Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-98-2016.pdf
PDF · 118.9 KB
No categories available
26Cb/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Kotus, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 104 360, správca úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše, Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392, zastúp. JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Žižkova 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: JUDr. Bartolomej Jakubčák, súdny exekútor, Nám. Slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 35 517 948, zastúp. JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov v konaní o zaplatenie 53 449,88 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 53 449,88 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalovaný je povinný z a p l a t i ť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 3 206,50 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 11.11.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 53 449,88 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do zaplatenia titulom vydania rozdielu výťažku z predaja nehnuteľností. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že miestna príslušnosť Okresného súdu Košice I je určená v zmysle § 20 písm. d) CSP. V danom prípade sa jedná o spor vyvolaný konkurzom, keďže predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy 53 449,88 EUR s prísl. z titulu výťažku exekúcie, ktorý vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu patrí dňom vyhlásenia konkurzu do podstaty úpadcu priamo zo zákona, nakoľko tento výťažok nebol v čase vyhlásenia konkurzu ešte vyplatený oprávnenému. Uznesením okresného súdu Košice I č.k. 32K/11/2015 zo dňa 06.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2016 dňa 13.05.2016, v právnej veci navrhovateľa: TAJBA, a.s., so sídlom Železničná 2, 044 14 Čaňa, IČO: 36 188 981, proti dlžníkovi: Poľnohospodárske družstvo Svätuše, so sídlom Hlavná 2, 076 83 Svätuše, IČO: 00 678 392 Okresný súd Košice I vyhlásil na majetok dlžníka dňom 14.05.2016 konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Kotus - žalobca. Dňa 30.05.2016 správca obdŕžal žiadosť žalovaného o oznámenie bankového účtu, na ktorý je možné zaslať vymožené peňažné prostriedky v exekučnom konaní oprávneného MoVeEr, s.r.o., Hlavná 5, 076 14 Zemplínska Nová Ves, IČO: 36 850 705 (ďalej aj ako ,,oprávnený“) proti úpadcovi ako povinnému, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn.
15Er/1020/2015 (u žalovaného je vec vedená pod sp. zn. 253/15LK). Správca dňa 14.06.2016 omámil žalovanému číslo účtu, na ktoré žalovaný dňa 27.06.2016 poukázal sumu 746,46 EUR ako výťažok z predaja majetku úpadcu, ktorý prevyšoval pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia v zmysle § 127 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z.. Správca listom zo dňa 08.07.2016 vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ,,ZKR“) a to okrem iného o oznámenie, či došlo k speňaženiu majetku úpadcu, kedy došlo k speňaženiu, za akú výšku a kedy bol výťažok zo speňaženia poukázaný oprávnenému. Správcovi bol dňa 25.07.2016 doručený list s názvom ,,súčinnosť' spolu so siedmimi prílohami, z ktorého okrem iného vyplynulo, že žalovaný v rámci exekučného konania speňažil nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu dražbou konanou dňa 22.09.2015. Výťažok z dražby bol 54 196,34 EUR, z ktorej bola suma 35 694,04 EUR zaslaná oprávnenému dňa 24.05.2016. Keďže konkurz na majetok dlžníka (povinného) bol vyhlásený dňom 14.05.2016, výťažok bol oprávnenému vyplatený po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore so zákonom. Na základe zistených skutočností a s poukazom na § 48 ZKR správca listom zo dňa 27.07.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 53 449,88 EUR, ako rozdielu sumy výťažku dosiahnutého predajom nehnuteľností (54 196,34 EUR) a sumou poukázanou na účet úpadcu z titulu sumy prevyšujúcej pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní (746,46 EUR) a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy a opakovane žalovaného vyzval dňa 23.08.2016. Žalovaný požadovaný nárok žalobcu v stanovenej lehote neuhradil. Poukázal na ust. § 48 ZKR a mal za to, že exekučné konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia vyhlásením konkurzu zastavilo, pričom výťažok v tom lase ešte nevyplatený oprávnenému, sa stal súčasťou všeobecnej podstaty, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola zabezpečená v zmysle § 8 ZKR záložným právom k speňaženým nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi sumu 53 449,88 EUR riadne a včas, žalobca si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania a to vo výške 5,00 % zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do zaplatenia. Žalobca určuje deň 15.05.2016, ako deň nasledujúci po dni, kedy bol konkurz vyhlásený. Úrok z omeškania je určený v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
3.Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2017 uviedol, že žalobca svoj nárok opiera o druhú vetu § 48 ZKR, lenže toto ustanovenie pokračuje treťou vetou ( poslednou vetou, za bodkočiarkou ). Uvedená posledná veta ustanovuje výnimku z druhej vety a vo vzťahu k druhej vete je lex specialis. Už zo samotného znenia tohto ustanovenia (,,ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky“) vyplýva, že sa jedná o veriteľa v exekučnom konaní, nakoľko veriteľ sa nazýva ,,oprávneným“ iba v exekučnom konaní. A v tejto veci veriteľ ( MoVeEr, s.r.o. ) bol v exekučnom konaní zabezpečeným veriteľom, a to na základe exekučného záložného práva (čo nie je sporné). V prípade, že by žalobca namietal túto skutočnosť, navrhol vyžiadať od príslušného katastra potvrdenie, kedy bolo zriadenie EZP zapísané a kedy vymazané v Katastri nehnuteľností. V prílohe doručil súdu oznámenie Okresného úradu Trebišov, Katastrálny odbor, pracovisko Kráľovský Chlmec zo dňa 31.07.2015, z ktorého vyplýva, že zriadenie Exekučného záložného práva bolo v Katastri nehnuteľností zapísané dňom 29.07.2015 a oznámenie zo dňa 20.07.2016, z ktorého vyplýva, že Exekučné záložné právo bolo v Katastri nehnuteľností vymazané dňom 11.07.2016 (kvitancia). Tvrdil, že pri aplikácii poslednej vety § 48 ZKR sú právne podstatné slová ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Z povinnej aplikácie tejto fikcie na celú poslednú vetu § 48 ZKR vyplýva, že pre účely výplaty výťažku konkurz nebol vyhlásený, nenastali účinky zastavenia exekučného konania, a tým ani nedošlo k zániku exekučného záložného práva a exekútor bol povinný vyplatiť výťažok oprávnenému v exekučnom konaní ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Poukázal aj na to, že v poslednej vete § 48 ZKR je uvedené, že „exekútor vyplatí“ (výťažok) veriteľovi. Z tohto znenia vyplýva, že priamo exekútor mal zákonom uloženú povinnosť vyplatiť výťažok oprávnenému ako veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní. Uviedol, že podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 bolo pôvodne v poslednej vete namiesto „exekútor vyplatí“ uvedené ,,sa vyplatí“. Takéto pôvodné znenie umožňovalo rôzny výklad (či má exekútor vyplatiť výťažok správcovi a správca veriteľovi, alebo či exekútor má vyplatiť výťažok oprávnenému - veriteľovi). Až novela ZKR - zák. č. 348/2011 Z.z. účinná od 01.01.2012 priniesla zmenu a v § 48 posledná veta sa slová ,,sa vyplatí“ nahradili slovami ,,exekútor alebo iný orgán vyplatí“. Touto zmenou sa odstránili akékoľvek pochybnosti (kto má vyplatiť výťažok) a bolo jednoznačne ustanovené, že priamo exekútor má vyplatiť výťažok. Žalobca v žalobe odôvodňuje svoj nárok poukazom na § 48 druhú vetu ZKR, ale účelovo opomína ustanovenie tretej vety (poslednej vety za bodkočiarkou) § 48, ktorá je vo vzťahu k druhej vete lex specialis a má prednosť pri aplikácii. Navyše žalobca v žalobe tvrdí, že podľa § 48 ZKR vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavilo a výťažok sa stal súčasťou všeobecnej podstaty, nakoľko pohľadávka oprávneného nebola zabezpečená v zmysle § 8 ZKR. K tomu uviedol, že je pravdou, že podľa § 48 prvej vety ZKR sa exekučné konanie zastavuje. Ale
keďže platí fikcia - ako keby konkurz nebol vyhlásený, tak v tejto veci pre účely vyplatenia výťažku nie je právne významné postavenie veriteľa v konkurznom konaní (či bude alebo nebude zabezpečeným veriteľom). Tvrdil, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nie je možné určiť postavenie konkrétneho veriteľa v konkurznom konaní (či sa jedná o zabezpečeného veriteľa alebo nie), nakoľko veritelia majú lehotu 45 dní od vyhlásenia konkurzu na prihlasovanie pohľadávok a po uplynutí tejto lehoty môže v ďalšej 30 dňovej lehote poprieť prihlásenú pohľadávku, resp. jej zabezpečenie zabezpečovacím právom správca. Ustanovenie § 48 posledná veta teda ani nemôže mať na mysli postavenie veriteľa v konkurznom konaní, ale v exekučnom konaní. Tvrdil tiež, že § 8 ZKR nevylučuje zop zabezpečovacích práv exekučné záložné právo. V zmysle vyššie uvedeného podľa § 48 posledná veta ZKR (ktorá je lex specialis ku druhej vete aj k Exekučnému poriadku) - ak je oprávneným (v exekučnom konaní) veriteľ zabezpečenej pohľadávky (čo v tejto veci bol), výťažok exekútor vyplatí (povinnosť vyplatiť výťažok má priamo exekútor) veriteľovi zabezpečenej pohľadávky (čiže oprávnenému - veriteľovi zabezpečenej pohľadávky v exekučnom konaní), ako keby konkurz nebol vyhlásený (t.j. ako keby nebolo exekučné konanie zastavené a v dôsledku toho, ako keby exekučné záložné právo nebolo zrušené). Poukázal na to, že žalovaný vykonal v rámci exekučného konania všetky úkony, potrebné ku speňaženiu majetku a aj samotný majetok, na ktorý bolo zriadené záložné exekučné právo v prospech oprávneného - veriteľa bol speňažený pred vyhlásením konkurzu. Mal za to, že v zmysle uvedeného skutkového a právneho stavu by vyhovenie žalobe bolo v rozpore so skutkovým a právnym stavom, ale aj s princípom spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
4.Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 17.05.2017 uviedol, že žalovaný nesprávne vykladá pojem ,,veriteľ zabezpečenej pohľadávky“ v chápaní zákona konkurze a reštrukturalizácii. Pri výklade tohto pojmu je potrebné použiť najmä systematický a teleologický výklad právnych noriem. Konkurzné konanie má povahu generálnej exekúcie (na rozdiel od exekučného konania), kedy majetok jedného dlžníka sa použije na pomerné uspokojenie všetkých veriteľov daného dlžníka, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky zákonom ustanoveným spôsobom. Nemožno zvýhodňovať akéhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok. Výnimku z vyššie uvedeného pravidla tvoria len zabezpečení veritelia, ktorí sú primárne uspokojovaní zo zabezpečeného majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu. Zabezpečeným veriteľom jen ten veriteľ, ktorý mal svoju pohľadávku zabezpečenú niektorým zo zabezpečovacích inštitútov uvedených v § 8 ZKR, najčastejšie však zriadením záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Judikatúra vyšších súdov SR jasne a jednoznačne zodpovedala otázku, že exekučné záložné právo zriadené súdnym exekútorom v rámci exekučného konania je len procesným prostriedkom zabezpečenia v rámci exekučného konania, ktoré mimo daného exekučného konania nemôže existovať a vyhlásením konkurzu (kedy sa ex lege zastavuje exekučné konanie), ex lege zaniká aj exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Preto veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne (alikvótne) ako ostatní nezabezpečení veritelia. Na potvrdenie vyššie uvedeného poukazuje na vybrané pasáže z rozsudku NS SR, sp. zn. 5Obdo/22/2012 zo dňa 24.10.2013 (strany l3, l4, 15): ... Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil, a doplnil že zastavením exekučného konania súčasne dochádza aj k zániku exekučného záložného práva. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konaniu, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné záložné pravo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Dovolací súd dospel k záveru, že ako odvolací súd tak aj súd prvého stupňa vec posúdili správne, keď dospeli k záveru, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva. ...Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. ...Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. ...Vyhlásením konkurzu sa zo zákona exekučné konanie zastavuje a zrušuje exekučné záložné právo. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo/61/2010 zo dňa 06.10.2010 a rozsudok NS SR sp. zn. 1Obdo V 52/2006 zo dňa 31.07.2008. Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením
Okresného súdu Košice I, zo dňa 06.05.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 92/2016 dňa 13.05.2016. Odo dňa 14.05.2016 nastali účinky vyhlásenia konkurzu. Exekučné konania boli týmto dňom ex lege zastavené, celý majetok úpadcu (teda aj majetok úpadcu postihovaný v týchto exekučných konaniach) sa stal ex lege majetkom patriacim do podstaty, s ktorým je oprávnený nakladať výlučne správca. V danom prípade žalovaný vykonal dražbu dňa 22.09.2015 s výťažkom vo výške 54 196,34 EUR. Došlo de facto k transformácii vecného majetku úpadcu, na finančný majetok úpadcu. Keďže dňa 14.05.2016 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu a lege zastaveniu exekučného konania, tento finančný majetok úpadcu zadržiavaný v danom exekučnom konaní, sa stal ex lege súčasťou podstaty úpadcu. Žalovaný nebol oprávnený vykonávať žiadne ďalšie úkony v rámci daného exekučného konania, keďže toto bolo zastavené a teda nebol oprávnený ani vydať výťažok z dražby „oprávnenému v exekučnom konaní“, keďže tento už v danom čase ani nebol v pozícii oprávneného v exekučnom konaní (nakoľko už exekučné konanie bolo zastavené). V danom čase bola spoločnosť MoVeEr, s.r.o. v pozícii riadneho veriteľa úpadcu, keďže nedošlo k uspokojeniu jej pohľadávky v rámci exekučného konania a svoju pohľadávku si mala možnosť uplatniť prihláškou, ako nezabezpečenú pohľadávku v konkurze. Jedinú výnimku z vyššie uvedeného postupu ustanovuje § 48 ZKR posledná veta za bodkočiarkou ,,ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. V danom prípade ale nešlo o túto situáciu, nakoľko exekučné záložné právo je len procesným inštitútom exekučného konania a nemá kvalitu zriadeného záložného práva v zmysle Občianskeho zákonníka, ktoré je hmotnoprávnym inštitútom. Exekučné záložné právo preto nevytvára stav „privilegovanej“ pohľadávky, ktorá by sa mala v konkurze uspokojovať oddelene od ostatných pohľadávok iných veriteľov úpadcu. Pripustením výkladu žalovaného by nastal stav, kedy by bol neoprávnene zvýhodnený veriteľ, ktorého pohľadávka v zmysle ustálenej judikatúry nie je spôsobilá byť v konkurze vyhodnotená ako zabezpečená pohľadávky, vytvárajúca oddelenú podstatu daného veriteľa, avšak vydaním výťažku súdnym exekútorom (žalovaným) po vyhlásení konkurzu, by takýto nezabezpečený veriteľ bol uspokojený oddelene, z majetku patriaceho do všeobecnej podstaty, na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov. Takýto stav sa prieči povahe a zmyslu konkurzného konania, ako aj zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V judikatúre NS SR je jednoznačne ustálený názor, že exekučné záložné právo môže pôsobiť len v rámci daného exekučného konania, ktorého je procesným inštitútom. Exekučné záložné právo preto nemôže presahovať dané exekučné konanie, v rámci ktorého bolo zriadené, existovať a vyvolávať účinky mimo tohto exekučného konania o to viac, že dané exekučné konanie bolo ex lege vyhlásením konkurzu zastavené. Žalovaný preto nebol oprávnený po vyhlásení konkurzu de facto pokračovať vo výkone exekúcie a vydávať výťažok oprávnenému v exekučnom konaní, keďže táto exekúcia bola v tom čase už zastavená a nešlo o zabezpečeného veriteľa v zmysle § 8 ZKR ( ako uvádza ustálená judikatúra NS SR). Žalovaný správne poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2011 bola v § 48 ZKR v poslednej vete formulácia ,,sa vyplatí'', ktorá bola od 01.01.2012 nahradená formuláciou „exekútor vyplatí“. Týmto sa odstránila pochybnosť, či má zabezpečenému veriteľovi (stále však v chápaní § 8 ZKR) vyplatiť výťažok exekútor, alebo správca. Zmysel daného ustanovenia však ostal zachovaný a to, že takýto výťažok sa má vyplatiť iba zabezpečenému veriteľovi v chápaní konkurzného práva. Iba takto nedôjde k popretiu zmyslu konkurzného konania ako generálnej exekúcie a nedôjde k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľa (ktorý nedisponuje zabezpečenou pohľadávkou v rámci chápania konkurzného práva), na úkor ostatných nezabezpečených veriteľov (ktorí takisto nedisponujú zabezpečenými pohľadávkami v rámci chápania konkurzného práva). Žalovaný taktiež vytrháva z kontextu formuláciu ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“ uvedenú v § 48 ZKR a nesprávne ju interpretuje. Na lepšie pochopenie významu vyššie uvedeného poukazuje na Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2012, doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., strany 405, 406, 408, 409): ....Ak v týchto konaniach došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vydaný oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty. Získaný výťažok je súčasťou podstaty ex lege momentom vyhlásenia konkurzu, teda zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, za predpokladu, že nebol vydaný oprávnenému. Správca je povinný tento výťažok vymáhať, ak nebude vydaný do podstaty.... ...Nasledujúci deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku sa získaný a nevydaný výťažok stáva ex lege súčasťou konkurznej podstaty a od tohto momentu ho súdny exekútor drží neoprávnene a je ho povinný vydať správcovi bez toho, aby ho bol správca povinný vyzvať, pretože táto povinnosť je stanovená priamo v§ 48 ZKR... ...Odlišný právny režim je pre výťažok z exekučného konania, ktorý sa mal vydať zabezpečenému veriteľovi. Získaný výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Uvedené ustanovenie dáva možnosť dvojakého výkladu, pokiaľ ide o spôsob vydávania výťažku. Výťažok sa
môže vydať priamo zabezpečenému veriteľovi do výšky jeho pohľadávky, alebo sa vydá správcovi a ten je povinný ho vydať zabezpečenému veriteľovi. Systematickým výkladom prichádzame k záveru, že výťažok sa vydáva do konkurznej podstaty. Správca v zásade nemôže uspokojovať pohľadávky, ktoré sa prihlasujú prihláškou pred uplynutím lehoty na popieranie, teda kým pohľadávka nie je zistená. V prípade popretia zabezpečenej pohľadávky musí správca vyčkať na uplynutie lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky alebo v prípade jej podania na výsledok tohto konania. Z týchto dôvodov sa prikláňame k názoru, že výťažok sa vydáva správcovi, ktorý je ho povinný vydať zabezpečenému veriteľovi ihneď potom, čo bude zabezpečená pohľadávka zistená. Od tohto výťažku nie je možné odpočítať žiadne pohľadávky proti podstate okrem trov exekučného konania, čo vyplýva z dikcie zákona ,,ako keby konkurz nebol vyhlásený“. Na tento výťažok sa teda nevzťahujú účinky konkurzu... Vyššie uvedený text komentára, kedy za úpravy účinnej do 31.12.2011 bol správca povinný vyčkať do doby, kým bude zabezpečená pohľadávka v konkurze zistená a až tak vyplatiť výťažok