Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-25-2017.pdf
PDF · 124.35 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobkyne - W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. U. XXX, v zastúpení právne - Advokátská kancelária JUDr. Miroslav Stopka s.r.o., Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému - R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom M. Q. U., v zastúpení právne Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o odstránenie stavby ( drevenej garáže s betónovým základom ) z nehnuteľnosti, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/30/2016-59 zo dňa 6.9.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyni, keď v napadnutom rozsudku ( výrok I. ) uložil žalovanému povinnosť odstrániť stavbu bez popisného čísla aj so základmi stavby z pozemku žalobkyne CKN č.3321 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. M. Q. U. v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil ( výrok II.) žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v písomnom uznesení vyššej súdnej úradníčky prvostupňového súdu na účet prijímateľa náhrady trov konania - právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Stopka s.r.o.,Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO : 36 866 849. 2. Žalobkyňa žalobou ( podala 9.2.2016) sa domáhala ochrany práva podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že na parcele CKN 3321 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, ku ktorej je zapísaná ako vlastníčka na LV č.XXXX v k.ú . M. Q. U., žalovaný v minulosti bez stavebného povolenia postavil garáž ( bez popisného čísla ) pôvodne celodrevenú, pred niekoľkými rokmi pod garážou urobil betónový základ a postavil na ňom drevenú búdu. Uvedená garáž jej bráni užívať predmet svojho vlastníctva. I keď žalovaného požiadala, aby z jej nehnuteľnosti odstránil drevenú šopu, garáž bez popisného čísla, ten nereagoval. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť z predmetu jej vlastníctva odstrániť označenú stavbu aj so základmi stavby. 3. Žalovaný sa bránil, poprel pravdivosť tvrdení žalobkyne o tom, že do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, žiadal zamietnutie jej žaloby. V rámci svojej obrany poukazoval na to, že garáž začal stavať v r. 1962 už s betónovým základom, súhlas mu dala jeho matka G. J., rod. H., vlastníčka parcele CKN č. 3321. Stavbu postavil dobromyseľne, na základe dohody, postavením garáže mohlo dôjsť podľa neho k spracovaniu pozemku, k vydržaniu podľa § 135 a Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991, mohlo dôjsť ak k získaniu vecného bremena na pozemku. Vo veci odstránenia garáže poukazoval aj na závery rozhodnutia Okresného súdu Čadca sp.zn. 10 C/805/1991.
4. Vykonaným dokazovaním ( súd dôkazy z ktorých vychádzal uvádza v bode 5 odôvodnenia rozhodnutia ) mal preukázané, že žalobkyňa H. W. r.T. je zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. M. Q. U. ako vlastníčka parc. CKN 3321 o výmere 25 m2 ( zastavané plochy a nádvoria ) právnym titulom darovacej zmluvy zavkladovanej pod V 1293/02 zo dňa 4.9.2002 a kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 2448/2007 zo dňa 15.10.2007. 5. Z obsahu pripojených spisov OS Čadca 4 C/67/2008 a 4 C/75/2010 bolo preukázané, že dcéra žalovaného T. X., rod. J. podala žalobu proti W. H. ( v aktuálnom spore žalobkyňa ) o určenie vlastníckeho práva k parc. CKN 3321 na tom skutkovom základe, že na tejto spornej parcele je už 38 rokov postavená garáž, ktorú od r. 1965 užíval jej otec R. J. ( aktuálne žalovaný v spore ) a od r. 1997 ona na základe darovacej zmluvy. V označených konaniach však závery znaleckého posudku preukázali, že parc. CKN 3321 je identická s pozemnoknižnou parcelou ( pkn) 4707 zapísanou v pozemnoknižnej vložke ( pkv) č.250, ďalej, že parc. CKN 3321 je identická s parcelou EN ( podľa evidencie nehnuteľnosti ) pred THM ( technickohospodárske mapovanie ) 1385/2 o výmere 64 m2, kde bol vedený ako užívateľ H. J. a G., rod. J.. Sporná nehnuteľnosť výlučne patrila G. J., rod. H. ( jej deti N., H., R., P., P., G.), H. nedaroval G. parcelu CKN 3321 ( pred THM parc. EN 1385/2) ale daroval mu parc. EN 3321 pred THM ). Sporná parcela nebola predmetom daru z H. na G. a preto platným spôsobom nemohla nehnuteľnosť nadobudnúť ani žalobkyňa H., čo súd uviedol už v záveroch rozsudku 4 C/75/2010 zo dňa 2.7.2015. R. J. ani T. X. ( jeho dcéra ) proti W. H. nepodali negatórnu určovaciu žalobu, z tohto dôvodu pre súd bol v aktuálne súdenej veci záväzný zápis vlastníckeho práva k parc. CKN 3321 zapísanej v k.ú. M. Q. U. na LV č. XXXX, ktorý svedčí H. W., rod T.. Súd uviedol ďalej, že nemá právo ustáliť prejudiciálne vlastnícke právo za situácie kedy nebola podaná negatórna určovacia žaloba, že W. H., r. T. nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Vychádzajúc zo súhrnu horeuvedených skutkových okolností súd ustálil, že vlastníčkou dotknutej ( spornej ) parcele bola G. J., rod. H., aj keď sporná nehnuteľnosť nebola zahrnutá do zmluvy RI 139/65, následne dedičským rozhodnutím D 632/71 po neb. G. J., zomr. XX.X.XXXX, aj pozemnoknižná vložka a v nej zapísaná pkn parc. 4707 patriaca G. J. prešla vlastnícky na H. J.. Osvedčením N 734/1993, Nz 169/94 nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam získaným od H. J. G. J. ( darovacia zmluva medzi nimi spísaná je z roku 1992 - nachádza sa na č.l.29 spisu 4C/67/2008 ) medzi nimi aj KN 3321 - zastavaná plocha o výmere 25 m2. Žalobkyňa predmetnú parcelu nadobudla od G. J. kúpnou zmluvou zavkladovanou pod V 2448/2007 dňa 15.10.2007. Závery konania ( jeho predmetom bolo odstránenie garáže ) vedené pred OS Čadca pod sp.zn. 10 C/ 805/91 na ktoré poukazoval žalovaný, neboli významné pre súdenú vec, keďže predmetné konanie v dôsledku späťvzatia žaloby bolo zastavené uznesením č.k. 10 C/805/91-53 zo dňa 19.4.1993, navyše rozhodnutie nemohol vyhodnotiť ako právne relevantnú argumentáciu k tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného v nadväznosti na konkrétny skutkový stav v aktuálnom konaní. 6. Pri právnom posúdení veci súd postupoval podľa § 126 ods. 1 v aplikácii s § 135c Občianskeho zákonníka, nebol viazaný žalobou v tom smere, že musí rozhodnúť len o vyprataní. V súdenej veci čo do poradia vymedzeného v ust. § 135c pod ods.l,2,3 Občianskeho zákonníka mohol ísť nad petit vzhľadom ku kogentnému ustanoveniu o usporiadaní vzťahov a rozhodnúť o jednej z troch alternatív vymedzených v § 135c Občianskeho zákonníka. Bol viazaný len tou časťou žaloby, že je potrebné rozhodnúť o stavbe na cudzom pozemku. 7. V súdenom spore konštatoval súd splnenie hmotnoprávnych podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka ( právny režim stavby na cudzom pozemku ) . 8. Vykonané dokazovanie preukázalo, že sa jedná o stavbu spojenú pevným základom so zemou ( nehnuteľnosť podľa § 119 ods.2 Občianskeho zákonníka ) - odstránenia stavby so základmi sa žalobkyňa domáha v rozsudočnom návrhu. Vlastníkom pozemku pod stavbou je nesporne žalobkyňa
- má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, nápravy sa domáhala ako vlastníčka, súd poukazuje aj na viazanosť závermi právoplatného rozsudku Okresného súdu Čadca 4C/67/2008 - 97 zo dňa 20.1.2009, ktorým bol zamietnutý návrh T. X. rod. J. na určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku a rozsudku Okresného súdu Čadca 4C 75/2010-241 zo dňa 2.7.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9 Co 606/2015 - 263 zo dňa 12.11.2015 - zamietnutý návrh R. J. o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku. Ide o právoplatné rozsudky, záväzné, nezmeniteľné, spôsobujúce prekážku „ res iudicata“, z tohto dôvodu nemohol súd nanovo konať a dokazovať vlastnícke právo žalovaného k pozemku, napokon už z rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 9 Co 606/2015 - 263 zo dňa 12.11.2015 vyplynul záväzný právny názor, a to, že vlastnícke právo možno nadobudnúť iba jedným zo spôsobov uvedených v § 132 ods. l Občianskeho zákonníka a nie kumulatívne z viacerých dôvodov naraz. Nie je možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam súčasne nadobudnúť vydržaním, spracovaním, pretože viaceré tituly nadobudnutia vlastníckeho práva sa navzájom vylučujú. Nemohol byť žalovaný dobromyseľný zo všetkých nadobúdacích titulov naraz,
