z časti múrom hrúbky cca 30 cm ako pozostatku bývalej stavby, s tým, že na parc. č. XXXX bol rozostavaný dom. Znalec výslovne na str. 4 Posudku uviedol, že hranica v GP z 21.5.1986 nezodpovedá skutočnému priebehu hranice, ako bolo konštatované aj firmou GEOS s.r.o.. 37. Podľa GP priložených k podaniu zo dňa 27.09.2005 až do roku 1986 (čl. 50) mal priebeh hranice medzi dotknutými pozemkami priamy priebeh, bez lomov. Po uvedenom roku mala táto hranica lomený priebeh, pričom lom zasahoval do pozemku patriacemu právnej predchodkyni žalobkyne. 38. Podľa GP z roku 1986 spolu s výkazom výmer (napr. čl. 75) vyplýva, že tento GP mal byť s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovený na účely súdneho konania, neskôr vedeného na Obvodnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 12C/28/1991, keď niektorý z GP z roku 1986 týmto podkladom aj v skutočnosti bol. Na GP je uvedené, že sa vyhotovil „na majetkoprávne vysporiadanie“. Z výkazu výmer spolu s GP vyplýva, že podľa uvedeného GP sa mala zväčšiť výmera zastavaných plôch pod domom z 51 m2 na 61 m2 (t.j. + 10 m2) a výmera záhrady o 7 m2, obe zmeny v neprospech pozemku parc. č. XXXX/X. Uvedené následne zodpovedá rozhodnutiu o vydržaní, kedy právna predchodkyňa žalovanej vydržala z pozemku parc. č. XXXX/X spolu 17 m2. 39. Podľa Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.6.1966 (čl. 50), uzatvorenej medzi p. K. a p. B. ako predávajúcimi a p. L. C. na strane kupujúcej, predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľnosti PK vložke č. XXXXX, parc. č. XXXX/X rodinný dom a parc. č. XXXX/X záhrada v celkovej výmere 646 m2. 40. Listom zo dňa 25.7.1966 (čl. 50) právny zástupca p. C. upovedomil pravdepodobne zástupcu predávajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 27.6.1966 o nesúhlasnej výmere predávaných pozemkov s tým, že predávaný pozemok má v skutočnosti podľa pozemkovej evidencie 669 m2, avšak navrhol nezaoberať sa ďalej touto skutočnosťou. 41. Podľa Informácie o zameraní hranice dotknutých pozemkov zo dňa 26.9.2002 (čl. 71) oplotenie pozemkov nebolo súladné s hranicou dotknutých pozemkov podľa GP z roku 1986. 42. Podľa znaleckého posudku č. 80/91 zo dňa 18.5.1991 (čl. 103), ktorým bola oceňovaná nehnuteľnosť právnej predchodkyne žalobkyne, plot vybudovaný z drôteného oplotenia na betónovom sokli bol v tom čase v dĺžke 14 bežných metrov. So nevyplýva, kde mal byť predmetný plot umiestnený. 43. Listom zo dňa 24.9.1975 (čl. 243) p. C. žiadala ONV o vyrieknutie ochrany neoprávneného zasahovania do jej vlastníckych práv, ktoré malo spočívať v tom, že právne predchodkyne žalovanej mali na pozemku žalobkyne uskutočniť prístavbu k provizórnemu domku. U.. C. si preverila stav nehnuteľností na základe žiadosti susediek o odstúpenie im časti parcely parc. č. XXXX/X na šírku prístavby, ktorú začali uplatňovať v poslednom čase. V tom čase bol plot medzi dotknutými pozemkami na definitívnej hranici pozemkov podľa znaleckého zistenia a susedky mali žiadať o jeho premiestnenie do pozemku p. C.. 44. Podľa listu p. C. z 24.9.1975 (čl. 245) mal v roku 1964 Ústav geodézie zamerať užívaný stav dotknutých nehnuteľností s výsledkom, že sa zmenila evidenčná výmera pozemku p. C. zo 690 m2 na 641 m2. 45. Listom zo dňa 17.5.2010 žalovaná žiadala Správu katastra o vyjadrenie k duplicite GP z roku 2006 (čl. 296); odpoveď súdu doručená nebola. 46. Podľa Odovzdávacieho protokolu č. 2 zo dňa 19.11.2015, vyhotoveného geodetickou kanceláriou GEOsys, s.r.o., vrátane jeho prílohy (čl. 410) je oplotenie pozemku žalovanej na susedskej hranici so žalobkyňou posunuté na pozemok žalobkyne, tak že zaberá z pozemku žalobkyne celkom 17 m2. 47. Podľa Prešetrenia evidencie vlastníckej hranice medzi pozemkami p.č. XXXX/X a p. č. XXXX/X v operáte KN a kontrolné zameranie existujúceho oplotenia medzi pozemkami p.č. XXXX/X a p. č. XXXX/ X z 2/2016 (čl. 430) oplotenie medzi dotknutými pozemkami je tvorené medzi bodmi:

- 1 a 2 betónovými tvárnicami,

- 2 a 3 pletivo na betónovom základe

- 3 a 4 - betónové tvárnice

- 4 až 7 vlnitý plech

- 7 a 8- tehlový múr

