Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/74/2011

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcov: 1. K.. T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. X, V. X. K.. T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXXX/X, Q. proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody v sume 4.000 eur, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.3.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4000,- eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca zomrel v priebehu súdneho konania, súd uznesením zo dňa 23.3.2017 č.k. 4C/74/2011-275 rozhodol o pokračovaní konania s dedičmi pôvodného žalobcu.

3. Zároveň súd žalobcov v 1. a 2. rade vyzval, či trvajú na žalobe, ktorú podal ich právny predchodca.

4. Žalobca v 1. rade obratom podaním doručeným súdu dňa 12.4.2017 uviedol, že na podanej žalobe netrvá a žiada konanie zastaviť.

5. Žalovaný v 2. rade sa osobne dostavil na tunajší súd dňa 5.6.2017 a uviedol, že na podanej žalobe netrvá a berie žalobu v celom rozsahu späť.

6. Súd následne vyzval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania, či v prípade úspechu žiada priznať náhradu trov konania a nech sa vyjadrí k prípadnej aplikácii ustanovenia § 257 a nepriznaniu náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa v danej veci.

7. Žalovaný listom zo dňa 19.6.2017 uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania podľa § 145 ods. 1 CSP. Ďalej uviedol, že v zmysle práv a povinností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako správcu majetku štátu, vyplývajúcich so zákona č. 278/1993 Z. z., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako orgán konajúci v mene štátu v tomto konaní, trvá na uplatnenej náhrade trov konania vo výške 776,86 eur, vyčíslených listom zo dňa 23.07.2014. Zároveň zastáva názor, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd uznesením konanie zastavil, a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

9. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. V danej právnej veci žalobcovia zobrali žalobu späť v celom rozsahu, pričom žalovaný so späťvzatím súhlasil, súd preto konanie zastavil.

12. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Z procesného hľadiska žalobcovia zavinili, že konanie bolo zastavené tým, že zobrali žalobu v celom rozsahu späť. Žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania.

15. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

16. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

18. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 ) nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

19. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006).

20. V predmetnej veci súd žalovanému vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k použitiu ust. § 257 v súlade s rozsudkom ESĽP Čepek proti Českej republike a nálezmi Ústavného súdu ČR, Pl. ÚS 46/13 a sp.zn. I ÚS 1593/15. Žalovaný vo svojej reakcii vyslovil iba všeobecne hodnotiaci názor, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

21. Súd v danom prípade prihliadal najmä na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (Ústavný súd SR, I. ÚS 469/2013).

22. V danom prípad je nepochybné, že žalobcovia sa stali stranami sporu až po tom, čo pôvodný žalobca

- ich právny predchodca zomrel a súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami ako dedičmi pôvodného žalobcu. V tomto smere je teda zrejmé, že žalobcovia nevyvinuli žiadnu iniciatívu na začatie

konania a stranami sporu sa nestali na základe vlastnej vôle. Svoje právo disponovať žalobou následne po vyzvaní súdom využili v tom smere, že nežiadali pokračovať v konaní a vzali žalobu v celom rozsahu späť.

23. V súvislosti s hodnotením postoja žalobcov v konaní je preto súd povinný prihliadnuť na skutočnosť, že títo hneď pri prvom úkone, ktorým sa mohli vyjadriť vo veci samej, žiadali konanie zastaviť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia nenesú ani žiadnu vinu na vzniku trov žalovanému, nakoľko tieto trovy vznikli v čase, keď stranou sporu na strane žalobcu bol ich právny predchodca. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako neprimeraná tvrdosť voči žalobcom ( pozri aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, ktorá bola vo veci procesne plne úspešná.

24. Nakoľko pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka, súd prihliadol aj na pomery na strane žalovaného. Nakoľko ide v danom prípade o štát, je možné jednoznačne vyhodnotiť, že zníženie majetku žalovaného výnimočným nepriznaním náhrady trov v sume 776,86 eur, by nemohlo v žiadnom prípade ohroziť existenciu tohto subjektu. V majetkovej sfére žalovaného nedôjde k značnému úbytku a nepriznanie trov tejto strane v predmetnej veci bude mať zanedbateľný dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu. Na strane žalovaného tak neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mohla byť jeho majetková sféra výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.

25. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade s poukazom na § 257 nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.