Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/39/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, proti žalovanému: Mladá Európa, občianske združenie, Tr. SNP 67, 040 11 Košice - Západ, IČO: 35 565 331 v konaní o zaplatenie 173 263,12 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 173 263,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 173 263,12 EUR od 22.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 10 395,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.02.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 173 263,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 173 263,12 EUR od 21.11.2015 do zaplatenia titulom neuhradenia poistného.

2.Žalobca uviedol, že podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení je oslobodený od súdnych poplatkov. Tvrdil, že dňa 09.10.2008 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. A. v znení neskorších dodatkov, kód K. XXXXXXXXXXX pre projekt s názvom „Rozvoj a skvalitňovanie verejnoprospešných služieb v Košickom a Prešovskom kraji“ s celkovými oprávnenými výdavkami na realizáciu projektu v sume 8 635 619,99 Sk (286 650,07 EUR). Žalobca sa zaviazal po splnení podmienok stanovených zmluvou poskytnúť žalovanému nenávratný finančný príspevok do výšky 8 202 915,43 Sk (272 288,90 EUR), čo predstavuje 94,99% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a žalovaný mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5,01% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. Dodatkom č. 1 bolo zmenené pôvodné číslo zmluvy na A. a K. V. W. XXXXXXXXXXX. Zo strany žalobcu bol žalovanému poskytnutý finančný príspevok spolu vo výške 173 263,12 EUR. Počas doby implementácie projektu došlo zo strany žalovaného ku konaniu, ktorým porušil povinnosti ustanovené zmluvou, a ktorými došlo k podstatnému aj nepodstatnému porušeniu zmluvy v zmysle ustanovenia článku 9 ods. 2.4 c) a h) VZP k zmluve. Žalobca po dôkladnom prehodnotení všetkých okolností a zistených nedostatkov listom zo dňa 17.09.2015 odstúpil od zmluvy. V zmysle ustanovenia čl. 10 ods. 2 VZP k zmluve, ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy je prijímateľ (žalovaný) povinný vrátiť (žalobcovi) nenávratný finančný príspevok vyplatený do času odstúpenia od zmluvy, a to v lehote 50 dní odo dňa doručenia odstúpenia prijímateľovi (žalovanému). Žalobca v

odstúpení vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 173 263.12 EUR v stanovenej lehote. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 01.10.2015. Žalovaný ku dňu splatnosti, t.j. ku dňu 20.11.2015 predmetnú pohľadávku nezaplatil a žalobca ho listom zo dňa 15.08.2016 opätovne vyzval na vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 173 263,12 EUR. Žalovaný predmetnú pohľadávku žalobcu do dnešného dňa neuhradil a z jeho doterajšieho správania vyplýva, že uvedenú pohľadávku ani nemá záujem zaplatiť. Žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 369 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka vo výške 8,05% ročne z dlžnej čiastky.

3.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a hoci bol na pojednávanie dňa 23.06.2017 riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

4.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

5.Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, číslo zmluvy: XXXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.10.2008 mal súd preukázané, že ju uzavreli Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (žalobca) ako poskytovateľ a Mladá Európa (žalovaný) ako prijímateľ v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy je úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP. Názov projektu bol Rozvoj a skvalitňovanie verejnoprospešných služieb v Košickom a Prešovskom kraji. Celkové oprávnené výdavky na realizáciu projektu predstavovali 8 635 619,99 Sk (286 650,07 EUR). Žalobca sa zaviazal po splnení podmienok stanovených zmluvou poskytnúť žalovanému nenávratný finančný príspevok do výšky 8 202 915,43 Sk (272 288,90 EUR), čo predstavuje 94,99% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu a žalovaný mal zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu vo výške 5,01% z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu. Prílohu zmluvy tvorili všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (VZP). V článku 9 odseku 2.4 VZP je uvedené čosa považuje za podstatné porušenie zmluvy zo strany prijímateľa. Podľa článku 10 ods. 2. VZP ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy, je prijímateľ povinný vrátiť poskytovateľovi NFP vyplatený do času odstúpenia od zmluvy. Prijímateľ je povinný vrátiť NFP do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (článok 10 ods. 6. VZP). Strany uzavreli dňa 30.10.2008 Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorým okrem iného došlo k zmene čísla zmluvy na A. a k zmene kódu K. W. XXXXXXXXXXX. K zmluve boli uzavreté aj ďalšie dodatky č. 2 až č. 9.

6.Výpismi z účtu mal súd preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 173 263,12 EUR.

7.Listom zo dňa 17.09.2015 bolo súdu preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným z dôvodov v ňom uvedených a vyzval žalovaného na zaplatenie 173 263,12 EUR. Kópiou doručenky mal súd preukázané, že tento list bol doručený žalovanému dňa 01.10.2015.

8.Listom zo dňa 15.08.2016 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej čiastky. Kópiou doručenky mal súd preukázané, že tento list bol doručený žalovanému dňa 23.08.2016.

9.Žalovaný doposiaľ nevrátil žalobcovi vyššie uvedenú sumu.

10.Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

11.Podľa ust. § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

12.Podľa ust. § 345 Obchodného zákonníka: (1) Ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. (2) Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase

uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. (3) Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

13.Podľa ust. § 348 Obchodného zákonníka: (1) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. (2) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

14.Podľa ust. § 349 Obchodného zákonníka: (1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. (2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy. (3) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

15.Podľa ust. § 351 Obchodného zákonníka: (1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. (2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

16.Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17.Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18.Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

19.Podľa ust. § 458 Občianskeho zákonníka: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

20.Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

21.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

22.Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

23.Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpe-nie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeš-kania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24.Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25.Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

26.Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že strany uzatvorili Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, vrátane dodatkov. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy podstatným aj nepodstatným spôsobom, preto žalobca od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutého plnenia. Žalovaný v stanovenej lehote svoj záväzok nesplnil. Žalobca si uplatnil nárok aj na úhradu úroku z omeškania.

27.Výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 22.11.2015, nakoľko list o odstúpení od zmluvy s výzvou na vrátenie dlžnej sumy bol doručený žalovanému dňa 01.10.2015 a 50 dňová lehota na vrátenie dlhu uplynula 21.11.2015.

28.Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 173 263,12 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 173 263,12 EUR od 22.11.2015 do zaplatenia skutkovo a právne dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel.

29.Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy až dňa 22.11.2015, súd žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 173 263,12 EUR od 21.11.2015 do 22.11.2015 zamietol.

30.Podľa ust. § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.Podľa ust. § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

32.Nakoľko žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, ale trovy mu v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

33.Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

34.Nakoľko žalobca je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení od súdneho poplatku oslobodený, súd uložil žalovanému podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, vo výške 10 395,50 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 .