také tvrdenie vylučuje dobromyseľnosť žalovaného. Keďže uvedený právny názor bol daný v spore, ktorý sa týka totožnej nehnuteľnosti s nehnuteľnosťou ( pozemkom) v aktuálnom spore, prvoinštančný súd z tohto právneho názoru odvolacieho súdu vychádzal. Keďže v nadväznosti na závery rozsudku 4 C/75/2010 - 241 zo dňa 2.7.2015 žalovaný nepodal negatórnu určovaciu žalobu proti žalobkyni súd uzavrel, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku, na ktorom stojí garáž, následne je tak daná aj jej aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. 9. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje aj vlastníctvo žalovaného ku spornej garáži na pozemku žalobkyne - je tak pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore. Svoje tvrdenie, že garáž daroval dcére žalovaný počas celého konania nepreukázal predložením tvrdenej darovacej zmluvy. Pasívna legitimácia žalovaného odvodená aj od skutočnosti, že získal vlastníctvo k stavbe originálnym spôsobom, samotnou výstavbou ( dôležitá je vôľová stránka staviteľa stať sa vlastníkom stavby, ktorú v konaný žalovaný aj prezentoval ) . 10. Pri riešení otázky, či žalovaný zriadil stavbu na cudzom pozemku, hoc na to nemal právo, súd rozlišoval nepovolenú stavbu podľa stavebných predpisov od stavby neoprávnenej, teda od stavby postavenej bez súhlasu vlastníka pozemku nedobromyseľne. Bral v úvahu časový moment výstavby garáže so základmi, od ktorého sa odvíja aplikácia hmotného práva a vyhodnotenie dobromyseľnosti žalovaného ku dňu začatia a dokončenia stavby. Tvrdenie žalovaného, že užíva pozemok pod stavbou po práve, pretože ho získal, že došlo k zriadeniu vecného bremena na základe ktorého žalobkyňa musí trpieť postavenie stavby súd hodnotí za neúčinný prostriedok obrany, neúčinné popretie tvrdení žalobkyne ( § 149, § 150 ods.1,2, § 151 ods.1,2 CSP ). Nedostatočný sumár rozhodujúcich skutkových tvrdení neumožnil subsumovať tvrdenie pod príslušnú hypotézu právnej normy. Nebolo možné ustáliť, či tvrdené vecné bremeno bolo žalovanému zriadené rozhodnutím, dohodou, kedy, resp. či získal vecné bremeno vydržaním, na základe akých rozhodujúcich skutkových tvrdení a kedy uplynula vydržacia lehota, ako splnil podmienky nerušeného, nepretržitého výkonu práva. V tomto smere nedostatočné skutkové tvrdenia ani nepreukázal žalovaný dôkazmi ( rozhodnutie, dohoda o zriadení vecného bremena a pod.). Súd v nadväznosti na § 135c ods.1 občianskeho zákonníka sa zaoberal hodnotením aj druhého tvrdenia žalovaného, že garáž postavil po práve, za súhlasu matky G. J. ako vlastníčky. Za preukázané považoval, že v roku 1962, keď žalovaný garáž začal stavať, sporná nehnuteľnosť patrila vlastnícky matke žalovaného G. J., rod. H.. Matka žalovaného sporný pozemok nezahrnula do písomnej darovacej zmluvy v prospech žalovaného ( RI 139/65 ) nebránila mu ale vo výstavbe a užívaní garáže od výstavby v roku 1962 do úmrtia v roku 1971 ( 9 rokov ). Žalovaný rodičov doopatroval do smrti, matka si bola vedomá, že postavil dom a garáž, teda garáž postavil žalovaný na cudzom pozemku ( pozemku matky) dobromyseľne, so súhlasom svojej matky. Žalobkyňa pozemok kúpila v roku 2007 s vedomím ( keďže má nehnuteľnosti v susedstve ), že na pozemku stojí garáž od roku 1962 do kúpy v roku 2007 ( 15 rokov ). Z uvedeného mal súd za ustálené, že ku dňu dokončenia garáže platilo ust. § 221 Občianskeho zákonníka ( Z.