Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: DO&DO CARGO s.r.o., so sídlom J. Derku 285/43 911 01 Trenčín, IČO: 44 331 070, právne zastúpeného JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, 831 03 Bratislava, IČO: 36 864 242, proti žalovanému: TRUCK servis BN, s.r.o., so sídlom J. Milca 786/6, 010 01 Žilina, IČO: 44 178 573, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom, so sídlom Nám. A. Hlinku 29/34-311, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 2.901,60 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.901,60 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.901,60 EUR od 25.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.6.2016, podanou na Okresnom súde Žilina elektronicky dňa 1.7.2016 bez zaručeného elektronického podpisu, doplnenou originálom dňa 4.7.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 2.901,60 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.901,60 EUR od 25.5.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal žalovanému ako odosielateľovi vykonať prepravu vecí (tovaru) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia), za čo sa žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu. V zmysle objednávky žalovaného a v súlade so zmluvou žalobca vykonal pre žalovaného prepravu tovaru v 12. a v 13. kalendárnom týždni roku 2016. Za vykonanie prepravy vystavil žalobca na ťarchu žalovaného Faktúru č. 2016-0019 zo dňa 4.4.2016, splatnú dňa 24.5.2016 na sumu 2.901,60 EUR. Žalovaný vykonanú prepravu nenamietal ani nerozporoval, faktúru si prevzal, jej prevzatie potvrdil na samotnej faktúre. Túto však v lehote jej splatnosti a ani do času podania žaloby žalobcovi neuhradil aj napriek tomu, že žalobca ho ústne aj písomne výzvou zo dňa 9.6.2016 vyzval na úhradu svojho dlhu. Výzvu si žalovaný prevzal dňa 14.6.2016.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 19Cb/181/2016 - 27 zo dňa 26.9.2016 v zmysle žaloby žalobcu, proti ktorému žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor. Žalobu považoval za nedôvodnú, nakoľko neeviduje žiadnu prepravu, ktorú mal v predmetnom období vykonať žalobca a ktorá mala byť účtovaná Faktúrou č. 2016-0019 zo dňa 4.4.2016, splatnou dňa 24.5.2016 v sume 2.901,60 EUR. Zdôraznil, že táto faktúra nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval skutočné objednanie prepravy a uskutočnenie plnenia zo strany žalobcu pre žalovaného. Tvrdil, že žalobca

v danom období v 12. kalendárnom týždni v roku 2016 (v dňoch od 21.03 do 24.03.2016) a 13. kalendárnom týždni (v dňoch od 29.3.2016 do 1.4.2016), nedisponoval platnou „Licenciou na dopravu“, žalobca v danom období nemá preukázateľne udelené platné povolenie na výkon vnútroštátnej dopravy, čo spochybňuje možnosť uskutočnenia plnenia a zároveň spochybňuje vecnú oprávnenosť podanej žaloby. Žalovaný ďalej namietal absenciu ďalších dokladov preukazujúcich existenciu uskutočnenia, vykonania prepravy žalobcom, a to samotnou absenciou bežných dokladov používaných v preprave. Žalobca v žalobe neuviedol ako dôkaz žiaden záznam o preprave veci, žiaden dokument CMR, žiadne dodacie listy, žiaden preukázateľný výkon vodiča dopravného prostriedku - zamestnanca žalobcu realizujúceho tieto prepravy. Aj na základe týchto absentujúcich listinných dôkazov, žalovaný spochybnil oprávnenosť uplatnenej pohľadávky v plnom rozsahu. Ďalšou neopomenuteľnou skutočnosťou je, že žalovaný ku dňu 3.11.2016 vo svojom účtovníctve voči žalobcovi vedie pohľadávku spolu vo výške 3.517,99 EUR z titulu dvoch nezaplatených faktúr, a to Faktúra č. 20160425 zo dňa 31.3.2016 vo výške 3.265,99 EUR a Faktúru č. 20160427 zo dňa 31.3.2016 vo výške 252,- EUR za riadne dodané a preukázateľné služby. Žalobca si svoj záväzok zaplatiť sumu vo výške 3517,99 EUR v prospech žalovaného do toho času nesplnil a to ani čiastočným plnením.

3. K podanému odporu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 5.12.2016. S tvrdeniami žalovaného v celom rozsahu nesúhlasil, považoval ich za účelové, zjavne nepravdivé, zavádzajúce, uskutočnené v snahe vyhnúť sa zo strany žalovaného plateniu odmeny za vykonanie prepráv a to dokonca napriek tomu, že žalovaný sám túto prepravu ďalej účtoval. K námietke neexistencie „Licencie na dopravu“ žalobca uviedol, že skutočnosť, či má alebo nemá zapísaný zodpovedajúci predmet podnikania je pre toto konanie irelevantná a to z dôvodu, že žalobca pre žalovaného prepravu uskutočnil, t. j. žalovaný obdržal plnenie, za ktoré je povinný zaplatiť. Je na zodpovednosti žalobcu, či na uvedenú činnosť mal alebo nemal oprávnenie, ak by aj oprávnením nedisponoval, táto skutočnosť nie je dôvodom na nezaplatenie za vykonanie prepráv. Tieto skutočnosti žalobca uviedol ako základnú argumentáciu k tejto námietke a poukázal na svoj výpis z obchodného registra, kde zápis potrebných predmetov podnikania figuruje, zároveň uvádza, že mu bola udelená licencia pre medzinárodnú prepravu tovaru, kde jedným zo základných predpokladov je existencia povolenia na výkon vnútroštátnej dopravy s tým, že prepravy je možné uskutočniť napríklad aj v subdodávke. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neuskutočnenia prepravy, túto rozporuje, prepravy boli z jeho strany reálne vykonané, čo preukazuje viacero skutočností, ktoré žalovaný uskutočnil v aktuálnom čase a nie až následne v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovaný Faktúru č. 2016-0019, ktorou boli prepravy vyúčtované prevzal bez námietok, čo potvrdil svojím podpisom a pečiatkou. Ak by neboli prepravy reálne vykonané, nie je dôvod na prevzatie faktúry, ktorou sa vyúčtováva plnenie, ktoré nebolo realizované. Logickým v takomto prípade je postup, kedy je ihneď faktúra zo strany osoby, na ktorej ťarchu bola vystavená, rozporovaná, t. j. má zaplatiť niečo, čo sa nezrealizovalo. V aktuálnom čase však žalovaný voči faktúre nič nenamietal, prevzal ju bez akýchkoľvek námietok, ktoré vznáša až následne, čo jasne dosvedčuje ich účelovosť. Naviac žalovaný žalobcom uskutočnené prepravy vyúčtoval tretej osobe, pre ktorú boli prepravy vykonávané - spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom Orechová 2/B, Trebatice, IČO: 00 613 142, ktoré faktúry na vyúčtovanie niektorých prepráv žalobca doložil s tým, že spoločnosť Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach v rámci obchodného tajomstva zatajila na faktúre sumu. Táto skutočnosť jasne dokazuje zavádzanie zo strany žalovaného. Ako ďalší dôkaz o vykonaní prepravy žalobca predložil list žalovaného zo dňa 14.6.2016 - Námietka voči výzve na úhradu dlžnej sumy ako reakcia žalovaného na výzvu žalobcu na zaplatenie zo dňa 9.6.2016, v ktorom žalovaný jasne uznáva svoj dlh. Z neho je zrejmé, že žalovaný ešte dňa 14.6.2016 uznával povinnosť úhrady faktúry, keďže však mal za to, že existujú vzájomné pohľadávky vyplývajúce z ďalšieho plnenia (nesúvisiaceho s vykonaním prepráv, ale vyplývajúce z ďalších vzájomných vzťahov), tak túto neuhradil. Vôbec nenamietal nevykonanie prepravy zo strany žalobcu, čo by malo byť základnou námietkou ak niekto obdrží faktúru za činnosti, ktoré neboli v jeho prospech vykonané. Z listu jasne vyplýva, že si je plne vedomý povinnosti úhrady faktúry, z čoho je potrebné vyvodiť, že tento svoj dlh voči žalobcovi uznáva. Podľa názoru žalobcu z právnej teórie vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby bolo v akte uznania použité slovo „uznanie“, pokiaľ zo znenia tohto úkonu je zrejmé, že dlžník vyjadruje uznanie svojho záväzku. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom rozporoval námietku o nevykonaní prepráv, že v konaní preukázal vykonanie prepráv dostatočným spôsobom aj v nadväznosti na uznanie záväzku zo strany žalovaného. Čo sa týka vyúčtovania sumy vo výške 3.517,99 EUR z faktúr č. 20160425 a č. 20160427 žalobca nerozumel tejto námietke, pretože tieto faktúry boli z jeho strany uhradené, čo potvrdzuje Príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.3.2016. Je zrejmé, že táto námietka je nepravdivá, ak si úhradu žalovaný nezaúčtoval, toto

nie je zodpovednosťou žalobcu, ktorý však predmetné faktúry riadne uhradil a teda nie je možné sa ich úhrady opätovne domáhať.

4. Žalobca v priebehu konania tak, ako uvádzal vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 5.12.2016, doložil na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy, faktúry vystavené žalovaným na ťarchu obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach, ktoré podľa neho preukazujú nepravdivosť námietky žalovaného spočívajúcej v tvrdenom reálnom nevykonaní prepráv. Žalovaný sám prepravy ako vykonané vyúčtoval doloženými faktúrami a teda je zrejmé, že tieto boli vykonané (v opačnom prípade nie je dôvod, aby žalovaný faktúry vystavil a prijal platby za vykonanie prepráv od obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach). Ďalej žalobca predložil zoznam faktúr v dotknutom období, ktoré boli na ťarchu obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach, vystavené žalovaným za vykonanie predmetných prepráv vozidlom žalobcu EČV: E.-XXXEU, ktorý bol zaslaný na vyžiadanie z tejto obchodnej spoločnosti. V zozname sú uvedené aj faktúry už doložené v spisovom materiály, čísla objednávok a čísla faktúr sa zhodujú s číslami uvedenými v objednávkach na vykonanie prepravy zo strany žalovaného.

5. Spolu s podaním zo dňa 24.5.2017, žalobca doložil ďalšie listinné dôkazy, a to ďalšie faktúry vystavené zo strany žalovaného na ťarchu obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach, ktoré podľa jeho vyjadrenia taktiež preukazujú nepravdivosť námietky o nevykonaní prepráv. Žalobca v tomto podaní tiež špecifikoval k jednotlivým objednaným prepravám jednotlivé faktúry predložené v tomto konaní a uviedol, že na všetkých faktúrach je uvedené vykonanie prepravy vozidlom EČV: E.- XXXEU, t. j. vozidlom vo vlastníctve žalobcu, čo jasne preukazuje, že prepravy vykonal žalobca. Zároveň poukázal na skutočnosť, že Faktúra č. 2016-0019, ktorej zaplatenia sa domáha, je faktúra vystavená s DPH, ktorú je potrebné zahrnúť do kontrolných výkazov DPH (čo žalobca urobil) a žalovaný ako platca DPH si u nej uplatnil nárok na odpočet DPH (keďže faktúru v aktuálnom čase nevrátil), čo rovnako svedčí o tom, že faktúru uznal.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisového materiálu sp. zn. 19Cb 181/2016, z neho najmä: Objednávkou zo dňa 31.3.2016 spolu s prílohou, Objednávkou zo dňa 1.4.2016 spolu s prílohou, Faktúrou č. 2016-0019 zo dňa 4.4.2016, Výzvou na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.901,60 EUR s príslušenstvom zo dňa 9.6.2016, Podaním zo dňa 14.6.2016, označeným ako „Námietka voči Výzve na úhradu dlžnej sumy“, Faktúrou č. 20160382 zo dňa 22.3.2016, Faktúrou č. 20160383 zo dňa 22.3.2016, Faktúrou č. 20160395 zo dňa 29.3.2016, Faktúrou č. 20160396 zo dňa 29.3.2016, Faktúrou č. 20160397 zo dňa 29.3.2016, Faktúrou č. 20163098 zo dňa 29.3.2016, Faktúrou č. 20160413 zo dňa 30.3.2016, Faktúrou č. 20160414 zo dňa 30.3.2016, Faktúrou č. 20160422 zo dňa 31.3.2016, Faktúrou č. 20160423 zo dňa 31.3.2016, Faktúrou č. 20160432 zo dňa 4.4.2016, Faktúrou č. 20160433 zo dňa 4.4.2016, Faktúrou č. 20160434 zo dňa 4.4.2016, Faktúrou č. 20160456 zo dňa 5.4.2016, Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31.3.2016.

