Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cpr-2-2016.pdf
PDF · 121.35 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cpr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne: K. T., R.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, zastúpená.: Advokátska kancelária Mandzák a spol. s.r.o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Najvyšší súd Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 814 90 Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá takto
rozhodol:
Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2015 daná žalovaným žalobkyni podľa § 63 ods.1 písm.b) Zákonníka práce je neplatná.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.03.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 30.10.2015 podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP, určenia že pracovný pomer so žalovaným trvá. Svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 27.09.2010 písomnú pracovnú zmluvu. Žalovaný žalobkyni mailom doručil dňa 30.10.2015 podanie označené ako výpoveď s č. Spr. 1334/2015, v ktorej žalobkyni oznámil, že s ňou ukončuje pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny prijatej dňa 30.10.2015 a účinnej dňom 01.11.2015. Žalobkyňa podaním zo dňa 05.11.2015 žalovanému oznámila, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobkyňa neplatnosť výpovede namieta z dôvodu, že výpoveď jej bola daná z dôvodu organizačnej zmeny avšak s touto ju žalovaný vopred neoboznámil. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu 21Cdo 1874/2004 z ktorého vyplýva , že v prípade rozviazania pracovného pomeru z organizačných dôvodov je zamestnávateľ povinný s touto skutočnosťou oboznámiť dotknutých zamestnancov. Ďalej uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa s rozhodnutím o organizačnej zmene nebola vopred oboznámená, má vážnu pochybnosť o tom, že táto v čase rozviazania pracovného pomeru vôbec bola prijatá. Ak aj prijatá bola, namieta jej účelovosť. Taktiež namieta určitosť vymedzenia výpovedného dôvodu vo výpovedi, nakoľko formulácia výpovedného dôvodu nevymedzuje dostatočne určito výpovedný dôvod z hľadiska organizačnej zmeny a nadbytočnosti pracovníka.
2. Žalovaný sa k predmetnej žalobe vyjadril na základe písomného podania zo dňa 01.06.2016 v ktorom uviedol, že so žalobou a skutočnosťami v nej uvedenými zásadne nesúhlasí z nasledovných dôvodov. Pracovný pomer žalobkyne bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti žalobkyne v dôsledku zrušenia jej pracovného miesta v knižnici Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Pracovné miesto žalobkyne bolo zrušené rozhodnutím štatutárneho orgánu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o organizačnej zmene z 30. októbra 2015, číslo: Spr. 1334/2015 súčinnosťou od 1. novembra 2015. Uvedená výpoveď bola vopred riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce ako aj v zmysle Kolektívnej zmluvy na roky 2015 - 2016. Zástupcovia zamestnancov - Základná organizácia odborového zväzu zamestnancov Justície pri Najvyššom súde SR vopred súhlasili s výpoveďou, ktorá bola daná žalobkyni z dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Najvyšší súd Slovenskej republiky doručoval výpoveď žalobkyni na pracovisku dňa 30. októbra 2015 v súlade s § 38 ods.1 Zákonníka práce. Túto výpoveď však žalobkyňa prevziať odmietla (po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi výpovede). Odmietnutie prevzatia výpovede potvrdili traja zamestnanci Najvyššieho súdu SR, ktorí predmetnú výpoveď doručovali. Následne bola výpoveď zaslaná žalobkyni aj na jej pracovnú mailovú adresu. V súlade s § 38 ods. 4, § 62 ods. 3 písm. b) a § 62 ods. 7 Zákonníka práce začala plynúť trojmesačná výpovedná doba dňom 1. novembra 2015 a uplynula 31. januára 2016. Najvyšší súd SR nevytvoril znovu zrušené pracovné miesto a na zabezpečenie knižničných služieb neprijal nového zamestnanca. Poskytovanie