č.40/1964 ) upravujúce režim neoprávnenej stavby. 11. Súd poukazuje v rozhodnutí na obsahové znenie ust. § 221 Občianskeho zákonníka ( v znení ku dňu dokončenia garáže ), podľa ktorého, ak zriadi na pozemku stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený ho užívať na iný účel, rozhodne o vlastníctve k stavbe súd. Stavebníkovi môže však vlastníctvo k stavbe priznať, len ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd môže tiež rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť. K poslednej zmene právnej úpravy stavby na cudzom pozemku došlo zákonom č.509/1991 Zb. ( v znení účinnom od 1.1.1992 ) v ustanovení § 135 c ) Občianskeho zákonníka v platnom znení. Podľa prechodného ustanovenia - § 868 k označenému zákonu - pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. V nadväznosti na uvedené je potrebné brať do úvahy moment, kedy stavba na cudzom pozemku bola zrealizovaná pri rešpektovaní prechodných ustanovení. Skutkový stav zodpovedá aplikácii § 135c ods.3 občianskeho zákonníka- stavba je dobromyseľne postavená na cudzom pozemku. 12. Súd mohol zriadiť v prospech žalovaného súdnym rozhodnutím vecné bremeno za náhradu v nevyhnutnom rozsahu na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Žalovaný však ani po oboznámení sporných a nesporných bodov v uvedenom smere nenavrhol zriadiť vecné bremeno za náhradu, nenavrhol dôkaz - znalecký posudok alebo geometrický plán, ktorým by rozsah vecného bremena bol presne vymedzený, aby vecné bremeno obsiahnuté v rozsudku bolo určité, zapísatelné na list vlastníctva, v katastri nehnuteľnosti, vykonateľné. Žalovaný v naznačenom smere neuniesol povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, preto súd žalobe vyhovel a nariadil, aby stavbu žalovaný odstránil na svoje náklady podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaného, že získal, že došlo k zriadeniu vecného bremena, je iným tvrdením, než je tvrdenie podľa § 135c ods.3 Občianskeho
zákonníka, a to, že v aktuálnom konaní v rozsudku navrhuje zriadiť vecné bremeno za náhradu. § 135c Občianskeho zákonníka neumožňuje vlastníkovi stavby priznať vlastníctvo k pozemku, umožňuje iba vlastníkovi pozemku priznať vlastníctvo stavby. 13. Súd v danom spore neaplikoval ust. § 135c ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože vlastník pozemku neprejavil súhlas s takým postupom a pretože žalovaný neprodukoval tvrdenia, dôkazy, z ktorých by súd mohol mať za preukázané, z akých konkrétnych ekonomických, resp. iných právne relevantných dôvodov nie je odstránenie stavby účelné. 14. Vzhľadom na súhrn všetkých horeuvedených skutočností súd dospel k záveru, že je potrebné za existujúceho skutkového stavu ku dňu rozhodovania ( § 217 CSP ) aplikovať § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka, rozhodol tak o odstránení stavby na pozemku žalobkyne na náklady žalovaného. Súd poznamenal, že v prípade neoprávnenej stavby neprichádza do úvahy zamietnutie žaloby, pomery musí vždy upraviť ( poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo/1627/1999, R 42/2001 ). V súdenej veci prihliadal súd na povahu a rozsah hospodárskej straty odstránením drevenej garáže, aj keď so základmi, na to, že žalovaný ako stavebník v stavbe nebýva, prihliadol k rozsahu výmery pozemku žalobkyne, ktorý stavba zaberá a k tomu, v akom rozsahu žalobkyňa môže svoj pozemok užívať v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka. Napokon prihliadol aj na to, že žalovaný ako vlastník stavby vedel, že stavia garáž na cudzom - matkinom pozemku a bez stavebného povolenia, vlastníčka pozemku stavbe garáže nemohla zabrániť, pretože kúpila pozemok s neoprávnenou stavbou. 15. Prvoinštančný súd postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni, v spore plne úspešnej, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalovaného, v spore neúspešného.
16. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok považuje za nesprávny, jeho zdôvodnenie za zmätočné a plné rozporov, súd nesprávne aplikoval právne predpisy, porušil jednu zo základných zásad civilného práva - zákaz retroaktivity právnych predpisov a rozhodol o ňom, aj keď nemal byť účastníkom konania. Namietal v spore svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nie je vlastníkom predmetnej garáže. Je pravdou, že garáž vybudoval, avšak túto už nevlastní. Garáž postavil v rokoch 1962-1963 za platnosti zákona č.141/1950 Zb., vlastníctvo k nej riadne nadobudol. Vzhľadom na svoj pokročilý vek sa ju rozhodol darovať. Nakoľko garáž nie je zapísaná na liste vlastníctva, darovanie vykonal ústne a garáž teraz vlastní jeho dcéra, preto žalobca mal žalovať nie jeho ale inú osobu. Otázku vlastníctva garáže mal súd vyriešiť ako prvoradú, nakoľko výrok rozsudku má smerovať proti skutočnému vlastníkovi garáže. Ak by mu súd nariadil garáž odstrániť, výkonom rozhodnutia by bol nútený poškodiť cudziu vec a dopustil by sa trestného činu poškodzovania cudzej veci. Súd túto skutočnosť nezobral na zreteľ a neumožnil mu ani vykonať dôkazy v tomto smere, čo považuje za absolútne odňatie možnosti konať pred súdom a možnosť preukazovať svoje tvrdenia, čo je zároveň porušením rovnosti strán a práva na spravodlivý súdny proces. Samotná garáž je samostatným predmetom vlastníckych vzťahov, čo si ozrejmil aj súd, nakoľko je postavená na betónovom základe, je to stavba v stavebnotechnickom zmysle, je postavená na pevnom základe, v zemi sú betónové základy. Táto stavba nezdieľa právny osud pozemku, na ktorom je postavená. Od roku 1951 platí na Slovensku právny dualizmus, čo sa týka stavieb, je preto potrebné osobitne posudzovať vlastníctvo stavby a pozemku. Ako bývalý vlastník sa rozhodol vlastníctvo ku garáži previesť na tretiu osobu a táto mala byť žalovaná, pretože iba vlastníkovi je možné uložiť povinnosť ju odstrániť, on už nemá ani faktickú moc nad predmetnou garážou. Poučovať žalobcu koho má označiť za žalovaného nemôže, pretože pánom sporu je jedine žalobca a nie on. 17. V ďalšej časti odvolania vytýka žalovaný, že sa súd vôbec nezaoberal otázkou založenia stavby na cudzom pozemku. Je nespochybniteľný fakt a to aj súd konštatuje, že stavbu realizoval minimálne so súhlasom vlastníka - matky neb. G. J.. Stavba bola realizovaná ešte v roku 1962, t.j. v dobe platnosti Stredného občianskeho zákonníka, preto aj otázka zriadenia stavby mala byť riešená podľa právneho režimu tohto predpisu. Súd však vychádzal z aplikácie Z.č.40/1964 Zb., ktorý nadobudol platnosť 1.4.1964 a účinnosť 1.1.1965. Navyše garáž stála pokojne a nerušene na pozemku takmer 50 rokov riadne zriadená so súhlasom vlastníka a v súlade so zákonom, aj tak mu súd uložil povinnosť ju odstrániť, čo je nelogické a nechráni to vôbec skutočného vlastníka garáže a nezabezpečuje ochranu doposiaľ nadobudnutých práv. Je zrejmé, že súd môže vysporiadať pomery ohľadom zriadenia stavby na cudzom pozemku medzi účastníkmi ináč, a teda ak zriadil garáž za súhlasu vlastníka, tento stav trval dlho a nemenne, vzniklo mu právo stavby vydržaním, resp. právo vecného bremena. Opäť súd túto skutočnosť vôbec nezobral na zreteľ. Odvolateľ dodáva, že platný a účinný Občiansky zákonník v § 151o ods.1 zakotvuje, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
( vydržaním), ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností . 18. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie rozhodol nad rámec žalovaného petitu, teda nad rámec, toho, čoho sa žalobca domáhal. Žalobca sa domáhal odstránenia drevenej šopy ( garáže ) bez súpisného čísla i so základmi z nehnuteľnosti, no súd rozhodol o povinnosti odstránenia stavby bez súpisného čísla aj so základmi. Nie je mu známe, že by žalobca zmenil žalobu a domáhal sa priamo odstránenia stavby a súd i napriek tomu, že právo na zmenu žaloby prináleží len žalobcovi, túto povinnosť sám svojvoľne zmenil a priznal žalobcovi viac ako sám žiadal. Stavba bola postavená asi v roku 1962 so súhlasom vlastníka pozemku, teda dobromyseľne a v súlade so zákonom. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby po viac ako 50 rokoch mu bola uložená povinnosť odstrániť garáž, keď žalobkyňa nadobudla vlastníctvo pozemku s vedomím, že na pozemku cudzia garáž stojí. Poukazuje v tejto veci aj na uznesenie KS Banská Bystrica č. 16 Co/558/1992 zo dňa 30.12.1992 a spis OS Čadca 10 C/805/91, kde v obdobnej veci súd prikázal skúmať, či stavba - garáž na cudzom pozemku bola postavená nedobromyseľne, protiprávne, alebo či k stavbe došlo na základe dohody a dobromyseľne. Okresný súd v Čadci vôbec neprihliadal na tieto skutočnosti , ktoré sú rozhodujúce pri skúmaní, či výkon práv a povinností vyplývajúce z občiansko - právnych vzťahov nie sú v rozpore s dobrými mravmi. 19. Vzhľadom na súhrn všetkých odvolacích argumentácií sa žalovaný domáha zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zamietnutia žaloby.
20. Žalobkyňa v písomnej reakcii k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku, nakoľko je vo výroku vecne správne. Považuje odvolanie žalovaného za výslovne účelové a zavádzajúce pokiaľ vytýka súdu nevykonanie ním navrhnutých dôkazov. Ako však vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku, ako aj z obsahu zápisníc o pojednávaní, dôkazy navrhnuté žalovaným boli vykonané, pričom v záverečnom návrhu ďalšie dôkazy nenavrhol, preto sa nemožno stotožniť s jeho tvrdením v odvolaní, ktorým sa len snaží navodiť stav, že mu boli odopreté jeho práva. S namietaným nedostatkom pasívnej legitimácie nie je možné súhlasiť. Z jej strany žalovaný bol vyzvaný na predloženie darovacej zmluvy, avšak takúto listinu nepredložil, navyše právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom návrhu uviedol, že ako žalobkyňa mala žalovať aj manželku žalovaného, nakoľko predmetná stavba patrí do BSM. Je zrejmé, že žalovaný nezvládol svoju procesnú obranu, pričom raz tvrdí, že stavbu daroval dcére, potom, že mala byť žalovaná aj jeho manželka, v žiadnom smere však dôkazné bremeno neuniesol, pretože do konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil jeho tvrdeniam.
21. Žalobkyňa hodnotí za účelové aj tvrdenia žalovaného o tom, že vlastníctvo k stavbe riadne nadobudol a že stavba bola postavená so súhlasom vlastníka, v tomto smere ona poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9 Co/606/2016, na ktoré bolo v konaní poukázané a z ktorého vyplýva, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním pozemku, ktorý mu evidentne nepatril a nepreukázal ani to, že by mu bola matka dovolila na nehnuteľnosti garáž postaviť. Z konania vedeného pred Okresným súdom Čadca vyplynulo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nemohol nadobudnúť žalovaný súčasne vydržaním, spracovaním, pretože viaceré tituly nadobudnutia vlastníckeho práva sa navzájom vylučujú. Nemohol byť žalovaný dobromyseľný zo všetkých nadobúdacích titulov naraz. Také tvrdenie vylučuje dobromyseľnosť žalovaného.
22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku , ďalej iba CSP ) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonnej lehote proti rozsudku, ktorému odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( § 379, 380 CSP ) postupom podľa § 219 ods.3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP. Odvolací súd podľa § 387 ods.2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov považuje za svoju povinnosť zaujať stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám žalovaného.
23. V súdenej veci súd prvej inštancie skutkový stav ustálil správne vychádzajúc z dôkazov ktoré na svoje tvrdenia predkladali strany sporu, ktoré súdu boli známe z jeho činnosti ( obsah pripojených spisov a rozhodnutí v súvisiacich právoplatne ukončených konaniach ), vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a so znalosťou veci a miestnych pomerov spor vecne správne uzavrel. V dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval dostatočne presvedčivo z akých skutkových okolností vychádzal, označil súvisiace právne predpisy ktoré pri právnom posúdení sporu aplikoval, dal relevantné odpovede v rozhodnutí akými úvahami sa spravoval, resp. aké úvahy ho viedli, keď konštatoval opodstatnenosť
žaloby. Písomné odôvodnenie rozhodnutia po obsahovej stránke je naplnením práva strán sporu na spravodlivé súdne konanie.
24. Súd vytvoril v sporovom konaní rovnako obidvom stranám sporu zákonný procesný priestor na to, aby na svoje tvrdenia predložili aj dôkazy, strany sporu zaťažovala povinnosť dôkazná, nestačí totiž iba tvrdiť ( povinnosť tvrdenia ) ale svoje tvrdenie o určitých skutočnostiach v sporovom konaní strany sporu treba, aby aj preukázali, t.j. uniesli dôkazné bremeno. Ako je zrejmé v procesnej obrane žalovaného neodzneli podstatné vecné tvrdenia, navyše, tvrdenia ( sporné ) ktoré vo svojej obrane prezentoval nepreukázal. Nemožno preto súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného o odňatí možnosti súdom v dôkaznej fáze konania.
