Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-29Cr/8/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou v právnej veci žalobcu: S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX P. X., IČO: 37 241 389, proti žalovanému: Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpenom Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 14 080 01 Prešov, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odklad jeho vykonateľnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z a m i e t a. III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 19.03.2019 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 998/18 zo dňa 18.01.2019 vydaného rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom z dôvodov, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Po doručení rozhodcovského rozsudku kontaktoval kanceláriu rozhodcu, ktorá mu oznámila, že im má napísať e- mail a vzniesť námietku voči rozhodcovskému rozsudku, čo aj urobil. Aj keď im vysvetlil, že nemohol prebrať zásielku o rozhodcovskom konaní, nakoľko bol v tom čase odcestovaný, prišla mu odpoveď, že konanie bolo riadne vedené a právoplatne skončené a že má podať žalobu na súd. 2. Žaloba bola postúpená Okresnému súdu Bratislava V ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie dňa 23.04.2019. 3. Žalobca k žalobe doložil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 998/18 zo dňa 18.01.2019 vydaný rozhodcom Mgr. Andrejom Gundelom, e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a rozhodcovským súdom a listy žalobcu adresovanú pravdepodobne žalovanému. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že má za to, že žaloba bola podaná oneskorene, nakoľko nebola žalobcom podaná na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca nemal v zmluvnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa, ale zmluvný vzťah uzavrel ako podnikateľ. Z toho dôvodu nie je možné aplikovať o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na zrušení rozhodcovského rozsudku, pretože nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu a ani o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ani mu nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní a trvá na tom, že toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho posúdenia veci , nakoľko mu nebolo umožnené sa k predmetnej veci vyjadriť, nakoľko sa v tomto čase nenachádzal na území Slovenskej republiky. Postupoval na základe informácií poskytnutých kanceláriou

rozhodcovského sudcu, tlačív stiahnutých zo stránky ministerstva a overil si to pred podaním aj na podateľni Okresného súdu v Kežmarku. Postupoval podľa a . Žalobca vo vyjadrení taktiež namietol, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa zákona . Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 19.03.2019 a nekonaním Okresného súdu v Kežmarku bola Okresnému súdu Bratislava V postúpená až 23.04.2019 , neporušil dobu podania, a keďže bola porušená zásada rovnosti tak sa nemohol vyjadriť k predmetnej záležitosti, došlo k naplneniu zákonných dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 6. Žalobca k vyjadreniu doložil faktúru vystavenú dňa 03.11.2018 spoločnosťou MAKRO Cash & Carry ČR, s.r.o. spolu s dokladom o platbe kartou, vstupenku do Národního muzea v Prahe zo dňa 02.11.2018 spolu s dokladom o platbe kartou, pokladničný blok z ARDEN CENTRE s.r.o. zo dňa 31.10.2018, z provozovny Lipenice spolu s dokladom o platbe kartou, pokladničný blok z IKEA Česká republika s.r.o. zo dňa 03.11.2018 spolu s dokladom o platbe kartou, Výpisy z účtu žalobcu , zmluvu o obstaraní zájazdu. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2020 uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k žalobe. Z obsahu odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobca bol rozhodcovským súdom upovedomený o ustanovení rozhodcu a o rozhodcovskom konaní, a to zaslaním zásielky na adresu registrovaného sídla žalobcu, avšak zásielka sa dňa 2.11.2018 vrátila ako nedoručená, z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. V zmysle sa zásielka považuje za doručenú. Žalovaný má za to, že rozhodcovský súd žalobcu upovedomoval o ustanovení rozhodcu aj o začatí rozhodcovského konania, pričom pri doručovaní postupoval v súlade s platnými predpismi. V danom prípade nie je možné aplikovať na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, lebo žalobca nemal v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Žalobca nepostupoval podľa správneho právneho predpisu, ak postupoval podľa . Príslušným súdom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v danom prípade Okresný súd Bratislava V. 8. Súd vytýčil pojednávanie na 02.06. 2022. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. 9. Na pojednávaní žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe z dôvodu, že nevedel o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd rozhodol v jeho neprítomnosti. V súčasnej dobe mu exekučný súd zablokoval účet napriek tomu, že žalovaný vedel o tomto konaní. Žalobca sa obrátil na právnika, ktorý mu povedal, aby to zaplatil, lebo ide len o 600 Eur a v Bratislave to bude aj tak skorumpované. Žalobca situáciu riešil so žalovaným, k žiadnemu riešeniu nedospeli a následne musel ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným, ktorý mu nevedel zabezpečiť požadované služby. Žaloba bola podaná na Okresnom súde v Kežmarku, bol informovaný, že to má podať na tento súd. 10. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 11. Podľa Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 12. Podľa 160 ods. 3 písm. b) , poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 13. Podľa /účinného od 1.7.2016/ na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. 14. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona. 15. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. 16. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 17. Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní. 18. Súd predovšetkým posudzoval a riešil otázku včasnosti podania žaloby na príslušnom súde, vzhľadom na uplatnenú hmotnoprávnu námietku žalovanej procesnej strany, že žalobca zmeškal lehotu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto nemožno žalobcom uplatňovanému nároku vyhovieť. Z dikcie ust. zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že v prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o lehotu hmotnoprávnu a nie procesnú, k jej zachovaniu je nevyhnutné, aby žaloba bola podaná najneskôr v posledný deň lehoty súdu, ktorý je príslušný na prejednanie danej veci. Súd mal preukázané, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní žalobca domáhal, dňa 22.02.2019. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal dňa 19.03.2019 na nepríslušný Okresný súd Kežmarok, ktorý následne predmetnú vec postúpil príslušnému Okresnému súdu Bratislava V dňa 23.04.2019, čo je dátum podania žaloby na príslušnom súde. Podľa príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní / , / žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku procesnej strane, ktorá žalobu podáva. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd vecne a miestne príslušný na konanie v daných rozhodcovských veciach. V čase podania predmetnej žaloby upravoval príslušnosť súdov vo veciach rozhodcovského konania ., podľa ktorého na uvedenú agendu pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre je daná príslušnosť tunajšieho súdu, ktorý predmetnú vec prijal 23.04.2019, t. j. až po uplynutí zákonom stanovenej 60-dňovej lehoty. Zmeškanie hmotnoprávnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má taký právny následok, že žalobca ako procesná strana nemôže byť v konaní úspešný. Skutočnosť, že žalobca prostredníctvom svojho advokáta podal žalobu na nepríslušný súd a na súd príslušný bola prijatá až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby, je v danom prípade na ťarchu žalujúcej procesnej strany, takáto žaloba spôsobuje procesný neúspech žalobcu. 19. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

20. Čo sa týka prvého dôvodu žalobca tvrdí, že v čase doručovania žaloby a oznámenia o začatí rozhodcovského konania bol odcestovaný. Toto tvrdenie preukazuje zmluvou o obstaraní zájazdu v dňoch 06.10. 2018 do 20.10.2018, voucherom a výpisom z bankového účtu o úhrade zájazdu, ako aj dokladmi o úhradách realizovanými v dňoch 31.10.2018, 02.11.2018 a 03.11.2018 v Českej republike. Podľa tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel a vyplýva to aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku , rozhodca vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede a zásielka sa vrátila rozhodcovi dňa 02.11.2018 ako nedoručená s tým, že doručovateľ na zásielke uviedol „ v odbernej lehote neprevzatá“. Žalobca absolvoval zahraničný zájazd v dňoch 06.10. 2018 do 20.10.2018, teda mal dostatok času do 02.11.2018 zásielku na pošte prevziať. Doklady o platbách v Českej republike nepreukazujú, že tieto platby vykonal žalobca a nie napr. rodinný príslušník, ktorému dal žalobca platobnú kartu k dispozícii. Aj kedy sa žalobca v dňoch 31.10.2018, 02.11.2018 a 03.11.2018 zdržiaval na území českej republiky, mal dostatok času v dňoch 21.10.2018 do 30.10.2018 uloženú zásielku na pošte prevziať a zúčastniť sa rozhodcovského konania. Sám žalobca sa teda rozhodol neprevzatím zásielky nevyužiť právo zúčastniť sa rozhodcovského konania, a preto nemôže tento dôvod v rozhodcovskom konaní namietať. Žalobca v rozhodcovskom konaní nevyužil možnosť namietať akékoľvek dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Keďže v rozhodcovskom konaní neboli namietnuté žiadne dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd s poukazom na § 40 ods. 4 ZoRK na dôvody uvedené v žalobe nemohol prihliadať. 21. Na okraj súd udáva, že je nesporné, že v rozhodcovskom konaní nemal žalobca postavenie spotrebiteľa, len žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na tlačive žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozsudku. V žalobe uviedol ako druhý dôvod, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Tento dôvod je možné uplatniť len v konaní o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku a nie rozhodcovského rozsudku vydaného podľa o rozhodcovskom konaní. Čo sa týka ďalšieho dôvodu , a tým je, že bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania, súd uvádza, že tento dôvod taktiež nebol namietaný v rozhodcovskom konaní a bol uplatnený až v podaní žalobcu zo dňa 20.02.2020. I keby bola žaloba podaná v zákonnej 60 dňovej lehote, tento dôvod bol namietaný po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty a súd by už k nemu nemohol prihliadať. Navyše tento dôvod bol dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku v účinného do 31.12.2015, pričom rozhodcovské konanie začalo v roku 2018 a napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný v roku 2019, teda za účinnosti zákona o rozhodcovskom konaní v znení od 01.01.2015. 22. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského konania s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil. 23. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol. 24. Keďže žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku a súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyhovel, s poukazom na ustanoveni e vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku neodložil. 25. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Žalovaný mal voči žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 28. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).