Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoP/3/2017

Zmenené rozhodnutím 39P/224/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O. N., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov - matky: O.. M. N., F.. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. F. X, N., aktuálne bytom M. XX, N., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14 a otca: Alexandra Burcina, nar. 26.09.1980, trvale bytom Habura 33, aktuálne bytom Auf der Matte 28/2, 6900 Bregenz, Rakúsko, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, za účasti starých rodičov maloletej: 1/ Mgr. Márie Burcinovej, rod. Onufrákovej, nar. 04.02.1955 a 2/ PhDr. Milana Burcina, nar. 18.09.1954, obaja trvale bytom Habura 33, zastúpených AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, o návrhu matky na zmenu rozhodnutia o úprave styku starých rodičov s maloletou, takto rozhodol: Súd n e u p r a v u j e styk starých rodičov maloletej - O.. O.F. N., D.. XX.XX.XXXX V. A.. O. N., D.. XX.XX.XXXX s maloletou V. O.F. N., D.. XX.XX.XXXX. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 19.09.2016 č. k. 3P/25/2015-334 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.06.2017 sp. zn. 18CoP/3/2017. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., dieťa rodičov: matky U.. L. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX N., zastúpenej Mgr. Branislav Granec, advokátom so sídlom Košice, Kováčska 28 a otca R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., o návrhu na úpravu styku blízkych osôb s maloletou podanom navrhovateľmi: 1./ P.. U. V., nar. XX.XX.J. a 2./ U.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XX, XXX XX B., obaja právne zastúpení AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, za účasti Úradu Komisára pre deti, Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, IČO: 50159399, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 19.09.2016, č. k. 3P/25/2015-334, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:

„Súd upravuje styk navrhovateľov v 1. a 2. rade s maloletou R. U. V., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú oprávnení stretávať sa s maloletou vždy v posledný víkend v kalendárnom mesiaci nasledujúco:

- v období prvého a druhého mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku v sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod. a to na vopred oznámenom konkrétnom mieste v F. bez prítomnosti matky;

- v období tretieho až šiesteho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a to na vopred oznámenom konkrétnom mieste v okrese F., F. alebo V. bez prítomnosti matky;

- od siedmeho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky.

Za posledný víkend v kalendárnom mesiaci sa na účely tohto rozhodnutia považuje aj ten víkend, v ktorom sobota pripadne na posledný deň v kalendárnom mesiaci.

II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní v období prvých šiestich mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku vždy najneskôr 20 hodín pred realizáciou styku oznámiť e-mailom kolíznemu opatrovníkovi a Okresnému súdu Svidník konkrétne miesto, na ktorom bude styk realizovaný.

III. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní maloletú na začiatku styku prevziať a po skončení styku odovzdať pred miestom bydliska matky matke.