25. Hmotnoprávne posúdenie žalobou uplatneného nároku sa riadi § 135c Občianskeho zákonníka ( stavba na cudzom pozemku ).
26. Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil ( ďalej len „ vlastník stavby „ ) ( § 135c ods. 1 OZ ). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí ( § 135c ods.2 OZ ). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe ( § 135c ods.3 OZ ).
27. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Ustanovenie § 135c OZ je vo vzťahu k § 126 ods. 1 OZ špeciálnym ustanovením. Aplikuje sa vždy, ak na cudzom pozemku bola postavená stavba, ktorá má trvalý charakter ( ide o nehnuteľnosť podľa § 119 ods.2 OZ, t.j. o stavbu spojenú so zemou pevným základom). Žalobu na odstránenie stavby podľa § 135c ods.1 OZ možno podať bez časového obmedzenia, právo na vyporiadanie neoprávnenej stavby podľa § 135c OZ sa nepremlčuje.
28. Na podanie žaloby na odstránenie stavby podľa § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c OZ je vlastník neoprávnenej stavby.
29. Žalobkyňa domáhajúca sa žalobou odstránenia stavby podľa § 135c ods. l Občianskeho zákonníka v konaní preukázala svoju aktívnu legitimáciu, keďže jej podľa zápisu na liste vlastníctva svedčí vlastnícke právo k pozemku - parcela CKN 3321 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2 zapísané v kat. úz. M. Q. U. na LV č. XXXX .
30. Žalovaný nie je vlastníkom pozemku - parcele CKN 3321, na predmetnom pozemku však postavil najskôr celodrevenú garáž ( nemala betónový základ ), neskôr garáž s betónovým základom, vznikla tak stavba s charakterom nehnuteľnosti v zmysle § 119 ods. 2 OZ a predmetná stavba sa na pozemku žalobkyne aj nachádza. Dokazovanie preukázalo ( ani žalovaný nespochybňuje ), že stavbu spojenú pevným základom so zemou postavil on, bol tak stavebníkom . Judikatúra súdov akcentuje predovšetkým vôľovú stránku staviteľa stať sa vlastníkom stavby, táto vôľová stránka žalovaného stať sa vlastníkom stavby nesporne preukázaná bola. Odvolateľ nedostatok pasívnej legitimácie v spore zdôvodňuje zmenou vlastníctva, že spornú nehnuteľnosť previedol na svoju dcéru ústnou zmluvou, aj keby tomu tak bolo, ústna zmluva podľa názoru odvolacieho súdu nevyvolala právne účinky prevodu vlastníctva k stavbe ( ani zmenu vlastníctva ) vzhľadom na zákonnú úpravu ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Žalovaný je tak pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c Občianskeho zákonníka ako vlastník neoprávnenej stavby.
31. Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplýva, že stavba v právnom slova zmysle, nehnuteľnosť, t.j. drevená garáž s betónovým základom spojeným so zemou bola zriadená ( a aj dokončená ) už za účinnosti Z.č.40/1964 Zb., dokonca aj v záverečnom prejave strany žalovanej odznelo, že garáž bola postavená počas manželstva v 70. rokoch, z tohto dôvodu pri právnom hodnotení súvisiacich podstatných vecných otázok aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka - Z.č.40/1964 Zb. bola opodstatnená. Vecné súvislosti s riešením otázky, či má ísť o stavbu patriacu do BSM žalovaného a
jeho manželky okresný súd v dôvodoch rozhodnutia zodpovedal a vyhodnotil - jeho záver v tomto smere žalovaný v odvolaní nenamietal.
32. Žalovaný stavbu postavil na pozemku cudzom bez toho, aby mu svedčil právny titul. Hoc nebol spor o tom, že pôvodná vlastníčka pozemku ( matka žalovaného ) nenamietala voči postaveniu drevenej garáže na svojom pozemku ( históriu prechodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku súd vyargumentoval až po obdobie nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku žalobkyňou - čo žalovaný v odvolaní nenamietal ) avšak nikdy sa žalovaný nestal vlastníkom tohto pozemku ( matka mu tento pozemok nedarovala, nenadobudol ho ani v dedičskom konaní po matke ). Odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vzniklo právo stavby vydržaním, resp. právo vecného bremena, jeho odvolacia argumentácia je iba všeobecná ( obdobne toto jeho tvrdenie pred okresným súdom odznelo iba v rovine všeobecnej ) bez konkretizácie splnenia podmienok ním či už práva stavby vydržaním, resp. práva vecného bremena.
33. Podľa názoru odvolacieho súdu boli tak splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby aplikáciou ust.§ 135c Občianskeho zákonníka. Ako je z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, súd zvažoval všetky alternatívy, možnosti usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, prečo vylúčil možnosť postupu podľa § 135c ods.2,3 Občianskeho zákonníka súd aj vyargumentoval v dôvodoch rozhodnutia. Je jednoznačné, že neúčelnosť odstránenia stavby žiadna zo strán sporu nenamietala, navyše aj keby takáto situácia existovala, prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva žalobkyni postupom podľa § 135c ods.2 OZ by prichádzalo iba v prípade, ak by o vlastníctvo stavby prejavila súhlas vlastníčka pozemku, takýto hoc aj prípadný súhlas absentoval. Nebolo preukázané ani splnenie podmienok pre postup podľa § 135c ods.3 OZ, v tejto súvislosti odvolací súd zastáva totožný názor ako súd prvej inštancie.
34. S prihliadnutím na výsledok dokazovania ako aj na konkrétne okolnosti prípadu ( ktoré súd zohľadnil aj ich rozoberá v odôvodnení ) rozhodnutie vychádzajúce z ustanovenia § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka o uložení povinnosti žalovanému odstrániť z pozemku žalobkyne stavbu má svoje opodstatnenie.
35. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že okresný súd neskúmal otázku rozporu výkonu práva s dobrými mravmi, t.j. aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Síce v písomnom odôvodnení rozhodnutia konkrétne znenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nezacitoval, avšak do svojho rozhodovania ( do hodnotenia okolnosti prípadu ) právnu podstatu tohto ustanovenia premietol, najmä v otázkach, či stavba ( nehnuteľnosť ) slúži na uspokojenie bývania žalovaného, aká je povaha a rozsah stavby, na to, že vlastník stavby vedel, že stavbu ( trvalého charakteru ) postavil na cudzom pozemku bez právneho titulu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že žalovaný na jednej strane namieta rozpor výkonu práva žalobkyne s dobrými mravmi, hoc táto k predmetu svojho vlastníctva dlhodobo práva vlastníka vykonávať nemôže, na druhej strane sám žalovaný vedel, že spornú stavbu ( dokonca trvalého charakteru ) postavil na pozemku, ktorého vlastníkom nie je, tým sám a vedome sa vystavil nebezpečenstvu spornosti v otázke usporiadania pomerov s vlastníkom ( hoc aj budúcim ) pozemku.
36. Odvolateľ vytýka súdu, že rozhodol nad rámec petitu, teda nad rámec čoho sa žalobca domáhal. Zdôrazňuje, že žalobca sa domáhal odstránenia drevenej šopy ( garáže ) bez súpisného čísla i so základmi z nehnuteľnosti, no súd rozhodol o povinnosti odstránenia stavby bez súpisného čísla aj so základmi. Ani s uvedenou odvolacou argumentáciou nemožno súhlasiť. Bezpochyby na pozemku č. CKN 3321 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25m2 ( vlastníčka žalobkyňa ) sa nachádza trvalá stavba ( bez súpisného čísla ), stavba v právnom slova zmysle čo súd premietol aj do výroku rozhodnutia, bola však zachovaná právna podstata petitu pôvodnej žaloby a nebol zmenený jeho zmysel. Aj žalovaný vie a v konaní spor o tom nebol, že stavba, odstránenia ktorej súd z pozemku žalobkyne žalovanému uložil je totožná s drevenou garážou s betónovým základom spojeným so zemou ( ktorú označila žalobkyňa v žalobe ). Nad rámec odvolací súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 254/2009 v zmysle ktorých „ ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal „.
37. V súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania, priznanie nároku na ich náhradu v rozsahu 100 % žalobkyni - v celom rozsahu úspešnej v spore voči žalovanému má oporu v aplikovanom ustanovení § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. 38. Vzhľadom na súhrn všetkých horeuvedených dôvodov odvolací súd nemohol odvolaniu žalovaného vyhovieť. 39. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods.1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ( plne úspešnej ) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, ktorý ohľadne podaného odvolania úspešný nebol. 40.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.