- 8 a 9- kovový plot na betónovom základe. Časť oplotenia z betónových tvárnic podľa Prešetrenia bolo vybudované približne v roku 1999 na pôvodnom betónovom základe pletivového oplotenia. Časť oplotenia tvorená betónovým múrom má byť podľa vyjadrenia žalovanej časťou pôvodnej stavby na pozemku p.č. XXXX, ktorá bola odstránená v roku 1993. Existujúce oplotenie reprezentované stredom pletivového plotu na betónovom základe je v časti X až X postavené na vlastníckej hranici medzi dotknutými pozemkami (priamy priebeh susedskej hranice). Ku GP z roku 1986 nebolo možné dohľadať záznam podrobného zamerania zmien, preto na základe tohto GP nebolo možné presne určiť priebeh novej hranice. Napriek tomu bolo v Prešetrení skonštatované, že oplotenie v bodoch X a X je na vlastníckej hranici a medzi bodmi X až 9 mimo vlastníckej hranice s celkovým záberom pozemku p. č. XXXX vo výmere 5 m2. Priamy priebeh hranice je vyznačený bodmi X-X, výklenok body X-X). 48. Z fotografií predložených sporovými stranami je zrejmé, že na časti vlastníckej hranice je oplotenie z betónových tvárnic, odhadom hrubých cca 50 cm, čo okrem iného takmer znemožňuje prístup k jednej stene garáže žalobkyne (čl. 446). 49. Definitívne zameranie vlastníckej hranice medzi dotknutými pozemkami bolo vykonané za účasti oboch sporových strán Protokolom o vytýčení hraníc pozemkov (čl. 457), evidovaným na Okresnom úrade Bratislava, Katastrálny odbor, dňa 1.8.2016. Podľa tohto protokolu je celá vlastnícka hranica posunutá v neprospech pozemku žalobkyne na prevažnej väčšine jej dĺžky. 50. Z vyjadrenia k žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 3.8.1993 (čl. 466) vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasila s vydaním stavebného povolenia pre stavbu domu žalovanou z dôvodu, že navrhovaná stavba mala zasahovať do jej pozemku; poukázala aj na to, že žalovaná mala zabrať z jej pozemku viac, ako prisúdených 17 m2, nebude zachovaná vzdialenosť 2 metrov od hraníc jej pozemku. Napriek námietkam žalobkyne Obvodný úrad dňa 17.9.1993 vydal žalovanej stavebné povolenie s tým, že o námietkach žalobkyne už bolo rozhodnuté v územnom konaní (čl. 468). Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie o ktorom rozhodol Úrad hl. m. SR Bratislavy dňa 20.12.1993 (čl. 477) tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil, pričom v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že prvostupňový orgán neskúmal podrobne zakreslené umiestnenie navrhovanej stavby v kópii katastrálnej mapy a neskúmal dôsledne námietky žalobkyne. Následne prvostupňový správny orgán navrhovanú stavbu dodatočne povolil. Aj voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, v ktorom namietala neoprávnené zaberanie 6 m2 z jej pozemku (čl. 486). 51. Listom zo dňa 14.03.1994, označeným ako Písomné stanovisko k pokusu o zmier (čl. 487-8) s pripojeným podacím lístkom, sa žalobkyňa vyjadrovala k žiadosti žalovanej o 6 m2. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná s manželom mala namiesto kúpeného/vydržaného pozemku zaberať viac o 6 m2, čo malo vyplývať z výkresu vypracovaného firmou z oblasti geodézie. Ďalej uviedla, že sa viackrát snažila o vzájomnú dohodu o vrátení predmetných 6 m2. Žalobkyňa požadovala špecifikovať o akých 6 m2 sa má jednať. 52. Z pozvánky na rokovanie zo dňa 5.2.2005 (čl. 489) vyplýva, že žalobkyňa zastúpená právnou zástupkyňou sa pokúšala usporiadať nezrovnalosti ohľadom vzájomnej hranice dotknutých pozemkov. 53. Z listu v predchádzajúcom bode nevyplýva, aká časť vzájomnej hranice mala byť v tom čase sporná. 54. Podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 12.12.1950 (čl. 517) Československý štát odpredal p. B. a B. nehnuteľnosť zapísanú v PKV č. XXXX parc. č. XXXX záhrada vo výmere 318m2 na ktorej mal byť toho času provizórny dom. 55. Výmerom zo dňa 16.09.1938 ( čl. 518) Mestský notársky úrad v Bratislave na základe žiadosti F. L. o povolenie na používanie novostavby na A. E. povolenej na parc. XXXX/XX tejto žiadosti vyhovel a pridelil objektu evidenčné číslo XXX/IX. 56. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.1993 (čl. 519) p. B. predala žalovanej nehnuteľnosti na PKV č. XXXXX, parc. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 452 m2, XXXX/X zastavaná plocha garáž vo výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha - dom o výmere 61 m2. 57. Rozhodnutím zo dňa 8.07.1993 OÚ BA I povolil odstrániť stavbu rodinného domu č. XX na A.W. E. na pozemku parc. č. XXXX/X a garáže na parc. č. XXXX/X. Podľa rozhodnutia mala byť na hranici pozemku parc.č . XXXX/X ponechaná časť obvodového muriva prístavby, ktorá mala byť následne odborne spevnená žalovanou. 58. Žalovaná doložila aj projektovú dokumentáciu k pivnici (čl. 526-531) - v tejto dokumentácii absentuje situácia umiestnenia stavby pivnice na pozemku so zakreslením vzdialeností od hraníc pozemku.

59. Podľa technickej správy k vytýčeniu vlastníckej hranice na základe ústnej objednávky žalobkyne z marca 2016 (čl. 544) hranica dotknutých pozemkov prebieha od bodu X po bod X v osi oplotenia, v ostatných častiach mimo oplotenia. 60. Dňa 3.10.1938 (čl. 552) Notársky úrad v Bratislave potvrdil, že novostavba na parc. č. XXXX/XX bola prevedená podľa priloženého plánu a obdržala povolenie k užívaniu. 61. Podľa listiny zo spisu čd. 9085/39 (čl. 554) bola parc. č. XXXX/XX zmenená na parc. č. XXXX s výmerou 381 m2 záhrada. 62. Zo spisu vyplýva, že v KN sa nachádzajú dve verzie GP z roku 1986 - jeden z nich bol prílohou rozsudku Obvodného súdu Bratislava I č.k. 12C/28/1991-33 zo dňa 18.05.1992, odlišný GP sa nachádza v Zbierke listín (čl. 576-582). 63. Z dohody o vysporiadaní nezrovnalostí hranice pozemkov zo dňa 17.05.2002 (čl. 634) vyplýva, že týmto listom sa žalovaná obrátila na žalobkyňu v súvislosti s predchádzajúcim vzájomným rokovaním dotknutých strán, na ktorom titulom vysporiadania záležitosti ponúkla žalobkyni odkúpenie 6 m2 situovaných za prístavbou bývalého rodinného domu - podkladom mal byť znalecký posudok č. 126/94/11 z 26.4.1994. Na tomto rokovaní mala žalovaná trvať na opätovnom vymeraní pozemku geodetom. Tieto skutočnosti mala právna zástupkyňa žalobkyne prerokovať so žalobkyňou a výsledok prerokovania oznámiť žalovanej, čo sa podľa predmetného listu nestalo. List bol urgenciou žiadaného vyjadrenia. Z tohto listu v spojení s označeným znaleckým posudkom je nepochybné, že žalovaná si bola vedomá, že užíva minimálne v rozsahu 6 m2 pozemok žalobkyne - inak by nežiadala odkúpenie tejto časti pozemku. 64. Oznámením o začatí drobnej stavby zo dňa 28.08.2000 žalovaná oznámila L. Č. Q.- P. L. začatie drobnej stavby, a to obmeny oplotenia na východnej strane parcely č. XXXX, na rozhraní s parcelou č. XXXX. Obmena oplotenia mala byť vykonaná na mieste starého oplotenia realizovaného formou pletiva tak, že vtedajšie oplotenie malo byť nahradené dreveným oplotením. 65. Z pripojeného spisu Čd 1126/51 súd zistil, že v tomto konaní súd povolil v PKV č. XXXX, k.ú. Bratislava nasledovné zápisy:

- vklad výmazu konfiškátu podľa dekrétu 108/45 pod čd. XXXX/XX

- vklad vlastníckeho práva na základe kúpnopredajnej zmluvy z 12.12.1950 v prospech p. B. v podiele 1 a p. B. v podiele 1 - scudziteľom v tomto prípade bol Československý štát, navrhovateľky p. B. a p. B.. V spise sa nachádza rovnopis kúpnopredajnej smolouvy z 12.12.1950, výmer o konfiškácii majetku p. F. L. z 24.1.1950 na základe dekrétu prezidenta č. 108/1945 Sb., na nehnuteľnostiach v PKV č. XXXX pod A.I. r.č.2, 14, 18, r. č. 1. parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, pod Q.. r.č. X v celosti. 66. Z pripojeného spisu Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/28/91 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobou zo dňa 3.04.1991 p. J. B. (právna predchodkyňa žalovanej) domáhala voči viacerým žalovaným vrátane p. C. (právna predchodkyňa žalobkyne), určenia vlastníckeho práva vydržaním k 194 m2 a 17 m2 pozemku. K žalobe mal byť pripojený GP zo 16.júna 1986 a iné listiny, ktoré sa v súdnom spise nenachádzajú - pravdepodobne z dôvodu, že v minulosti sa listiny účastníkov konania, najmä ak sa jednalo o originály listín, nezakladali do súdneho spisu, ale do samostatného obalu - originály listín sa tak v súčasnosti ako aj v minulosti po právoplatnom skončení veci účastníkom vracali. Súčasťou spisu je dvojhárok označený ako doklady N, ktorý je však prázdny. Žaloba bola odôvodnená tým, že vlastníctvo žalobkyne malo vzniknúť na základe faktického užívania a skutočného stavu v prírode, preneseného do GP, ktorý pod č. 337/86 dňa 28.júla 1986 overilo Stredisko geodézie pre hl. m. SSR BA. Vo vzťahu k právnej predchodkyni žalobkyne v tomto konaní žalobkyňa v označenom konaní uviedla, že diely X a X v krúžku celkom o výmere 17 m2 boli od nepamäti spojené s domom a dvorom na parc. č. 3831 