Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Cb-184-2013.pdf
PDF · 107.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: ÚSTAV TURIZMU, s.r.o., so sídlom Odborárske námestie 3, 812 07 Bratislava, IČO: 35 682 396, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Margita Hrivňáková & partners s.r.o., so sídlom Májkova 3, P.O.Box 76, 820 05 Bratislava, IČO: 36 855 545, proti žalovanému: COVERA s.r.o., so sídlom ul. sv. Martina 285, 013 06 Terchová, IČO: 31 607 594, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hagara- Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 13.277,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7,25% ročne zo sumy 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.
Slovenská republika m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 18.06.2013 domáhal voči v návrhu označenému žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 13.277,57 eur spolu s úrokom vo výške 7,25% ročne počítaným zo sumy 13.277,57 eur od 11.03.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ poskytol v zmysle Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.03.2006 dlžníkovi, t. j. žalovanému pôžičku vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 €) poukázaním sumy na účet dlžníka uvedený v zmluve dňa 10.03.2006, pričom sa účastníci dohodli na úrokovej sadzbe z pôžičky vo výške 7,25% ročne. Dlžník sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátiť navýšené o dohodnutý úrok 7,25% ročne z požičanej sumy v lehote maximálne do 14.03.2007. Dlžník v dohodnutom termíne pôžičku nevrátil a účastníci sa dohodli za rovnakých podmienok na predĺžení splatenia pôžičky do 31.08.2008 s možnosťou predčasného splatenia pôžičky, a to dodatkom č. 1 zo dňa 14.03.2007. Následne bol termín splatenia pôžičky prolongovaný ďalšími dodatkami č. 2 zo dňa 01.09.2008, dodatkom č. 3 zo dňa 01.01.2009, dodatkom č. 4 zo dňa 01.07.2009 a naposledy dodatkom č. 5 zo dňa 01.01.2010. Žalovaný ku dňu podania žaloby svoj záväzok nesplnil, pričom je v omeškaní s úhradou pohľadávky viac ako 30 dní po lehote splatnosti. S poukazom na omeškanie žalovaného žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny spolu s dohodnutým úrokom a úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 01.01.2011 do zaplatenia.
2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.03.2006, prehľad obvyklých úrokových sadzieb, výpis z účtu žalobcu zo dňa 10.03.2006, dodatky č. 1 - 5 k zmluve o pôžičke, výzvu na úhradu pohľadávky - pokus o zmier zo dňa 10.05.2013, predžalobnú výzvu zo dňa 04.06.2013.
3. V zmysle žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č. k. 11Rob 280/2013-32 zo dňa 23.08.2013 v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu.
4. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal proti vyššie označenému platobnému rozkazu žalovaný odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu zo zákona. Žalovaný podaný odpor odôvodnil tým, že žalovaný neeviduje v účtovníctve žiadnu pohľadávku voči žalobcovi. Absencia tohto záväzku je vzhľadom na účtovníctvo žalovaného nespochybniteľná a dokazuje ju aj fakt, že žalobca nebol od roku 2006 v kontakte so žalovaným a najmä po zmenách v štruktúre spoločnosti po roku 2010, kedy musel konateľ IK. odstúpiť z funkcie, pretože spoločnosť svojim vedením priviedol do zlej finančnej situácie. Od roku 2010 nebol zo strany žalobcu predložený návrh na odsúhlasenie záväzkov žalovanému, a preto žalobu žalovaný považuje za nedôvodnú.
5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 10Cb 184/2013-117 zo dňa 05.12.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.277,57 eur spolu s úrokom dohodnutým v zmluve, s úrokom z omeškania a trovami konania na základe zistenia, že zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 08.03.2006 žalobca ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v sume 400.000,- Sk s tým, že uvedená suma bude poukázaná na bežný účet alebo do pokladne dlžníka najneskôr do 14.03.2006, pričom žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnutú pôžičku na dobu určitú žalobcovi vrátiť s možnosťou predčasného splatenia celej čiastky pri dohodnutej úrokovej sadzbe 7,25% ročne. Žalobca vykonal úhradu v prospech žalovaného v sume 400.000,- Sk dňa 10.03.2006 a následne dodatkami č. 1 až 5 zmluvné strany predĺžili dobu splatnosti pôžičky naposledy dodatkom č. 5 zo dňa 01.01.2010 na dobu maximálne do 31.12.2010. Napriek žalovaným predloženému dôkazu - výdavkovému pokladničnému dokladu s označením č. B. zo dňa 31.12.2006 na sumu 400.000,- Sk (č.l. 109), ktorý obsahoval označenie „vrátenie pôžičky“ bez toho, že by z obsahu takejto listiny vyplývalo, kto finančné prostriedky za žalovaného zaplatil a komu a za akých okolností boli tieto finančné prostriedky odovzdané, s prihliadnutím na zmenu procesnej obrany žalovaného v priebehu konania, súd vo väzbe na obsah citovaného zákonného ustanovenia § 261 ods. 1, 5, 6 Obchodného zákonníka a § 657, § 658 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke vyhodnotil procesnú obranu žalovaného pri zmenenom spôsobe obrany ako tendenčnú a žalobe vyhovel. Žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom externej účtovníčky žalovaného k otázke údajného vrátenia finančných prostriedkov, súd zamietol, a to z dôvodu riadneho nesplnenia povinnosti si tvrdenia, na ktorú sa viaže dôkazná povinnosť procesných strán, čo bolo zo strany žalovaného namietnuté v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zo spôsobu obrany žalovaného od začatia konania, keď v podanom odpore žalovaný primárne namietol neexistenciu zmluvy o pôžičke, a neskôr zmenil svoju obranu tvrdením o vykonanej úhrade bez konkretizácie okolností vrátenia pôžičky príp. okolností, na základe akých žalovaný pri zmenenej procesnej obrane tieto skutočnosti zistil, a ktoré prezentoval na pojednávaní výlučne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu , súd návrh žalovaného na vykonanie výsluchu svedkyne zamietol.
6. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 13Cob/79/2015 zo dňa 16.09.2015 odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie s odôvodnením, že nevykonaním dôkazov navrhnutých žalovaným je rozhodnutie okresného súdu predčasné. Odvolací súd uviedol, že s prihliadnutím na charakter zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu, ktorý vyžaduje reálne poskytnutie pôžičky a potom aj jej vrátenie, mali byť na obranu žalovaného o vrátení pôžičky vykonané žalovaným označené dôkazy, ktoré smerujú k preukázaniu tvrdenia žalovaného o vrátení pôžičky žalobcovi, a preto ak žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že o okolnostiach vrátení pôžičky nemá vedomosť, napriek primárnej povinnosti tvrdenia a z nej vyplývajúcej povinnosti dôkaznej bol záver okresného súdu predčasný. Odvolací súd uložil okresnému súdu vykonať žalovaným označené dôkazy, ktorými žalovaný mieni preukazovať svoju obranu o vrátení pôžičky žalobcovi.
7. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie prečítaním listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2016 podpísaného vtedajším konateľom dlžníka pánom Bardiovským a podpisom žalobcu. Právny zástupca žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 12.02.2016 uviedol, že v čase vrátenia pôžičky žalovaný disponoval finančnými prostriedkami v dostatočnej hodnote na splnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Súčasne navrhol výsluch svedkov H. a H., externej účtovníčky žalovaného na preukázanie spornej skutočnosti vrátenia pôžičky žalobcovi.
8. Žalobca zotrvával na uplatnenom nároku s tvrdením, že k vráteniu pôžičky žalovaným žalobcovi nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na obsah žalovaným predloženého listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu, ktorý napriek skutočnosti, že mal byť vystavený už v roku 2006, obsahuje údaj o konverznom kurze, ktorý v čase údajného vystavenia výdavkového dokladu ešte nemohol byť známy. Konateľ žalobcu jednoznačne poprel pravosť podpisu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad predložený žalovaným, a ktorý by mal byť opatrený podpisom žalobcu, konajúceho H.. Uviedol, že výdavkový pokladničný doklad nezohľadňuje medzi zmluvnými stranami dohodnuté úroky a ďalej skutočnosť, že hodnota konverzného kurzu bola všeobecne známa až od dátumu 08.07.2008.
9. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 261 ods. 1, 5, 6 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom k okamihu uzavretia zmluvy, t.j. k 08.03.2006, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
13. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Za nespornú skutočnosť medzi stranami súd považuje uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.03.2006, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 400.000,- Sk, t. j. 13.277,57 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal na základe dodatkov k zmluve vrátiť žalobcovi najneskôr do 31.12.2010 spolu s úrokom vo výške 7,25% ročne z požičanej sumy.
17. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v tvrdení o zániku žalovanej pohľadávky jej zaplatením a to dňa 31.12.2006.
18. Súd vykonal dokazovanie prečítaním Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.03.2006 v znení dodatkov č. 1 až 5, posledným dodatkom zo dňa 01.01.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31.12.2006, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov H. a H. a znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca z odboru Písmoznalectvo č. XA/XXXX V. zo dňa 17.02.2017.
19. Na preukázanie vrátenia pôžičky žalovaným žalovaný označil ako dôkaz výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, ktorý mal za žalovaného opatriť podpisom vtedajší konateľ spoločnosti H. a výsluchy svedkov H. a H.. Výsluchom svedka X. súd zistil, že podpis, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, nie je podpisom konateľa žalovaného H., pričom výpoveď tohto svedka je súladná so závermi znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca V., ktorá v závere znaleckého posudku k pravosti podpisu tohto svedka na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006 uviedla, že H. od ktorého boli predložené porovnávacie materiály, pravdepodobne nevyhotovil sporný podpis obsiahnutý v časti „vyhotovil“ na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006. Výpoveď žalobcu, ktorou spochybnil pravosť a pravdivosť listiny zo dňa 31.12.2006, je súladná so závermi znaleckého posudku, keď súdom ustanovený znalec v rámci posúdenia pravosti podpisu H., konateľa žalobcu na listine - výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 31.12.2006 znejúceho na sumu 400.000,- Sk, vylúčil pravosť podpisu H. v časti „podpis príjemcu“ na výdavkovom pokladničnom doklade.
20. Svedkyňa H., ktorej výsluch žalovaný na preukázanie zásadnej spornej skutočnosti v konaní navrhol, tvrdenie žalovaného nepreukázala. Svedkyňa uviedla, že účtovníctvo žalovaného nevykonávala, pričom do jej kompetencie patrili kontakty s úradmi ako daňový úrad, sociálna poisťovňa a pod. Svedkyňa bola pracovníčkou firmy, ktorá spracovávala účtovníctvo pre žalovaného, pričom úlohou svedkyne bolo zhromažďovanie podkladov pre spracovanie do účtovníctva, ktoré odovzdávala následne kompetentným osobám.
21. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia k záverom znaleckého posudku zo dňa 04.03.2017 uviedol, že listiny predložené žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 05.12.2014 pod názvom „výdavkový pokladničný doklad č. B. zo dňa 31.12.2006“ a na pojednávaní dňa 12.02.2016 pod názvom „výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006“ opatrený akoby podpismi H. a H. prilepením spojený s listinou - výdavkový pokladničný doklad č. B. zo dňa 31.12.2006, ktoré mali preukazovať zánik záväzku žalovaného, sú účelovo dodatočne vyhotovené - sfalšované. Tieto závery žalobca spája s obsahom iných vykonaných dôkazov, a to dodatkami k zmluve o pôžičke zo dňa 08.03.2006, ktorými bola splatnosť pôžičky po dátume 31.12.2006, teda po údajnom splatení niekoľkokrát predlžovaná, a to prostredníctvom piatich dodatkov k Zmluve o pôžičke, a to dňa 31.08.2008, 31.12.2008, 31.12.2008, 30.06.2009 a 30.12.2009. Ak by už pôžička bola splatená, bolo by nelogické, aby žalovaný, teda dlžník 5krát po sebe ešte predlžoval jej splatnosť v poslednom prípade až tri roky po jej údajnom zaplatení. Žalobca poukázal na nekonzistentnú obranu a rozdiely v skutkových tvrdeniach žalovaného v rámci procesnej obrany počas celého konania, keď primárne žalovaný namietol neexistenciu záväzku voči žalobcovi a neskôr svoju obranu založil na tvrdení o vrátení pôžičky. Žalobca uviedol opakovane tvrdenie, že pôžička poskytnutá žalovanému nebola žalovaným nikdy žalobcovi vrátená, čo preukazujú aj závery znaleckého posudku zo dňa 17.02.2017. Konateľ žalobcu H. výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006 nikdy v minulosti nevidel, tento nepodpísal a finančné prostriedky vo výške 13.277,57 eur nikdy od H. ani od inej osoby zastupujúcej žalovaného neprevzal. Dňa 31.12.2006 sa žalobca s H. ani s inou osobou vystupujúcou v mene žalovaného nestretol, na Silvestra nikdy nebol v Terchovej a ani v práci a nikdy neprevzal obnos 400.000,- Sk v hotovosti v daný deň. Žalobca opätovne poukázal na obsah žalovaným predloženej listiny a údaj o konverznom kurze, ktorý bol stanovený rozhodnutím ministrov financií krajín Európskej únie až dňa 08.07.2008, a je preto nemožné, aby uvedený prepočet bol na doklade vystavenom už dňa 31.12.2006, keďže v tom čase ešte konverzný kurz nebol pevne stanovený, a teda nebol známy. Na listine predloženej žalovaným (č.l. 184) je v spodnom riadku označenie výrobcu formulárovej listiny KROS, a.s., pričom spoločnosť KROS, a.s. vznikla až dňa 01.01.2007, čiže v čase údajného vrátenia pôžičky dňa 31.12.2006 existoval výrobca programu Omega ešte v právnej forme spoločnosti s ručením obmedzeným ako KROS s.r.o.. Listinný dôkaz predložený žalovaným dňa 12.02.2016 ako doklad z počítača obsahuje iné daňové identifikačné číslo v porovnaní so skorším predloženým dokladom, ktoré je v neštandardnom
formáte a patrí žalobcovi neznámej spoločnosti (doklad predložený dňa 05.12.2014 obsahuje daňové identifikačné číslo XXXXXXXXXX, ktoré patrí dlžníkovi COVERA s.r.o.). Žalobca ďalej poukazuje na ďalšie nezrovnalosti listiny predloženej žalovaným a v listine absentujúci dohodnutý úrok vo výške 7,25% zo sumy pôžičky od 11.03.2006, čím dokazuje nepravdivosť tvrdení žalovaného o vrátení pôžičky. Žalobca uvádza, že spochybnené listinné dôkazy žalovaného nezodpovedajú ani stavu účtovníctva žalovaného z daného obdobia, nakoľko zostatok v pokladni žalovaného ku dňu 31.12.2006 podľa predloženého dôkazu - pokladničnej knihy žalovaného pod por. č. XXXX uvádza výšku 27.715,62 Sk (č.l. 183), pričom počiatočný stav pokladne zo dňa 01.01.2007 v zmysle súvahy k 31.12.2007 uvádza výšku 11.000,-Sk (č.l. 389). Z uvedeného žalobca dovodzuje cielený zásah do účtovníctva žalovaného a vyfabulovanie dôkazu o vrátení pôžičky žalovaným. Uviedol, že tlačivo, na ktorom je zaznamenaný stav pokladne za december 2006, v tom čase neexistovalo, z čoho možno dovodiť, že účtovníctvo bolo zrejme dodatočne zmenené a účelovo zmanipulované. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 05.12.2014, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 12.02.2016, výdavkový doklad zo dňa 31.12.2006 ako prílohu č. 3, súvahu žalovaného k 31.12.2007, pokladničnú knihu za obdobie od 01.12.2006 do 31.12.2006 a vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.04.2015. Uviedol, že svedok H. ako bývalý konateľ žalovaného pôsobiaci vo funkcii v rozhodnom období údajného vrátenia pôžičky, na pojednávaní ako svedok uviedol, že nemá vedomosť o vrátení pôžičky žalovaným a namietol pravosť podpisu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006.
22. K záverom znaleckého posudku právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 23.06.2017 uviedol na základe predbežného posúdenia písmoznalkyňou pani W., ktorá sa stotožnila s výsledkami znaleckého dokazovania pokiaľ ide o podpis IK., avšak nestotožnila sa so závermi súdom ustanoveného znalca k podpisu H., ktorý znalkyňa W. označila za pravý alebo pravdepodobne pravý, že sám súdom ustanovený znalec s určitosťou nepotvrdil, či sporný podpis patrí H.. Vo väzbe na tieto tvrdenia žalovaný spochybňuje vierohodnosť tvrdení svedka O. aj vo vzťahu k vystavenému výdavkovému pokladničnému dokladu. Žalovaný má za to, že dodatky k zmluve o pôžičke, ktoré prolongovali dobu splatnosti pôvodnej pôžičky, boli vyhotovené účelovo, ich obsahom nie je jednoznačne preukázané, v ktorom čase boli vyhotovené, keďže podpisy, ktorými sú dodatky opatrené, nie sú úradne osvedčené. Z ich obsahu tak nemožno prijať jednoznačný záver o čase podpisu týchto listín. K žalobcom namietaným obsahovým nezrovnalostiam výdavkového pokladničného dokladu sa žalovaný nevyjadroval. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
23. Vyhodnotením jednotlivých dôkazov vo vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Pravosť a pravdivosť listiny, ktorou žalovaný preukazoval vrátenie pôžičky žalobcovi, bola spochybnená výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedka H. a závermi znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Vo vzťahu k preukázaniu vrátenia pôžičky súd za zásadnú skutočnosť považuje overenie pravosti podpisu osoby, ktorá v mene žalobcu ako veriteľa mala pôžičku od žalovaného prevziať, t.j. podpisu H.., keď závery znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca sú súladné s výpoveďou žalobcu, výpoveďou IK., aj vyjadrením právneho zástupcu žalovaného na základe dodatočných zistení a konzultácie týchto záverov so znalkyňou H. o tom, že podpis príjemcu, ktorým je opatrený výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2006, nie je podpisom H. konateľa žalobcu. Dôvodnosť procesnej obrany žalovaného bola vyvrátená aj listinnými dôkazmi, a to dodatkami k zmluve o pôžičke, ktoré prolongovali splatnosť poskytnutej pôžičky v čase po údajnom vrátení pôžičky žalobcovi. Napriek tomu, že podpisy na dodatkoch k Zmluve nie sú úradne overené, čo nie je ani podmienkou ich platnosti, vo väzbe na ostatné súdom vykonané dôkazy a zistenia z nich vyplývajúce, súd nemal pochybnosti o pravdivosti týchto listín. Spornosť výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 31.12.2006 je vyvolaná aj samotným obsahom listiny, keď táto obsahuje údaj o konverznom kurze v čase, kedy tento nemohol byť účastníkom zmluvy známy, ako dôvodne namietol žalobca.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd vyhodnotil žalovaný nárok ako dôvodný a priznal žalobcovi právo na zaplatenie dlžnej istiny 13.277,57 eur právnym titulom vrátenia pôžičky spolu s dohodnutým úrokom vo výške 7,25% ročne z tejto sumy od 11.03.2006, t. j. od dátumu nasledujúceho po poskytnutí pôžičky žalovanému až do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, t. j. vo výške 9% ročne zo sumy 13.277,57 eur od 01.01.2011 , t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky predĺženej dodatkom č. 5 k Zmluve o pôžičke, a to až do jej zaplatenia.
25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).