z exekúcie, priamo odporuje prezentovanej koncepcii žalovaného. Text komentára potvrdzuje správnosť žalobcom prezentovaného právneho názoru a to, že § 48 ZKR vo formulácii „veriteľ zabezpečenej pohľadávky“ má na mysli pohľadávku, ktorá sa prihlasuje a následne uspokojuje ako zabezpečená v zmysle § 8 ZKR, ktorá je ,,privilegovanou“ pohľadávkou a ktorá má spôsobilosť vytvoriť oddelenú podstatu, z ktorej bude táto pohľadávka prednostne uspokojovaná. Pohľadávka zabezpečená len procesným exekučným záložným právom takouto zabezpečenou pohľadávkou bez akýchkoľvek pochýb nie je. Podľa názoru žalobcu (rovnako ako aj podľa komentára a ustálenej judikatúry), je nesprávny právny názor žalovaného, ktorý tvrdí, že exekútor po vyhlásení konkurzu vydá výťažok z exekúcie (ktorá je už v tom čase zastavená) veriteľovi, ktorý nie je zabezpečeným veriteľom v zmysle § 8 ZKR. Pre uplatnenie postupu exekútora o vydaní výťažku veriteľovi zabezpečenej pohľadávky podľa § 48 ZKR, nepostačuje ,,akékoľvek“ zabezpečenie pohľadávky (napr. zabezpečenie exekučným záložným právom), ale musí ísť o zabezpečenie takej kvality, ktorú predpokladá ZKR, teda musí sa jednať o zabezpečenú pohľadávku v zmysle § 8 ZKR. Žalovaný preto nepostupoval správne, keď po vyhlásení konkurzu vydal výťažok z exekučného konania spoločnosti MoVeEr, s.r.o. (ktorá nebola zabezpečeným veriteľom v zmysle ZKR), pretože tento výťažok sa stal momentom vyhlásenia konkurzu ex lege súčasťou konkurznej podstaty úpadcu a správca je povinný ho vymáhať.
5.Právny zástupca žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 14.06.2017 zotrval na svojich vyjadreniach a na pojednávaní dňa 23.06.2017 namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní s poukazom na ust. § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.
6.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
7.Nebolo medzi stranami sporné a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/11/2015 zo dňa 06.05.2016 mal súd preukázané, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Poľnohospodárske družstvo Svätuše a za správcu bol ustanovený JUDr. Vladimír Kotus - žalobca. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 92/2016 dňa 13.05.2016, teda konkurz bol vyhlásený 14.05.2016.
8.Žiadosťou o oznámenie bankového účtu bolo súdu preukázané, že žalovaný ako súdny exekútor listom zo dňa 24.05.2016 požiadal žalobcu o oznámenie bankového účtu, na ktorý je možné zaslať vymožené peňažné prostriedky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015.
9.Listom žalobcu zo dňa 14.06.2016 adresovaným žalovanému mal súd preukázané, že JUDr. Kotus oznámil JUDr. Jakubčákovi číslo účtu.
10.Výpisom z účtu úpadcu mal súd preukázané, že súdny exekútor poukázal dňa 27.06.2016 na uvedený účet sumu 746,46 EUR.
11.Listom zo dňa 28.06.2016, označeným ako Konečné vyúčtovanie § 60 ods. 2 /Exekučný poriadok/, ktorý bol doručený aj žalobcovi, mal súdu preukázané, že exekútor vyhotovil konečné vyúčtovanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015. Exekúcia sa viedla vo veci oprávneného MoVeEr, s.r.o., proti povinnému Poľnohospodárske družstvo Svätuše.
12.Žalobca listom zo dňa 08.07.2016 požiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti podľa § 75 ods. 1 ZKR.
13.Listom zo dňa 20.07.2016 žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu. Okrem iného uviedol aký majetok povinného (úpadcu) bol postihnutý exekúciou. Z predmetného listu súd zistil, že výťažok z dražby nehnuteľností predstavoval 54 196,34 EUR a z tejto sumy bol dňa 24.05.2016 zaslaný výťažok 35 694,04 EUR oprávnenému. Na preukázanie postihnutia majetku povinného bol súdu predložený aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, dražobnú vyhlášku, zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností, zápisnicu o súpise hnuteľných vecí, zápisnicu o dražbe hnuteľných vecí.
14.Výzvou na zaplatenie z 27.07.2016 a opakovanou výzvou zo dňa 23.08.2016 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 53 449,88 EUR s poukazom na to, že výťažok z dražby nehnuteľnosti vo výške 54 196,34 EUR sa ku dňu vyhlásenia konkurzu nachádzal na účte žalovaného a žalobcovi bola zaplatená len časť výťažku vo výške 746,46 EUR.
15.Oznámením Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru z 31.07.2015 mal súd preukázané, že dňa 29.07.2015 bol vykonaný zápis exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam úpadcu do katastra. Oznámením Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru z 20.07.2016 mal súd preukázané, že dňa 11.07.2016 bol vykonaný výmaz exekučného záložného práva z katastra.
16.Podľa ust. § 8 ZKR zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
17.Podľa ust. § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
18.Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20.Podľa ust. § 5 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení: (1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. 1) (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
21.Podľa ust. § 33 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení platnom v čase vyhlásenia konkurzu: (1) Ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. (2) Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
22.Nebolo medzi stranami sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Svätuše (povinného v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 253/15 LK, 15Er/1020/2015) bol vyhlásený dňa 14.05.2016, teda pred zaslaním výťažku z
dražby nehnuteľností úpadcu v exekučnom konaní oprávnenému MoVeEr, s.r.o. (24.05.2016). V zmysle ustálenej judikatúry tzv. exekučné záložné právo nie je pre účely ZKR zabezpečovacím právom v zmysle § 8 ZKR. Veriteľ takejto pohľadávky, si ju môže v konkurze uplatniť iba ako nezabezpečenú pohľadávku a je uspokojovaný z majetku úpadcu pomerne (alikvótne) ako ostatní nezabezpečení veritelia. Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitútom exekučného konaniu, ktorým sa zabezpečuje právny nárok oprávneného a nie je možné ho používať mimo exekučného konania, nakoľko ide výlučne o procesný zabezpečovací inštitút. Vyhlásením konkurzu sa exekučné konanie zastavuje (nie prerušuje) a exekučné záložné pravo, ktoré bolo zriadené pre účely exekučného konania sa zo zákona zrušuje a stráca svoj právny základ. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania. Zriadené exekučné záložné právo na majetok patriaci do konkurzu nevytvára veriteľovi v konkurznom konaní postavenie zabezpečeného (oddeleného) veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ MoVeEr, s.r.o. nie je a nebol ako oprávnený veriteľom zabezpečenej pohľadávky v zmysle poslednej vety ust. § 48 ZKR, a preto mu exekútor nemal vydať výťažok z dražby nehnuteľností po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (povinného). Predmetný výťažok sa vyhlásením konkurzu stal súčasťou príslušnej podstaty a exekútor bol povinný ho vydať správcovi. V danom prípade sa nejedná o zodpovednosť exekútora za škodu, ale o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, preto je exekútor pasívne legitimovaný v tomto konaní. Výška nevyplateného výťažku predstavovala 53 449,88 EUR a nebola medzi stranami sporná. Výťažok z dražby sa stal súčasťou podstaty už vyhlásením konkurzu, ale lehota na popieranie pohľadávok v konkurze uplynula 29.07.2016, teda až v tento deň bolo možné ustáliť, či oprávnený v exekučnom konaní mohol byť zabezpečeným veriteľom v konkurznom konaní, preto sa žalovaný do omeškania s vydaním predmetnej sumy dostal až dňa 30.07.2016. Výška úroku z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
23.Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná v časti o zaplatenie 53 449,88 EUR a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 30.07.2016 do zaplatenia, preto jej v tejto časti vyhovel.
24.V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 53 449,88 EUR od 15.05.2016 do 29.07.2016 vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k vzniku omeškania súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
25.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
27.Nakoľko žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
28.Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
29.Nakoľko žalobca je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. o) zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení od súdneho poplatku oslobodený, súd uložil žalovanému podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona, vo výške 3 206,50 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).