a sú vydržané. Na pojednávaní dňa 23.05.1991 žalobkyňa v označenom konaní okrem iného uviedla, že dom na parc. č. XXXX kúpila kúpnou zmluvou z roku 1950, pričom pri uzatváraní zmluvy bola presvedčená, že kupuje celú parcelu, teda dom i záhradu. Podľa žalobkyne „v roku 1935, keď som sa nasťahovala na tej strane parcely, ktorá susedí tesne s domom a s parcelou XXXX/X bol postavený riadny plot, takisto na strane susediacej s parcelou XXXX/X a na strane z A. E.. a na strana susediacej s parcelu XXXX/X bol živý plot a na mieste týchto živých plotov sme spolu s p. B. po kúpe postavili plot. Vždy sme takto parcelu užívali spolu aj s kusom parcely, ktorý na geometrickom pláne zasahuje do parcely XXXX/X, je súčasť, opravujem je to dom, ktorý má na tejto strane takýto nepravidelný tvar a bol tam aj v čase našej kúpy.“ Právna predchodkyňa žalobkyne v tomto konaní resp. jej právna zástupkyňa uviedla, že do roku 1967, kedy sa do domu nasťahovala, užívali dom (na parc. č. XXXX) nájomníci, ktorí nemali záujem o užívanie pozemku a preto navrhovateľka tento mohla užívať v rozsahu, aký uznala za vhodné. Na pojednávaní dňa 5.6.1991 svedkyňa p. Q., ktorá v tom čase bývala na A. XX, uviedla, že sa na A. E. nasťahovala v roku 1937 a na strane pozemku p. C. sa plot nerobil. Tvar a rozloha pozemku parc. č. XXXX boli podľa tejto svedkyne také ako v čase svedeckej výpovede. Podľa svedkyne p. N. bola pôvodne celá oblasť okolo A. E. park, ktorý patril p. L.; následne sa táto oblasť rozparcelovala a stavali sa tam domy. Táto svedkyňa si nevšimla, aby sa na dome par. č. XXXX niečo stavalo. P. C. podľa zápisu zo dňa 13.1.1992 uviedla, že v čase, keď dom kupovala, z ulice bol drevený plot, ktorý vymenila za pletivo na rovnakom mieste. Zo strany susediacej s parc. č. XXXX bol pletivový plot, ktorý žalobkyňa v uvedom konaní vymenila na rovnakej hranici - stav oplotenia aj pri výklenku bol v tom čase taký, ako v čase keď nehnuteľnosť kupovala. Jej právny predchodca p. B. je pri kúpe povedal, že pozemok pod prístavbou pozemkovoknižne patrí jej a že si to má dať do poriadku. P. C. tvrdila, že hneď po kúpe a celé roky potom sa neúspešne dohadovala s p. B. o uvedenej skutočnosti, pričom p. B. naviac tvrdila, že jej má patriť ďalšia časť jej pozemku - t.j. okrem pozemku pod prístavbou aj časť pozemku zarovnaná od prístavby až k vchodovej bráne p. C.. Na pojednávaní dňa 13.5.1992 žalobkyňa uviedla, že dôvodom uvedeného konania je skutočnosť, že v dedičskom konaní sa dozvedela o rozdiele medzi zápisom na LV a skutočnosťou. 67. V spise Štátneho notárstva Bratislava I sp. zn. D 222/83 sa nachádza okrem iného znalecký posudok zo dňa 28.2.1983, predmetom ktorého bolo ocenenie nehnuteľností na parcele č. XXXX, k.ú. Bratislava, A. E. Č.. XX. Podkladom boli Uznesenie Okresného súdu Bratislava Čd. 1126/51 z 2.3.1951, GP a výkaz plôch čd. XXXX/XX a podklady získané znalcom na mieste samom zameraním pri obhliadke vykonanej dňa 18.5.1983. Podľa znaleckého posudku malo byť oplotenie postavené v roku 1960 - je popísané ako plot na betónovej podmúrovke s oceľovými stĺpikami a rámami z oceľových profilov, potiahnuté pletivom, vráta zhotovené rovnakým spôsobom. Celková výmera oplotenia bola podľa 16 m. Z tohto znaleckého posudku nie je zrejmé umiestnenie popísaného oplotenia. 68. Medzi stranami konania teda bolo sporné umiestnenie hranice pozemkov v ich vlastníctve a rozsah a dĺžka užívania ich jednotlivých častí. 69. Skutočnosť, že na pozemku parc. č. XXXX/X je umiestnená pivnica a odvetrávacia šachta žalovanej medzi stranami sporná nebola (táto skutočnosť bola zistená pri poslednom vytyčovaní hraníc dotknutých pozemkov (čl. 492). 70. Z fotografie nezisteného dátumu, o ktorej žalobkyňa tvrdila (a žalovaná toto tvrdenie nepoprela) že pochádza z obdobia výstavby murovaného oplotenia žalovanou vyplýva, že v tomto čase oplotenie nadväzujúce na výklenok domu bolo vo forme pletiva, kým z fotografií zo súčasnosti je zrejmé, že na jeho mieste je v súčasnosti oplotenie z vlnitého plechu. Skutkové a právne závery súdu 71. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pozemky v okolí A. E. v Q. v minulosti patrili ako celok p. F. L., ktorý dal vystavať dom na parcele č. 5713/11, ktorá sa neskôr zmenila na par. č. 3831, v súčasnosti na parc. č. XXXX/X. Užívanie predmetného domu bolo povolené v roku 1938 (čl. 518). V roku 1939 mal pozemok parc. č. XXXX výmeru 318 m2. Dom mal od jeho výstavby nepravidelný tvar a podľa geometrických plánov hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX a parc. č. XXXX až do roku 1986 mala priamy priebeh tak, že časť tejto susedskej hranice mal tvoriť múr domu na parc. č. XXXX. Podľa výkazu výmer pravdepodobne z roku 1986 (napr. čl. 23) bola výmera Domu poznamenaná vo výmere 51 m2. V roku 1986 si pravdepodobne p. B., právna predchodkyňa žalovanej (ak to vyplýva zo žaloby vo veci sp. zn. 12C/28/91) dala na účely majetkoprávneho vysporiadania vyhotoviť GP, ktorý potvrdilo stredisko geodézie a ktorého súčasťou (vzhľadom na obsahy príslušných listín) bol aj výkaz výmer, podľa ktorého sa malo z pozemku právnej predchodkyne žalobkyne odobrať 17 m2 v členení 10 m2 zastavaná plocha a dom a 7 m2 ako záhrada a táto výmera pozemku pripadnúť vlastníkovi pozemku par. č. XXXX/X. Evidenčná výmera Domu na parc. č. XXXX sa teda podľa výkazu výmer z roku 1986 mala zmeniť z 51 m2 na 61 m2. Dôvod tejto zmeny v konaní zistený nebol, avšak súdu sa javí ako nanajvýš pravdepodobné, že od výstavby domu do roku 1986 došlo k dostavbe predmetného domu a zväčšeniu jeho skutočnej výmery. Avšak tento GP sa len na základe potvrdenia Strediskom geodézie nepremietol do zmeny vlastníckych pomerov v dotknutých pozemkoch od jeho potvrdenia - k tejto došlo až následne v dôsledku konania vedeného na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/91. 72. Dôvod zmeny výmery domu zaznamenaný v GP z roku 1986 už v súčasnosti nemá právnu relevanciu s ohľadom na konanie Obvodného súdu Bratislava I vedené pod sp. zn. 12C/28/91 a jeho výsledok. 73. V tomto konaní nebolo zistené na základe akých skutočností alebo právnych dôvodov bol GP z roku 1986 založený do KN, resp. ním potvrdený už v roku 1986. Naopak bola zistená existencia dvoch rôznych GP z roku 1986 označených rovnakým číslom z rovnakého dátumu- s odlišným zakreslením hranice dotknutých pozemkov v časti výbežku. Pretože GP z roku 1986 nevyvolal zjavne žiadne majetkovoprávne zmeny, ktoré by sa odzrkadlili v KN od jeho potvrdenia do právoplatnosti rozhodnutia Obvodného súdu Bratislava I, jedinú právnu relevanciu môže mať GP z roku 1986, ktorý bol prílohou rozsudku vo veci vedenej na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/91. Na tomto mieste súd podotýka, že, ak GP z roku 1986 mal nejaké právne dôsledky, vedenie konania na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/91 by nebolo vôbec potrebné. 74. GP z roku 1986 bol podkladom súdneho konania, v ktorom právna predchodkyňa žalovanej nadobudla vlastnícke právo vydržaním k časti pozemku právnej predchodkyne žalobkyne v celkovej výmere 17 m2 - táto výmera s prihliadnutím na obsah súdneho spisu Obvodného súdu Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/91, výkaz výmer z roku 1986 a GP plán z roku 1986 pripojený k rozsudku - mala predstavovať 10 m2 zastavanej plochy pod výklenkom domu a 7 m2 záhrady za prístavbou (časti 5 v krúžku a 6 v krúžku). Predmetné súdne konanie bolo podľa tvrdení žalobkyne v označenom konaní začaté a vedené z dôvodu zosúladenia skutočného stavu a stavu vedeného v katastri nehnuteľností v dôsledku nesúladu zisteného v dedičskom konaní. 