Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-175-2015.pdf
PDF · 138.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/175/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: Mesto Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, zastúpeného spoločnosťou ALTER IURIS, s. r .o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: Súkromné bilingválne gymnázium, so sídlom v Ružomberku, Bystrická cesta 174/5, Ružomberok, IČO: 42 072 042, zastúpenému JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 47 575,66 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie v č a s t i o zaplatenie sumy 1.189,12 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.189,12 Eur od 03.07.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.103,78 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 86,96 %.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 28.08.2015, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 47.575,66 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 47.575,66 Eur od 03.07.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so Súkromnou strednou odbornou školou podnikania, IČO: 37908057, Nemocničná 2, 026 01 Dolný Kubín Zmluvu o nájme nebytových priestorov c. č. 108/2009 (20007/20009) zo dňa 07.01.2009 v znení dodatku č. 1 c.č. 183/2009 (200010/2009) zo dňa 10.02.2009, dodatku č. 2 c. č. 542/2009(20085/2009) zo dňa 21.12.2009 a dodatku č. c.č. 320/2011(20075/2011) zo dňa 02.08.2011, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov o celkovej výmere 248,4 m2 v stavbe: budova zákl. školy, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ KN parc. č. XXXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 506 m2, v k.ú. H. (ďalej len „zmluva“). Uvedený nájomný vzťah bol ukončený dňa 28.02.2015 na základe výpovede zo strany žalobcu zo dňa 27.10.2014. Po ukončení uvedeného nájomného vzťahu a vyprataní nebytových priestorov a sprístupnení príslušného (dovtedy stavebne odčleneného) krídla stavby: budova zákl. školy, súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 506 m2, v k.ú. H., bolo zistené, že v skutočnosti boli užívané nebytové priestory o celkovej výmere 1 223,75 m2, ktoré podľa projektovej dokumentácie stavby pozostávali z: chémia 66,10 m2, kabinet chémie 22,20 m2, biológia 66,26 m2, kabinet biológie 22,10 m2, spoločen. miestnosť 77,47 m2, herňa 58 m2, herňa 58m2, respírium 71,81 m2, uprat. 2,6 m2, predsieň 4,2 m2, WC chlap. 8,25 m2, WC dievčatá 12 m2, preds. 4,6 m2, kab. mat. 26,48 m2, učebňa 9. roč. 58 m2, učebňa 9. roč. 58 m2, učebňa 9. roč. 58 m2, respírium 71,81 m2, uprat. 2,6 m2, predsieň 4,2 m2, WC-chlap. 8,25 m2, WC dievčatá 12 m2, predsieň 4,6 m2, kabinet 26,48 m2, učebňa 4. roč. 26,48 m2, učebňa 5. roč. 58 m2, učebňa
5. roč. 75,94 m2, chodba 46,60 m2, chodba 63,10 m2, chodba 34,10 m2, respírium (odčlenená časť zo 120,70 m2) 48 m2 a respírium (odčlenená časť zo 120,70 m2) 36 m2, teda o 975,35 m2 väčšie ako bolo dohodnuté v Zmluve. Následne bolo zistené, že tieto priestory užíval žalovaný, pričom medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden zmluvný vzťah, z ktorého by vyplývalo oprávnenie (právny titul) užívania nebytových priestorov, resp. časti nebytových priestorov pre žalovaného, t.j. žalovaný užíval nebytové priestory, resp. ich časť bez právneho titulu. Žalovaný si v zmysle výpisu z registra organizácií uvádzal aj adresu sídla na Nemocničnej č. 2, 026 01 Dolný Kubín, pričom z príslušnej evidencie stredných škôl za školské roky 2012/2013, 2013/2014 a 2014/2015 taktiež vyplýva adresa sídla na Nemocničnej 2, 026 01 Dolný Kubín a taktiež, že: 1/ žalovaný mal a) v školskom roku 2012/2013
- 74 študentov, b) v školskom roku 2013/2014 - 92 študentov, c) v školskom roku 2014/2015 - 109 študentov. 2/ Súkromná stredná odborná škola podnikania, IČO: 37908057 mala: a) v školskom roku 2012/2013-46 študentov, b) v školskom roku 2013/2014 - 20 študentov a c) v školskom roku 2014/2015-0 študentov. Skutočnosť, že žalovaný reálne uskutočňoval svoju činnosť (gymnaziálne vzdelávanie) v uvedených nebytových priestoroch je možné preukázať aj viacerými svedeckými výpoveďami, okrem iného najmä súčasných a bývalých študentov a pedagógov žalovaného. Uvedené nebytové priestory žalovaný užíval bez toho, aby žalobcovi (Mestu Dolný Kubín ako prenajímateľovi) poskytol protiplnenie/ platil akúkoľvek odplatu za ich užívanie. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje „obvyklé nájomné“ (545,92 Eur/rok za 248,4 m2) a prevádzkové náklady ( 5.271,87 Eur/rok za 248,4 m2) za užívanie uvedených nebytových priestorov, ktoré bola Súkromná stredná odborná škola podnikania, IČO: 37908057 povinná uhrádzať na základe Zmluvy, prepočítané na výmeru nebytových priestorov 975,35 m2, ktorá bola zabratá bez právneho dôvodu. Výška bezdôvodného obohatenia teda prestavuje neuhradené nájomné za obdobie 01.09.2013-28.02.2015 vo výške 3.215,36 Eur (2.143,57 Eur/rok za 975,35 m2) a neuhradené prevádzkové náklady za obdobie 01.09.2013-28.02.2015 vo výške 31.050,23 Eur (20.700,15 Eur/rok za 975,35 m2). Žalobca výzvou zo dňa 22.06.2015 vyzval Súkromnú strednú odbornú školu podnikania, IČO: 37908057 a žalovaného, aby dlžnú sumu (bezdôvodné obohatenie) vo výške 47.575,66 Eur zaplatili spoločne a nerozdielne najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy bezhotovostne. Súkromnej strednej odbornej škole podnikania, IČO: 37908057 sa predmetnú výzvu nepodarilo doručiť, prevzala ju až zriaďovateľka K. dňa 24.07.2015. Žalovaný prevzal predmetnú výzvu dňa 25.06.2015. Do dnešného dňa však žiaden z nich dlžnú sumu alebo jej časť nezaplatil. Ohľadne právnej kvalifikácie žalovaného nároku žalobca poukázal na ust. § 451 ods. 1, § 456, § 458 ods. 1, § 458 ods. 2, § 671 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. 3. Uznesením sp. zn. 6C/175/2015-56 zo dňa 04.09.2015 súd žalobcu vyzval, aby uviedol v akej sume presne sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a to tak, aby petit korešpondoval s odôvodnením žaloby. Žalobca na vyššie uvedené reagoval podaním, súdu doručeným dňa 21.09.2015, v ktorom o.i. uviedol, že vzhľadom na premlčaciu lehotu (2 ročná subjektívna premlčacia lehota) a z toho vyplývajúci prípadný čiastočný neúspech v súdnom konaní si žalobca uplatňuje v žalobe zaplatenie neuhradeného nájomného za obdobie 01.09.2013 - 28.02.2015 vo výške 3.215,36 Eur (2.143,57 Eur/rok za 975,35 m2) a neuhradené prevádzkové náklady za obdobie 01.09.2013 - 28.02.2015 vo výške 31.050,23 Eur (20.700,15 Eur/rok za 975,35 m2) t.j. za obdobie od 01.09.2015-28.02.2015 a nie za obdobie 01.03.2013-28.02.2015 ako je uvedené vo výzve. Z uvedeného dôvodu vznikol aj v žalobe preklep týkajúci sa žalovanej výšky istiny (47.575,66 Eur) a sumy pre výpočet úroku z omeškania (47.575,66 Eur). Z uvedeného dôvodu žalobca žiada priznať sumu 34.265,59 Eur (vrátane úroku z omeškania z tejto sumy). 5. Posudzujúc dané podanie podľa jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v časti o zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne žalovanou sumou 47.575,66 Eur a sumou 34.265,59 Eur, t.j. v časti o zaplatenie sumy 13.310,07 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia zo sumy 13.310,07 Eur zastavil, a to uznesením zo dňa 30.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015. O zastavení v tejto časti súd rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 6. V priebehu konania, podaním zo dňa 06.10.2016 súdu doručeným dňa 07.10.2016, žalobca zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 1.189,12 Eur, odôvodniac to tým, že v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 09.02.2015 došlo k odovzdaniu priestorov užívaných v zmysle zmluvy o nájme dňa 09.02.2015, a tak obdobie, za ktoré žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia na základe žaloby je od 01.09.2013 do 09.02.2015 (namiesto pôvodného dátumu 28.02.2015). Čiastočné späťvzatie žaloby sa tak týka obdobia od 10.02.2015 do 28.02.2015, t.j. 19 dní, na ktoré pripadá neuhradené obvyklé nájomné v sume 111,58 Eur a neuhradené prevádzkové náklady v sume 1.077,54 Eur.
7. Žalovaný s vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím vyslovil súhlas na pojednávaní dňa 25.05.2017. Nakoľko k tomu čiastočnému späťvzatiu došlo za účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len ako “CSP”), súd o ňom rozhoduje v tomto rozsudku (§ 145 ods. druhá veta CSP) a to tak, že konanie v späťvzatej časti zastavuje za použitia § 145 ods. 1 prvá veta CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP. 8. V zmysle rozhodnutí o zastavení konania uvedených v odseku 6 a 8 tohto odôvodnenia predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 33.076,47 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.076,47 Eur od 03.07.2015 do zaplatenia. 9. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 20.11.2015, vyjadril v podaní na tunajší súd doručenom dňa 26.11.2015. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nárok neuznáva, pretože tvrdenia, ktoré sú uvedené v žalobe sú nepravdivé. Žalovaný nebytové priestory neužíval bez zmluvného vzťahu, naopak priestory boli odovzdané na základe viacerých rokovaní so zástupcami žalobcu, ktorí odsúhlasili stavebné úpravy priestorov, ktoré boli využívané a tieto boli odovzdané bez nároku na nájom. Výsledkom viacerých ústnych rokovaní bola dohoda zmluvných strán, že priestory, ktoré budú presahovať zmluvný rámec zmluvy o nájme, budú odovzdané formou výpožičky. Zmluva o výpožičke patrí popri nájomnej zmluve medzi základné zmluvné typy, ktorými sa odovzdáva vec do užívania druhej zmluvnej strane. Pre zmluvu o výpožičke je charakteristické, že individuálne určená hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť sa odovzdáva do užívania bezodplatne (na určitú alebo neurčitú dobu), pričom druhej zmluvnej strane vznikne povinnosť vrátiť vždy tú istú vec v pôvodnom stave. Užívateľ veci sa stáva počas doby užívania detentorom veci. Občiansky zákonník používa pre označenie účastníkov zmluvy o výpožičke osobitné pomenovanie. Toho, kto predmet výpožičky poskytuje, označuje za vypožičiavateľa, a toho, kto predmet výpožičky užíva, za požičiavateľa. Na jednej i druhej strane môžu vystupovať fyzické alebo právnické osoby. Zmluva o výpožičke je popri zmluve o pôžičke ďalším prípadom reálnej zmluvy. Vzniká odovzdaním veci vypožičiavateľom požičiavateľovi. Výpožička musí byť vždy bezodplatná (gratituitum debet esse commodatum). Súdna prax nevylučuje uzatvorenie zmluvy o výpožičke, ktorá sa týka nehnuteľnosti: Predmetom výpožičky môže byť aj nehnuteľnosť. Zákon neobmedzuje predmet výpožičky na hnuteľnosti, a preto možno jeho ustanovenia aplikovať aj na bezodplatné prenechanie nehnuteľnosti na užívanie po dohodnutú dobu (uznesenie NS ČR z 31.03.2005 sp. zn. 28Cdo/516/2005). Predmetom výpožičky môže byť aj nehnuteľnosť. Vec, ktorú tichý spoločník užíva na základe výpožičky, môže prenechať podnikateľovi na užívanie len ak prípade išlo o kombináciu dvoch typov zmlúv, a to zmluvy o nájme, ktorá bola uzavretá písomne a zmluvy o výpožičke, ktorá bola uzavretá v ústnej forme. 10. Žalobca so žalobou predložil najmä zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú podľa zákona č. 116/1990 Zb. dňa 07.01.2009 medzi žalobcom ako prenajímateľom (zastúpeným primátorom K.) a Súkromnou združenou strednou školou, IČO: 37 908 057, so sídlom Dolný Kubín, Nemocničná 2, IČO: 37 908 057 (zastúpenou K.) ako nájomcom. Predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov v budove ZŠ Nemocničná 2 spolu vo výmere 248,4 m2: zborovňa 75,94 m2, riaditeľňa 28,20 m2, kancelária 29,30 m2, kancelária 30,40 m2, kancelária 56,40 m2 za účelom komplexnej výučby študentov podľa príslušných oprávnení udelených nájomcovi. Nájomné bolo z dôvodu zhodnotenia predmetu nájmu nájomcom dohodnuté na obdobie 4 rokov od 01.01.2009 do 31.12.2012 v sume 402,- Eur ročne a prevádzkové náklady ročne 4.802,20 Eur pozostávajúce z nákladov na teplo 3.684,50 Eur (248,40 m2 x 14,83 Eur), z vodného a stočného 572,59 Eur (priemer ročnej spotreby 276 m3 x 2,07 Eur) a elektrickej energie 545,11 Eur (priemer ročnej spotreby 2.760 kWh x DPH x 0,16 Eur). V zmluve bolo súčasne dohodnuté, že platby nájomného a prevádzkové náklady v celkovej ročnej výške 5.204,20 Eur sa nájomca zaväzuje uhrádzať v mesačných splátkach v sume 418,68 Eur na tam uvedený účet prenajímateľa a pokiaľ ide o prevádzkové náklady, ich vyúčtovanie sa uskutoční podľa skutočnej spotreby prepočítanej na základe fakturácie od jednotlivých dodávateľov vždy za celý kalendárny rok do 31.3. nasledujúceho roka. V čl. IV bod 10 zmluvy je uvedené, že nájomca nie je oprávnený dať inému subjektu nebytové priestory alebo ich časť do podnájmu alebo výpožičky bez súhlasu prenajímateľa. Dňa 10.02.2009 bol k predmetnej nájomnej zmluve uzavretý dodatok č. 1, ktorým sa výška splátky nájomného a prevádzkových nákladov s účinnosťou od 01.01.2009 zmenila zo sumy 418,68 Eur na sumu 433,68 Eur (január až november), 433,72 Eur (december). Dňa 21.12.2009 bol k predmetnej zmluve uzavretý dodatok č. 2, ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2010 zmenila výška nájomného z dôvodu zhodnotenia predmetu nájmu nájomcom na 442,20 Eur ročne a výška prevádzkových nákladov bola určená na sumu ročne 5.271,87 Eur pozostávajúcu z nákladov na teplo 4.051,40 Eur (248,40 m2 x 16,31 Eur), z vodného a stočného 629,28 Eur (priemer ročnej spotreby 276 m3 x 2,28 Eur) a elektrickej energie 591,19 Eur (priemer ročnej spotreby 2.760 kWh x DPH x 0,18 Eur) s tým, že vyúčtovanie prevádzkových nákladov sa uskutoční podľa skutočnej spotreby prepočítanej na základe fakturácie od jednotlivých dodávateľov vždy za celý kalendárny rok do 31.3. nasledujúceho roka. Ročné nájomné a ročné prevádzkové náklady
boli dohodnuté spolu na sumu 5.714,07 Eur, ktorú sa nájomca zaviazal platiť v mesačných splátkach vo výške 476,17 Eur, okrem prvej splátky, ktorej výška bola dohodnutá na 476,20 Eur. Napokon dňa 02.08.2011 bol k predmetnej zmluve uzavretý dodatok č. 3, predmetom ktorého bola zmena zmluvného dojednania o výške nájmu tak, že táto sa počnúc dňom 01.01.2011 mení na sumu 545,92 Eur ročne tak, že ročné nájomné vo výške 545,92 Eur a ročné prevádzkové náklady vo výške 5.271,87 Eur predstavujú spolu sumu 5.817,79 Eur s tým, že úhradu nájomného vrátane prevádzkových nákladov sa nájomca zaväzuje vykonávať v mesačných splátkach od 15.07.2011 vo výške 484,81 Eur na účet prenajímateľa alebo do pokladnice prenajímateľa. 11. Žalobca spolu so žalobou predložil aj listiny obsahujúce štruktúru stredných škôl v Dolnom Kubíne a prehľad stredných škôl v Žilinskom kraji, z ktorých vyplýva, že Súkromná združená stredná škola, IČO: 37 908 057, ktorá neskôr zmenila názov na Súkromnú strednú odbornú školu podnikania (viď obsah dodatku č. 2 zo dňa 21.12.2009) vykonávala svoju činnosť už v školskom roku 2006/2007, kedy mala 69 študentov, v školskom roku 2007/2008, kedy mala 100 študentov, v školskom roku 2008/2009, kedy mala 112 študentov a v školskom roku 2009/2010, kedy mala 109 študentov (č.l. 12 spisu). Dňa 01.03.2010 vznikol žalovaný ako nezisková organizácia so sídlom v Dolnom Kubíne, Nemocničná 2 (č.l. 47 spisu). V školskom roku 2010/2011 mala Súkromná stredná odborná škola podnikania (ďalej len ako “SSOŠP”) 100 študentov a žalovaný 40 študentov, v školskom roku 2011/2012 mala SSOŠP 74 študentov a žalovaný 73 študentov a v školskom roku 2012/2013 mala SSŠOP 46 študentov a žalovaný 74 študentov. K 15.09.2013 mal žalovaný 92 študentov a SSOŠ 20 študentov. K 15.09.2014 mal žalovaný 109 študentov a SSOŠP nemala žiadnych študentov (č.l. 12,18-19, 22,25 spisu). 12. Žalobca so žalobou predložil aj list žalobcu zo dňa 27.10.2014, ktorým vypovedal SSOŠP nájomnú zmluvu uvedenú v odseku 11 tohto odôvodnenia v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (č.l. 36 spisu). SSOŠP výpoveď prevzala dňa 27.10.2014 (č.l. 37 spisu). V konaní však nebolo sporné, že nebytové priestory, ktoré boli predmetom nájmu SSOŠP prenajímateľovi, t.j. žalobcovi odovzdala dňa 09.02.2015. 13. Zo skutočností uvedených v odseku 12 tohto odôvodnenia je zrejmé, že v žalovanom období od 01.09.2013 do 09.02.2015 K., ktorá bola zriaďovateľkou oboch predmetných stredných škôl prostredníctvom nich realizovala výučbu spolu u 112 študentov (školský rok 2013/2014) a u 109 študentov (školský rok 2014/2015). V školskom roku 2008/2009 kedy ešte neexistoval žalovaný na SSOŠP študovalo tiež 112 študentov a v školskom roku 2009/2010 zhodou okolností tiež 109 študentov. 14. Z dokladov predložených žalovanou stranou (výtlačky z hlavnej knihy - analytické účty na č.l. 106-108 spisu) vyplýva, že SSOŠP žalobcovi zaplatila dohodnutú sumu nájomného a prevádzkových nákladov vo výške dohodnutej v zmluve (484,81 Eur mesačne) v plnom rozsahu tak v roku 2013, ako aj v roku 2014 a v roku 2015 mu ich zaplatila za mesiac január a v mesiaci február mu zaplatila 0,52 Eur. To, že si SSOŠP plnila svoje povinnosti a že sa nájom platil potvrdil vo svojej výpovedi v konaní vypočutý svedok K. (č.l. 144 spisu), rovnako ako svedok K., ktorého súd vypočul na mieste samom a ktorý uviedol, že platobná disciplína SSOŠP bola bezproblémová (č.l. 240 p.v. spisu). Tento svedok, hoci v žalovanom období mal ako zamestnanec žalobcu na starosti nájmy (č.l. 240 spisu), sa nevedel vyjadriť k tomu, či sa v danom prípade zasielalo nejaké vyúčtovanie o spotrebe energií a komu (č.l. 192 p.v. spisu). 15. Vychádzajúc z doteraz uvedeného súd žalobu žalobcu v časti, ktorej sa voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom “neuhradených prevádzkových nákladov po čiastočnom späťvzatí v sume 29.972,69 Eur vrátane žalovaného úroku z omeškania 5?05% ročne od 03.07.2015 zamietol, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako aj z dôvodu nepreukázania nároku. 16. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z ust. § 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten v koho majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku (čerpané z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co 154/2012-604 zo dňa 17.06.2013, ktorého interpretácie zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení uznal Ústavný súd SR v uznesení č.k. II.ÚS 261/2014-18 zo dňa 04.06.2014 za zlučiteľné s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách). 17. Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bez ohľadu na záver, či žalovaný užíval alebo neužíval priestory nad rámec plochy, ktorá bolo predmetom nájmu medzi žalobcom a SSOŠP, nebolo v konaní sporné, že v žalovanom období, t.j. v čase od 01.09.2013 do 09.02.2015 SSOŠP tieto náklady pravidelne platila, hoci v školskom roku 2013/2014 mala už len 20 študentov a v školskom roku 2014/2015 nemala študentov žiadnych. Ak sa teda v daných priestoroch spotrebúvalo teplo, elektrika, voda a vznikalo stočné, tak náklady na ne znášala SSOŠP bez ohľadu na prípadne užívanú výmeru.
Ak sa mal teda žalovaný na úkor niekoho obohatiť tým, že neplatil prevádzkové náklady užívaných priestorov, tak sa mohol obohatiť jedine na úkor SSOŠP, ktorá tieto náklady platila, hoci tam vykonávala minimálnu činnosť (školský rok 2013/2014), resp. žiadnu činnosť (školský rok 2014/2015). Tieto náklady, podľa názoru súdu, nemajú pritom takmer nič spoločné s výmerou užívanej plochy, pretože ich vznik a výška závisí od skutočnej spotreby a skutočná spotreba je závislá predovšetkým od počtu osôb, ktoré tieto priestory užívajú. V žalovanom období mal pritom žalovaný zhodou okolností úplne rovnaký počet študentov (v školskom roku 2013/2014 spolu so SSOŠP), ako mala samotná SSOŠP v školskom roku 2008/2009 a 2009/2010, teda v čase rozhodnom pre nájomnú zmluvu, od ktorej žalobca odvodzuje výšku žalovaných nárokov. Ak mali napriek tomu vzniknúť prevádzkové náklady, ktoré by prevyšovali platby poukazované SSOŠP na tento účel, tak je zároveň potrebné súčasne konštatovať, že ich vznik a výšku žalobca nijako nepreukázal. Podľa názoru súdu pre úspešnosť žaloby žalobcu ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia titulom prevádzkových nákladov by bolo potrebné preukázať, že náklady na spotrebované teplo, vodu a elektriku a tiež stočné prevyšovali platby, ktoré žalobcovi poukazovala SSOŠP a súčasne by bolo potrebné preukázať, že tieto náklady žalobca dodávateľom týchto energií uhradil, prípadne v akej výške ich znášal sám. Pokiaľ ide o elektriku a vodu (vrátane stočného) z výpovede svedka R. (č.l. 192 p.v. spisu) vyplýva, že tieto dodával Sevak (vodné a stočné) a súkromná firma (elektrika). Žalobca pritom nielenže nepreukázal, aké skutočné prevádzkové náklady v daných priestoroch mali ich užívaním žalovaným vzniknúť, ale to ani netvrdil. Takisto žalobca ani netvrdil, že by tieto náklady znášal on namiesto žalovaného, čo je základný predpoklad pre vznik bezdôvodného obohatenia. Vznik prevádzkových nákladov žalobca odvodzoval len od toho, že žalovaný užíval 975,35 m2 nebytových priestorov žalobcu a výšku týchto nákladov určil podľa výšky paušálnej platby určenej v nájomnej zmluve, a teda bez ohľadu na skutočnú spotrebu a tým aj bez ohľadu na to, či tieto náklady vznikli v takej výške, ktorá by prípadne prevyšovala platby SSOŠP. Ohľadne neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcom súd uvádza, že vykonal všetky dôkazy, ktoré žalobca navrhol. Popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prevádzkových nákladov žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov v ekvivalente nájomného, po čiastočnom späťvzatí zo dňa 06.10.2016, v sume 3.103,78 Eur. 26. O plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať. V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005 uverejnený v Zo súdnej praxe pod č. 22/2007 ). 27. Uvedené rozhodnutie reprezentuje ustálenú súdnu prax, podľa ktorej užívaním veci bez zmluvy či iného dôvodu sa užívateľ bezdôvodne obohacuje na úkor spravidla vlastníka veci. 28. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v žalovanom období (od 01.09.2013 do 09.02.2015) bol žalobca vlastníkom budovy Základnej školy na ulici Nemocničná č. 2 v Dolnom Kubíne, ako aj to, že v tejto budove mala prenajaté priestory SSOŠP. 29. Z výpovedí svedkov vykonaných na mieste samom, najmä z výpovedí bývalých zamestnankýň žalovaného M., U., M., E., ako aj z výpovede matky jednej zo študentiek žalovaného T. mal súd za preukázané, že žalovaný v budove Základnej školy na ulici Nemocničná č. 2 v Dolnom Kubíne vykonával svoju činnosť - výučbu študentov, a to od septembra 2010, pričom do školského roka 2012/2013 v danej budove fungovala aj SSOŠP (výpoveď svedkyne M. na č.l. 194 spisu), pričom žalovaný tu pôsobil do prvej polovice januára 2015 (výpoveď svedkyne U. na č.l. 194 p.v. spisu) a v daných priestoroch okrem týchto dvoch škôl iný subjekt nepôsobil. Svedkyňa M. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie o inom subjekte, ktorý by v daných priestoroch pôsobil okrem žalovaného a SSOŠP, bolo vydané rozhodnutie aj o 8-ročnom gymnáziu (pozn. sudkyne žalovaný bol 5- ročným gymnáziom), ale fakticky na toto štúdium neboli prijatí žiadni študenti (č.l. 194 spisu). Svedkyňa U. vo svojej výpovedi uviedla, že si nevšímala, či v týchto priestoroch pôsobí aj iný subjekt s tým, že si myslí, že okrem 5 ročného gymnázia tu neboli iné triedy (č.l. 195 spisu). Svedkyňa E. vypovedala, že v priestoroch, ktoré pri svojej výpovedi ukázala na mieste samom užíval žalovaný (č.l. 242 spisu). 30. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní zo dňa 23.06.2016 namietal nestrannosť svedkýň X., M., U. a M., súd pochybnosti o nestrannosti ich výpovedí nemal, a to s ohľadom na to, čo bolo predmetom ich výsluchu. Tieto svedkyne boli vypočúvané na otázku užívania priestorov žalovaným. Ich prípadný pozitívny alebo negatívny vzťah k niektorej zo strán sporu podľa názoru súdu obsah ich výpovede
ovplyvniť nemohol, pretože svedkyne nemohli vedieť, resp. vyhodnotiť či to, čo uvedú, resp. ukážu je, pre tú-ktorú stranu na prospech alebo nie. Súd teda z týchto výpovedí, vyhodnotiac ich ako nestranné, vychádzal. 31. V podaní zo dňa 23.06.2016 žalovaný vzniesol ďalší prostriedok procesnej obrany v podobe skutkového tvrdenia (a k tomu doložených listinných dôkazov na č.l. 162 až 167 spisu), že v sporných priestoroch mali pôsobiť aj ďalšie subjekty: 1/ Súkromná združená stredná škola s účinnosťou od 01.12.2005, 2/Súkromné gymnázium 8 ročné s účinnosťou od 01.09.2007, 3/Súkromné gymnázium 5 ročné bilingválne s dátumom začatia činnosti 01.09.2010 a 4/ Súkromný školský klub detí s termínom začatia činnosti od 01.09.2007, všetky so sídlom Nemocničná 2, Dolný Kubín. 32. Ako vyplýva z výpovedí svedkýň citovaných v odseku 29 tohto odôvodnenia sporné priestory fakticky užíval v žalovanom období len žalovaný (do školského roka 2012/2013 aj SSOŠP), čo je pre posúdenie žalovaného nároku rozhodujúce, nakoľko bezdôvodne sa môže obohatiť len faktický užívateľ a nie ten, kto má len v priestoroch administratívne sídlo a ktorého činnosť sa navonok užívaním priestorov neprejavuje (Súkromný školský klub, 8 ročné gymnázium). Pokiaľ ide o subjekt ad 1/ Súkromnú strednú združenú školu, ide o pôvodný názov SSOŠP, ako to vyplýva z dodatku č. 2 uzavretého dňa 21.12.2009 k zmluve o nájme zo dňa 07.01.2009. Pokiaľ ide o subjekt ad 3/ ide o žalovaného. 33. Súd teda vychádzal zo záveru, že v žalovanom období sporné priestory Súkromný školský klub, ani 8 ročné gymnázium, neužívalo. 34. Pokiaľ ide o rozsah užívaných priestorov, tento bol zistený na obhliadke miesta samého. Všetky svedkyne, ktoré boli vypočuté na mieste samom (M. U., M., E., X.) a ktoré takmer všetky (s výnimkou svedkyne X.) boli zamestnankyňami žalovaného, zhodne označili priestory, ktoré žalovaný počas svojho pôsobenia v predmetnej budove užíval a išlo o uzavretý trakt na 1. poschodí, resp. 2. podlaží danej budovy pozostávajúci z niekoľkých miestností (triedy, kabinet, riaditeľňa, miestnosť pre zástupcu riaditeľa, zborovňa, školská knižnica, spoločenská miestnosť), z chodieb a WC (pre učiteľov, chlapčenské, dievčenské). Svedkyňami ukázané priestory sú zachytené na fotografiách nachádzajúcich sa v spise na č.l. 197 až 216 a na č.l. 235 až 238. Aj keď v čase výsluchov prebiehali v daných priestoroch stavebné práce a mnohé z miestností boli bez priečok, to kde sa tieto priečky nachádzali však bolo zreteľne vidieť na podlahovej časti priestorov. 35. Na preukázanie konkrétnej výmery priestorov, ktoré vyššie uvedené svedkyne ukázali na mieste samom si dal žalobca vypracovať znalcovi K. znalecký posudok (č.l. 322 spisu). Z jeho grafickej časti vyplýva, že ide o zameranie práve daných priestorov, keď miestnosť v tejto časti posudku označená č. 1 zodpovedá tzv. spoločenskej, resp. prednáškovej miestnosti (ktorú tak vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M. X., U., E.), miestnosti označené č. 2,3,4 predstavujú triedy, knižnicu, bývalé WC (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M., X., U. E.), plochu pod č. 5 predstavuje chodba pred dverami č. 224 (ktorú takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M., X., U., E., miestnosti pod č. 6,7,8 predstavujú triedy, bývalé WC (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M., X., U., E.), plochu pod č. 9 predstavuje chodba (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M., X., U., E.), miestnosť pod č. 10 predstavuje počítačovú učebňu a jej sklad (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M.), miestnosť pod č. 11 predstavuje učebňu cudzích jazykov a sklad (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M.), miestnosť pod č. 12 riaditeľňu (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M. U.), miestnosť pod č. 13 bola miestnosťou zástupcu riaditeľa (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M., plocha pod č. 14 predstavovala chodbu (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M.) a miestnosť pod č. 15 zborovňu (ktoré takto vo výpovedi označili a ukázali svedkyne M.). 36. Predmetným znaleckým posudkom bola výmera priestorov, ktoré svedkyne označili ako priestory užívané žalovaným určená na 1.225,98 m2. Žalobou sa žalobca pritom domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie plochy vo výmere 975,35 m, pretože za plochu 248,40 m2 bol platený nájom SSOŠP. Súčet plôch 975,35 m 2 a 248,40 m2 predstavuje 1.223,75 m2. 37. Zhrnúc doteraz uvedené súd konštatuje, že žalobca preukázal, že v období od 01.09.2013 do 09.02.2015 žalovaný užíval nebytové priestory v jeho budove vo výmere 1.225,98 m2. Žiadal pritom vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie plochy 975,35 m2, pretože za plochu 248,40 m2 mal platený nájom a čo do zvyšku 2,23 m2 nárok neuplatňoval. 38. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť znaleckého posudku z dôvodu, že znalec použil nesprávny právny predpis (vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), tak sú túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Znalecký posudok nie je právny úkon, preto nemožno hovoriť o jeho platnosti, či neplatnosti. Možno hovoriť len o jeho nesprávnosti, na ktorú však možno usudzovať pri predložení iného posudku na ten istý predmet posudzovania. Takýto iný posudok, resp. posudok s inými zisteniami totožného predmetu skúmania žalovaný nepredložil, resp. nenavrhol v tomto smere žiadne dôkazy.
Takisto jeho nesprávnosť nespôsobuje to, že predmetom posudzovania boli priestory na 1. poschodí budovy, pretože znalec to uviedol správne. V danom prípade ide o budovu s dvoma podlažiami, prvým a druhým. V terminológii „poschodí“ prvé podlažie zodpovedá prízemiu a druhé podlažie prvému poschodiu (napr. 12 podlažná budova=11 poschodová budova). Znalec správne posudzoval priestory na 1. poschodí, t.j. 2. podlaží, teda tam, kde boli ukázané svedkyňami. Napokon pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že posudok bol spracovaný v roku 2016 a v čase vykonávania stavebných prác, teda neobsahuje žiadne prepojenie s predmetom sporu, výpoveďami svedkov a pôsobením žalovaného, súd poukazuje na to, že znalec zameral priestory, ktoré zodpovedajú priestorom ukázanými svedkyňami a bez ohľadu na to, čo sa prípadne stavebnými práci zmenilo je zrejmé, že sa mohli zmeniť len vnútorné dispozície priestoru, ale jeho výmera sa zmenšiť, či zväčšiť nemohla, pretože tieto práce nezasahovali do obvodových múrov budovy, ktoré určujú vonkajšie hranice priestoru. 39. Po závere súdu opierajúcom sa o vykonané dokazovanie, že žalovaný v období od 01.09.2013 do 09.02.2015 užíval nebytové priestory v budove žalobcu vo výmere 1.225,98 m2, ostalo vyriešiť otázku, či sa toto užívanie opieralo o nejakú zmluvu alebo iný právny dôvod, resp. išlo o užívanie bez právneho dôvodu, kedy by bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia. 40. Žalobca tvrdil, že išlo o užívanie bez právneho dôvodu a žalovaný tvrdil, že išlo o užívanie opierajúce sa o zmluvu, konkrétne zmluvu o výpožičke medzi ním a žalovaným. V podaní zo dňa 22.05.2017 žalovaný tvrdil, že priestory, ktoré neboli predmetom nájomnej zmluvy medzi žalobcom a SSOŠP, žalobca vypožičal SSOŠP a táto ich ďalej prenechala žalovanému a ďalším dvom subjektom pôsobiacich v daných priestoroch. Všetky tieto tri subjekty získali možnosť užívania daných priestorov od tejto školy. 41. Z dôkazov, ktoré žalovaný navrhol na preukázanie svojich tvrdení (výsluchy svedkov K.) vyplynula skutočnosť, že K., primátor žalobcu v rokoch 2006 až do konca roka 2010, ústne K. (zriaďovateľke a štatutárnemu orgánu žalovaného) deklaroval, že môžu užívať priestory, ktoré mesto nemá komu prenajať, išlo ohraničenú časť, o trakt, ktorý tam bol, nešlo o celú školu (výpoveď K.. na č.l. 145 p.v. spisu, z ktorej tiež vyplýva, že svedok nevedel o aké poschodie ide, rozhovor neprebiehal na mieste samom, ale na meste). 42. Takýto prejav vôle bol spôsobilý založiť zmluvný základ výpožičky, avšak pre záver, že vznikla medzi stranami sporu zmluva o výpožičke a na aké konkrétne priestory, bol tento prejav nepostačujúci. Jednak z neho nie je zrejmé, či tento prejav vôle smeroval voči žalovanému alebo voči SSOŠP (alebo obom týmto subjektom), keď K. bola zriaďovateľkou a štatutárnym orgánom oboch týchto škôl. Túto okolnosť by bol spôsobilý objasniť čas tohto rozhovoru, pretože ak k nemu došlo pred 01.03.2010 (deň vzniku žalovaného) mohol tento prejav vôle smerovať len voči SSOŠP. Bez ohľadu na to, však nemožno spoľahlivo určiť či predmetom výpožičky mali byť práve sporné priestory. Túto okolnosť by bola spôsobilá ozrejmiť výpoveď K. na mieste samom. Takýto dôkaz však navrhnutý nebol. Ani z výpovede svedka T., ktorý uviedol, že mestu bolo jedno, či sa nejaký meter užíva viac, lebo boli radi, že sa priestory využívajú na školské účely a mesto nemalo problém s tým v akej podobe sa to užívalo (č.l. 191 p.v.) nevyplýva, ktoré konkrétne priestory na viac malo mestu umožniť užívať, pričom na čas jeho pôsobenia vo funkcii primátora (do roku 2005) sa to mohlo týkať len SSOŠP. Súd potom uzaviera, že žalovanému sa nepodarilo preukázať, že medzi stranami sporu, resp. medzi žalobcom a SSOŠP vznikla zmluva o výpožičke na sporné priestory. 43. Aj keby tomu tak bolo, podľa právnej argumentácie žalobcu, ktorá sa opierala o ust. § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí by musela mať táto zmluva o výpožičke (či už medzi stranami sporu alebo medzi žalobcom a SSOŠP) písomnú formu, pretože takúto musia mať všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce. Je pritom nepochybné, že nakladaním s majetkom je popri prevode a zámene aj nájom, pričom výpožička má obdobnú povahu ako nájom, takže je tiež úkonom nakladania s majetkom. 44. Ak určitý zákon pre právny úkon predpisuje písomnú formu a táto nie je dodržaná, právny úkon je neplatný s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, na ktorú súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti a nemožno tu použiť ust. § 40a ods. 1 druhej vety, že platnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil, pretože toto pravidlo možno uplatniť len pri neplatnosti relatívnej. 45. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na to, že žaloba je výkonom práva z rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, resp. v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca sa domáha vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie, o ktorom po celý čas vedelo a nikdy žalovanému v tomto užívaní nebránilo. 46. Je pravdou, že z výpovedí svedkov K. a Y. vyplýva, že títo vedeli, že dané priestory sú užívané pre školské účely, avšak nevyplýva z nich, že by vedeli, že tieto priestory užíva práve žalovaný a už vôbec nie v akom rozsahu. To, že žalobca nevenoval náležitú pozornosť pri hospodárení so svojím majetkom,
nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za vznik bezdôvodného obohatenia. Na druhej strane tieto okolnosti by mohli tým, čo by súd zohľadňoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak tento nárok vznikol žalobcovi. 47. Takisto dôvod na zbavenie zodpovednosti žalovaného za bezdôvodného obohatenie súd nevzhliadol ani v skutočnosti, že žalovaný preukázal, že žalobca uzavrel so Súkromnou združenou strednou školou (neskôr SSOŠP) dňa 31.12.2007 nájomné zmluvy na nájom nebytových priestorov v budove Nemocničná 2, kde bola výška nájmu niekoľko násobne vyššia ako v prípade nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 07.01.2009. V nájomnej zmluve z 07.01.2009 bolo nájomné dohodnuté na 402,- Eur ročne za výmeru 248,40 m2 a v nájomných zmluvách z 31.12.2007 na 6.450,- Sk mesačne, t.j. 77.400,- Sk ročne (2.569,21 Eur) za výmeru 30 m2 a na 20.486,- Sk mesačne, t.j. 245.832,- Sk ročne (8.160,13 Eur). V prípade zmluvy z 7.1.2009 bola výška nájmu 1,62 Eur/1m2/rok a v prípade zmlúv z 31.12.2017 bola výška nájmu 85,64 Eur/1m2/rok, resp. až 136,- Eur/1m2/rok. 48. Štatutárna zástupkyňa žalovaného k tomu uviedla, že výška nájmu nie je štandardná, bola pre školu nevýhodná, ale boli vtedy prostriedky, tak sa tak na tom dohodli a dali mestu na základe týchto zmlúv milión korún a mesto to malo kompenzovať tým, že nebudú meniť nájomnú zmluvu a dajú im priestory k užívaniu s tým, že to bude kompenzácia za to, čo zaplatili navyše (č.l. 147 spisu). 49. Z vykonaného dokazovania nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že cez takto „nadsadený“ nájom zaplatené sumy Súkromnou združenou strednou školou mali predstavovať kompenzáciu za budúci nezvýšený nájom, resp. nájom na iné ďalšie priestory. Ak by pritom bolo možné hovoriť o nejakej kompenzácii, tak stále to nič nemení na fakte, že aby bol daný právny dôvod na bezplatné užívanie priestorov musela by byť, s ohľadom na znenie § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, preukázaná existencia písomného právneho úkonu, ktorý by takýto dôvod zakladal. 50. Poskytnutie neobvykle vysokého nájmu nemôže tiež znamenať, že žalobca vykonáva žalobou svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože tento neobvykle vysoký nájom bol zaplatený na základe zmluvy, ktorú uzavrela SSOŠP a na realizáciu projektov, takže ho nefinancovala z vlastných zdrojov. Ak potom táto škola nepostupovala úplne v súlade s dobrými mravmi, nemôže sa dovolávať ich uplatnenia voči druhému zmluvnému partnerovi. 51. Uzavierajúc, že v konaní nebola preukázaná existencia právneho dôvodu na užívanie sporných priestorov, súd žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá je ekvivalentná nájomnému, ktoré bolo naposledy dohodnuté v nájomnej zmluve zo dňa 07.01.2009 uzavretej medzi žalobcom a SSOŠP v znení jeho dodatkov, pretože najlepšie vystihuje obvyklý nájom v danom mieste a danom čase, ako aj špecifické vlastnosti predmetu nájmu, keď v nájomnej zmluve vrátane jej dodatkov je uvedené, že nájom je dohodnutý vo výške zohľadňujúcej rekonštrukciu priestorov, ktoré vykonal žalovaný. Výška takto dohodnutého nájmu pritom ostala zachovaná až do skončenia nájomného vzťahu vo februári 2015, teda bola zachovaná počas celého obdobia, ktoré je predmetom konania. 52. Výška naposledy dohodnutého nájmu predstavovala 545,92 Eur ročne pri ploche nájmu 248,40 m2. Na jeden m2 potom pripadá po zaokrúhlení suma 2,20 Eur ročne, resp. 0,006027 Eur denne. Žalovaným užívaná plocha predstavovala 1.225,98 m2, avšak za 248,40 m 2 bol platený nájom SSOŠP. Žalovaný sa tak mohol obohatiť na úkor žalobcu len čo do plochy zodpovedajúcej rozdielu 1.225,98 m 2 a 248,40 m2, t.j. ohľadne 977,58 m2. Žalovaným obdobím je obdobie od 01.09.2013 do 09.02.2015, t.j. 527 dní. Na základe uvedeného výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 3.105,02 Eur (0,006027 Eur x 977,58 m2 x 527 dní). Žalobca však žiadal priznať sumu 3.103,78 Eur. 53. Keďže súd bol rozsahom žaloby viazaný, žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.103,78 Eur, aplikujúc ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. K sume 3.103,78 Eur priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 03.07.2015 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca, pretože preukázal, že žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia (vo výške 43.111,34 Eur) vyzval listom zo dňa 22.06.2015, ktorý žalovaný prevzal dňa 25.06.2015 (č.l. 39, 40 spisu), pričom vo výzve bola určená lehota na splnenie 7 dní od doručenia výzvy. Pri priznaní úroku z omeškania súd postupoval podľa ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 54. Z navrhnutých dôkazov súd nevykonal len dôkazy, ktoré predložil žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dva dni pred posledným pojednávaním (listinami z č.l. 369 až 372 však bolo dokazovanie vykonané už na pojednávaní dňa 16.05.2016 (č.l. 145 spisu). Takisto súd nevykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré žalovaný navrhol na poslednom pojednávaní. Dôvodom nevykonania dôkazov je skutočnosť, že tieto dôkazy mohol produkovať žalovaný už skôr, resp. súd nezistil žiadnu prekážku, pre ktorú to urobiť nemohol, nehovoriac o tom, že súd aplikoval koncentračnú zásadu. Dňa 09.09.2016 stranám uložil, aby dôkazy, ktoré žiadajú v konaní vykonať označili najneskôr do 30 dní (č.l. 242 p.v. spisu). Pokiaľ žalovaný uvádzal, že týmito ďalšími dôkazmi reagoval na dôkazy žalobcu, táto
skutočnosť ho neospravedlňuje, na viac v situácii, ak žalobca posledný dôkaz (ktorý označil v sudcovskej lehote) súdu predložil 13.02.2017, žalovaný naň reagoval písomným podaním zo dňa 03.03.2017, ale dôkazy, ktorý následne uviedol, v ňom neoznačil. 55. Vzhľadom na výsledok konania súd o trovách konania rozhodol nasledovne. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 47.575,66 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 47.575,66 Eur od 03.07.2015 do zaplatenia, ktorý úrok ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje 4.752,48 Eur. Spolu sa tak so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku žalobca domáhal zaplatenia sumy 52.328,14 Eur. Žalobcovi bola so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku priznaná suma 3.413,82 Eur (3.103,78 Eur + 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.103,78 Eur od 03.07.2015 do 23.06.2017). Pomer súm 52.328,14 Eur a 3.413,82 Eur predstavuje v percentuálnom vyjadrení 93,48% a 6,52% a rozdiel týchto súm 86,96%. V takomto rozsahu súd priznal právo na náhradu trov konania žalovanému, pretože údaj 93,48% zodpovedá procesnému neúspechu žalobcu (zamietnutie žaloby) a jeho zavineniu na zastavení konania. Žalobca zobral žalobu späť o zaplatenie sumy 13.310,07 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia, a to z dôvodu, ktorý žalovaný nezavinil. Rovnako žalovaný nijako nezavinil, že žalobca zobral žalobu následne späť ešte aj v časti o zaplatenie 1.189,12 Eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia. Zastavenie konania v časti o zaplatenie spolu sumy 14.499,19 Eur vrátane 5,05% úroku z omeškania ročne od 03.07.2015 do zaplatenia tak zavinil žalobca a právo na náhradu trov konania ohľadne tejto časti vzniklo podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému. V časti o zaplatenie sumy 29.972,69 Eur (33.076,47 Eur ako suma zostávajúca po späťvzatí - 3.103,78 Eur ako priznaná suma ) spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy od 03.07.2015 do zaplatenia súd žalobu zamietol a právo na náhradu trov konania tak vzniklo podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP žalovanému. O konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.
Dolný Kubín
dňa 23. júna 2017
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa