Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-27-2017.pdf
PDF · 80.24 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky - manželky K. a manžela V., na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. februára 2017, č.k. 15Pc/13/2016-46, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania (výrok I.) a uložil manželovi (v rozsudku súdu prvej inštancie označenému ako žalovaný) povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 eur. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Mestským úradom v L., z manželstva deti nepochádzajú. Podľa vyjadrenia navrhovateľky manželstvo je hlboko rozvrátené, neplní žiadnu funkciu. Už dlhší čas žili síce spoločne v jej rodinnom dome, avšak oddelene ako dvaja cudzí ľudia. Manžel nemal o ňu žiaden záujem, chcel mať len strechu nad hlavou. Manžel bol odsúdený v roku 2004 za násilnú trestnú činnosť voči nej, už vtedy sa chcela rozviesť, avšak na jeho naliehanie si to rozmyslela. Manžel má problém s alkoholom, správa sa agresívne, nepracoval 10 rokov, vtedy ho živila ona. Keď mu aj prišiel dôchodok, mal exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 17Tp/18/2016 zo dňa 30.12.2016 súd prvej inštancie zistil, že manžel navrhovateľky bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom je obvinený zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), e) Trestného zákona. Ide o trestnú činnosť, ktorej sa mal dopustiť vo vzťahu k manželke pod vplyvom alkoholu dňa 27.12.2016, keď sa jej mal vyhrážať zabitím. Vec je v prípravnom konaní. Z výpisu registra trestov vyplýva, že manžel bol v minulosti päťkrát súdne trestaný, v roku 2004 i za zločin sexuálneho násilia, ktorého sa mal dopustiť voči manželke. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v manželstve účastníkov existuje hlboký a trvalý rozvrat, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Účastníci ako manželia dlhšiu dobu nežijú v zhode, manžel je od decembra 2016 väzobne stíhaný pre podozrenie z násilnej trestnej činnosti voči navrhovateľke. Aj v minulosti bol právoplatne odsúdený za násilné konanie voči navrhovateľke predovšetkým pod vplyvom alkoholu. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval tvrdenia navrhovateľky, na ktorých založila návrh na rozvod manželstva, za pravdivé a dôvodné. Manžel navrhovateľky dlhodobo požíva alkoholické nápoje, čo ovplyvnilo negatívne spolužitie účastníkov v manželstve a nenapravil svoje konanie ani po tom, čo sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody. Celú situáciu umocňovalo i to, že nemal dostatok finančných prostriedkov, mal dlhy a exekúcie, a keďže dlhodobo nepracoval, je prirodzené, že aj táto skutočnosť bola mimoriadnou záťažou v spolužití manželov. Za týchto okolností súd prvej inštancie uzavrel, že príčina rozvratu manželstva je predovšetkým na strane manžela, ktorý svojím agresívnym a násilným konaním zapríčinil
rozpad akýchkoľvek citových väzieb medzi manželmi. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie o rozvode ustanoveniami § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O povinnosti manžela zaplatiť súdny poplatok za návrh na rozvod manželstva súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a príčinu rozvratu manželstva ustálil na strane manžela, zaviazal k náhrade súdneho poplatku manžela, a to v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel, pričom uviedol, že rozsudok napáda vo všetkých jeho výrokoch, pretože nemá žiadnu oporu v skutkovom stave, ani vo výsledkoch dokazovania. Súd prvej inštancie podľa neho uveril nepravdivým tvrdeniam navrhovateľky, za čo odvolateľ proti nej podáva trestné oznámenie, pretože ho obviňuje zo skutkov, ktorých sa nedopustil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla len toľko, že na rozvode, aj na svojich tvrdeniach, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, trvá a s manželom nemieni obnoviť spolužitie, nechce mať s ním už nič spoločné. Je to človek, ktorý jej špinavo nadával, vyhrážal sa zabitím, citovo ju vydieral, celých 10 rokov nepracoval. Počas manželstva nemali spolu ani sex, ani nič spoločné, iba spoločnú strechu nad hlavou.
4. Odvolateľ v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozvodom, pretože s navrhovateľkou nechce ďalej žiť a ani sa stretávať, ale nesúhlasí s rozhodnutím súdu rozviesť ich manželstvo na základe vyjadrení navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na pravde. Výpoveď navrhovateľky nie je preukázaná a je predmetom vyšetrovania, pričom je plná rozporov a aj orgánom činným v trestnom konaní sa zdá veľmi podozrivá a účelová.
5. Navrhovateľka v reakcii na vyjadrenie odvolateľa uviedla, že je najvyšší čas ukončiť ich manželstvo. Keď predtým podala už dvakrát návrh na rozvod, manžel ju citovo vydieral, písal jej, ako ju ľúbi, a že nevie bez nej žiť. Myslela si, že pobyt vo výkone trestu ho zmení, ale mýlila sa, za čo psychicky trpela ďalších vyše deväť rokov. Život s manželom bolo peklo na zemi, cíti k nemu hnus a odpor. Bojí sa toho, že keď bude manžel prepustený na slobodu, uskutoční to, čím sa jej vyhrážal celých deväť rokov, že ju zabije. Manžel ju nebral ako svoju manželku, ale ako slúžku.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
7. Podľa § 22 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a § 19.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
10. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
11. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami a dostatočne preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania a taktiež príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Obaja manželia v konaní pred súdom prvej inštancie súhlasili s rozvodom. Manžel síce namietal nepravdivosť tvrdení manželky o príčinách rozvratu, avšak neuviedol, aké príčiny podľa neho viedli k rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania. Zo spisu vyplýva, že manžel bol už viackrát súdne trestaný, naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.06.2004 pre zločin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. V súčasnosti je voči nemu vedené trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť voči svojej manželke (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu manželky na rozvod bola trestná vec v štádiu prípravného konania, v súčasnosti je v štádiu konania pred súdom). Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel na základe takto zisteného skutkového stavu k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.
12. Súd prvej inštancie taktiež na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že príčinou rozvratu manželského spolužitia bolo správanie manžela, ktorý sa najmä pod vplyvom alkoholu dopúšťal útokov voči manželke, najmä slovných, ale v roku 2003 išlo o zločin sexuálneho násilia voči manželke. Aj keď manžel tvrdenia manželky o jeho správaní poprel a v odvolacom konaní uviedol, že výpoveď manželky sa zdá aj orgánom činným v trestnom konaní veľmi podozrivá a účelová, zo spisu vyplýva, že opak je pravdou, keďže bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie zo zločinu vydierania a prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom trestné stíhanie doposiaľ nebolo zastavené, naopak, prokurátor podal naňho obžalobu, o ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.
13. Vzhľadom na takto zistenú príčinu rozvratu manželstva na strane manžela súd prvej inštancie tiež správne rozhodol, keď aplikoval ustanovenie prvej vety § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (zaplatenie súdneho poplatku žalovaným, ak bol žalobca oslobodený od poplatku) a neaplikoval druhú vetu toho istého ustanovenia (možnosť súdu rozhodnúť v konaní o rozvod manželstva, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok). Správne tiež určil výšku súdneho poplatku (66 eur podľa položky 7 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.).
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú dané dôvody rozvodu podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, teda vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia, preto výrok o rozvode účastníkov konania potvrdil. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie v posúdení povinnosti manžela zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod, preto potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže žiaden z účastníkov konania o ich náhradu nežiadal (§ 57 CMP).
16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).