knižnično-informačných služieb bolo riešené kumulovaním činnosti iného zamestnanca, ktorý popri svojej doterajšej pracovnej náplni má rozšírenú činnosť o knižničnú agendu. Zároveň poukázal aj na ďalšie konanie žalobkyne, keď bola 30. októbra 2015 písomne vyzvaná na protokolárne odovzdanie agendy knižnice v termíne do 15. decembra 2015. Tento písomný pokyn (po oboznámení sa s jeho obsahom) opätovne odmietla prevziať a agendu v stanovenom termíne neodovzdala. Nasledoval ďalší písomný pokyn na protokolárne odovzdanie agendy knižnice zo 16. decembra 2015, ktorý taktiež po oboznámení sa s jeho obsahom neprevzala. Agendu na zrušenom pracovnom mieste žalobkyňa neodovzdala ani v náhradnom termíne do 31. decembra 2015 a neurobila tak ani ku dňu uplynutia výpovednej doby a skončenia pracovného pomeru, t. j. ku dňu 31. januáru 2016. Po márnom uplynutí termínov stanovených na odovzdanie agendy sa za účelom riadneho zabezpečenia knižničných služieb, uskutočnilo dňa 13. januára 2016 komisionálne otvorenie miestnosti knižnice (miestnosť č. 450 na 4. poschodí Najvyššieho súdu SR). Vtom čase bola žalobkyne práceneschopná, a to od 07.01.2015 do 14.01.2016 (vrátane). Šesťčlenná komisia, zložená zo zamestnancov najvyššieho súdu, protokolárne spísala osobné veci žalobkyne, ktoré sa uložili v zapečatenej krabici na osobnom úrade najvyššieho súdu. O uložení osobných vecí s výzvou na ich prevzatie bola žalobkyňa niekoľkokrát riadne informovaná, a to jednak osobne zamestnankyňou osobného úradu a 2 krát aj písomnou formou. Písomná informácia o mieste uloženia osobných vecí, vrátane výzvy na ich prevzatie bola zaslaná na domácu adresu p. Márie Tomekovej doporučenou zásielkou do vlastných rúk. Vrátené doručenky potvrdzujú, že žalobkyňa si zásielky osobne prevzala a mala vedomosť o tom, kde sa jej osobné veci nachádzajú. Z uložených osobných vecí si na osobnom úrade najvyššieho súdu prevzala iba okuliare s puzdrom, čo však odmietla potvrdiť svojim podpisom. Ostatné osobné veci si doposiaľ neprevzala. Listom z 18.01.2016 žalobkyňa oznámila, že od 19.01.2016 drží pracovnú pohotovosť na domácej adrese a odvtedy až do uplynutia výpovednej doby sa do práce sa nedostavila. V súlade s § 76 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a podľa Kolektívnej zmluvy na roky 2015-2016 bolo žalobkyni vyplatené odstupné v celkovej výške 1719,- € vr. výplatnom termíne za mesiac január 2016. Počas plynutia 3 mesačnej výpovednej doby jej v súlade s § 142 ods.3 Zákonníka práce bola vyplatená náhrada mzdy. Ku dnu skončenia pracovného pomeru bolo žalobkyni vydané potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list), ktoré prevzala v doporučenej zásielke do vlastných rúk. Pre úplnosť dodávame, že na základe podnetu žalobkyne vykonal Inšpektorát práce Bratislava v mesiaci marec 2016 kontrolu na Najvyššom súde SR, ktorá bola zameraná na dodržiavanie právnych predpisov v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobkyne. Podľa priloženého záznamu a záveru z vykonanej kontroly je zrejmé, že aj Inšpektorát práce Bratislava konštatoval, že zo strany Najvyššieho súdu SR nedošlo pri ukončení pracovného pomeru žalobkyne k žiadnemu porušeniu právnych predpisov. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/2010 kde mimo iného je uvedené: "O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ; súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať."
Záverom uviedol, že snahou Najvyššieho súdu SR, a to najmä z dôvodu jeho preťaženia počtom napadnutých vecí, každý krok ako aj uvedená organizačná zmena smeruje k zefektívneniu činností najvyššieho súdu v záujme zabezpečenia vyššieho súdneho výkonu. Ušetrené finančné prostriedky sú smerované na vyšší počet asistentov sudcov, vyšších súdnych úradníkov, sudcov do výkonu súdnictva. Len za rok 2015 sa podarilo vedeniu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zvýšiť počet asistentov sudcov o 20.
3. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán, výpoveďami žalobkyne, štatutárnej zástupkyne žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( Pracovná zmluva zo dňa 27.09.2010, Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 30.10.2015, Oznámenie žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 05.11.2015, Rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 30.10.2015, Opatrenie predsedníčky NS SR zo dňa 30.10.2015 o zmene a doplnení organizačného poriadku NS SR, Organizačný poriadok NS SR, Úradný záznam zo dňa 30.10.2015 o prerokovaní ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou so zástupcom - predsedom ZO OZJ, Záznam o výsledku inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte - NS SR zo dňa 22.03.2016, obsah osobného spisu žalobkyne ), výsluchmi svedkov : K.. N. Š., S.. X. I., S.. K. H., S.. Š. H., X.. S. J., O. I., N. D., U. C., K.Á. H., K. J., O. S., X.. K. Q., K.. W. J. a zistil nasledovný skutkový stav.
3.1. Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.09.2010 žalobkyňa vykonávala pre žalovaného prácu vo verejnom záujme. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Predmetom jej činnosti bolo samostatné vykonávanie odbornej knihovníckej, bibliografickej, rešeršnej a inej informačnej agendy, spracúvanie záznamov o dokumente, informačná príprava používateľov v knižnici zamestnávateľa. Miesto výkonu práce bolo v sídle žalovaného, organizačný útvar : Správa súdu - knižnica. Dňa 30.10.2015 jej bola S.. I., riaditeľom kancelárie predsedníčky žalovaného, doručovaná výpoveď z pracovného pomeru v súvislosti s oznámením o organizačnej zmene a zrušením jej pracovnej pozície. Vzhľadom k tomu, že o organizačnej zmene žalobkyňa do uvedeného okamihu nemala vedomosť a samotná výpoveď neobsahovala dátum rozhodnutia o organizačnej zmene a o skončení pracovného pomeru a ani číslo vnútornej pošty ( Spr.), výpoveď odmietla prevziať a tak jej táto bola zo strany žalovaného doručená mailom. Žalobkyňa s výpoveďou s pracovného pomeru nesúhlasila a preto listom zo dňa 05.11.2015 , doručeným žalovanému dňa 06.11.2015, žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Z obsahu výpovede zo dňa 30.10.2015 mal súd za preukázané, že výpoveď bola žalobkyni daná z organizačných dôvodov t.j. podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce , pričom za organizačný dôvod bolo uvedené " krátenie rozpočtových prostriedkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania pre zamestnancov najvyššieho súdu a dodržanie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a efektívne vynakladanie verejných financií". Súčasne vo výpovedi žalovaný uviedol, že žalobkyňu nemá možnosť ďalej zamestnávať keďže nedisponuje žiadnym iným pre ňu vhodným pracovným miestom. Zo samotného rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 30.10.2015 vyplýva, že organizačná zmena bola prijatá s účinnosťou od 01.11.2015, jej dôvodom bolo zabezpečenie efektívneho vynakladania verejných finančných prostriedkov a dodržiavania záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a jej následkom bolo zrušenie pracovnej pozície žalobkyne ako jediného pracovného miesta u žalovaného. V súvislosti s rozhodnutím o organizačnej zmene bolo vydané opatrenie predsedníčky NS SR zo dňa 30.10.2015, ktorým sa prijatá organizačná zmena premietla do organizačného poriadku Najvyššieho súdu SR a to tak, že sa vypustil čl.18, ktorý zakotvoval "knižnicu" ako útvar tvoriaci súčasť správy súdu a predmet jej činnosti sa subsumoval pod čl.11, ktorý upravoval činnosť odboru dokumentácie, analytiky a zahraničných vzťahov. Z úradného záznamu zo dňa 30.10.2015 o prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou súd zistil, že rokovanie prebehlo medzi zástupcom žalovaného, S.. I. a zástupcom odborovej organizácie, predsedom ZO OZJ K.. W. J. . Zo záznamu Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 22.03.2016 súd zistil, že kontrola dodržiavania ustanovení pracovnoprávnych a mzdových predpisov bola vykonaná za obdobie december 2015 až január 2016 so zameraním na postup žalovaného v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru so žalobkyňou. Výsledkom vykonanej kontroly bolo konštatovanie, že na základe preskúmania predložených dokladov nebolo zistené porušenie ustanovení súvisiacich právnych predpisov.
4. Na základe predložených listinných dôkazov zo strany žalovaného ( organizačný poriadok NS SR, rozhodnutie o organizačnej zmene, opatrenie o zmene a doplnení organizačného poriadku ) žalobkyňa doplnila svoje tvrdenia ktorými odôvodnila neplatnosť výpovede na základe písomného podania zo dňa 31.12.2016 v ktorom poukázala nato, že výpoveď z pracovného pomeru nespĺňa formálne a materiálne náležitosti, a žalovaný ako zamestnávateľ si nesplnil svoju ponukovú povinnosť; a preto je táto výpoveď neplatná.
Materiálnymi predpokladmi platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b)Zákonníka práce sú: písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického stavu alebo o Znížení stavu zamestnancov (existencia organizačnej zmeny), nemožnosť zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať, a to ani na kratší čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani na inom pracovnom mieste po predchádzajúcej príprave (nadbytočnosť zamestnanca) alebo zamestnávateľ má síce možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať aj na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, prípadne po predchádzajúcej príprave, toto miesto mu ponúkol, ale zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, prípadne nie je ochotný absolvovať predchádzajúcu prípravu na túto prácu a príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Podľa jej názoru ani jeden z predpokladov v danej veci nebol naplnený. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce upravuje len jeden výpovedný dôvod, a to nadbytočnosť zamestnanca. Uvedený výpovedný dôvod však obsahuje viacero druhov organizačných zmien (zmena úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zefektívnenia práce, iné organizačné zmeny), v dôsledku ktorých sa zamestnanec stal nadbytočným. Aj v prípade výpovede odkazujúcej na § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (čo však nie je skutkovým vymedzením) musí byť dôvod výpovede skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Pri nedostatku určitosti výpovede spočívajúcej v tom, že zamestnávateľ dôvod výpovede vo výpovedi buď skutkovo vôbec neuvedie, alebo ak dôvod uvedie natoľko neúplne (nekonkrétne), že len pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle bez nutnosti doplnenia (neuvedených) údajov jej obsah pre nejednoznačnosť objasniť nemožno (v takomto prípade platí "incerta pro nullis habentur, teda "čo je neurčité, pokladá sa za neexistujúce"), je takáto výpoveď neplatná. V prejednávanej veci z výpovede vyplýva, že jej dôvodom malo byť písomné rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 30.10.2015 o organizačnej zmene, dôsledkom ktorej sa mala stať žalobkyňa nadbytočnou, lebo jej pracovné miesto malo byť zrušené. Organizačná zmena však nie je žiadnym spôsobom bližšie identifikovaná, keďže nie je zrejmé, aké pracovné miesto malo byť zrušené (t.j. aspoň označením pracovnej pozície, resp, opisom pracovných činností), takéto označenie nie je dostatočné a určité, a preto je výpoveď pre absenciu formálnych náležitostí neplatná. Navyše zdôraznila, že nebola vopred oboznámená s organizačnou zmenou, čo samo o sebe postačuje k vysloveniu neplatnosti výpovede. Materiálnymi predpokladmi platnosti výpovede sú: ( písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (existencia organizačnej zmeny), ( nemožnosť zamestnávateľa ďalej zamestnanca zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas (nadbytočnosť zamestnanca) a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Ani jeden z týchto predpokladov nebol v prejednávanej veci naplnený. Ak sa aj v konaní preukáže existencia organizačnej zmeny, tak namietame jej účelovosť a zjavný diskriminačný charakter. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že nebola nadbytočná, keďže na jej prácu bola preradená O. I. (zapisovateľka obchodného kolégia NS SR, ktoré sídli na nám. SNP v Bratislave) do knižnice kancelárie na 4. poschodí na Župnom námestí 13, kde je umiestnená knižnica, a kde sa vymenil názov "Knižnica" za "Odbor dokumentácie, analytiky a zahraničných vzt'ahov". Ďalším dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru je nesplnenie ponukovej povinnosti žalovaného, pričom splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnym predpokladom platnosti výpovede a existenciu jej splnenia musí preukazovať zamestnávateľ (m. m. rozsudok NS SR, spis. zn. 3 Cdo 261/2007 zo dňa 27.11.2008). Má za to, že žalovaný mal voľné pracovné miesta, ktoré mohol ponúknuť žalobkyni, a to najmä (nie však výlučne) po zamestnankyni K. J., ktorá ukončila pracovný pomer dňa 30.10.2015 pred vykonaním výpovede.
5. Podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
Podľa § 63 ods.2 ZP Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. f), o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Podľa § 74 ZP Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zo strany, zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že platnosť výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov je zo zákona podmienená splnením formálnych a materiálnych podmienok.
5.1. Formálnymi podmienkami je písomný charakter výpovede a jej doručenie do vlastných rúk zamestnanca. Táto skutočnosť následne zakladá plynutie výpovednej lehoty ako aj lehoty na podanie žaloby na súd o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prípade, ak zamestnanec s ukončením pracovného pomeru výpoveďou nesúhlasí (§ 77 ZP). V danom prípade nebola sporná otázka splnenia formálnych podmienok platnosti výpovede, nakoľko žalobkyňa v rámci žaloby a svojich vyjadrení uviedla, že písomná výpoveď jej bola doručovaná S.. I., riaditeľom kancelárie predsedníčky NS SR dňa 30.10.2015, pričom túto odmietla prevziať čo potvrdili svojimi podpismi prítomné svedkyne, S.. K. H. O. K.. N. Š.. Následne jej výpoveď bola toho istého dňa doručená mailom. I v prípade nedoručenia výpovede v podobe mailovej správy by otázka platného doručenia výpovede bola splnená, nakoľko v zmysle zákona samotné odmietnutie prevzatia listiny, ktorá sa doručuje do vlastných rúk má také isté právne účinky ako jej prevzatie adresátom.
5.2. Materiálnymi podmienkami podmieňujúcimi platnosť výpovede je predovšetkým existencia rozhodnutia o organizačnej zmene v čase, kedy je zamestnancovi daná výpoveď z pracovného pomeru a nadbytočnosť zamestnanca v príčinnej súvislosti s prijatou organizačnou zmenou. Ďalšími materiálnymi podmienkami je prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov a v neposlednej miere splnenie ponukovej povinnosti, pokiaľ organizácia má voľné pracovné miesta vhodné pre zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným z dôvodu prijatej organizačnej zmeny. Vzhľadom na uvedené platí, že pokiaľ zamestnávateľ má v úmysle rozviazať pracovný pomer so zamestnancami, ktorí sa stali nadbytoční z dôvodu prijatej organizačnej zmeny, musí vo vzťahu k zamestnancom si splniť povinnosti ktoré mu ukladá zákon a to v takej časovej následnosti a lehotách ktoré vytvárajú reálny predpoklad pre splnenie podmienok s ktorými zákon spája platné skončenie pracovného pomeru.
5.3.V danom prípade žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, ktoré mali preukázať dodržanie zákonom stanoveného postupu a splnenie podmienok platnosti výpovede podľa § 63 ods.1 písm.b) ZP vo vzťahu k žalobkyni. Tomuto mal nasvedčovať aj predložený záznam o výsledku kontroly Inšpektorátu práce Bratislava, v ktorom nebolo konštatované porušenie pracovnoprávnych a mzdových predpisov. Výsledok kontroly inšpektorátu práce je do určitej miery dôkaz o dodržiavaní pracovnoprávnych a mzdových predpisov kontrolovaného subjektu avšak nemá pre súd záväzný charakter v zmysle § 193 CSP, ktorý všeobecne stanovuje okruh rozhodnutí, ktorými je súd pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný. Pri preskúmaní predložených listinných dôkazov súdu neuniklo, že všetky kľúčové skutkové okolnosti súvisiace s rozviazaním pracovného pomeru ( rozhodnutie o organizačnej zmene, prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou, oboznámenie zamestnanca s organizačnou zmenou a jeho nadbytočnosťou, doručenie výpovede ) so žalobkyňou boli uskutočnené v jeden deň a to 30.10.2015. Zákon síce nestanovuje lehoty pre uskutočnenie jednotlivých krokov vedúcich k rozviazaniu pracovného pomeru, avšak vyžaduje aby výpovedi podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP predchádzalo rozhodnutie o organizačnej zmene, prerokovanie výpovedi s odborovou organizáciou, prerokovanie organizačnej zmeny a jej následkov so zamestnancom ktorý sa stal nadbytočný. Realizácia každého z týchto krokov, pokiaľ má byť uskutočnená v súlade so zákonom, má svoje časové potreby a preto postup žalovaného v danej veci je možné označiť ako neštandartný a vzbudzujúci pochybnosti o reálnej možnosti naplnenia zákonných predpokladov platnosti výpovede, najmä ak k ich realizácii malo dôjsť v krátkom časovom rozpätí ( dňa 30.10.2015 do 12 hod.) . Preto súd, vzhľadom aj k vzneseným námietkam žalobkyne, v rámci dokazovania skúmal všetky zásadné skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali.
5.4.Organizačná zmena
Samotná organizačná zmena alebo rozhodnutie o nej nie je právny úkon a preto súd nie je oprávnený preskúmavať jeho platnosť. Ide len o faktický stav, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre danie výpovedi podľa § 63 ods.1 písm. b) Zp. Súd sa však môže zaoberať tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté, či ho vydala osoba k tomu oprávnená. Ďalej je súd oprávnený preskúmavať dopad organizačnej zmeny na zamestnancov a ich pracovné pozície, nakoľko medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca musí byť príčinná súvislosť. Musí však ísť o skutočné zrušenie pracovného miesta, nesmie sa jednať o premenovanie pracovnej pozície alebo jej subsumovanie pod novovytvorenú pracovnú pozíciu s iným názvom, pretože v takom prípade nie je splnená podmienka nadbytočnosti zamestnanca. Je však vecou zamestnávateľa, ktorý z nadbytočných zamestnancov dostane výpoveď. Inými slovami súd v súvislosti s organizačnou zmenou je oprávnený skúmať či došlo k naplneniu cieľov za účelom ktorých bola prijatá. K organizačným zmenám dochádza z rôznych dôvodov ktoré súvisia so zefektívnením práce a ušetrením finančných prostriedkov, zmenami technického vybavenia alebo zmenami zamerania a úloh zamestnávateľa. Spravidla o organizačných zmenách sa rozhoduje na základe právnych úkonov ( napr. rozhodnutie o zlúčení organizácií, o predaji časti podniku, o zmene predmetu činnosti a pod.), alebo v súvislosti s efektivitou práce a finančného hospodárenia na základe analýz, auditov, ktoré tvoria logický predpoklad pre výber najvhodnejšej varianty organizačnej zmeny pre dosiahnutie sledovaného cieľa a ktoré odôvodňujú alebo podporujú rozhodnutia zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom, ktorí sa stali v dôsledku zmien prebiehajúcich na strane zamestnávateľa nadbytočnými. V zásade o organizačnej zmene môže rozhodnúť zamestnávateľ bez ohľadu na povinnosť predbežného prerokovania so zamestnancami alebo odborovou organizáciou, pokiaľ takáto povinnosť nevyplýva z interných predpisov alebo z kolektívnej zmluvy avšak potom je namieste s jej obsahom oboznámiť zamestnancov, najmä pokiaľ prináša zmeny v organizačnej štruktúre zamestnávateľa a pracovných náplniach zamestnancov. V prípade žalobkyne bola rozhodnutím štatutárneho zástupcu žalovaného zo dňa 30.10.2015 organizačná zmena prijatá z dôvodu krátenia rozpočtových prostriedkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania pre zamestnancov najvyššieho súdu a dodržanie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu za účelom zabezpečenia efektívneho vynakladania verejných finančných prostriedkov a dodržania záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce pričom dosiahnutie uvedeného cieľa bolo spojené so zrušením pracovnej pozície žalobkyne. V súvislosti s deklarovaným cieľom neboli zrušené žiadne iné pracovné miesta a neboli na strane žalovaného prijaté ani ďalšie organizačné zmeny alebo opatrenia. Keďže dôvod organizačnej zmeny bol formulovaný všeobecne, súdu nebol predložený žiaden dôkaz z ktorého by bolo zrejmé v akom rozsahu a akým spôsobom bola organizačná zmena prínosom pre zamestnávateľa a či viedla k dosiahnutiu cieľa najmä, ak v konaní bolo preukázané ( výpoveď I. I., svedka S.. I., I. K..K.) , že v dôsledku organizačnej zmeny boli činnosti vykonávané "knižnicou" subsumované pod dokumentačné oddelenie ( odbor dokumentácie , analytiky a zahraničných vzťahov) s tým, že pracovnú činnosť vykonávanú žalobkyňou prakticky v nezmenenom rozsahu vykonáva zamestnankyňa žalovaného (svedkyňa I. ), ktorá má stredoškolské vzdelanie s maturitou avšak v inom obore ako žalobkyňa a teda navyše nedosahuje odborných predpokladov žalobkyne ( knihovnícke vzdelanie ). Taktiež z výpovede svedkyne I. nevyplynulo, žeby sa v jej prípade jednalo o kumuláciu činností tak ako uviedol žalovaný. Svedkyňa vo výpovedi výslovne uviedla,"...že predtým pracovala ako zapisovateľka ( asistentka) na obchodnoprávnom kolégiu NS SR a od 13.01.2016 pracuje v knižnici, ktorá je zaradená pod dokumentačné oddelenie. Predmetom jej činnosti je objednávanie periodík, kníh, vypomáhať dokumentačnému oddeleniu vyhľadávaním rozhodnutí NS SR a pod."
Navyše svedok J. vo svojej výpovedi uviedol, že i napriek tomu, že bol nadriadený žalobkyni, nemal o organizačnej zmene v dôsledku ktorej bola pracovná pozícia žalobkyne zrušená vedomosť, nakoľko sa o organizačnej zmene alebo o zámere ju prijať na operatívnych poradách nehovorilo. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, nakoľko organizačnou zmenou došlo k začleneniu knižnice pod odbor dokumentácie s tým, že práce súvisiace s knižnicou zostali zachované, čiastočne sa rozšírili len o administratívne práce vo vzťahu k zamestnancom odboru dokumentácie. Pracovná pozícia žalobkyne de facto nebola zrušená, nakoľko potreba výkonu jej práce nezanikla, obsah práce, i napriek začleneniu knižnice pod odbor dokumentácie, zostal zachovaný v dôsledku čoho je možné dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté.
5.5. Výpovedný dôvod
Pri výpovedi z pracovného pomeru je potrebné všeobecne výpovedný dôvod dostatočne určito vymedziť tak, aby nebol zameniteľný s iným. Toto pravidlo platí aj pri výpovedi v dôsledku nadbytočnosti zamestnanca v dôsledku organizačnej zmeny. To znamená, že vo výpovedi je potrebné označiť organizačnú zmenu, uviesť v čom spočíva a aký to má dopad na pracovné miesto zamestnanca. V prípade ak výpovedný dôvod nie je dostatočne určitý, zamestnávateľ musí v prípade sporu preukázať, že zamestnanec na základe konania zamestnávateľa nadobudol dostatok informácií o organizačnej zmene ( napr. v rámci pohovoru), čím by sa výpovedný dôvod stal určitým. V danom prípade výpovedným dôvodom žalobkyne bola nadbytočnosť z dôvodu zrušenia pracovného miesta na základe organizačnej zmeny prijatej dňa 30.10.2015 s tým, že jej dôvodom bolo krátene rozpočtových prostriedkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania pre zamestnancov najvyššieho súdu a dodržanie záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a efektívne vynakladanie verejných financií. Podľa názoru súdu, na rozdiel od žalobkyne, takto formulovaný výpovedný dôvod spĺňa kritériá určitosti, dostatočne určito je v nej špecifikovaná prijatá organizačná zmena a dôvod nadbytočnosti zamestnanca a za iných skutkových okolností by nemal vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru tvoriaceho predmet sporu.
5.6. Účasť zástupcov pri skončení pracovného pomeru Tak ako už bolo uvedené, výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancovi zo strany zamestnávateľa musí byť vopred prerokovaná v zmysle § 74 Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov a to na základe písomnej žiadosti doručenej zástupcom zamestnávateľa. To znamená, že zamestnávateľ je povinný zástupcovi zamestnancov doručiť žiadosť o prerokovanie výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý v súlade so zákonom má povinnosť do určitej lehoty zaujať k žiadosti stanovisko. Prerokovanie skončenia pracovného pomeru zástupcami zamestnancov znamená prerokovanie bez účasti zástupcov zamestnávateľa, ktorý má len povinnosť poskytnúť v súvislosti so žiadosťou dostatočné informácie o dôvodoch nadbytočnosti pracovníka a rozhodnutia ukončiť s ním pracovný pomer. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu úradného záznamu zo dňa 30.10.2015, výpoveď daná žalobkyni bola predmetom stretnutia uskutočnenom medzi zástupcom zamestnávateľa v osobe S.. I. a predsedu odborovej organizácie, K.. W. J., avšak takýto postup nemožno považovať za prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov najmä keď znenie záznamu bolo, podľa tvrdenia svedka J., vopred pripravené S.. I. k jeho podpisu. Iný dôkaz o doručení žiadosti o prerokovanie výpovede danej žalobkyni odborovou organizáciou nebola súdu preukázaná a preto s poukazom na zistenú skutkovú okolnosť možno konštatovať, že v danom prípade nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovedi.
5.7. Ponuková povinnosť Ponuková povinnosť zamestnávateľa podľa § 63 ods.2 Zákonníka práce sa viaže okrem iného aj k výpovedi pre nadbytočnosť z organizačných dôvodov. Žalovaný už v písomnej výpovedi žalobkyni oznámil, že nemá pre ňu iné vhodné pracovné miesto. V priebehu konania však bolo preukázané, že dňa 30.10.2015 došlo na základe dohody k ukončeniu pracovného pomeru so zamestnancom žalovaného p. J., pričom jej pracovná pozícia nebola organizačnou zmenou dotknutá. To znamená, že žalovaný disponoval v čase rozviazania pracovného pomeru so žalobkyňou minimálne jedným voľným pracovným miestom, ktoré v rámci ponukovej povinnosti nevyužil, čím nesplnil ďalšiu z hmotnoprávnych predpokladov platnosti výpovede.
6. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru že na základe takto zisteného skutkového stavu je žaloba žalobkyni v plnom rozsahu dôvodná, nakoľko v súvislosti s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou neboli splnené základné hmotnoprávne podmienky s ktorými zákon spája platnosť výpovede podľa § 63 ods.1 písm. b Zákonníka práce a preto žalobe vyhovel a určil výpoveď danú žalobkyni za neplatnú. Pokiaľ ide o zamietavý výrok súdu ohľadom určenia že pracovný pomer trvá, v tomto smere je podľa názoru súdu takýto výrok nadbytočný, nakoľko priamym následkom určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru je deklarovanie jeho existencie.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola vo veci úspešná súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.