7. Podľa Článku 8 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 180 CSP: Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

11. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 192 CSP: Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

15. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka: S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

16. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

17. Podľa § 610 Obchodného zákonníka: Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

18. Podľa § 621 Obchodného zákonníka: Dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

19. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

20. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje v konaní právo na zaplatenie istiny vo výške 2.901,60 EUR s príslušenstvom mal vzniknúť na základe ústne uzatvorenej zmluvy o preprave veci podľa § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný primárne založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca nepreukázal vznik takejto zmluvy a v konečnom dôsledku ani realizáciu samotných prepráv pre žalovaného s tým, že prepravné výkony ako také, vykonával samotný žalovaný za súčinnosti jeho vlastného zamestnanca. Žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku predložil mailové Objednávky žalovaného vrátane príloh (špecifikácií, ktoré boli opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného), datované ku dňu 31.3.2016 a ku dňu 1.4.2016, z ktorých vyplýva objednanie si prepravy tovarov dopravným prostriedkom žalobcu EČV: E.-XXXEU, v termínoch, na trasách, s označením prijímateľa prepravovaného tovaru (Rhenus), vodiča a v cene za jednotlivé prepravné výkony podľa priložených špecifikácií (tabuliek):

12. kalendárny týždeň roku 2016: dňa 21.3.2016 trasa 3 x Vestenice - Trebatice, trasa Trebatice - Malacky, trasa Bratislava - Nováky, dňa 22.3.2016 trasa Ilava - Malacky, dňa 23.3.2016 trasa Malacky

- Vráble - Zvolen, dňa 24.3.2016 trasa Zvolen - Vlkanová - Malacky, v celkovej výške 1.096,- EUR za prepravy uskutočnené v daný týždeň, 13. kalendárny týždeň roku 2016: dňa 29.3.2016 trasa 2 x Bánovce nad Bebravou - 2 x Trenčín - Trebatice, trasa Trebatice Malacky, dňa 30.3.2016 trasa Bratislava - Trebatice - Nováky, trasa Nováky

- 2 x Kočovce - Trebatice, dňa 31.3.2016 trasa Vestenice - Malacky, trasa Poriadie - Malacky, dňa 1.4.2016 trasa Bratislava - Lozorno - Poriadie, trasa Trebatice - Vestenice, v celkovej výške 1.322,- EUR za prepravy uskutočnené v daný týždeň. Nakoľko však predmetné objednávky boli datované po realizácii prepráv, tieto žalovaný považoval nie za objednávky, ale len za určitý súpis prepráv. Súd je však rovnako ako žalobca toho názoru, že aj napriek ich vystaveniu časovo následne po tomto dátume, je možné ich považovať za určité dotvrdenie o uzatvorení ústnej zmluvy o preprave veci, pričom však v tomto konaní je smerodajné preukázanie realizácie prepravných výkonov zo strany žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti v konaní predložil Faktúru č. 2016-0019, zo dňa 4.4.2016, splatnú dňa 24.5.2016, za vykonanie prepravy za 12. a 13. kalendárny týždeň, motorovým vozidlom EČV: E.- XXXEU, vystavenú na žalovaného, v celkovej výške 2.901,60 EUR vrátane DPH, ktorá faktúra je na svojej dolnej strane opatrená pečiatkou a podpisom žalobcu ako vystaviteľa faktúry a rovnako pečiatkou a podpisom žalovaného ako príjemcu faktúry. Ďalšie listinné dôkazy zabezpečené žalovaným od tretej osoby, ktorej mali byť prepravné výkony (v rámci tzv. subdodávky) ako konečnému subjektu určené, a to zoznam faktúr a Faktúra č. 20160382 zo dňa 22.3.2016, Faktúra č. 20160383 zo dňa 22.3.2016, Faktúra č. 20160395 zo dňa 29.3.2016, Faktúra č. 20160396 zo dňa 29.3.2016, Faktúra č. 20160397 zo dňa 29.3.2016, Faktúra č. 20163098 zo dňa 29.3.2016, Faktúra č. 20160413 zo dňa 30.3.2016, Faktúra č. 20160414 zo dňa 30.3.2016, Faktúra č. 20160422 zo dňa 31.3.2016, Faktúra č. 20160423 zo dňa 31.3.2016, Faktúra č. 20160432 zo dňa 4.4.2016, Faktúra č. 20160433 zo dňa 4.4.2016, Faktúra č. 20160434 zo dňa 4.4.2016, Faktúra č. 20160456 zo dňa 5.4.2016, preukazujú práve tú skutočnosť, že žalovaný žalobcom uskutočnené prepravné výkony následne (približne v termínoch uskutočňovania jednotlivých prepráv) vyúčtoval tejto tretej osobe, t. j. obchodnej spoločnosti Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom Orechová 2/B, 922 10 Trebatice, IČO: 00 613 142. Z obsahu faktúr je tiež možné zistiť jednotlivé trasy prepravy, ktoré sa zhodujú s trasami špecifikovanými žalobcom v podanej žalobe a v prílohách objednávok, ako aj evidenčné číslo motorového vozidla E.-XXXEU, ktorým mali byť prepravné výkony uskutočnené, pričom sa jedná práve o vozidlo žalobcu. Zo zabezpečeného zoznamu vyplývajú čísla vyššie uvedených faktúr a tiež čísla objednávok, ktoré sa zhodujú práve s číslami uvedenými v objednávkach žalovaného na vykonanie prepravy. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania doložil originály faktúr č. 20160395 zo dňa 29.3.2016, č. 20160398 zo dňa 29.3.2016, č. 20160422 zo dňa 31.3.2016, č. 20160434 zo dňa 4.4.2016 spolu s prílohami a tvrdil, že žalobca predložil súdu len „holé“ faktúry bez ich príloh, pričom tieto sa vzťahujú k inému právnemu vzťahu medzi žalovaným a tretím subjektom (obchodnou spoločnosťou Rhenus Logistic, s.r.o., so sídlom v Trebaticiach), súd opätovne poukazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia ohľadom týchto faktúr a dodáva, že aj v ich prílohách, predložených žalovaným, je uvedené stále to isté motorové vozidlo žalobcu EČV: E.-XXXEU. Obranu žalovaného o vykonaní prepráv vo vlastnej réžii súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že ani žiadne ďalšie jeho tvrdenia a dôkazy ním v tejto súvislosti produkované (napríklad rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 23.9.2015 o udelení povolenia na výkon povolenia prevádzkovateľa nákladnej dopravy s počtom vozidiel 4 subjektu žalovaného, potvrdenia o vrátení platby zo dňa 1.4.2016, Zmluva o poskytnutí Palubnej jednotky v Režime predplatného mýta zo dňa 1.4.2016), primárne neboli zohľadnené, nakoľko boli predložené žalovaným po naplnení sudcovskej koncentrácie v zmysle § 153 CSP, pričom žalovaný netvrdil ani nepreukazoval, že nebolo v jeho moci tieto predložiť skôr. Takéto dôkazy vo svojej podstate nie sú ani spôsobilé akýmkoľvek spôsobom spochybniť nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní. Súd zároveň dáva do pozornosti podanie žalovaného nachádzajúce sa na č. l. 50 spisu, adresované žalobcovi ako reakcia na výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.901,60 EUR s príslušenstvom, v ktorom žalovaný uvádza, že si je plne vedomý povinnosti úhrady Faktúry č. 2016-0019 za vykonanú prepravu v 12. a v 13. týždni, splatnú dňa 24.5.2016. Súd sa v danom prípade stotožnil s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 5.12.2016 a toto podanie vyhodnotil ako tzv. platný uznávací prejav v súlade s ustanovením § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý má písomnú formu, spĺňa požiadavku riadnej identifikácie tak za dlžníka (žalovaného), ako aj za veriteľa (žalobcu) a požiadavku riadnej identifikácie záväzku, ktorý žalovaný v celom rozsahu uznal, čo potvrdil svojou pečiatkou a podpisom konajúcej osoby. Vzhľadom k tomu, že došlo k platnému uznaniu záväzku, predpokladá sa, že v takomto uznanom rozsahu záväzok žalovaného v čase uznania trval. Za situácie platného uznania záväzku, je potom nutné konštatovať, že žalobca

uniesol ohľadom tejto skutočnosti (trvania záväzku v čase uznania), ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno. Preto bolo na žalovanom ak takúto skutočnosť svojimi negatívnymi tvrdeniami poprel, aby túto vyvrátil preukázaním jej opaku.

22. Skutkový stav tak, ako bol opísaný v predchádzajúcich častiach rozsudku, mal súd preukázaný z tvrdení žalobcu a ním produkovaných dôkazov. Bolo nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, kde žalobca prijal žalovaného návrh na uzatvorenie zmluvy konkludentným úkonom v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka a to prevzatím zásielok na prepravu, čím teda došlo k uzatvoreniu Zmluvy o preprave veci v zmysle § 610 Obchodného zákonníka. Obsahom takéhoto vzťahu je jednak záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia) a jednak záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi dohodnutú odplatu (prepravné). Žalobca si svoje zmluvné povinnosti splnil riadne a včas, vykonal pre žalovaného objednanú prepravu, vyfakturovanú Faktúrou č. 2016-0019, zo dňa 4.4.2016, splatnou dňa 24.5.2016. Žalovaný si však riadne a včas svoju povinnosť zaplatiť prepravné nesplnil, čím porušil dohodnuté podmienky, preto súd žalobe v časti uplatnenej istiny vo výške 2.901,60 EUR vyhovel. Ako bolo súdom konštatované, žalovaný nepreukázal opak v rámci uplatneného nároku žalobcu, neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. Za irelevantnú považoval súd tiež námietku žalovaného týkajúcu evidencie pohľadávky vo svojom účtovníctve voči žalobcovi, za riadne dodané služby, vyfakturované Faktúrou č. 20160425 zo dňa 31.3.2016, vo výške 3.265,99 EUR a Faktúrou č. 20160427 zo dňa 31.3.2016, vo výške 252,- EUR. Žalovaný takýto nárok voči žalobcovi žiadnym spôsobom nepreukázal a v konečnom dôsledku si ho ani žiadnym procesne relevantným spôsobom (napríklad vzájomnou žalobou, či kompenzáciou) neuplatnil. Naopak sám žalobca zabezpečil súdu listinný dôkaz - Príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.3.2016, z ktorého jasne vyplýva úhrada sumy vo výške 3.517,99 EUR žalobcom žalovanému, za Faktúry č. 20160425 a č. 20160427, z ktorého dôvodu v nadväznosti na túto námietku je súd toho názoru, že išlo len o ďalšie obštrukčné správanie sa žalovaného s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. V návrhovom konaní, pri uplatňovaní si svojich práv, strana sporu predsa nemôže zostať pasívnou, preto bolo na žalovanom, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť, uniesol v konaní dôkazné bremeno na preukázanie svojho (proti)nároku a dôvodnosti svojej obrany, ktoré ho zaťažovalo. Preto súd vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal akékoľvek pochybnosti.

23. Žalobca v konaní okrem istiny požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry až do dňa jej zaplatenia. Žalobca tým, že vystavil faktúru, prejavil jednoznačným spôsobom vôľu, aby mu žalovaný dohodnutú cenu na podklade faktúry a v lehote jej splatnosti uhradil. Dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry, t. j. dňom 25.5.2016, sa tak žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku a vznikla mu povinnosť platiť v zmysle § 369 ods. 1 úroky z omeškania, ktoré aj boli žalobcovi v uplatnenej výške súdom priznané.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).