IV. Matka je povinná maloletú na styk s navrhovateľmi riadne pripraviť a odovzdať im ju do starostlivosti v mieste svojho bydliska v stanovený čas.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že blízkymi osobami sú okrem iného aj príbuzní v priamom rade. Príbuzenstvo v priamom rade je biologickou kategóriou vzťahu a ako také ho nie je možné meniť rozhodnutím súdu. Príbuzní v priamom rade sú bez obmedzenia všetci predkovia a potomkovia (s poukazom na Komentár k Občianskemu zákonníku, C. H. BECK 2015, str. 724). Sú preto blízkymi osobami maloletej aj navrhovatelia, ktorí sú starými rodičmi. Na tom nič nemení ani názor matky, že navrhovatelia podľa nej nie sú blízkymi osobami maloletej, pretože s ňou nemajú vytvorený vzťah. Pojem záujem maloletého dieťaťa je prvoradý záujem a hlavne na tom, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa dieťa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Matka mala vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej, je však nutné si uvedomiť, že záujmom dieťaťa nie je „žiť v škrupine“, ale jeho záujmom je aj vytváranie a rozvoj vzájomných vzťahov a väzieb k okoliu. Rozvodom manželstva rodičov maloletej nedošlo k zániku existujúcich väzieb medzi maloletou a rodinou na strane jej otca. Právo na rozvoj takýchto väzieb nemá len takáto rodina, ale aj samotné maloleté dieťa, a to bez ohľadu na to či s tým matka súhlasí alebo nie. V čase rozhodovania mala X rokov a nie je vo veku batoľaťa, ktoré by nevnímalo okolie. Je schopná si vytvoriť interpersonálne väzby, čo vyplýva z návštevy škôlky a tieto aj ďalej rozvíjať. Rovnako tak je vo veku, ktorý je vhodný na rozvíjanie rodinných väzieb, a to vzťahu k rodinám z oboch rodičovských strán. Napriek tomu, že maloletá už cca X,X roka je konfrontovaná s konfliktami medzi rodičmi a ich rodinami, je vystavovaná stresujúcim vyhroteným situáciám, čo má vplyv na jej psychiku. Pre posúdenie toho, či je v záujme maloletej upraviť jej styk so starými rodičmi, musel súd prvej inštancie veľmi citlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu. Základná otázka či takýto styk nebude mať na maloletú namiesto žalovaného pozitívneho efektu efekt negatívny, na ktorý poukázala matka. Matka maloletej konštatovala, že styk maloletej s navrhovateľmi by mal na maloletú nepriaznivý vplyv a poukázala na závery psychológov a lekárov U.. R. F., P.. M. a U.. E.. Vzťahy medzi ňou na jednej strane a otcom a jeho rodičmi na druhej strane sú vo vzťahu ku matke zlé, rozporné a konfliktné. Ďalej poukázala na to, že vychádza z vyjadrenia samotnej maloletej, ktorá povedala, že nechce ísť do B. k starým rodičom. Tieto tvrdenia matky sú však v rozpore so závermi znaleckých posudkov predložených síce vo veci Okresného súdu Svidník XP/ XX/XXXX, ale použiteľné aj v tomto prípade, t. j. U.. B. a U.. B., P... Tieto vychádzali aj zo stretnutí maloletej s otcom v rokoch 2014, kedy boli realizované v rodinnom dome starých rodičov v B. bez prítomnosti matky a boli k tomu pripojené videozáznamy, z ktorých nevyplýva, žeby dieťa malo nejaký problém v kontaktoch, bolo šťastné, uvoľnené a nesúhlasí s tým, že matka hovorí o tom, že na týchto videách je ako keby naprogramovaná. Z oboch znaleckých posudkoch U.. B. a U.. B., P.. vyplýva, že sa u matky prejavuje tendencia brániť v kontakte s otcom, „matka je citovo negatívne naladená voči otcovi a jej správanie je v rozpore so záujmom dieťaťa, čo sa v budúcnosti môže prejaviť v smere oneskoreného citového i osobnostného vývinu pri absencii otca pri výchove“. Obe sa zhodli v závere, že matka ovplyvňuje dieťa, obviňuje otca pred dieťaťom, robí mu rôzne výčitky, miestami sa pýta či ide s otcom dieťaťa, no nepresvedčia dieťa, ani ho k otcovi neposiela. Aj keď sa tieto posudky primárne nezaoberali vzťahom starých rodičov z otcovej strany a maloletou, pri vyšetrení maloletej nezistili ani jedna zo znalkýň, žeby bola psychika maloletej ovplyvnená v dôsledku správania sa navrhovateľov. Nezistili, žeby pri stretnutiach v rodinnom dome u navrhovateľov došlo k takému zaobchádzaniu, ktoré by nalomilo psychiku maloletej, a to aj s následkami do konca života. Konajúci súd sa oboznámil s týmito dôkazmi v súlade s procesnými predpismi a ich závery vyhodnotil v súlade so zásadou voľne hodnoteného dôkazu, každý dôkaz zvlášť a následne v ich súvislostiach. Keďže rozhodoval po tom, čo bol vypracovaný znalecký posudok U.. B., P.., ktorá doporučila robiť znalecký posudok najskôr rok po tomto posudku, nepovažoval za vhodné a potrebné ešte znova nariadiť znalecké dokazovanie. Čo sa týka neaktuálnosti videozáznamov, ktoré namietala matka, je možné povedať, že vzťahy sa vyvíjajú, menia sa v dôsledku dlhodobého odcudzenia, samozrejme môže dôjsť aj k zmene stavu. Navrhovatelia ako starí rodičia sa stretli dvakrát náhodne v škôlke s dieťaťom, raz ju prišli navštíviť pri jej sviatku a na karnevale. Napriek tomu nebolo zistené, žeby došlo k negatívnym vplyvom zo strany navrhovateľov voči maloletej a v zmysle čl. 5 písm. h) Zákona o rodine je potrebné podporovať a posilňovať väzby mal. dieťaťa aj s príbuznými. Na základe toho, že so starými rodičmi z otcovej strany nebola dlhšie, je zrejmé, že spočiatku sa môže správať rozpačito a dokonca ich odmietať, no potrebuje na to čas, aby si obnovilo spomienky na rodinu zo strany otca. Matka tiež namietala, že navrhovatelia nemajú skutočný záujem o dieťa. Nejavil tento záujem ani otec maloletej. Navrhovatelia predložili e-maily so žiadosťami o stretnutie s maloletou a nakoniec aj samotné toto konanie svedčí o tom, že záujem je skutočný. Styk s matkou požiadali upraviť navrhovatelia na základe toho, aby nebolo na vôli matky len či bude súhlasiť, v akom rozsahu a kedy. Zo správy psychológov a psychiatrov U.. F., P.. M. a U.. E. boli vystavené bez vyšetrenia otca, vždy len po podaní vysvetlenia zo strany matky, čo konštatovali aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, keďže tieto závery nie sú prijaté v dôsledku plynúceho z predchádzajúce stretnutia s otcom dieťaťa. Dvakrát bolo dieťa vyšetrené znalcami pribratými do konania v rámci súdneho konania, ktoré nekonštatovali zlé správanie otca v priebehu styku s maloletou. Pokiaľ išlo o samotný výsluch maloletej, tento návrh konajúci súd zamietol, a to z toho dôvodu, že maloletá je už od útleho veku vystavená opakovane psychologickým a psychiatrickým vyšetreniam a znaleckým skúmaniam a podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, bolo aj z jeho strany vykonaný osobný pohovor s maloletou za prítomnosti psychológa, a to po upozornení matky, že psychologička maloletej neodporúča vypočúvanie dieťaťa. Maloletá je vo veku X rokov, pričom od veku X,X roka je konfrontovaná s nezhodami a konfliktami medzi rodičmi a ich rodinami. Je v čase, kedy začína vnímať okolitý stav a podľa názoru súdu bráni tomu, aby mohla maloletá sama prezentovať svoj vlastný názor. Preto nevykonal výsluch maloletej, pretože pochyboval o tom, či je schopná samostatne vyjadriť svoj názor. Prijal záver, že maloletá nie je schopná prejaviť svoj názor. Dieťa je vystavované tlakom rodičov, čo konštatuje U.. B., P.., ktorá konštatuje aj vnímanie vzájomných vzťahov pri vyšetrení medzi rodičmi s tým, že matka nahlas a veľmi kriticky sa stavia k osobe otca. Preto dospel k záveru, že je tu záujem mal. dieťaťa na tom, aby sa stretával aj so starými rodičmi. Je potrebné vytvárať a upevňovať širšie rodinné väzby, a to tak zo strany starých rodičov otca, starých rodičov matky. U starých rodičov matky dieťa s matkou žije. Sú v dennodennom kontakte s maloletou a sú teda v neobmedzenom styku. Preto považoval aj za spravodlivé, aby dieťa sa stretávalo aj so starými rodičmi z otcovej strany. Vzťahy medzi rodinami rodičov dieťaťa nie sú dobré, existujú trestné oznámenia, a to opakovane z jednej a z druhej strany, čo nie je dobré. Obe strany predložili viac listinných dôkazov. To len potvrdzuje, že maloletá je v tlaku a ako mlynské koleso medzi rodičmi a ich rodinami. Z komentára Zákona o rodine je potrebné upraviť styk s blízkymi osobami najmä v prípadoch, keď jeden z rodičov dlhodobo je vzdialený alebo keď dieťa vyrastalo v domácnosti so starými rodičmi a tento styk im je následne odopieraný. Uvedené prípady nie sú taxatívne uvedenými dôvodmi, kedy súd môže styk blízkych osôb s maloletou upraviť, ale je na úvahe súdu, aby s ohľadom na špecifiká každého prípadu vyhodnotil či je dôvod alebo nie. Otec maloletej ako rodič má obmedzené možnosti na styk s maloletou. Pracuje v E.. Predbežne ma upravený styk na jeden víkend v mesiaci, avšak tento nie je realizovaný už viac ako dva roky v dôsledku problémoch pri realizácií tohto kontaktu. Pritom znalkyňa P.. B. uviedla, že je potrebné, aby si dieťa vybavilo a obnovilo spomienky na pozitívne zážitky s otcom a jeho rodinou. Matka namietala, že otec nemusí pracovať v E. a môže sa častejšie kontaktovať, no je zrejmé, že otec pracoval v E. už v čase uzavretia manželstva, v čase počatia dieťaťa a táto okolnosť potom nemôže vytvárať dojem, že je umelo vytvorená prekážka. Súd prvej inštancie nepotreboval vykonať ani ďalšie dôkazy, ktoré navrhovali účastníci konania. Matka s kolíznym opatrovníkom žiadali výsluch maloletej s P.. F., U.. E., tieto zamietol z vyššie uvedených dôvodov, rovnako riaditeľku školy a starostu obce. Tu vychádzal zo záverov znaleckých posudkov o tom, že matka dáva jasne najavo svoj kritický postoj ku otcovi. Pokiaľ poukazovala na náhlu prítomnosť starých rodičov na karnevale, mohlo tak dôjsť k náhleho vzniku vypätej situácie, keďže dieťa sa naraz ocitlo medzi dvoma skupinami. Na jednej strane tam bola matka a jej rodičia a na druhej strane starí rodičia zo strany otca. Tiež je zrejmé zo záverov znalcov, že maloletá preberá a kopíruje názory matky na otca a inak sa správa na úrovni deklaratívnej a na úrovni projektívnej. Navrhovatelia navrhli vypočuť v konaní svedkov p. M., p. M., p. B., p. P. a p. X., no takisto tieto návrhy zamietol s tým, že vychádzal zo zistení, že v minulosti v účastí v rodinnom dome k navrhovateľom sa dieťa správalo prirodzene. Zároveň tiež súd prvej inštancie mal za to, že nie je potrebné doplňovať bezdôvodne ďalšie dokazovanie a je potrebné skôr vychádzať zo skutočností, ktoré sú k dispozícií a vo veci rozhodnúť. Ďalšie oddiaľovanie tohto konania by znamenalo len ďalšie odcudzovanie, ochladnutie vzťahov a v prípade dlhodobej izolácie maloletej od navrhovateľov, aj nenavrátiteľný stav odcudzenia. Matka namietala to, že maloletá reaguje podráždene, keď sa spomenie obec B.. Vzhľadom k tomu, že maloletá nebola v domácnosti navrhovateľov dva roky môže znamenať, že pre maloletú toto prostredie bude prostredie cudzím, preto považoval súd za vhodné, aby sa styk spočiatku počas prvého - druhého mesiaca realizoval na neutrálnom mieste, ktorý je z hľadiska vzdialenosti od bydliska maloletej a možnosti realizácie potrieb maloletej najvhodnejšie miesto F.. Na túto realizáciu styku a postupné upevňovanie vzťahov v období prvých dvoch mesiacov stanovil čas tri hodiny denne, po uplynutí dvoch mesiacov 5 hodín denne a určil aj širšiu oblasť stretávania F. - F. - V. s tým, že môžu vykonať starí rodičia krátky výlet v oblasti týchto okresov s maloletou. V oboch prípadoch však uložil povinnosť najneskôr 21 hodín pred realizáciou, teda do 14:00 hod. predošlého dňa oznámiť e-mailom tak súdu, ako aj kolíznemu opatrovníkovi, kde bude styk realizovaný a oznam uviedol aj e-mailové adresy. Uvedená povinnosť nie je spôsobilá nadmerne obmedziť navrhovateľov, pokiaľ si vopred naplánujú program s maloletou. Je potrebné, aby sa dôvera u nich budovala postupne. Po týchto úvodných obdobiach, teda po siedmom mesiaci do budúcna už je možné upraviť styk maloletej s navrhovateľmi tak, ako to žiadali upraviť navrhovatelia vo svojom návrhu, t. j. 8 hodín denne bez obmedzenia na konkrétne miesto. Styk dieťaťa so starými rodičmi upravil bez prítomnosti matky vychádzajúc z posudku U.. B., P.. a vzhľadom na to, že to by bola kontraproduktívna úprava, keďže vzťahy medzi nimi sú zlé.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 52 Civilného mimosporového poriadku.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol do budúcna, pritom sám nevie odhadnúť ako sa skutočný stav bude vyvíjať. Nie je zrejmé, na základe čoho, akého poznania a skutočného stavu súd zmenil styk na dva mesiace, tri mesiace a sedem mesiacov, akým kľúčom dospel k záveru prvého obdobia, druhého obdobia. Tento rozsudok je v príkrom záujme maloletej. Súd mal jednoznačne vypočuť maloletú, ktorá je schopná vyjadriť svoj názor. Vyjadruje sa pred políciou, a to opakovane, a to v čase, keď otec privolá políciu pri úprave styku. Preto nevypočutím dieťaťa, P.. F. a U.. E., odignoroval návrhy, nenariadil znalecké dokazovanie a tiež návrhy kolízneho opatrovníka. Nezaoberal sa negatívnym vzťahom navrhovateľov ku matke maloletej. V danom prípade maloletá dieťa nemá žiadnu, nie to silnú citovú väzbu vo vzťahu k navrhovateľom, nie je na nich citovo naviazané. Neboli prerušené žiadne styky, ktoré by mali vplyv na stabilitu, pretože predtým boli v kontakte len niekoľkokrát za účasti matky. Súd svojim rozsudkom autoritatívne sa snaží založiť u X-ročného dieťaťa citovú väzbu k navrhovateľom. Výklad § 55 ods. 5 Zákona o rodine je arbitrárny, pretože cieľom tohto ustanovenia nie je zakladať vzťahy, pretože toto nie je možné. Cieľom je zachovať existujúce vzťahy. V tomto prípade neexistuje žiadna kontinuita citových väzieb. Maloleté dieťa sa nestretáva s navrhovateľmi, a preto netrpí a takýto dôkaz ani nebol v konaní preukázaný. V roku 2016 sa navrhovatelia s maloletým dieťaťom nestretli. V roku 2015 to bolo dvakrát a z tohto stretnutia dieťa sa od strachu pomočilo na karnevale. Ďalšou okolnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie nevyporiadal je nepriateľský vzťah navrhovateľov voči jej osobe. Navrhovateľ v 1.rade žaluje matku o ochranu osobnosti, konanie, ktoré proti matke inicioval aj v priestupkovom konaní, bolo zastavené. Naopak navrhovateľ sa dopustil priestupku a bol za to uznaný vinným. Dieťa nijakým spôsobom netrpí tým, že sa nestretáva s navrhovateľmi, nemá k nim žiaden vzťah, v žiadnej rovine. V danej situácie neexistuje žiadna záruka v tom, že v prípade upraveného styku by dieťa nebolo negatívne ovplyvňované. Úprava styku starých rodičov a dieťaťa nemá slúžiť ako prostriedok na to, aby mohli starí rodičia ovplyvňovať dieťa proti matke. Dopad bude mať na psychiku dieťaťa, na jej zdraví, citový vývin, jeho integritu. Súd sa riadil rok starým posudkom P.. B., P.. pričom táto skúmala vzťah ku rodičom, nie k starým rodičom. Poukázala na diagnózy, ktorý stanovila U.. E., a to iná reakcia na ťažký stres, anuréza neorganického pôvodu, úzkosť z odlúčenia v detskom veku a hyperkynetická porucha správania. Otec nerešpektuje tieto nálezy a núti dieťa k styku, dieťa tým dlhodobo trpí, bráni sa, kladie odpor a má to vplyv na jej psychiku. Následkom ďalšieho vynucovania sa stretávania možno čakať zhoršenie psychického stavu dieťaťa a vážne ohrozenie duševného zdravia s tým, že dieťaťu hrozí zlomenie psychiky, prežíva toto správanie veľmi neuroticky a to predstavuje trvalé nezvratné dôsledky až do konca života. Ošetrujúca lekárka konštatuje, že toho času neodporúča rozširovať styk. Absurdná je argumentácia súdu prvej inštancie, keď spochybnil diagnostiku psychologičky a psychiatričky, konkrétne dieťa sa vyjadrilo k zážitku so starou mamou z B., keď plakala za mamkou a stará mama jej zakryla ústa, aby nekričala na mamu. Preto žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh navrhovateľov zamietol.

5. K odvolaniu matky sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí uviedli, že neobstoja tvrdenia matky prezentované v priebehu konania, ale aj v samotnom odvolaní, že styk blízkych osôb môže byť upravený len za situácie upravenej v Zákone o rodine. Matkou uvádzaný dôvod trvalého zdržiavania sa jedného z rodičov v zahraničí, resp. silné citové puto medzi maloletým dieťaťom a osobami blízkymi. Za správne považujú konštatovanie súdu prvej inštancie, podľa ktorého z ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine nie sú taxatívne vymedzované dôvody a je treba zobrať konkrétny prípad so všetkými špecifikami do úvahy. Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v súlade so zisteným skutkovým i právnym stavom. Odstupňovanie úpravy styku navrhovatelia v celom rozsahu rešpektujú, s týmto súhlasia a budú vykonávať tento styk tak, ako to upravil súd prvej inštancie. Nie je možné reagovať v čase vyhlásenia rozsudku na budúcnosť v akomkoľvek smere. V prípade zmeny pomerov môže dôjsť aj k zmene rozhodnutia. Navrhovatelia majú teraz snahu stýkať sa s vnučkou a rešpektujú rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Čo sa týka výsluchu maloletej, bol by to jeden z dôkazov a výpoveď sa neposudzuje izolovanie, ale v spojitosti s ostatnými dôkazmi, pričom sama matka navrhovala oprostiť dieťa od výsluchu pred súdom. Predložené správy U.. F. a U.. E. nie sú objektívne. Vyplývali z toho, že sú vypracované len na základe údajov matky. Skôr je potrebné vychádzať z predložených znaleckých posudkov a konkrétne aj U.. B., P.. konštatovala, že dieťa v podstate v čase vyšetrenia vyhľadávala otca a žiadne negatívne emócie nezistila. Takisto nebol predložený dôkaz o tom, žeby na zdravotný stav dieťaťa mal vplyv styk so starými rodičmi. Všetky tieto závery sú len výplodom alebo vyústením vyjadrovania matky. Pokiaľ ide o tvrdenie založenia citového vzťahu medzi účastníkmi konania týmto rozsudkom, nie je to pravda. Predložili dôkazy: CD nosiče, aj fotografie, z ktorých jasne vyplýva, že bolo dieťa v styku so starými rodičmi, keďže aj otec, pokiaľ mal upravený styk a bolo mu umožnené s dieťaťom sa stretávať, vždy to bolo v rodičovskom dome navrhovateľov. Dieťa je tam šťastné, spokojné, nijaké negatívne reakcie nezaznamenali. Čo sa týka nepriateľského vzťahu matky a navrhovateľov, ktoré vyústili v návrh na ochranu osobnosti na Okresnom súde B., je potrebné uviesť to, že matka sa veľmi nepriateľsky správa voči navrhovateľom. Dopustila sa aj takého vyjadrenia a správania, ktoré vyústilo do konania o ochranu osobnosti. Dostatočne nebolo vysvetlené matkou, prečo by navrhovatelia nemali právo sa stretávať s vnučkou. Je to v rozpore aj s vykonanými dôkazmi v konaní XP/XX/XXXX, na rozhodnutie ktoré pripojila k odvolaniu reagujú navrhovatelia tak, že išlo o úplne skutkovo iné veci. Čo sa týka toho, že matka obvinila navrhovateľov, že ovplyvňujú negatívne dieťa voči jej osobe, nie je to pravda. Neumožnila viac ako dva roky kontakt už nielen s navrhovateľmi, s ich synom, ako sa vyjadruje matka na adresu navrhovateľov, prípadne ich syna, je potrebné si vypočuť nahrávky z pojednávaní. Sama uvádza, že tieto vzťahy nie sú veľmi dobré. Z predložených rozsudkov vyplynulo, že starí rodičia sa s maloletým dieťaťom nepoznali, resp. vykonávala sa úprava styku a samotná stará mama skonštatovala, že nemá význam sa s vnučkou stretávať, keďže vznikli konflikty, to znamená, že sama dala návrh na zrušenie. Pritom pri úprave styku sa nebude stretávať len so starými rodičmi, ale aj členmi širšej rodiny, sesternicou, ktorá je často u starých rodičov, súrodenci otca, ich rodiny. Čo sa týka toho, že sa riadil súd prvej inštancie starým posudkom, je potrebné uviesť, že tieto posudky, tak U.. B., ako aj U.. B., P.. sú objektívne, nič sa v podstate na týchto názoroch a záveroch nezmenilo. Tvrdenia matky o neaktuálnosti sú len jej názor. U.. B., P.. dáva predpoklad, aj keď sa nevyjadruje priamo k vzťahu medzi starými rodičmi a vnučkou, napriek tomu tieto závery sú použiteľné, lebo vyjadruje sa aj k blízkym príbuzným. Rodičia, aj maloleté dieťa podľa odporúčania a záverov znalkyne sa majú podrobiť psychologickému poradenstvu. Čo sa týka záverov U.. E., táto vychádza len z podaní matky. Jasne sa uvádza v znaleckom posudku U.. B. P.., že dieťa je pod vplyvom matky, kopíruje jej správanie, preberá jej názory na otca v podobe slovnej, no opak je realita napríklad pri samotnom vyšetrení. Uvedená správa U.. E. je účelová. Potom je potrebné aj zvážiť pokiaľ dieťa je vystavené takýmto tlakom a stresom za situácie, kedy sa stará o ňu matka a viac ako dva roky nebola v kontakte so starými rodičmi, s otcom, či je táto starostlivosť a výchova náležitá. Čo sa týka samotného rozhodnutia predsa o veci rozhoduje súd, nie kolízny opatrovník. Preto navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý háji záujmy dieťaťa, rešpektuje súčasný zdravotný stav dieťaťa a stotožňuje sa so závermi U.. E. a komisárky pre deti. Navrhuje pozastaviť styk otca, ale aj starých rodičov s dieťaťom do doby, kým sa nezlepší jeho zdravotný stav a nezlepšia sa aj vzťahy v rodine. V záujme maloletej by bolo, aby rodičia, ale aj starí rodičia začali spolupracovať so psychológom na to, aby svoje vzájomné postoje a vzťahy zlepšili, čím by sa medzi nimi zefektívnila aj vzájomná komunikácia. Obaja rodičia sa vzájomne ako rodičia nerešpektujú, nedokážu medzi sebou pokojne komunikovať.

7. K vyjadreniu navrhovateľov v 1.a 2.rade sa vyjadrila matka. Táto poukázala na to, že dieťa je dlhodobo sledované u U.. E. a P.. F., a preto nie je dôvod spochybňovať závery týchto lekárov. Je potrebné vychádzať najmä z toho, že detská pedopsychiatrička odporúčala dieťaťu pokoj a nie je žiaduce, aby sa toho času zúčastnila ani úkonov súvisiacich s výchovným opatrením. Psychiatrička má dieťa v dlhodobej starostlivosti. Vynucovanie styku zo strany otca, ktoré prebieha nie je vhodné pre celkový zdravotný stav maloletej. Je nevyhnutné, aby došlo k upokojeniu situácie. Komisárka pre deti sa vyjadrila, že je potrebné nechať priestor na uspokojenie dieťaťa a následne až začať realizovať styk. Zámery starých rodičov sú v rozpore so záujmami maloletého, ak sa neprihliadne na jeho zdravotný stav. Starí rodičia sa vo svojich nenávistných prejavoch voči matke nijako neobmedzujú, ani v prítomnosti dieťaťa, čím priamo ohrozujú vývin dieťaťa, pretože matka je blízkou osobou maloletej. V takomto prípade nie je daný ani záujem, aby sa dieťa stretávalo so starými rodičmi. Starí rodičia sa zúčastňujú aj iných konaní, ktoré prebiehajú na okresnom súde o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, nevhodne zasahujú, komentujú, vykrikujú. Znova poukazuje na negatívnu skúsenosť maloletej, kedy stará matka ako silnejšia fyzicky jej zabránila kričať na svoju matku.

8. K tomuto vyjadreniu podali vyjadrenie navrhovatelia s tým, že naposledy sa s vnučkou videli v decembri 2014 a ich negatívny vplyv na dieťa je v súčasnej dobe vlastne bezpredmetný, neobstojí. Rovnako za absurdné považujú vyjadrenie matky na pojednávaní, kde poukázala, že starí rodičia sa mali zúčastniť aj vyšetrení detskou psychiatričkou a psychologičkou, čo považujú za nezmyselné. Matka enormne navštevuje pedopsychiatričku a psychologičku, pričom závery týchto sú v príkrom rozpore so znaleckými posudkami P.. B. a U.. B.. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, práve znalecké posudky U.. B. a U.. B. sú objektívne nestrannými výstupmi. Matka bude naďalej brániť v styku, nemá záujem a nerobí kroky na to, aby sa dieťa stretávalo či už s otcom alebo starými rodičmi. Tvrdenia matky o tom, že maloletá prežila traumu so starými rodičmi, sú len fabuláciou, predčí sa to zdravému rozumu a zásadám logiky. Tieto tendencie u matky už hodnotila aj z posudku P.. B.. Pokiaľ matka poukazuje na to, že starí rodičia sa nechceli zúčastniť vyšetrenia u P.. T., nepovažovali toto za objektívny krok, keďže znalca vybrala samotná matka. Pokiaľ ide o dočasné pozastavenie styku maloletej s otcom, ale aj so starými rodičmi, pričom tak komisárka, ako aj kolízny opatrovník mal k dispozícií závery lekárov a psychológov, ktorí vychádzali len z údajov uvedených matkou. Nekriticky preberali tieto závery. Preto navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny.

9. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 1 CMP, § 378 a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

10. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

12. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

13. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

14. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa prvej vety § 25 ods. 5 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka).

16. Podľa § 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

17. Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Podľa článku 5 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

19. Podľa článku 10 ods. 1 a 2 dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

20. Podľa článku 12 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočnéh a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

21. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 38 ods. 1 a 2 ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

23. Pre rozhodnutie o úprave styku maloletého dieťaťa v zmysle citovaného § 25 ods. 5 Zákona o rodine je nevyhnutné kumulatívne naplnenie troch podmienok a to:

a) ide o styk s blízkymi osobami

b) je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa

c) vyžadujú si to pomery v rodine

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého dieťaťa pochádzajúce zo strany otca. Rodičia maloletého dieťaťa sú právoplatne rozvedený. Otec pracuje v zahraničí, matka spolu s maloletým dieťaťom býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi. Posledný styk dieťaťa so starými rodičmi sa realizoval v priebehu roku 2014. V období roku 2015 navrhovatelia v 1.a 2.rade videli vnučku dvakrát, a to raz v materskej škôlke a raz na karnevale. Na Okresnom súde vo Svidníku prebieha konanie vedené pod sp. zn. XP/XX/XXXX a sp. zn. XP/XX/XXXX, kde sa rieši úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V rámci tohto konania boli vypracované znalecké posudky P.. B. a P.. B., P...

25. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že v priebehu rokov 2015 - 2016 sa maloleté dieťa nestretávalo so starými rodičmi, teda navrhovateľmi v 1.a 2.rade. Z výpovede matky maloletého dieťaťa vyplýva, že stretávanie vplývalo negatívne na maloletú a maloletá vlastne nemá žiaden citový vzťah k starým rodičom, ktorí pre ňu nie sú osobami blízkymi. Zároveň majú negatívny vzťah aj k matke. Naopak, navrhovatelia v 1.a 2.rade uviedli, že dieťa starých rodičov z otcovej strany pozná, kontaktovala sa s nimi v čase, kedy mal otec možnosť sa stretávať s dieťaťom a tieto stretnutia sa vždy odohrávali v rodinnom dome u navrhovateľov. Dieťa reagovalo spontánne veselo a žiaden problém pri styku nebol zistený.

26. V priebehu konania matka predkladala lekárske správy o aktuálnom zdravotnom stave maloletej, a to hlavne pokiaľ išlo o návštevy detskej pedopsychiatričky U.. E. a tiež detskej klinickej psychologičky U.. F.. Navrhovatelia v 1.a 2.rade naopak poukazovali na závery znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované za účasti aj otca maloletej v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým, ktoré považovali za objektívne, keďže lekárske správy, ktoré predkladala matka vychádzali zo záverov matky, ktorá uvádzala údaje týkajúce sa týchto vzťahov.

27. Je možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že § 25 ods. 5 Zákona o rodine neuvádza taxatívne osoby, okolnosti, možnosti upraviť styk aj s osobami blízkymi tak, aby bolo zrejmé, čo je umožnené a čo je zakázané. Rovnako aj rozhodnutia, ktoré predložili vo veciach úpravy styku s blízkymi osobami tak jedna strana, ako aj druhá strana sporu, vychádzali z rozmanitých prípadov vzťahov blízkych osôb a maloletého dieťaťa prevažne starých rodičov. Tieto rozhodnutia len potvrdili správnu tézu súdu prvej inštancie, že zákon taxatívne nevymenúva podmienky a bližšie okolnosti úpravy takého styku a súd má povinnosť vychádzať z konkrétnych okolností.

28. Nesporne je potrebné podporovať citové väzby a vzťahy nielen medzi rodičmi a deťmi, ale aj blízkymi príbuznými, nehovoriac o tom, že v danom prípade ide o príbuzných v priamom rade, čiže rodičov otca, teda starých rodičov maloletého dieťaťa. Táto okolnosť je nesporná, ako aj to, že posledné dva roky styk maloletej a starých rodičov nebol realizovaný a matka uvádzala ako dôvod jedinú okolnosť negatívneho zážitku maloletej vo vzťahu k starej mamy z otcovej strany. Táto okolnosť však nijakým spôsobom nebola preukázaná objektívnym dôkazom, išlo len o tvrdenie matky. Je tiež potrebné poukázať na to, že sú rozdielne závery znalkýň, ktoré vypracovávali znalecké posudky síce skúmania vzťahu medzi maloletou a rodičmi a záverov ošetrujúcich lekárov. Aj keď odvolací súd akceptuje okolnosť, že aj plynutím času môže dôjsť k zmenám, ktoré nastali po vypracovaní znaleckých posudkov, no napriek tomu objektivita týchto posudkov je zrejmá a najmä zo záverov U.. B., P.. nevyplývajú negatíva, ktoré tvrdí matka vo vzťahu k otcovi, ale v znaleckom posudku sa okrajovo vyjadruje znalkyňa aj vo vzťahu k iným ďalším osobám, a to k starým rodičom z otcovej strany. Je možné konštatovať, že dieťa sa stretávalo so starými rodičmi z otcovej strany, a preto nie sú pre maloletú cudzími ľuďmi tak, ako sa to snaží pretraktovať matka maloletej. Zároveň je zrejmé, že dva roky starí rodičia z otcovej strany nemali umožnený styk dieťaťa tak, aby s ním strávili čo i len hodinu času v jeho prítomnosti. Odporúčané dočasné prerušenie styku za tejto situácie je negatívnym dopadom na celú situáciu, pretože v konaní exaktne nebolo preukázané, že dôvodom pre to, v akom zdravotnom stave sa nachádza maloleté dieťa. Žiadne negatívne správanie navrhovateľov v konaní nebolo preukázané. Nebolo v konaní preukázané, aby matka okrem návštevy lekárov a psychológov s mal. dieťaťom realizovala terapiu, ktorá by mala kladný vplyv na to, aby prebehla úprava styku tak s otcom ako aj so starými rodičmi bezproblémovo.

29. Pritom znova odvolací súd zdôrazňuje, že pre maloletú nie sú navrhovatelia v 1.a 2.rade cudzími osobami. Sú to osoby blízke tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej. Je pravdou, aj to, že maloleté dieťa je na starých rodičov zvyknuté, pretože žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi z matkinej strany. Preto odvolací súd nevidel dôvod, prečo obmedziť alebo dokonca nenariadiť styk navrhovateľov s dieťaťom tak ako to požadovala v odvolaní matka. Otázka vykonania ďalších dôkazov výsluchom pedopsychiatričky, psychologičky nebola potrebná z toho dôvodu, že závery boli v listinnej podobe k dispozícií súdu prvej inštancie a je predpoklad, že závery by boli len na tomto pojednávaní. Svoje závery zopakovali. Rovnako výsluch dieťaťa vzhľadom na opakované vyšetrenia vzhľadom k tomu, že je tu konštatované preberanie názorov matky, ktoré hlavne v ústnej podobe dieťa na 100 % pretraktuje, na druhej strane obe znalkyne poukázali na to, že dieťa má kladný vzťah k otcovi a reaguje na jeho rodinu. Túto aj navštevovala, čiže pozná celé toto prostredie a z tohto dôvodu aj správne súd prvej inštancie upustil od výsluchu dieťaťa, ktoré je v predškolskom veku a opakovane s ním boli vykonané znalecké posudky a za jeho účasti. To, že súd upravil postupným spôsobom tento styk starých rodičov s maloletou najprv na kratšie časové obdobie, v najbližšom mieste možného stretnutia, neskôr troška dlhšie časové obdobie a s rozšíreným okruhom stretávania, následne už bez obmedzenia, je správnym postupom, ktorý súd prijal s ohľadom na svoju rozhodovaciu prax, poznatky v iných veciach a závery vykonaného dokazovania tak, aby bola vyvážená aj potreba, oprávnenie starých rodičov stretávať sa s dieťaťom, so svojou vnučkou a na druhej strane aj okolnosť pomerov alebo okolnosť toho, aby dieťa si pomaličky zvyklo znova na stretávanie sa so starými rodičmi. Táto úprava je odôvodnená, dostatočná a správna.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 111 v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, § 387 ods. 1, 2 CSP.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).