Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: E. L., nar. XX. XX. XXXX, G. X, XXX XX J., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ľ. L., nar. 16. XX. XXXX, bytom DN. X, XXX XX J., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 981,46 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69 eur z a s t a v u j e .

III. Z a m i e t a návrh žalobkyne na zmenu žaloby doručený súdu dňa 24. 4. 2017.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 689,82 eur v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VI. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 27,5 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 3. 2016 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 891,46 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 10. 3. 2016 vyrovnala nedoplatok na bytovom družstve Prešov za byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to v sume 891,46 eur, z uvedenej sumy bolo 716,82 eur zaplatených na istinu (nedoplatok) a 19 eur ako poplatok z omeškania.

3. Žalobkyňa uvedenú sumu vykonala prepočtom tak, že v mesiaci marec a apríl 2015 uhradila platby v prospech bytového družstva aj za žalovaného, a to vo výške 192,01 eur, následne k tomuto pripočítala sumu 33,69 eur, ako alikvotnú čiastku, na ktorú má nárok žalobkyňa za preplatok, ktorý bol vo výške 50,54 eur za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015 a ktorú sumu si ponechal žalovaný, pričom mal nárok na preplatok iba do mesiaca január 2015, k sume 16,85 eur pripočítala sumu 716,82 eur, ktorú uhradila bytovému družstvu na základe informácie z bytového družstva, čo bola dlžná čiastka za rok 2015 a poukazovala na potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016, ďalšia suma 19 eur bola suma penále za nedoplatok na nájomnom za manžela za rok 2015, spolu to predstavuje sumu 961,52 eur, od ktorej sumy odpočítala 70,05 eur, ako preplatok vrátený zo strany bytového družstva za rok 2014 (ktorý bol vrátený v sume 140,09 eur, čo predstavuje 1/2 sumu 70,05 eur) a uplatnila si sumu 891,46 eur. Po zmene žaloby sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.903,11 eur.

4. Žalobu odôvodnila tým, že dlh vznikol z dôvodu, že žalovaný v období od apríla do decembra 2015 neplatil platby Bytovému družstvu Prešov. Dňa 14. 9. 2015 bola žalobkyni doručená upomienka bytového družstva. Uviedla, že žalovanému ostali kľúče od bytu, ku ktorému má voľný prístup a túto možnosť aj využíva. Poukázala nato, že do bytu žalobca chodieva pravidelne a často sa tam zdržuje, niekedy je tam celý deň, pričom prirodzene spotrebováva energie, pričom za spotrebované energie platí výlučne žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný odišiel z bytu dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia, žalovaný išiel bývať k svojim rodičom, počas dňa však, keď nie je v práci, do bytu prichádza. Žalobkyňa uviedla, že sa nedomáha zaplatenia úhrad za energie, tieto platí sama tak, ako ich spotrebuje. Domáhala sa však zaplatenia nedoplatku voči bytovému družstvu, ktorý sama vyrovnala za žalovaného, napriek tomu, že tento je vlastníkom predmetného bytu a tento byt aj užíva. Odmieta sa však podieľať na nákladoch spojených s jeho užívaním. Uviedla, že priebežne platila časť nákladov súvisiacich s užívaním bytu v rozsahu 1/2. Zálohový predpis bytového družstva za obdobie január až apríl 2015 bolo vo výške 192,01 eur. Počas vedenia spoločnej domácnosti so žalovaným bola medzi nimi dohoda, že každý z nich platí polovicu z týchto nákladov, t.j. po 96 eur. Platby bytovému družstvu sa platia mesačne vopred. Žalovanej teda riadne zaplatil svoju časť v mesiacoch január v decembri 2014, za február 2015 v januári v roku 2015, od marca 2015, teda aj za február 2015, prestal platiť časť pripadajúcu na náklady spojené s užívaním predmetného bytu, v mesiacoch marec až apríl 2015 žalobkyňa uhradila platby v prospech bytového družstva za žalovaného v celkovej výške 192,01 eur, v mesiaci máji 2015 vydalo bytové družstvo zálohový predpis na sumu 191,61 eur. Od mája 2015 žalobkyňa začala platiť bytovému družstvu iba polovicu nákladov pripadajúcich zálohe, t.j. v sume 96 eur mesačne takto platila sumu až do konca roka 2015, od júla 2015 bol opäť vydaný nový zálohový predpis na sumu 183,60 eur. Ku dňu 24. 9. 2015 bol splatný preplatok, ktorý vznikol v predmetnom byte na energiách a aj išlo o preplatok vo výške 50,54 eur za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015. List, ktorým bola táto skutočnosť oznámená, prevzal žalovaný, preplatok sám vybral a túto sumu si ponechal. Pritom nárok na tento preplatok mu vznikol iba do mesiaca január 2015 a za 5 mesiacov v sume 16,85 eur, zvyšná suma preplatku mala patriť žalobkyni. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu, dňa 10. 6. 2015 bol žalobkyni vrátený zo strany bytového družstva preplatok za rok 2014 vo výške 140,09 eur, pričom polovica z tohto predstavuje sumu 70,05 eur, žalobkyňa započítala žalovanému na nezaplatený nedoplatok na bytovom družstve za rok 2015 práve túto sumu, 70,05 eur, preto konečná suma, ktorá žalobkyni nebola zo strany žalovaného zaplatená, je po započítaní vráteného preplatku a poplatkov z omeškania pripadajúcich na žalovaného za rok 2015 spolu 891,45 eur, žalobkyňa opakovane ústne telefonicky vyzývala žalovaného, aby si splnil časť pripadajúcu na úhrady spojené s užívaním predmetného bytu, avšak neúspešne. Keďže žalobkyňa sama zaplatila za žalovaného časť úhrad spojených užívaním bytu, ktorá pripadá na žalovaného, došlo tým na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške 891,46 eur.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 žalobkyňa rozšírila návrh a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby, pričom rozšírenie žaloby odôvodnila tým, že žaluje viac o sumu 968,65 eur, a to titulom úhrad, ktoré realizovala žalobkyňa za žalovaného v období roku 2016, a to od januára 2016 do decembra 2016.

6. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, navrhol prerušiť konanie do skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp.zn. 15C/359/2014 na tunajšom súde, kde predmetom vyporiadania je aj predmetný trojizbový byt (úhrady, ktorého sa týkajú). Mal zato, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rieši otázka zásadného významu pre toto konanie a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva pri BSM, nie je možné vymedziť podiel manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielu v rámci BSM. Každý z manželov je vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Mal teda zato, že pokiaľ užíva predmetný byt sama žalobkyňa, sama tiež znáša náklady spojené s užívaním a udržiavaním predmetnej nehnuteľnosti a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. V priebehu konania žalovaný prehodnotil svoju argumentáciu a v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 25. 5. 2017 uviedol, že ak je uplatňovaný nárok dôvodný, tak len do výšky polovice takzvaných pravidelných, resp. fixných nákladov, ktoré by v danom prípade predstavovali sumu 33 eur mesačne. Pokiaľ ide o rozšírenie žalobného návrhu, namietal, že žalobkyňa žiada na žalovanom zaplatenie o 800 eur viac oproti pôvodného návrhu bez toho, aby tento údajný dlh zaplatila.

7. V ďalšom žalovaný poukazoval na dobré mravy, pretože žalobkyňa účelovo marí konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a poukázal v ďalšom na to, že za posledné tri roky strany sporu boli účastníkmi piatich súdnych konaní, ktorých iniciátorkou bola žalobkyňa. Žalovaný v ďalšom poukázal na to, že z predmetného bytu sa odsťahoval z dôvodu, že spolužitie so žalobkyňou bolo neznesiteľné a každodenné hádky mali zlý vplyv na ich dcéru, ako aj na samotného žalovaného, uviedol, že z predmetného bytu odišiel dňa 2.12.2014, pričom si zobral len svoje osobné veci. Uviedol, že momentálne býva v domácnosti svojich rodičov. Poukázal na to, že pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou vlastnil jednoizbový byt, ktorý predal a za tieto finančné prostriedky bola realizovaná aj kúpa predmetného trojizbového bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa koná účelovo, keď dlh na úhradách za rok 2016 zaplatila až po tom, čo na pojednávaní v rámci konania o vyporiadaní BSM vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/259/2014 konanom dňa 8. 12. 2016 bol súdom vyslovený predbežný názor ohľadne údajného dlhu, a to, že tento údajný dlh podľa názoru súdu do BSM nepatrí.

8. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to faktúru spoločnosti SLOVAKIA ENERGY s.r.o., emailovú komunikáciu s Bytovým družstvom Prešov, upomienku bytového družstva zo dňa 9. 9. 2015, upomienku zo dňa 14. 1. 2016, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016 z jej osobného účtu na účet bytového družstva vo výške 716,82 eur, ďalej zo dňa 10. 3. 2016 v sume 19 eur, rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželov, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, sumarizáciu zaplatených zálohových platieb za rok 2015, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 6. 2015 z osobného účtu žalobkyne na sumu 140,09 eur, potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 24. 3. 2016.

9. Žalovaný predložil emailovú komunikáciu so žalobkyňou (č.l.sp. 35), záznam o podanie oznámenia o priestupku ( č.l.sp. 36).

10. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala písomne podaním doručeným súdu dňa 29. 8. 2016 (č.l.sp. 42 až 44) a uviedla, že nie je sporné, že predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov. Trvala na tom, že je logické, že v období do právoplatného vyporiadania BSM budú pokračovať úhrady za predmetný byt tak, ako počas manželstva. Okolnosť, či žalovaný predmetný byt užíva alebo nie, považovala bez právneho významu. Poukázala na to, že platby za užívanie bytu, podľa zákona č. 182/1993 Z.z. uhrádza vždy vlastník bytu, nie jeho užívateľ. Pokiaľ teda je žalovaný vedený ako jeden z vlastníkov predmetného bytu, vzťahuje sa naňho tiež príslušná zmluva o správe bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza a preto povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy si má plniť rovnako ako žalobkyňa. Namietala, že v konaní o vyporiadanie BSM sa nevyporiadavajú pohľadávky vzniknuté po rozvode manželstva, ale len majetok nadobudnutý bývalými manželmi počas manželstva, uplatňovaná pohľadávka vznikla evidentne po zániku manželstva, preto mala za to, že nie je daný žiadny relevantný dôvod, aby táto pohľadávka bola vyporiadaná v rámci vyporiadania BSM. Uviedla, že žalovaný odišiel z bytu vo februári 2015, nie v decembri 2014, svoj odchod zo spoločnej domácnosti odôvodnil tým, že keďže žalobkyni končila pracovná zmluva k 12. 2. 2015, obával sa, že nebude schopná uhrádzať 1/2 platieb za byt. Spočiatku tvrdil, že mu ide aj o dcéru, aby mala svoju vlastnú izbu, avšak do dnešného dňa žalovaný má v byte množstvo svojich vecí, ktoré sú umiestnené práve v detskej izbe dcéry. Žalobkyňa doplnila aj listinné dôkazy, a to sumarizáciu o zaplatených platbách bytovému družstvu za rok 2016, emailovú komunikáciu s bytovým družstvom. Žalobkyňa súdu doložila upomienku zo dňa 19. 9. 2016 doručenú jej zo strany Bytového družstva Prešov, upomienku zo dňa 10. 10. 2016, jej odpoveď správcovi bytového domu zo dňa 14. 10. 2016, dohodu o uznaní dlhu a platbách za plnenie spojené s užívaním bytu a o jeho vyrovnaní splátkami zo dňa 2. 11. 2016, potvrdenia o zrealizovaní transakcie dňa 20. 12. 2016 na sumu 43 eur ako úroku z omeškania za nedoplatok na nájomnom, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 20. 12. 2016 vo výške 968,65 eur ako dorovnanie dlhu na nájomnom, náhradný platobný doklad SIPO za obdobie február 2015 vo výške 192,01 eur, potvrdenie o úhrade 40 eur za mesiac február 2015 za elektrickú energiu, doklad SIPO za obdobie marec 2015 na úhrady sumy 192,01 eur a za to isté obdobie úhrady elektrickej energie v sume 35 eur.

11. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 20. 9. 2016, podal návrh na zastavenie konania (pritom nebol žalobcom teda pánom sporu) z dôvodu, že predmetná pohľadávka bude predmetom vyporiadania ako aktíva a pasíva pri rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM, ďalej opätovne podal návrh na prerušenie konania a vo vzťahu ku veci samej uviedol, že byt neužíva, nebýva tam, navštevuje však dcéru, zotrval na tom, že v decembri v roku 2014 sa z bytu odsťahoval, nakoľko spolužitie bolo neznesiteľné.

12. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 súd pripustil zmenu žaloby o povinnosti zaplatiť žalobkyni 1.903,11 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Podľa predložených listinných dôkazov žalobkyňou, založených na č.l.spisu 8, vo výške 716,82 eur a za rok 2016 vo výške 968,65 eur č.l. spisu 66, aj za žalovaného žalobkyňa realizovala prostredníctvom bankového účtu platby pre bytové družstvo.

14. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nebol nútený opustiť byt a tvrdila, že sa zdržiava v predmetnom byte, nakoľko ho v byte našla, keď si myslel, že bude v práci. Na podporu svojich tvrdení predložila evidenciu vedenú pre styk s dcérou, ktorú si sama vedie .

15. Žalovaný nepopieral, že občas chodieva do bytu za dcérou, avšak len sporadicky. Uviedol, že býva v byte s rodičmi na ulici Z. XX, J., predložil potvrdenie o pobyte (č.l.sp. 100), riadne prihlásenie o prechodnom pobyte od 2. 12. 2014. Uviedol, že polovicu úhrad naposledy za užívanie bytu realizoval ešte aj za január 2015. Uviedol, že z bytu odišiel dňa 2. 12. 2014, pričom z bytu si zobral iba svoje osobné veci. Byt opustil pre šikanózne správanie zo strany žalobkyne. Žalovaný sa okrem iného bránil tým, že on sám platil daň z nehnuteľnosti vo výške 10,95 eur a predložil potvrdenia o prijatí tejto sumy (č.l.sp. 82), taktiež, že uhrádzal poplatky za komunálny odpad vo výške 57,48 eur dňa 29. 5. 2015 (č.l.sp. 84), daň z nehnuteľnosti uhradil aj dňa 30. 5. 2016 vo výške 12,41 eur a poplatok za komunálny odpad uhradil v roku 2016 dňa 24. 8. 2016 vo výške 40,18 eur a dňa 30. 5. 2016 vo výške 20,10 eur (č.l.sp. 88), tieto žiadal započítať.

16. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21. 6. 2016 opakovane návrhom doručeným súdu dňa 20. 9. 2016 navrhoval, aby súd prerušil toto konanie do času právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM vedenom pod sp.zn. 15C/359/2014 na tunajšom súde. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v konaní o vyporiadanie BSM sa rieši otázka zásadného významu pre toto konanie a bude mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, keďže predmetný byt bude po právoplatnom rozhodnutí súdu vo vlastníctve jedného z bývalých manželov.

17. Podľa § 162 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

18. Podľa § 163

(1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace. (2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

19. Podľa § 164 - Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

20. O prerušení konania súd môže rozhodnúť na návrh strany alebo aj bez návrhu. Ak mieni konanie prerušiť aj bez návrhu, ešte pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany, pričom uvedie dôvody, pre ktoré mieni konanie prerušiť a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. Civilný sporový poriadok však pripúšťa aj návrh na prerušenie konania podaný stranou sporu. Takýto návrh doručí súd druhej strane spolu s výzvou na vyjadrenie.

21. Žalobkyňa s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila.

22. Ohľadom rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 je potrebné uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 . Je na vôli súdu, či tak urobí alebo, či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností.

23. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že predmetom tohto konania je samostatná pohľadávka, ktorá vznikla po rozvode manželstva, na tejto situácii nič nezmení ani skutočnosť, ako bude rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko z pohľadu časovej osi pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je dôležité, kto v čase za aký je uplatňovaný nárok, bol vlastníkom predmetného bytu a nie je dôležité, kto ním ešte len v budúcnosti bude, z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol.

24. Súd poukazuje v tejto súvislosti na právnu vetu nálezu Ústavného súdu SR z 20. septembra 2000, sp. zn. I. ÚS 21/2000, ktorý ja aplikovateľný aj v tejto právnej veci, v ktorom bolo konštatované, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

25. Pokiaľ ide o vec samú, súd mal z vykonaného dokazovania nesporne zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú toho času bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísanom na LV č. XXXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., byt č. X nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu, súpisné č. bytového domu XXXX, na ulici G., Y. Č.. X, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX XXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 73/2190 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 73/2190 na pozemku parcely KNC č. XX XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, ktorému zodpovedá výmera 12,267 m2. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom č.k. 24P/324/2013-49 právoplatným dňa 3. 12. 2013.

26. Žalobkyňa si uplatnila v tomto konaní bezdôvodné obohatenie vo výške jednej polovice úhrad, ktoré boli povinní ako bývalí manželia uhrádzať podľa predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu, a to od februára 2015 do decembra 2015 a potom od januára 2016 do decembra 2015. Ďalej si uplatnila sumu 33,69 eur ako alikvotnú čiastku z preplatku za odber elektrickej energie za obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015, ktorý si preplatok vo výške 50,54 eur ponechal len žalovaný. Z čiastky, ktorú by mal uhradiť žalovaný za rok 2015, odpočítala preplatok vo výške jednej polovice, ktorý vznikol za rok 2014 a ktorý jej bol vyplatený zo strany správcu bytového domu, t.j. v sume 70,05 eur, spolu to bolo 140,09 eur). Žalobkyňa si taktiež uplatnila sumu 19 eur, ktoré musela uhradiť za vzniknutý úrok z omeškania, nakoľko došlo k úhrade mesačných zálohových platieb oneskorene a sumy 43 eur.

27. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 26. 4. 2017 zobrala čiastočne žalobný návrh späť, a to vo výške 33,69 eur ako pomerný preplatok na energiách pripadajúcich na žalobkyňu, ktorý vznikol za rok 2015, ktoré si ponechal žalovaný. Súčasne týmto návrhom žiadala, aby súd uložil žalovanému aj povinnosť platiť na účet správcu bytového domu na účely úhrady platieb súvisiacich s užívaním bytu sumu 87,98 eur, a to do právoplatného skončenia súdneho konania o vyporiadanie BSM.

28. Podľa § 139 - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

29. Podľa § 140 ods. 1, 2, - Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

30. Podľa § 142 - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

31. Podľa § 143 ods. 1, 3 - Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

32. V danej právnej veci bolo predmetom vydanie bezdôvodného obohatenia žalobným návrhom nazvaným „upresnenie petitu“, žalobkyňa, aj keď právne zastúpená sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému platiť sumu 87,98 eur do budúcna, presnejšie až do právoplatného skončenia súdneho konania o vyporiadanie BSM, takýto návrh však nezodpovedá právnej kvalifikácii dovtedy prejednávanej veci, kedy sa žalobkyňa domáhala vrátenia toho, čo plnila za žalovaného. Súd nepripustil zmenu, teda rozšírenie takejto žaloby, a to z toho dôvodu, že ani výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre toto konanie o zmenenej žalobe, nakoľko sa skôr dotýka žaloby o usporiadanie práv a povinnosti medzi rozvedenými manželmi týkajúcich sa majetku patriaceho do masy bezpodielového spoluvlastníctva.

33. Nič však nebránilo, aby súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69 eur, vzhľadom na procesný úkon žalobkyne.

34. Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 454 , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním

37. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

38. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

39. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania boli manželmi, počas trvania manželstva nadobudli do BSM byt, v ktorom zostali bývať spoločne s jedným dieťaťom aj po rozvode manželstva.

43. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že byt je od 2. 12. 2014 užívaný výlučne žalobkyňou, súd mal preukázané z potvrdenia o prechodnom pobyte žalovaného, že tento v byte už trvale nežije. Opak žalobkyňa nepreukázala a ňou predložená štatistika za rok 2016 naopak preukazuje, že žalovaný sa v byte skutočne zdržiaval len sporadicky (č.l.sp. 125 až 130 ).

44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť len čiastočne. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.

45. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa právne pomery bývalých manželov ako účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami o BSM.

46. Teda po zániku majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z bývalých manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.

47. Súd dospel k záveru, že byt aj po zániku ich manželstva sa považuje za spoločný majetok, ku ktorému majú obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti.

48. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve podľa § 144 užívajú obaja manželia spoločne a spoločne tiež uhradzujú náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedeného vyplýva, že právu spoločného užívania veci zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov. V prípade, že spoločnú vec užíva len jeden z (bývalých) manželov sám, možno dospieť k záveru, že by mal tiež sám znášať náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať.

49. V danej právnej veci reálne byt užíva žalobkyňa, ktorá, aj keď deklarovala, že neznemožňuje žalovanému byt užívať, tento sa presťahoval k rodičom. Uvedený stav pre súd nie je nezvyčajný, spolunažívanie bývalých manželov v jednom byte je často vo všeobecnosti komplikované. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, ako sa prejavil aj na pojednávaniach v tejto právnej veci, nie je výnimkou. Žalobca aj žalobkyňa sa nevedia dohodnúť v elementárnych otázkach, ktoré život prináša. Preto odchod z bytu zo strany žalovaného, súd považuje za prirodzený a udávané dôvody žalovaným, že mal záujem upokojiť situáciu najmä pre dcéru, je logický. Opak zo strany žalobkyne preukázaný nebol a na preukázanie iných skutočností, zo strany žalobkyne označené dôkazy neboli. Byt po odchode žalovaného užíva výlučne žalobkyňa, pričom občasné návštevy žalovaného tento záver nevyvracajú (a ani vykonané dokazovanie toto nepreukázalo).

50. Súd z týchto dôvodov profiloval úhrady za tento byt, podľa predpisov mesačných platieb, podľa toho ktorého obdobia tak, že platby, ktoré vyplývajú z vlastníctva žalovaného k predmetnému bytu, je povinný uhrádzať napriek tomu, že v tomto byte sa trvalo nezdržiava a platby súvisiace so spotrebou energií je povinná uhrádzať v celom rozsahu žalobkyňa. Platby, ktoré súvisia s vlastníctvom predmetného bytu, sú platby príspevok do fondu prevádzky, opráv a údržby, elektrická energia za spoločné priestory, poistenie domu, príspevok pre zástupcu vlastníkov domu, výťah (výťah je súčasťou bytového domu, preto platby sú viazané na vlastnícke právo bez ohľadu, či ho žalovaný užíva alebo nie), prevádzka MRT a poplatok za výkon správy. Platby, ktoré sú spojené s reálnym užívaním bytu ich konzumovaním žalobkyňou sú dodávka tepla, dodávka teplej úžitkovej vody a vodné a stočné.

51. Podľa predpisu k predmetnému bytu účinného od 1. 2. 2015, predstavovala rezerva na údržbu a opravy bytového fondu sumu 51,93 eur, elektrická energia pre spoločné priestory 2,93 eur, príspevok na správu 7,21 eur, prevádzku meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena pre povereného zástupcu 0,66 eur, výťahy 3,57 eur, poštovné 0,40 eur, spolu 68,96, z čoho polovica predstavuje sumu 34,34 eur. Predmetný výmer bol platný za obdobie február, marec, apríl - 2015 a suma za tieto 3 mesiace ktorou sa mal podieľať žalovaný predstavuje (3 x 34,34) sumu 103,03 eur. Od 1. 5. 2015 nadobudol platnosť ďalší výmer, v zmysle ktorého rezerva na údržbu a opravy bytového domu predstavovala sumu 51,93 eur, elektrická energia pre spoločné priestory 2,93 eur, príspevok na správu 7,21 eur, prevádzka meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena povereného zástupcu 0,66 eur a výťahy 3,57 eur, spolu to predstavuje sumu 68,29 eur, pričom polovica, ktorá pripadá na žalovaného je 34,14 eur. Predmetný výmer bol platným do 30. 6. 2015, čo je mesiac máj a jún, suma, ktorá pripadá na žalovaného, je teda 68,29 eur. Od 1. 7. 2015 bol platný výmer, v zmysle ktorého rezerva na údržbu a opravy bytového domu predstavovala sumu 51,93 eur, elektrická energia pre spoločné priestory 3,95 eur, príspevok na správu 7,21 eur, prevádzka meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena povereného zástupcu 0,66 eur a výťahy 3,95 eur, čo predstavuje spolu sumu 69,96 eur a polovica predstavuje sumu 34,84 eur (34,84 x 12 mesiacov nakoľko predmetný predpis platil od 1. 7. 2015 až do 1. 7. 2016 =) 418,08 eur. Keďže bezdôvodné obohatenie bolo uplatnené žalobkyňou aj za rok 2016 a od 1. 7. 2016 platil opäť nový predpis (č.l.sp. 114), v ktorom bola rezerva na údržbu a opravu bytového domu 51,93 eur, elektrina pre spoločné priestory 3,19 eur, príspevok na správu 7,21 eur, na prevádzku meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, na poistenie domu 0,93 eur, na odmenu povereného zástupcu 0,66 eur, a na výťahy 2,96 eur, spolu uvedené predstavuje sumu 67,93 eur a polovica sumu 33,97 eur (33,97 eur x 6 mesiacov od 1. 7. 2016 do 31. 12. 2016), za 6 mesiacov to je 203,82 eur. Spolu tak žalovaný je povinný podieľať sa na úhradách 793,22 eur.

52. Žalovaný však namietal, že uhradil za žalobkyňu sumy vo výške 10,95 eur titulom dane z nehnuteľnosti a 57,48 eur poplatok za komunálny odpad v roku 2015 a v roku 2016 sumu na dani 12,41 eur a na poplatok za komunálny odpad, spolu 60,28 eur (uhradené bolo v dvoch sumách 40,18 eur a 20,10 eur), spolu to predstavuje sumu 128,17 eur, pričom polovica, ktorá bola žalovaným uhradená za žalobkyňu, predstavuje sumu 64,35 eur a túto sumu súd odpočítal z celkovej sumy 793,22 eur, čo predstavuje potom sumu 728,87 eur.

53. Z tejto sumy taktiež súd odpočítal sumu 70,05 eur, ktoré žalobkyňa prevzala ako preplatok za rok 2014 (spolu vo výške 140,09 eur), teda 728,87 eur - 70,05 eur = 658,82 eur.

54. Súd však priznal žalobkyni 1/2 z účtovaných poplatkov za nedoplatky zo sumy 19 eur za rok 2015 a 43 eur za rok 2016, nakoľko mal súd za to, že žalovaný nesie zodpovednosť vyplývajúcu z vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keďže vznikali nedoplatky na byte aj jeho zavinením, nakoľko svoje vlastnícke povinnosti, odkedy sa odsťahoval z predmetného bytu, úplne ignoroval. K sume 658,82 eur teraz súd pripočítal sumu, ktorú žalobkyňa za žalovaného aj na týchto poplatkoch uhradila výpočtom 19 + 43 = 62 : 2 = 31 + 658,82 = 689,82 eur. Žalovaného teda zaviazal k zaplateniu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

55. Vzhľadom na to, že súd právne posúdil veci ako bezdôvodné obohatenie, nemohol z tohto titulu zaviazať žalovaného na platenie polovice nákladov do budúcnosti. Podľa § 217 ods.2 je možné síce uložiť povinnosť k plneniu dávok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, ak ide o opakujúce sa dávky, ale takými dávkami je treba rozumieť také plnenie, ktoré sa pravidelne opakuje, bez toho, aby k tomu museli pristúpi ďalšie skutočnosti požadované hmotným právom. Nebolo preto možné uložiť povinnosť platiť mesačne úhradu za užívanie bytu a služby čiastkami, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti, a už vôbec nie subjektu, ktorý nie je účastníkom konania (Bytovému družstvu), z týchto dôvodov súd ani nepripustil zmenu žaloby.

56. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V danej právnej veci žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy pôvodným žalobným návrhom 891,43 eur, na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 (č.l.sp. 92) súd pripustil zmenu žalobného návrhu, ktorým žiadala žalobkyňa zaplatenie sumy 1.903,11 eur (návrh č.l.sp. 65). Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 689,82 eur, čo predstavuje úspech žalobkyne 36,24 % a neúspech 63,76 %, pomer úspechu a neúspechu je potom 27,52 % po zaokrúhlení 27,5 %, avšak v prospech žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatný mu uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.