Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/202/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne A.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX K., zastúpenej E.. K. G., s trvalým pobytom F. X. X, XXX XX L., proti žalovanému Mesto Revúca, so sídlom Námestie slobody 13/17, 050 80 Revúca, IČO: 00 328 963, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, o splnenie povinnosti výpomoci pri výstavbe inžinierskych sietí k pozemku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7C/28/2016 - 86 zo dňa 17. 01. 2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/28/2016 - 115 zo dňa 25. 04. 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o nároku na náhrade trov konania (druhý výrok) v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/28/2016 - 115 zo dňa 25.04.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 17. 01. 2017 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť materiálnu a technickú výpomoc pri vybudovaní alebo rozšírení existujúcej vodovodnej, elektrickej a plynovej prípojky v lokalite B. X. tak, aby bolo možné pozemok KN-C parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX . m2 v kat. úz. K., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru, pripojiť na vodovodnú, elektrickú a plynovú prípojku. Zároveň súd prvej inštancie žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu 100 % (druhý výrok). Pri písomnom vyhotovovaní rozsudku došlo k inej zrejmej nesprávnosti spočívajúcej v tom, že napriek obsahu výroku rozsudku vyhlásenému na pojednávaní dňa 17. 01. 2017 (ktorý vyplýva zo zápisnice o pojednávaní) je v jeho v písomnom vyhotovení v druhom výroku uvedené, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100 %. Z tohto dôvodu vydal súd prvej inštancie dňa 25. 04. 2017 opravné uznesenie č. k. 7C/28/2016 - 115. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa ustanovenia § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) úspechom žalovaného v konaní v plnom rozsahu. K argumentácii žalobkyne, že komunikáciou so žalovaným v auguste 2016 zistila, že žalovaný zamestnáva jednu právničku a v rokoch 2013 - 2016 uzatvoril s advokátom, odlišným od súčasného právneho zástupcu žalovaného iba jednu zmluvu, pričom z informácií dostupných na webovej stránke žalovaného, z objednávok a faktúr nevyplýva, že by po tomto okamihu uzatvoril zmluvu s právnym zástupcom, takže vzhľadom na zákon č. 211/2000 Z. z. v nadväznosti na Občiansky zákonník táto zmluva aj v prípade jej uzatvorenia nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola zverejnená, súd prvej inštancie poukázal na Ústavou SR garantované oprávnenie každej strany sporu, teda aj žalovaného, dať sa zastúpiť advokátom. Ani skutočnosť, že žalovaný ako právnická osoba zamestnáva právnika neobmedzuje jeho právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom; pracovnoprávny vzťah právnika a využitie práva nechať sa zastupovať advokátom môže mať vplyv na účelnosť vynaloženia trov konania žalovaným.

Súd prvej inštancie ustálil, že tieto trovy boli vynaložené účelne vzhľadom na odborné zameranie právnika zamestnaného u žalovaného (činnosti vyplývajúce zo štátneho a správneho práva) spojené s právami a povinnosťami mesta ako štátneho (správneho) a samosprávneho orgánu. Nakoľko jeho hlavnou odbornou náplňou nie je občianske právo a civilné konanie, nie je daná záruka poskytovania kvalifikovanej právnej pomoci v civilnom súdnom spore. K námietke žalobkyne o povinnosti zverejniť plnomocenstvo v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie zdôraznil, že obec má povinnosť zverejňovať informácie a zmluvy iba v rámci rozhodovacej právomoci o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, čo nie je tento prípad. V súdnom spore žalovaný nemal postavenie rozhodovacieho správneho orgánu, ale strany sporu. Splnomocnenie je súkromnoprávnym jednostranným úkonom splnomocniteľa. Súd prvej inštancie považoval za nadbytočné pripojenie doložky, že splnomocnenec plnomocenstvo prijíma. Plnomocenstvo sa subsidiárne spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o plnomocenstve (citoval § 31 ods. 1 a §33b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dospel k záveru, že plnomocenstvo bolo udelené účinne a právna pomoc zo strany advokáta, zastupujúceho žalovaného, bola účelná.

2. Proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e/, h/ (nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci). Namietla, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že žalovaný nepreukázal zmluvný vzťah s advokátom na zastupovanie v tomto konaní. Nesúhlasila so záverom okresného súdu, že povinnosť zverejňovať informácie o zmluvách má obec iba v rámci rozhodovacej právomoci o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z informácií, ktoré žalovaný žalobkyni sprístupnil v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám elektronicky dňa 09. 03. 2017 vyplýva, že v rokoch 2016 a 2017 neuzatvoril žiadnu zmluvu, ktorej obsahom by bolo poskytovanie právnych služieb alebo právne zastupovanie pred súdmi SR. V roku 2016 si žalovaný objednal poskytnutie právnych služieb u advokátky odlišnej od jeho právneho zástupcu v tomto súdnom konaní. Na jej otázku, ako žalovaný postupuje v prípade záujmu o poskytovanie právnych služieb cez externého advokáta alebo advokátsku kanceláriu odpovedal, že v takomto prípade spravidla uzatvára zmluvu, prípadne služby objedná formou objednávky mesta. Tento postup zodpovedá aj smernici žalovaného č. 2/2012 o účtovaní a obehu účtovných dokladov, zverejnenej na jeho webovej stránke. Zmluva uzatvorená po 15. 08. 2016 medzi žalovaným a advokátom v písomnej forme by podliehala zverejneniu ako podmienke jej účinnosti vzhľadom na povinnosť žalovaného účelne vynakladať prostriedky, s ktorými hospodári, čo podlieha kontrole obyvateľov obce, resp. príslušných orgánov na úseku kontroly. Takáto kontrola je zabezpečená aj povinnosťou zverejňovania zmlúv, vyplývajúcou z § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií. Následkom nezverejnenia prípadnej písomne uzatvorenej zmluvy medzi žalovaným a advokátom je neúčinnosť zmluvy s odkazom na § 47 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Povinnému zverejňovaniu podlieha aj vyhotovenie objednávok. Žalovaný potom v rozpore so svojimi vnútornými predpismi aj zákonom o slobode informácií neuzatvoril so svojím právnym zástupcom písomnú zmluvu, prípadne objednávku, preto mu nemožno priznať trovy právneho zastúpenia. Namietla aj účelnosť žalovaným vynaložených trov konania s odkazom na § 251 CSP. Žalovaný disponuje právničkou a má potrebný personál pre jeho zastupovanie v konaniach pred súdom. Tvrdenie o nedostatku skúseností zamestnankyne žalovaného k zastupovaniu pred súdom nemôže obstáť. Štúdium práva nie je špecializované. Žalovaný uzatvára aj občianskoprávne zmluvy, čo predurčuje právnika, ktorý má v náplni ich prípravu, aby tieto zmluvy pripravoval s náležitou odbornosťou a výklad ich jednotlivých ustanovení vedel obhájiť aj pred súdmi.

3. Konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 krajský súd ako súd odvolací (§ 34 vec prejednal v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 , v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

4. Posúdeniu účelnosti vynaložených trov konania predchádza zodpovedanie otázky, či bol žalovaný v konaní riadne zastúpený advokátom. Súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR je právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi od začiatku konania, za podmienok ustanovených zákonom. K jeho realizácii v rámci občianskeho súdneho konania dochádza možnosťou nechať sa zastúpiť kvalifikovaným právnym splnomocneným zástupcom - advokátom (§ 89 . O práve zvoliť si advokáta je súd povinný strany poučiť (§ 160 ods. 2 .Vzťah medzi zástupcom a zastúpeným má v zásade súkromnoprávny záväzkový charakter, ktorý nevyžaduje písomnú formu a podľa okolností sa spravuje hmotnoprávnymi ustanoveniami o príkaznej zmluve (§ 724 a nasl. , alebo mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka), prípadne ustanoveniami o nepomenovanej zmluve. Z výkladu ustanovenia § 22 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v planom znení vyplýva možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Odvolateľka podotkla, že súd prvej inštancie sa zaoberal povinnosťou zverejnenia plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súkromnoprávnu dohodu o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon, ktorý má hmotnoprávny základ, je nevyhnutné dôsledne odlišovať od procesného splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu, ktorým splnomocniteľ navonok (voči súdu a iným osobám) osvedčuje existenciu a obsah právneho vzťahu zastúpenia. Nemá charakter dohody, vzniká bez priamej účasti zástupcu a jeho platnosť a záväznosť nie je podmienená prijatím ani iným úkonom zástupcu. Všeobecná právna úprava zastúpenia na základe plnomocenstva je obsiahnutá v §§ 22 - 24 a § 31 - 33b Občianskeho zákonníka. Aj pri posudzovaní splnomocnenia z hľadiska procesných podmienok je nevyhnutné rozlišovať zastúpenie a samotné plnomocenstvo. Zastúpenie sporovej strany je procesnou podmienkou iba v prípadoch povinného zastúpenia, riadne splnomocnenie predstavuje procesnú podmienku vždy, ak zástupca uskutočnil úkon v mene zastúpeného. Bez preukázania existencie a rozsahu zastúpenia súd nekoná so zástupcom a sporovú stranu nepovažuje za zastúpenú. Splnomocnenie na zastupovanie v civilnom sporovom konaní musí byť vzhľadom na jeho procesné účinky udelené s poukazom na § 92 písomne. Súdu prvej inštancie bolo predložené splnomocnenie zo dňa 14. 06. 2016 udelené splnomocniteľom Mesto Revúca splnomocnencovi advokátovi JUDr. Pavlovi Halajovi, so sídlom Námestie slobody 2, Revúca. Z jeho obsahu vyplýva vôľa žalovaného nechať sa procesne zastupovať bez časového obmedzenia aj špecifikácia sporu. Právny zástupca žalovaného teda navonok (vo vzťahu k súdu) preukázal (procesné) oprávnenie konať za žalovaného v súdnom spore, čím bola splnená procesná podmienka konania.

5. Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu „účelné“, použitého pri nároku na náhrade trov konania, vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie. Stranu sporu, ako uvádza Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4M Cdo 16/2014, nemožno sankcionovať tým, že jej nebude priznaná náhrada nákladov, zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa v konaní mohla brániť sama. Uplatnenie názoru o tom, že strana sporu, disponujúca právnym oddelením alebo zamestnávajúca zamestnancov s právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu trov konania za právne zastúpenie v konaní by de facto len znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií obchodných spoločností, štátne inštitúcie, čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní. Rovnaký právny názor prezentoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7Cdo 93/2012 zo dňa 17. 07. 2012 alebo v rozhodnutí sp. zn. 2M Cdo 16/2012.

6. Aj keď odvolateľka podala odvolanie len proti druhému výroku rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 7C/28/2016 - 86 zo dňa 17. 01. 2017 a opravné uznesenie č. k. 7C/28/2016 - 115 zo dňa 25. 04. 2017 nadobudlo právoplatnosť dňom 30. 05. 2017, odvolací súd vyjadril vzájomnú spojitosť týchto rozhodnutí v záhlaví aj enunciáte svojho rozhodnutia.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 .

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .