Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/699/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 211,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 11. mája 2016, č. k. 14C/319/2014-113, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 216,88 Eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 211,36 Eur od 21. 07. 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 211,36 eura titulom neuhradeného zostatku úveru, ktorý poskytol žalovanej jeho právny predchodca dňa 25. 07. 2007. Uvedený deň uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 663,87 eura (20.000 Sk) s konečnou splatnosťou úveru 20. 07. 2011, ktorý sa zaviazala splácať v 36 splátkach po 25,52 eura mesačne. Žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok z 28. 06. 2012. V tom čase dlh žalovanej dosahoval výšku 1.778,52 eura, z toho istinu 1.331,02 eura, úrok 12,20 eura, úrok z omeškania 435,30 eura. Žaloba sa domáhal zaplatenia 8. dlžných splátok splatných v období od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2011 spolu s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §§ 497, 499, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 54 ods. 1, 2, § 879j Občianskeho zákonníka, § 23a ods. 1, 2 číslo 634/1992 Zb. z. O ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 111 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že z prehľadu finančných operácií a zmluvy o postúpení pohľadávok mal preukázané, že žalovaná úver čerpala dňa 25. 07. 2008 a poslednú splátku úveru, aj keď nie v plnej výške, uhradila 04. 11. 2008. Nakoľko splátku splatnú v auguste od 2008 uhradila dňa 20. 08. 2008 sumou 40,50 Sk a 12. 09. 2008 sumou 755,50 Sk splátku splatnú v septembri 2008 uhradila v plnej výške 30. 09. 2008. Splátku splatnú v októbri 2008 už riadne neuhradila, keďže 20. 10. 2008 uhradila 70,50 Sk a 04. 11. 2008 sumu 398 Sk. Uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v októbri 2008 mal právny predchodca žalobcu možnosť zospoplatniť celý zvyšok úveru, keďže žalovaná splátku splatnú v októbri 2008 neuhradila riadne a včas. Z uvedeného dôvodu mal za to, že deň 21. 01. 2009 možno v zmysle § 101 považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda za deň začatia premlčacej doby, ktorá márne uplynula 20. 01. 2012, preto keď konanie vo veci začalo 25. 11. 2013 doručením žaloby, táto bola doručená po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. V závere poznamenal, že žalobca nárok uplatnil po viac ako 4 rokoch odkedy sa právo mohlo

vykonať prvý raz, pričom na premlčanie prihliadol s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech náhradu nepriznal, pretože si náhradu neuplatnila.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca domáhajúc sa zmeny rozsudku, vyhovenia žalobe a priznania náhrady trov konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Poukázal na to, že si uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od 20. 12. 2010 do konečnej splatnosti úveru, 20. 07. 2011. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mal povinnosť zospoplatniť neuhradením splátky splatnej v októbri 2008 celý úver a že od 21. 01. 2008 začala plynúť premlčacia lehota. Poukázal na ustanovenie § 103 OZ, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Dôvodil, že v prípade aplikácie ustanovení týkajúcich sa premlčacej doby plynula táto pre každú splátku samostatne odo dňa ich splatnosti. Namietal tiež aplikáciu Občianskeho zákonníka na súdenú vec dôvodiac tým, že ide o zmluvu úverovú, ktorá podlieha aplikácie Obchodného zákonníka, v ktorom prípade plynie štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011 sp. zn. 6MCdo/4/2012 z 27. 03. 2013, ktorý opätovne potvrdil správnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka a rozsudky Krajského súdu v Trnave. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nárok uplatnil včas a dôvodne, a preto žiadal žalobu zmeniť. K aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. dôvodil, že by bola retroaktivitou, ktorá je v právnom poriadku neprípustná. Poukázal na nález ÚS SR z 24. 05. 1995, ÚS 16/95, článok 125 ods. 1 písmeno a/ odsek 4 Ústavy SR a nález ÚS SR z 08. 03. 2011 III. ÚS 348/06, podľa ktorého zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej právnej sily je irelevantná, pretože dotknutý orgán verejnej moci uplatní zásadu ústavne komfortného výkladu a uplatňovania dotknutých noriem, a preto musí priamo aplikovať ústavnú normu alebo dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom predpise nižšej správnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou. Poukazoval na právnu úpravu platnú od 30. 04. 2014, ktorá umožňovala spotrebiteľom brániť sa vznesením námietky premlčania a prijatím zákona a právnej úpravy § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka, čo je neprípustné. Navyše, v danej veci si uplatnil nároky z 25. 11. 2013 a cit. ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01. 05. 2014.

3. Žalovaná k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodala.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 . Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

6. Predmetom konania je žaloba žalobcu podaná na súde prvej inštancie 25. 11. 2013, ktorou si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 211,36 eura s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 20. 07. 2011 vo výške 5,52 eura, ročného úroku z omeškania 9 % zo sumy 211,36 eura od 21. 07. 2011 do zaplatenia. Pohľadávku voči žalovanej nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 28. 06. 2012 uzatvorenou so Slovenskou sporiteľňou a.s. a vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej 25. 07. 2008. Predmetnou zmluvou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 663,87 eura, ktorý mala splácať v 36 splátkach po 25,52 eura mesačne, so splatnosťou prvej splátky 20. 08. 2008 a konečnou splatnosťou úveru 20. 07. 2011. Žalovaná úver riadne nesplácala a podanou žalobou si uplatnil zročné splátky splatné v období od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2011, t. j. 8 splátok v celkovej výške 211,36 eura. Súd prvej inštancie žalobu zamietol keď dospel k záveru, že žalobca mal povinnosť zospoplatniť úver

uplynutím troch mesiacov od neuhradenia poslednej splátky a prihliadnuc ex offo na premlčanie nároku konštatoval, že je premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť 21. 01. 2009 a uplynula 21. 01. 2012, preto žaloba podaná 25. 11. 2013 bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

7. Odvolací súd po prejednaní veci sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zospoplatniť celý zostatok dlhu uplynutím lehoty troch mesiacov od splatnosti poslednej neuhradenej splátky, t. j. októbra 2008, pokiaľ posledná splátka bola uhradená v septembri 2008. Zo spisu vyplýva, že v zmluve o splátkovom úvere bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá splatnosť prvej splátky 20. 08. 2008 konečná splatnosť úveru 20. 07. 2011. Splátky boli splatné v 36 splátkach mesačne. Podľa všeobecných obchodných podmienok, ktoré upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom a ktoré tvoria súčasť zmluvy, bod 7.6 upravuje prípady porušenia zmluvnej povinnosti zo strany klienta. Podľa bodu 7.6.1 písmeno a/ ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote určenej bankou, b/vypovedať zmluvu o úveru alebo od nej odstúpiť, c/započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta, d/ zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru a to až doby podľa vlastného uváženia banky. Z uvedených zmluvných dojednaní a ustanovení všeobecných obchodných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu zospoplatniť úver v lehote troch mesiacov od poslednej splátky úveru. Rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda vysvetlenie dôvodov, t. j. myšlienky a úvahy súdu a na ne nadväzujúce právne závery, ktoré vyústili do záveru o povinnosti žalobcu zospoplatniť úver pred dohodnutou splatnosťou s dôrazom na to, že zmluvné strany si dohodli iné sankcie pre porušenie zmluvných povinností. Treba totiž rozlišovať medzi možnosťou (právom) pohľadávku zospoplatniť a povinnosťou tak aj učiniť, t. j. medzi zachovaním dojednanej splatnosti úveru a predĺžením doby jeho splatnosti. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd preto zastáva názor, že zo žiadneho zmluvného ani zákonného dojednania pre žalobcu nevyplynula povinnosť zospoplatniť úver, a preto ani právne závery súdu prvej inštancie o počiatku plynutia premlčacej lehoty počnúc dňom 21. 01. 2009 nie sú správne.

8. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval zaplatenie splátok úveru splatných od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2011, t.j. do konečnej splatnosti úveru, ktorá bola dohodnutá v zmluve o splátkovom úvere dňom 25. 07. 2008. Žaloba bola podaná 25. 11. 2013, premlčacia doba začala plynúť 24. 11. 2010 a uplynula 24. 11. 2013; nároky uplatnené v tomto období nie sú premlčané. Z uvedeného dôvodu žalobcom uplatnené splátky úveru splatné v období od 20. 12. 2010 do 20. 07. 2011 boli uplatnené riadne a včas, v trojročnej premlčacej dobe.

9. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa aplikácie Obchodného zákonníka nie je dôvodná, pretože napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúce o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že na právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere je aj s poukazom na ustanovenie § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka potrebné aplikovať vždy prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01. 05. 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z toho vyplýva, že toto pravidlo pôsobí na všetky neskončené súdne konania, rovnako ako aj ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Z aplikácie oboch ustanovení (§ 54 ods. 1 a § 52 ods. 1 tak vyplýva trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka, z čoho potom vyplýva, že nároky žalobcu nie sú premlčané. Odvolací súd žalobcovi spolu s istinou 211,36 eura priznal aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 20. 07. 2011, kedy bol v omeškaní s úhradou splátok istiny spolu s úrokom z omeškania 9 % z uplatnenej istiny od 21. 07. 2011, keďže splatnosť poslednej splátky bola 20. 07. 2011 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol žalobca úspešný, preto mu priznal náhradu trov celého konania (prvoinštančného a odvolacieho) v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa má popri všetkých náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a aj iné podanie dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .