Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobkyne: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. M. XX/XX, F., zastúpená: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanému: Mgr. Eva Timár Myjavcová, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, správkyňa úpadcu: P. J. - P., s miestom podnikania W. XXX, G.: XX XXX XXX, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že žalobkyňa je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - P. J. - P., G.: XX XXX XXX, s miestom podnikania W. XXX vo výške 2.164,24 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008, uplatnenej v prihláške pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/12/2016 na majetok úpadcu.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom trovy konania sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate majetku úpadcu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.08.2016, doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhala určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi - P. s miestom podnikania W. (ďalej len „úpadca“), vo výške 2.164,24 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008, uplatnenej v prihláške pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/12/2016 na majetok úpadcu, ktorá pohľadávka sa považuje za zistenú, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, tak ako je uvedené v prihláške.

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 36K/12/2016-70 zo dňa 11.04.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená Mgr. Eva Timár Myjavcová. Uznesenie o vyhlásení konkurzu a ustanovení správcu do funkcie bolo doručené všetkým účastníkom konania zverejnením v Obchodnom vestníku SR č. OV 78/2016 dňa 25.04.2016 pod značkou K009299. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 26.04.2016. Žalobkyňa si voči úpadcovi v základnej prihlasovacej lehote prihlásila dve pohľadávky, keď v prípade prvej pohľadávky si uplatnila istinu vo výške 16.930,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 564,98 eur a v prípade druhej pohľadávky istinu vo výške 2.164,24 eur. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu žalobkyni listom zo dňa 07.07.2013, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 22.07.2016 oznámila, že pohľadávka žalobkyne prihlásená v celkovej výške 2.164,24 eur bola popretá v celkovej prihlásenej výške, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Ako dôvod popretia správkyňa uviedla nepreukázanie právneho dôvodu pohľadávky, najmä existencie pôvodného záväzku a jeho vzniku a trvania, nepreukázanie existencie pohľadávky, jej vzniku a trvania, ako aj právnej skutočností spočívajúcej v nepremlčaní pohľadávky. Pohľadávka vznikla zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom zo dňa 21.11.2008, keď predmetom pôžičky boli finančné prostriedky vo výške 23.806,68 eur. Žalobkyňa nerealizovala kroky k vymáhaniu pôžičky, nakoľko úpadca ju opakovane uisťoval, že pôžičku vráti po tom, ako dôjde k predaju nehnuteľností v katastrálnom území W., ktoré boli vo vlastníctve otca úpadcu F.. G.. P. J.. Vzhľadom k tomu však, že predaj nehnuteľností sa neustále odďaľoval, úpadca dňa 04.03.2013 uznal dlh zo zmluvy o pôžičke, čo do dôvodu a výšky. Záväzok teda v čase uznania existoval a zároveň z titulu uznania dlhu začala dňom 05.03.2013 v súlade s § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Úpadca si bol vedomý, že v čase uznania dlhu mohol byť už dlh zo zmluvy o pôžičke premlčaný, čo potvrdil v čestnom vyhlásení zo dňa 29.07.2016. K prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech nových vlastníkov, ktorými sa stali P. došlo až povolením vkladu V 6284/14 zo dňa 27.11.2014. Úpadca na tomto základe vrátil žalobkyni časť dlhu zo zmluvy o pôžičke vo výške 21.642,44 eur, pričom zostávajúcu nezaplatenú časť pôžičky vo výške 2.164,24 eur si žalobkyňa uplatnila v konkurze prihláškou v základnej zákonnej prihlasovacej lehote.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2016 (č.l. 18 spisu) uviedol, že veriteľ je povinný pohľadávku uplatnenú v prihláške aj riadne preukázať, a to najmä listinami, nakoľko pri zisťovaní pohľadávok je správca viazaný obsahom prihlášok a listín priložených veriteľom k prihláškam. Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie (zostatku) pôžičky zo dňa 21.11.2008 (pôžička poskytnutá v pôvodnej sume 23.806,68 eur) v sume 2.164,24 eur v rámci prihlášky preukázala iba listinou označenou ako „dohoda o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, v rámci ktorej v časti III. je uvedené prehlásenie určitej osoby, že svoj dlh uznáva. V uvedenej listine je ako dlžník uvedená osoba P. J., XXX XX W., čo je osoba odlišná od úpadcu a v časti II. tejto listiny je definícia záväzku, ktorý má byť predmetom uznania vyjadrená sporne, keď nie je zrejmé, či ide o jeden záväzok alebo dva samostatné záväzky. Bolo povinnosťou žalobkyne uviesť v žalobe také rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie, ktoré by odôvodňovali správcom namietané skutočnosti (skutkové aj právne). Uvedené sa však nestalo ani v podanej žalobe, nakoľko súčasťou žaloby je okrem listiny označenej ako uznanie dlhu, len čestné vyhlásenie úpadcu datované dňom 29.07.2016 (čo je po doručení oznámenia o popretí pohľadávky, ktoré bolo doručené dňa 19.07.2016). Súčasťou žaloby, ako aj prihlášky teda nie je uvedenie rozhodujúcich skutočností na preukázané existencie záväzku, najmä zmluva o pôžičke, zmenka či iná listina preukazujúca, že k poskytnutiu pôžičky v skutočnosti došlo, lehotu jej splatnosti, ako aj preukázanie, že časť pôžičky bola uhradená a kedy, že nárok nie je premlčaný a pod.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (t.j. v replike) zo dňa 28.11.2016 uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení nespochybnil, že popretá pohľadávka bola uplatnená v lehote pre prihlásenie pohľadávok, preto túto skutočnosť možno považovať za nespornú. Žalobkyňa spolu s prihláškou preukázala právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým je zmluva o pôžičke, a to uznaním dlhu zo dňa 04.03.2013, ktorým úpadca preukázateľne uznal predmetnú pohľadávku, čo do dôvodu i čo do výšky. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákon pri zmluve o pôžičke nevyžaduje písomnú formu. Ak teda úpadca písomne uznal dlh zo zmluvy o pôžičke, takýto právny úkon je spôsobilým dôkazným prostriedkom k preukázaniu existencie pohľadávky, ako i jej výšky a teda popretie takejto pohľadávky je nedôvodné. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa kedy k uznaniu dlhu došlo. Je teda zrejmé, že uznaním dlhu došlo priamo zo zákona k začatiu plynutia novej premlčacej doby a teda pohľadávka objektívne nemôže byť premlčaná. V tejto súvislosti žalobkyňa za účelom odstránenia pochybností predložila súdu čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 29.07.2016. V uznaní dlhu je uvedené meno P. namiesto P. preto, lebo žalobkyňa tak úpadcu oslovovala. Úpadca však v čestnom vyhlásení vyvrátil akékoľvek pochybnosti o tom, že by malo ísť o osobu odlišnú ako je on sám. Zo skutkového stavu ako i z prihlášky, ktorou žalobkyňa uplatnila svoje pohľadávky v konkurznom konaní je zrejmé, že obsahom uznania dlhu sú dva samostatné záväzky, keď jedna pohľadávka vo výške 16.930,99 eur bola riadne uplatnená a uznaná žalovaným a druhá pohľadávka je zo zmluvy o pôžičke, ktorej dlžný zostatok predstavuje sumu zodpovedajúcu popretej pohľadávke. Právny dôvod vzniku, ako i spôsob čiastočnej úhrady druhej (popretej) pohľadávky boli riadne zdôvodnené v prihláške ako i v žalobe.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so súhrnnou prihláškou zo dňa 02.06.2016, oznámením správkyne o popretí pohľadávok zo dňa 07.07.2016, dohodou o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, čestným vyhlásením úpadcu zo dňa 29.07.2016, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že žalobkyňa podala vo veci žalobu na tom základe, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Ing. P. J. nedôvodne poprela pohľadávku vo výške 2.164,24 eur titulom zmluvy o pôžičke, ktorá bola riadne uplatnená v konkurznom konaní. Žalobkyňa má za to, že listinnými dôkazmi riadne osvedčila svoj nárok čo do dôvodu i výšky, zároveň osvedčila, že nárok nie je predmetom premlčania a sám úpadca uznal, že medzi ním a žalobkyňou došlo k vzniku predmetného záväzkového vzťahu, ako i skutočnosť, že pohľadávku žalobkyne uznal čo do dôvodu i výšky a to napriek k tomu, že táto mohla byť v čase uznania premlčaná.

