Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-51-2017.pdf
PDF · 93.68 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o Y.. T. J., W.. X.X. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov : Q. J.Á., W.. X.XX. XXXX, F. T. Š. Z. XX a T. J., W.. XX.X. XXXX, F. N., T. XX, v konaní zastúpený JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou so sídlom Levice, Mlynské námestie 2238, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu Y.. T., W.. X.X. XXXX zvýšeným výživným zo sumy XX,-X. na sumu XXX,-X. mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho- ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.3. 2017.
II. Zaostalé výživné za obdobie od 1.3. 2017 do 22.6. 2017 vo výške XXX,-X. je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po XX,-X. popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 12.3. 2015, č.k. 10P/13/2015-35 vo výroku o výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom súdu doručeným dňa 21.2. 2017 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre mal. dieťa zo sumy XX,X. mesačne na sumu XXX,-EUR mesačne od 1.3. 2017. Nedoplatok za obdobie od 1.3. 2017 do rozhodnutia súdu navrhla uložiť otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V návrhu ako i na pojednávaniach poukázala na zmenu pomerov u syna, ktorý navštevuje už strednú školu ako i zmenu na jej strane, keďže je dlhodobo práceneschopná. Uviedla, že otec má vyšší príjem, nakoľko okrem invalidného dôchodku má aj príjem zo zamestnania. Bežné výživné otec uhrádza, navyše za posledný rok dal synovi štyri stravné lístky. Nemá záujem sa so synom stretávať, napriek snahe zo strany dieťaťa. Do domu, kde otec býva s rodičmi ho nepustia a keď za otcom išiel do práce, kričal na neho. Dieťa s otcom bolo v kontakte i cez sociálnu sieť, ale otec si ho vymazal. Napriek tomu synovi otec chýba. Sám otec sa vyjadruje, že pokiaľ dieťa nemá „na papieri“, nechce s ním nič mať.
2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na XXX,-X. mesačne, je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti. Uznáva zmenu pomerov na strane syna v dôsledku fyzického rastu ako aj nástupom na strednú školu. Nesúhlasí však so sumou navrhnutou matkou. Má za to, že syn sa k nemu nespráva tak, ako by sa mal. Nemá záujem tráviť s otcom čas, stretávať sa s ním. Zo strany syna je záujem účelový napr. naposledy žiadal o prevoz bicykla. Stretávajú sa len keď syn za ním príde do práce,
niekedy v reštaurácii na kofole. Dieťa s ním reálne nechce tráviť viac času a preto ani on nemá záujem sa so synom stretávať. Takto sa k nemu syn správa odjakživa. Poukázal na to, že rodičom prispieva na náklady s bývaním a stravovaním podľa potreby rôznymi sumami. Navrhol, aby súd určil, že od 6.7. 2017 bude výživné poukazovať do rúk syna, ktorý nadobudne plnoletosť. Požiadal o možnosť uhradiť zaostalé výživné v mesačných splátkach po 20,-EUR.
3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť podanému návrhu a výživné zvýšiť na sumu 150,-EUR mesačne. Poukázal na zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa v súvislosti s fyzickým vyspievaním ako i zvýšenými nákladmi na vzdelanie.
4. Dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 10.12. 2014 č.k. 2P/35/2014-38 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Súd schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej mal. Peter na čas po rozvode bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa na jeho výživu zaviazala prispievať sumou XXX,-X. Y..
5. Naposledy boli práva a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu upravené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12.3. 2015, č.k. 10P/13/2015-35, ktorým rozsudkom bol mal. Peter zverený do osobnej starostlivosti matke a zo strany otca bolo výživné určené vo výške 60,-EUR mesačne, dôvodom pre zmenu rozhodnutia bola skutočnosť, že Y.. T. sa v domácnosti otca necítil dobre, pociťoval z jeho strany i zo strany starej matky z otcovej strany psychický nátlak, keď sa nevedeli vyporiadať s rozvodom jeho rodičov, nevhodne sa vyjadrovali ohľadne jeho matky a pripomínali nezhody rodičov pred rozvodom.
6. V čase ostatnej úpravy matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX X.. Bývala v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý bol v evidencii nezamestnaných, poberal vdovecký dôchodok. Spoločne hospodárili, pričom matka sa na nákladoch s bývaním v dome priateľa mesačne podieľala sumou 100,-EUR. Uhrádzala synovi ročné poistenie 116,31 EUR a sporenie 25,-EUR mesačne. Náklady na jej mobilný telefón boli 36,46 EUR, poistenie XX,-X. mesačne, PZP motorového vozidla XXX,XX eur ročne. S otcom dieťaťa boli spoluvlastníci bytu ( býval v ňom otec ), pričom náklady vo výške 5,-EUR elektrina, 2,50 EUR plyn, 87,56 EUR preddavky spojené s užívaním bytu mesačne, ročne 50,-EUR za komunálny odpad a 50,-EUR daň z nehnuteľnosti uhrádzali spoločne. Matka mesačne doplácala za lieky okolo 15,-EUR. Otec poberal invalidný dôchodok vo výške 367,90 EUR a rodinné prídavky 23,52 EUR mesačne. Rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemali. Y.. T. bol žiakom 9.ročníka základnej školy, nestravoval sa v školskej jedálni. Liečil sa v alergologickej, očnej ambulancii aj u endokrinológa. Doplatky za lieky mesačne predstavovali 10,-EUR. Aktívne sa venoval rybárstvu a cyklistike.
7. V súčasnosti je matka po operácii chrbtice, dlhodobo práceneschopná. Od 13.10. 2016 poberá nemocenské dávky, ktoré jej boli priznané vo výške XX,XXXXXXXX EUR na deň a rodinné prídavky 23,52 EUR mesačne. Naďalej bývajú s priateľom v spoločnej domácnosti. V rámci vyporiadania BSM sa matka stala výlučnou vlastníčkou bytu, v ktorom v súčasnosti nikto nebýva. Mesačné náklady v súvislosti s týmto bytom predstavujú 12,-EUR elektrina, 3,-EUR plyn, 4,64 EUR RTVS, preddavky 87,56 EUR. Matka naďalej uhrádza synovi poistenie a sporenie ako i svoje sporenie v nezmenenej výške, doplatky za jej lieky predstavujú okolo 20,-EUR mesačne, poplatok za mobilný telefón ( matka ) 30,98 EUR a 10,-EUR (syn ). Zvýšili sa jej náklady na pohonné hmoty v súvislosti s potrebou návštev zdravotníckych zariadení.
8. Otec dieťaťa v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo U. XXX,XX X. a dosahuje príjem z pracovnej činnosti v priemernej čistej mesačne výške 645,95 EUR ( 1-4/2017 ). Je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v 1-ine, nadobudnutej darovaním. V tejto býva so svojimi rodičmi, ktorí sú poberatelia dôchodku. (ďalším spoluvlastníkom je brat otca). Mesačné náklady na elektrinu predstavujú 39,-EUR, plyn 25,-EUR, RTVS 2,32 EUR, vodu 16,25 EUR, pevný telefón 11,53 EUR, Digi Tv 11,90 EUR, na mobilný telefón 20,49 EUR, cestovné do práce 30,-EUR. Ročný poplatok za PZP motorového vozidla je 53,56 EUR, daň z nehnuteľnosti 15,21 EUR a komunálny odpad 75,-EUR ( tri osoby).
9. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
XX. Y.. T. je študentom 2.ročníka strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb v Leviciach. Poplatok za stravné v škole predstavuje mesačne 23,80 EUR, cestovné 30,-EUR. Je zdravý. Naďalej sa venuje cyklistike a rybolovu.
11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
13. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen komplexne zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Navyše súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
14. V prejednávanej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehli vyše dva roky, za ktoré obdobie sa kvalifikovaným spôsobom zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Y.. T. fyzicky vyspel, v ktorej súvislosti sa zvýšili náklady na jeho stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, športové a kultúrne vyžitie. V súčasnosti sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, pričom náklady na štúdium strednej školy sú nepochybne vyššie ako u žiaka základnej školy. U matky v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti došlo k podstatnému poklesu príjmu o 164,27 EUR mesačne, stala sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej súvislosti súd poukazuje na to, že prenájmom tejto nehnuteľnosti by si matka v súčasnosti mohla zvýšiť príjem. U otca došlo naopak k podstatnému zvýšeniu mesačného príjmu ( o 645,95 EUR), keďže je už zapojený do pracovného pomeru a teda okrem invalidného dôchodku je mu vyplácaná mzda. Nakoľko v nehnuteľnosti, ktorej je otec spoluvlastníkom, okrem neho bývajú i jeho rodičia, sú i povinní sa podieľať primerane na nákladoch na bývanie, komunálny odpal. Súd má za to, že zvýšené výživné zo strany otca, spolu s výživným, ktoré keď v súčasnosti v obmedzenej miere je povinná dieťaťu poskytovať matka a rodinnými prídavkami, je plne spôsobilé v súčasnosti pokryť odôvodnené potreby dieťaťa, zodpovedá možnostiam, schopnostiam rodičov a rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
15. Súd poukazuje na to, že v čase rozhodnutia dieťa ešte nenadobudlo plnoletosť, teda námietka otca o nezáujme syna o jeho osobu je právne bezvýznamná. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť, že tvrdenie otca o tom, že sa k nemu syn odjakživa správal nevhodne nie je pravdivé, nakoľko samo dieťa pri rozvode rodičov pre dobrý vzťah s otcom chcelo byť v jeho starostlivosti, mali spoločné záujmy napr. rybolov. Otec však nespracované emócie z rozchodu s matkou dieťaťa prenášal na syna a rozhodnutie syna žiť s matkou, pociťoval z jeho strany ako zradu, ktoré skutočnosti vyplývajú i z pripojeného spisu sp.zn. 10P/13/2015 tunajšieho súdu.
16. Výživné súd zvýšil v súlade s návrhom matky, počnúc dňom 1.3. 2017 ( i keď v zmysle § 77 odsek 1 Zákona o rodine by mohlo byť zvýšené odo dňa začatia konania t.j. 21.2. 2017). Za obdobie od 1.3. do 22.6. 2017 vznikla otcovi na výživnom zaostalosť vo výške 280,-EUR ( 130,-EUR - 60,-EUR = 70,-EUR x 4 mesiace ), ktorú mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 40,-EUR popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz. Súd pri určení výšky splátok prihliadol na vek dieťaťa ako i na celkový príjem otca, keď pri zvýšenej sume výživného 130,-EUR a súčasných splátkach po 40,-EUR, nebude ohrozená možnosť
otca uspokojovať svoje odôvodnené, nevyhnutné potreby. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa otec výživné bude poukazovať na jeho rúk.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.