75. Zo súdneho spisu sp. zn. 12C/28/91 (ani zo žaloby, obsahu spisu ani z rozhodnutia) sa súdu nepodaril zistiť právny dôvod vydržania - okrem tvrdenia, takto sme to vždy užívali a nikto nás v užívaní nerušil. GP z roku 1986 bol s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovený na základe žiadosti p. B. a vzhľadom na konanie Obvodného súdu Bratislava I vedené pod sp. zn. 12C/28/91 mal deklarovať skutočné užívanie dotknutých nehnuteľností v čase vyhotovenia GP a následného rozhodnutia súdu o vydržaní. Pri vynaložení obvyklej starostlivosti, ak vlastník pozemku parc. č. XXXX pri dedičskom konaní zistil, že skutočné užívanie tejto nehnuteľnosti nie je súladné so zápisom v KN, mal si dať vyhotoviť geodetické zameranie pozemku a po následnom rozhodnutí súdu označiť svoj pozemok v súlade s jeho hranicami, deklarovanými v rozsudku, v opačnom prípade jeho dobromyseľnosť v období rokov 1986 - 1992 ako aj v nasledujúcom období nemohla byť daná (vo vzťahu k výbežkovej časti pozemku parc. č XXXX). Vlastník pozemku par. č. XXXX takto nemohol postupovať, keď už v roku 1994 bol znalcom I.. Q. na žiadosť žalobkyne vyhotovený Znalecký posudok, ktorý konštatuje, že oproti rozsudku vo veci sp. zn. 12C/28/91 bolo z pozemku parc. č. XXXX zabratých v prospech pozemku parc. č. XXXX namiesto 17 m2 až 23 m2 (čl. 17). Túto skutočnosť žalobkyňa už v roku 1994 oznámila žalovanej (čl. 488) ako reakciu na žiadosť žalovanej k pokusu o zmier vo vzťahu k 6 m2 pozemku žalobkyni. Z predmetného listu (ani z iného vykonaného dokazovania) nie je zrejmé, z akého dôvodu si mala žalovaná predmetných 6 m2 od žalobkyne nárokovať. V znaleckom posudku č. 126/94/11 je založený Protokol o vytýčení hraníc pozemkov z dátumu vytýčenia 04.02.1994, ktorého prílohou je zakreslenie priebehu hranice v porovnaní s hranicami parciel podľa platného GP. Z vytčovacieho náčrtu k protokolu o vytýčení hranice (čl. 25) vyplýva, že hranica medzi pozemkami nebola už v tom čase identická s hranicou podľa platného GP. 76. Ak žalobkyňa v konaní Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/28/91 tvrdila určitý dlhodobý skutočný stav užívania dotknutých pozemkov, ktorý si zároveň nechala zaznamenať na geometrický plán, tvrdenie žalovanej o tom, že tento stav užívania je odlišný resp. väčší nemôže zodpovedať skutočnosti. Neexistuje žiaden logický dôvod, aby si žalobkyňa v konaní sp. zn. 12C/28/91 uplatnila iba časť svojich „nárokov“ na účely zosúladenia skutočného a právneho stavu - toto nevyplýva zo žiadneho vyjadrenia žalobkyne v predmetnom konaní ani z obsahu predmetného súdneho spisu. Rovnako neexistuje žiaden logický dôvod, aby žalovaná žiadala od žalobkyne odkúpenie 6 m2 pozemku, ktorý užívala, ak by bola presvedčená, že jej predmetná časť pozemku žalobkyne patrí. Žalobkyňa v označenom konaní tvrdila, že pozemky užíva v rozsahu podľa geometrického plánu z roku 1986 - na tejto skutočnosti a teda ani na rozsahu užívania nehnuteľností právnymi predchodcami žalovanej nič nemôžu zmeniť tvrdenia žalovanej o väčšom rozsahu užívania. Ak vznikli nejaké rozpory v užívaní dotknutých nehnuteľností v dôsledku nesprávneho vytýčenia hraníc pozemkov na základe geometrického plánu, pripojenému k právoplatnému rozsudku vo veci sp. zn. 12C/28/91 pri zachovanej výmere vydržanej časti pozemku par. č. XXXX z dôvodov aj na strane vlastníka pozemku parc. č. XXXX nemôžu tieto nezrovnalosti viesť k vzniku ďalších vlastníckych nárokov žalovanej na úkor žalobkyne. Opak by bol v rozpore so všeobecnými princípmi spravodlivosti. Z uvedených dôvodov súd tvrdenia žalovanej o dlhodobom väčšom užívaní pozemku žalobkyne a jej dobromyseľnosti v užívaní vyhodnotil ako nedôvodné. Súd v konaní neskúmal, kde na pozemku žalovanej resp. žalobkyne bol umiestnený pôvodný provizórny dom na prac. č. XXXX, ani to, či hranice tohto domu sú súladné s hranicou pozemkov podľa GP z roku 1986 pripojeného k právoplatnému rozsudku v konaní sp. zn. 12C/28/91, a to vzhľadom na konsenzus sporových strán na poslednom vytýčení hranice pozemkov z 21.06.2016 (čl. 458), ako aj vzhľadom na absenciu návrhov sporových strán na takéto dokazovanie. Je nepochybné, že toto vytýčenie nie je súladné s GP z roku 1986 pripojeného k právoplatnému rozsudku v konaní sp. zn. 12C/28/91, keď v poslednom vytyčovacom náčrte (čl. 457) má hranica medzi meračskými bodmi č. X a X priamy priebeh a napr. vzdialenosť medzi meračskými bodmi X a X je 2,18 m a na dotknutom GP hranica zodpovedajúca meračským bodom X a X nemá priamy priebeh a vzdialenosť medzi meračskými bodmi, ktoré by mali v súčasnosti zodpovedať meračským bodom X a X má 2,7 m (GP z roku 1986 pripojený k rozsudku napr. čl. 581). Návrh na takéto dokazovanie v konaní nebol predložený - s výnimkou návrhu na obhliadku, ktorou tieto skutočnosti s presným vymedzením polohy v súčasnosti zbúraného domu, predtým stojaceho na pozemku parc. č. XXXX a jeho presného umiestnenia na dotknutých pozemkoch, odzrkadleným na GP alebo aspoň nejakom situačnom náčrte nebolo možné zistiť. 77. Vo vzťahu k časti J. spornej susedskej hranice, t.j. od meračského bodu č. 1 po meračský bod č. X (podľa vytyčovacieho náčrtu z 27.07.2016, napr. čl. 495) súd vyhodnotil tvrdenia žalovanej o nepretržitom dlhodobom užívaní tejto časti pozemku par. č. XXXX od nepamäti ako nepreukázané a nedôvodné. Napriek skutočnosti, že sa „priebeh“ oplotenia nemenil, a je nepochybné, že časť oplotenia je umiestnená na betónovom múriku, keď oplotenie na betónovej podmurovke malo podľa znaleckého posudku vyhotovenému na účely dedičského konania v roku 1983 celkom 16 bm a malo byť postavené v roku 1960, následne podľa znaleckého posudku č. 80/91 malo pravdepodobne dĺžku 14 bm. Aj v roku 2016 celá hranica medzi týmito meračskými bodmi nemá betónovú podmurovku, keď podľa prešetrenia vlastníckej hranice č. 2/2016 je oplotenie v bodoch X- X tvorené vlnitým plechom. V roku 2002-2003 žalovaná časti tejto susedskej hranice zhotovila plot z betónových tvárnic, v rozpore s oznámením drobnej stavby, keď v oznámení deklarovala obnovu pôvodného oplotenia výmenou za drevené oplotenie, pričom v skutočnosti vtedajšie oplotenie nahradila betónovými tvárnicami. Podľa viacerých geometrických meraní, vrátane Prešetrenia evidencie vlastníckej hranice č. 2/2016 hranica dotknutých pozemkov v tejto časti vedie osou oplotenia, inak povedané osou, stredom (pôvodnej) betónovej podmurovky, čomu mohlo zodpovedať pôvodné pletivové oplotenie. Žalovaná tak nemohla pred „obnovou“ plota v roku 2003 užívať pozemok žalobkyne za pletivom zo strany pozemku parc. č. XXXX a už vôbec nebola oprávnená svoj plot postaviť za stredom susedskej hranice, t.j. na pozemku žalobkyne. Ak aj žalovanej vo výstavbe plota z betónových tvárnic nikto nebránil, resp. ju v takomto užívaní nerušil, nemohla si v žiadnom prípade myslieť, že stavia plot na svojom pozemku. Súdu v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali jej presvedčenie, že pozemok pôvodne za pletivovým oplotením je jej vlastníctvom. 78. Záverom súd uvádza, že vek a umiestnenie jednotlivých častí existujúceho plota ako aj to, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu jednotlivé časti plota staval, sa súdu presne zistiť v konaní nepodarilo, keď svedecké výpovede svedkov a účastníkov/ strán sporu si odporujú (napr. žalovaná v tomto konaní tvrdí, že plot tam bol od nepamäti a staval ho pôvodný vlastník, žalobkyňa v konaní Obvodného súdu Bratislava I tvrdila, že na strane susediacej s parcelou XXXX bol živý plot, na mieste ktorého s p. B. postavila plot, p. B.G. sa v roku 1983 vyjadrila, že plot stavala s p. B. v 60- tych rokoch, čo je uvedené aj v Znaleckom posudku z dedičského konania. Preto tvrdenia žalovanej o užívaní dotknutej časti pozemku žalobkyne nemožno vyhodnotiť ako preukázané. Odborné vyjadrenie o uvedených skutočnostiach, prípadne iný dôkaz podobného charakteru v konaní predložený ani navrhnutý nebol. 79. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 80. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 81. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 82. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. K vzájomnej žalobe 83. Žalovaná sa domáhala vzájomnou žalobou zo dňa 28.11.2016 domáhala určenia vlastníckeho práva vydržaním k časti pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X vo výmere 18 m2. 84. Nevyhnutným predpokladom vzniku vlastníckeho práva vydržaním je nepretržitá oprávnená držba po zákonom vymedzenú dobu, ktorá je v prípade nehnuteľností 10 rokov. 85. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo dňa 10. decembra 2008) 86. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie súd nemal za preukázané tvrdenia žalovanej o dlhodobej nepretržitej držbe časti pozemku žalobkyne vo výmere 18 m2. Súd nepovažoval za preukázanú dobromyseľnosť žalovanej, že jej svedčí akýkoľvek nadobúdací právny titul držby, keď žalovaná takýto právny titul držby podľa súdu vôbec netvrdila (na výslovnú otázku súdu k titulu držby žalovaná uviedla, že týmto titulom je reálna držba nehnuteľnosti). Takýto právny titul - aspoň domnelý nebol preukázaný ani v predchádzajúcom konaní (konanie vedené na Obvodnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/28/1991). Z uvedených dôvodov súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. K žalobe 87. Žalobkyňa sa v konaní domáhala vypratania svojho pozemku parc. č. XXXX/X žalovanou v časti, ktorú neoprávnene zaberá ako aj odstránenia stavieb žalovanej. Neoprávnene zabratú časť žalobkyňa vymedzila na základe Vytyčovacieho náčrtu hranice medzi dotknutými pozemkami, odsúhlasenú sporovými stranami. 88. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 89. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 90. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. 91. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 92. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou. 93. Žalobkyňa v konaní preukázala výlučné vlastníctvo pozemku parc. č. XXXX/X v rozsahu, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, a to darovacou zmluvou zo dňa 22.05.1991 a následne aj rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava I sp. zn. 12C/28/1991 zo dňa 18.5.1995. Skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X v rozsahu zapísanom v katastri nehnuteľností v konaní sporná nebola. 94. Žalobkyňa ako vlastníčka pozemku parc. č. XXXX/X má ústavou a zákonmi zaručené právo na ochranu svojho vlastníctva. V konaní bolo preukázané, že na pozemku parc. č. XXXX/X sa nachádza oplotenie vo vlastníctve žalovanej, ktoré má v časti charakter stavby (je spojené so zemou pevným základom), v časti nemá charakter stavby (oplotenie z vlnitého plechu) ako aj ďalšia stavba - pivnica s odvetrávacou šachtou. Žalovaná na zriadenie týchto stavieb na pozemku žalobkyne nemala žiadne oprávnenie (naviac pri zriaďovaní týchto stavieb nedodržala ani podmienky ustanovené Stavebným zákonom), rovnako ako nemala žiadne oprávnenie na umiestnení svojich vecí na pozemku žalobkyne (plot z vlnitého plechu), z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v plnom rozsahu podľa §§ 135c ods. 1 a 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel. 95. O lehote na plnenie vo výroku rozsudku súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 C.s.p. v súlade s petitom žaloby.

96. K poukazu žalovanej (v jej písomnom podaní zo dňa 1.2.2017) na aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. súd uvádza, že už zo samotného zákonného ustanovenia je zrejmé, že jeho aplikácia prichádza do úvahy len v prípade, že hranica nie je sporná, čo v danom prípade splnené nebolo. Naviac uvedené zákonné ustanovenie neupravuje ani nemôže upravovať ďalší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, odlišný od Občianskeho zákonníka, ale iba tzv. fikciu, čo sa považuje za hranicu susedných pozemkov. 97. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 98. Žalobkyňa mal v konaní plný úspech, preto jej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok na náhradu trov konania podľa miery jej úspechu v spore, ktorá je v prípade plného úspechu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.