7. Žalovaný v konaní uviedol, že podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca zisťuje len spornosť alebo nespornosť prihlásenej pohľadávky a to do doby uplynutia lehoty na jej popretie, ku dňu uplynutia lehoty na jej zistenie a v prípade ak je pohľadávka sporná, je povinný ju poprieť. Keďže žalobkyňa v prihláške priložila výlučne dohodu o uznaní dlhu s nedostatkami, absentuje preukázanie poskytnutia pôžičky a splneného kontraktu, preukázanie vysvetlenia a preukázania navýšenia tejto pôžičky, dohody o splatnosti pôžičky, tým pádom určenia okamihu omeškania, následne posúdenie premlčania a v relevancii na uvedené aj samotné uznanie dlhu. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na čestné vyhlásenie podpísané úpadcom po vyhlásení konkurzu, takéto čestné vyhlásenie nie je dôkazom, keďže akékoľvek vyhlásenia úpadcu po vyhlásení konkurzu už nie sú možné. Rovnako je potrebné riešiť otázku premlčania tohto záväzku, ktorý by mal byť občianskoprávnym nárokom premlčujúcim sa v lehote 3 rokov.

8. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok zo dňa 02.06.2016 súd zistil, že veriteľ - žalobkyňa si prihlásila iné pohľadávky do konkurzu - a to pohľadávku vo výške 16.930,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 564,98 eur titulom vlastnej zmenky vystavenej úpadcom dňa 29.09.2008 a pohľadávku vo výške 2.164,24 eur titulom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a úpadcom dňa 21.11.2008, keď jej predmetom boli finančné prostriedky vo výške 23.806,68 eur a úpadca uznal dlh zo zmluvy o pôžičke čo do dôvodu a výšky v Dohode o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013, pričom úpadca ku dňu vyhlásenia konkurzu splnil svoj záväzok len čiastočne, keď nesplatený zostatok pôžičky predstavuje sumu 2.164,24 eur.

9. Z dohody o uznaní dlhu zo dňa 04.03.2013 vyplýva, že bola uzavretá podľa § 558 Občianskeho zákonníka medzi veriteľkou - žalobkyňou a dlžníkom označeným ako P. J., XXX XX W.. Predmetom dohody (podľa čl. II) je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi v celkovej výške 40.737,68 eur, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2008 na sumu 21.642,44 eur, ktorá bola na základe zmluvy zo dňa 21.11.2008 navýšená na sumu 23.806,68 eur a na základe zmenky vystavenej dňa 29.09.2008 na sumu 16.931 eur.

10. V čestnom vyhlásení zo dňa 29.07.2016 úpadca uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008 mu poskytla žalobkyňa hotovostnú pôžičku vo výške 23.806,68 eur. Zároveň potvrdzuje, že dlh zo zmluvy o pôžičke dňa 04.03.2013 uznal čo do dôvodu a čo do výšky s tým, že v čase uznania dlhu si bol v súlade s § 558 veta druhá Občianskeho zákonníka vedomý skutočnosti, že dlh zo zmluvy o pôžičke mohol byť v čase uznania premlčaný. Dôvodom pre uznanie dlhu bolo v súlade s § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka konštituovanie novej desaťročnej premlčacej doby, v ktorej chcel poskytnutú pôžičku vrátiť. Po speňažení pozemkov, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v katastrálnom území W. žalobkyni vrátil väčšiu časť pôžičky vo výške 21.642,44 eur v dôsledku čoho dlžný zostatok pôžičky naďalej predstavuje sumu 2.164,24 eur.

11. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

12. Podľa § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

13. Podľa § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

14. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

15. Podľa § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

16. Podľa § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

17. Podľa § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

18. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti alebo v určitom poradí) /II. ÚS 409/2013-49 z 11.09.2014/. Rozhodnutím v tomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia, ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 38/2015 z 29. decembra 2016) 22. Písomné oznámenie správkyne o popretí pohľadávky bolo žalobkyni doručené dňa 22.07.2016. Táto skutočnosť nebola medzi stranami ani sporná. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 08.08.2016, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

23. Účinkom uznania dlhu (okrem toho, že odo dňa uznania začína plynúť nová premlčacia doba) je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa predpokladá, že v čase uznania dlh v uznanom rozsahu trvá. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ tak má v prípade sporu uľahčenú pozíciu tým, že nemusí preukazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky žalobca nemusí v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a naopak, je na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že dlh v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Ak teda chce byť dlžník v spore úspešný, je na ňom, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak. Predpokladom existencie dlhu je jeho vznik. Ak sa preukáže, že dlh vôbec nevznikol, potom je táto skutočnosť spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom.

24. Z formálneho hľadiska pre platnosť uznania dlhu zákon vyžaduje písomnú formu, ktorá v danom prípade bola splnená. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka zároveň vyžaduje ako podmienku uznania dlhu, že musí ísť o záväzok „určitý“, t.j. že musí byť jednoznačne identifikovaný. Spôsob takejto identifikácie pritom zákon neurčuje, teda možno ju urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom.

25. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 79/2005 zo dňa 1. júla 2009)

26. Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť a pre takýto prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že popri jazykovom vyjadrení právneho úkonu vyjadreného slovne (nie konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka) podrobí skúmaniu i vôľu konajúcich osôb. Výklad právneho úkonu je potrebné urobiť, ak je obsah právneho úkonu neurčitý, sporný či pochybný. Účelom výkladu nie je formalistický výklad právneho úkonu, ale zistenie skutočnej vôle jeho účastníkov, ak táto vôľa nie je zjavná z obsahu právneho úkonu. V prípade pochybnosti o obsahu prejavu vôle zmluvnej strany, t. j. keď je vôľa konajúceho neurčito vyjadrená, je oprávnený ho vykladať predovšetkým ten, kto ho urobil. Až v prípade, že pojmy použité na jazykové vyjadrenie obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné alebo nejasné, že z nich nemožno ani s prihliadnutím na vôľu účastníkov usudzovať úmysel, ktorý mali naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

27. Ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa týka najmä výkladu písomných právnych úkonov. Jediným obmedzením, ktoré tu vyplýva z osobitnej formy takéhoto právneho úkonu, je, že výkladom nemožno dopĺňať to, čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Na pochopenie jej obsahu môže poslúžiť aj širší kontext konania účastníkov. Takým môže byť aj následné konanie účastníkov dohody, ak možno z neho usudzovať na obsah vôle účastníkov vrátane toho, ako prejavenú vôľu vykladajú samotní účastníci zmluvy.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný (resp. úpadca) platne uznal dlh voči žalobkyni, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal neexistenciu, resp. zánik dlhu, pričom samotné spochybnenie dlhu po jeho uznaní nepostačuje na vyvrátenie právnej domnienky existencie uznaného dlhu.

29. Podmienkou platného uznania premlčaného dlhu je vedomosť dlžníka o jeho premlčaní. Zákon pritom neurčuje spôsob, akým má byť vedomosť dlžníka o premlčaní osvedčená. V každom prípade je však na dlžníkovi (v tomto prípade na žalovanom), aby súdu preukázal, že o premlčaní dlhu nevedel. Žalovaný však v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval, práve naopak, žalobkyňa predložila súdu čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 29.07.2016, v ktorom úpadca uviedol, že v čase uznania dlhu si bol vedomý skutočnosti, že dlh zo zmluvy o pôžičke mohol byť v čase uznania premlčaný.

30. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného dlhu nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú. V prípade, ak bol dlh uznaný podľa § 558 Občianskeho zákonníka, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či bola v konaní vyvrátená domnienka existencie dlhu. Nejasné okolnosti vzniku dlhu samy osebe na vyvrátenie domnienky podľa § 558 Občianskeho zákonníka nestačia.

31. Dlh uznaný úpadcom v posudzovanej dohode o uznaní dlhu je podľa názoru súdu dostatočne špecifikovaný, aby nevzbudzoval takú pochybnosť o jeho obsahu, ktorá by mala za následok jeho absolútnu neplatnosť pre jeho nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť. V zmysle konštantnej judikatúry je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak, aby bol právny úkon vykladaný v prospech jeho platnosti, nie neplatnosti (tzv. preferencia výkladu v prospech platnosti právneho úkonu). Na základe toho dospel súd k záveru, že obsah spornej dohody o uznaní dlhu možno vykladať tak, že úpadca uznal dva záväzky voči žalobkyni a to jeden dlh vo výške 23.806,68 eur, ktorý vznikol pôvodne na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.07.2008 (na základe ktorej žalobkyňa požičala úpadcovi 21.642,44 eur) a táto bola následne nahradená zmluvou zo dňa 21.11.2008 (na základe ktorej žalobkyňa požičala úpadcovi 23.806,68 eur) a druhý dlh vo výške 16.931 eur, ktorý vznikol na základe zmenky vystavenej dňa 29.09.2008. Okrem toho zákon ako podmienku platnosti uznania dlhu nevyžaduje uvedenie doby splatnosti dlhu v listine o uznaní dlhu, preto absencia tohto údaju v dohode nespôsobuje jej neplatnosť.

32. Ak bol účastník zmluvy, pre ktorú je predpísaná písomná forma, označený správnym priezviskom, ale nepresným menom tak, že použil hovorové meno, inú jeho podobu či predchádzajúce meno, nespôsobuje táto skutočnosť sama osebe neplatnosť zmluvy, najmä keď ďalšie uvedené údaje slúžiace na jeho identifikáciu nevzbudzujú pochybnosti o jeho identite (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11. 07. 2002, sp. zn. 22 Cdo 919/2001). Vada v označení osoby, ktorá je účastníkom zmluvy, nespôsobuje sama osebe neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ možno z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), prípadne objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený, zistiť, kto bol účastníkom zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10. 04. 1997, sp. zn. 2 Cdon 386/1996).

33. S poukazom na uvedené, označenie dlžníka v dohode o uznaní dlhu jeho hovorovým menom (P., priezviskom (J.) a miestom bydliska (. je aj s poukazom na čestné vyhlásenie úpadcu zo dňa 29.07.2016 (v ktorom úpadca potvrdil, že mu žalobkyňa poskytla hotovostnú pôžičku, že svoj dlh uznal čo do dôvodu aj výšky a že si bol vedomý možného premlčania dlhu) zrejmé, že dohoda o uznaní dlhu sa týkala žalobkyne ako veriteľa a úpadcu ako dlžníka. Súd na základe toho nemal pochybnosti o dostatočnosti identifikácie úpadcu v spornej dohode o uznaní dlhu.

34. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne a preto určil, že žalobkyňa je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi v žalovanej výške zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.11.2008, uplatnenej v prihláške pohľadávky č. 1 do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobkyni ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).