Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-37-2021.pdf
PDF · 113.01 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudom JUDr. Martina Melníková v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: KAMIOR s. r. o., Boženy Nemcovej 1157, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 857 209, v konaní o zaplatenie 2 074,14 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie o zaplatenie sumy 1096,22 eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 911,92 eur a zmluvnú pokutu vo výške 66 eur a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobu v časti poštových náhrad spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1,50 eur zamieta. IV. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na súd dňa 15.12.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.074,14 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, zo žalobca - Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa §4 ods. la § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len úhrada) podľa § 3 písm. b) zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad: ročná, v zmysle § 7 Zákona. Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby žalobca nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie január 2012 až december 2021. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 09.02.2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 2.074,14 eur, ktorá pozostáva istiny vo výške 2.008,14 eur a pokuty vo výške 66,00 eur. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady podľa § 6 ods. 1 Zákona a nákladov podľa § 10 Zákona. Žalobca si taktiež uplatnil sumu za zaplatené poštové sadzby vo výške 1,50 eur.
2. Okresný súd Vranov nad Topľou vydal dňa 20.12.2021 platobný rozkaz sp. zn. 7Cb/37/2021-11, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní zaplatiť žalobcovi sumu 2.074,14 eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur, ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor.
3. Žalovaný podal v zákonnej lehote voči platobnému rozkazu odpor. V podanom odpore uviedol, že na časť uplatneného nároku za obdobie január 2012 až december 2018 podávame námietku z dôvodu premlčania dlhu podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Predložený prehľad predpisov a platieb za obdobie január 2012 až december 2021 taktiež nevychádza zo správnych údajov. Žalovaný od júla 2020 má menej ako 9 zamestnancov, pričom v prehľade predpisov a platieb žalobca uvádza sadzbu 10-49 zamestnancov.
4. Uznesením sp. zn. 7Cb/37/2021-26 zo dňa 21.03.2022 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.12.2021, sp. zn. 7Cb/37/2021-11.
5. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 22.04.2022 žalobca uviedol, že žalobca ako vyberateľ úhrady (žalovanej sumy) pri vymáhaní úhrad musí podľa zákona vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú je povinný viesť v zmysle § 9 Zákona. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z ust. § 9 Zákona vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže Zákon mu nedáva iné možnosti, ako údaje o platiteľoch (osobách povinných platiť úhrady, t. j. aj žalovanú sumu) získať. Z dôvodu enormného počtu platiteľov v zmysle § 3 Zákona je platiteľom každý odberateľ elektriny a zamestnávateľ s aspoň troma zamestnancami. Žalobca vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu, žalobcovi. Zákon totiž ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom. K námietke žalovaného o nesprávnosti preukazovania zmien počtu zamestnancov, uviedol, že vychádzal z ustanovení z vyššie spomenutého zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný túto povinnosť nesplnil a vyberateľovi úhrad zmenu počtu zamestnancov neoznámil a nepreukázal, (napríklad potvrdením Sociálnej poisťovne) preto v zmysle citovaného ustanovenia Zákona nedošlo k vzniku nároku na platenie nižšej sadzby úhrad. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že pri určovaní výšky žalovanej sumy aplikoval správnu sadzbu úhrady v súlade s § 6 ods. 3 Zákona. Žalobca si preto zákonom predpokladaným postupom od Sociálnej poisťovni vyžiadal údaj o počte zamestnancov žalovaného a tento údaj v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zaradil do evidencie platiteľov. Z dôvodu enormného počtu platiteľov žalobca vedie spomenutú evidenciu platiteľov v elektronickej podobe. Výstupom z tejto evidencie je potom k žalobe priložený prehľad predpisov a platieb. Zákon iný spôsob zisťovania počtu zamestnancov žalobcovi neumožňuje a preto žalobca musí vychádzať výlučne z týchto údajov. V zmysle právnej úpravy účinnej od 01.07.2021 s poukázaním na ustanovenie § 6 ods. 5 Zákona v nadväznosti na § 9 ods. 5 Zákona v prípade zmeny počtu zamestnancov, vyberateľ úhrad určuje sadzbu úhrad na základe poskytnutých údajov zo strany Sociálnej poisťovni. Predmetom tejto žaloby je obdobie od 01/2012 do 12/2021, a žalovaný v zmysle § 6 ods. 5 Zákona (podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021) neoznámil a ani nepreukázal zmenu počtu zamestnancov, žalobca tak určil sadzbu úhrad za každý kalendárny mesiac ( v období od 01/2012 do 12/2021) na základe ustanovenia § 6 ods. 3 písm. b) Zákona, t.j. vo výške 18,58 eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v žalovanom období (t.j. od 01/2012 do 12/2021) neoznámil a ani nepreukázal zmenu počtu zamestnancov, pričom mal zvolenú ročnú periodicitu platenia úhrad, žalobca stanovil výšku sadzby na základe ust. § 6 ods. 3 písm. b) Zákona až do konca žalovaného obdobia, t.j. do 12/2021. K námietke premlčania uviedol, že vzťah strán sporu je podľa nášho právneho názoru potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len „Obchodný zákonník“) sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (verejnoprávneho televízneho a rozhlasového vysielania) a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. V zmysle uvedeného navrhol konajúcemu súdu, aby námietku premlčania posudzoval podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom na námietku premlčania zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť a to v sume istiny 1.096,22 eur za obdobie 01/2013 do 11/2017 a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 911,92 eur / za obdobie od 12/2017 do 12/2021, poštovné za výzvu 09/2020 1,50 eur/, pokuty vo výške 66 eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur a náhrady trov konania.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. V zmysle § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a na skutočnosť, že žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť pred začatím pojednávania, súd konanie v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.096,22 eur zastavil.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, prehľadom predpisov a platieb, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 09.02.2021, podacím hárkom, platobným rozkazom, odporom žalovaného, výpisom registrácie zamestnancov v Sociálnej poisťovni, písomným vyjadrením žalobcu.
11. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
12. Z prehľadu predpisov a platieb žalovaného vyplýva, že za kontrolované obdobie januára 2012 až decembra 2021 žalovaný neuhradil úhrady mesačne v sume 18,58 eur.
13. Výzvou zo dňa 09.02.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 2.009,64 eur v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy ku dňu 31.1.2021. Zároveň súdu preložil podací hárok o podaní tejto zásielky.
14. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí s podanou žalobou v zmysle čiastočného späťvzatia. Trovy konania si nežiadal priznať.
16. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
17. Podľa § 261 ods.2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
19. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
20. Podľa § 392 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
21. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
22. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z.z.“) tento
zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada").
23. Podľa § 2 zákona č. 340/2012 Z. z., účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
24. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z., zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
26. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac a) 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 eura, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 eura, ak zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 eura, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
27.Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.17) Ak sa úhrada platí jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
28. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., ak sa zmení počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady pre platiteľa podľa § 3 písm. b), povinnosť platiť zmenenú sadzbu úhrady vzniká a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene počtu zamestnancov, ak sa platí úhrada mesačne, b) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa platí úhrada jednorazovo, ak sa platí úhrada jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo za kalendárny rok.
29. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
30. V zmysle § 9 ods. 1písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa, ktorý je 1.právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady, 2.fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady.
31. V zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na základe uzavretej dohody elektronicky údaje zo svojho informačného systému na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) a na účely kontroly oslobodenia platiteľa od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 písm. b). Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na účely kontroly a) počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, údaj o názve alebo o obchodnom mene, sídle, identifikačnom čísle organizácie a o počte zamestnancov platiteľa,21a)
32. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z., platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a)vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať.
33. V zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z., v písomnom oznámení podľa odseku 6 uvedie platiteľ podľa § 3 písm. b), ktorý je právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie úhrady.
34. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
35. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. b),
36. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
37. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Podľa § 132 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
39. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
40. V zmysle § 150 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, s Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
41. V zmysle § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
43. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
44. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca a žalovaný je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve
toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).
45. Súd s ohľadom na novú právnu úpravu civilného sporového procesu považuje za potrebné uviesť, akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní a hodnotení prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany strán. Civilné sporové konanie (ďalej len C.s.p.)je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby. V zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku by mali byť tak konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho individualizáciu. Ustanovenie § 150 C.s.p. zasa zakotvuje jednu zo základných procesných povinností ( oboch) strán sporu, a to povinnosť tvrdenia. Stranu sporu tak zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení ( § 150 ods. 1 C.s.p.) Ak strana neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné a s uvedením iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. "Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (t.j. ak strana iba vyhlási, že skutkové tvrdenie protistrany je nepravdivé ) je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania ( to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl a počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie neúčinné. Účelom právnej úpravy ( § 151 ods. 2 C.s.p.) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany an bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdila protistrana, nie je pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá." ( Š., I.., Q., G.., H., N.., I., G.., H., N.., U., I.., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 574 s.)
46. Súd má v danej právnej veci za to, že povinnosť uhradiť vyššie uvedené poplatky vznikla žalovanému zo zákona, aj bez uzavretia osobitnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu zamestnávania zamestnancov. Úhrady za službu verejnosti sledujú účel finančne zabezpečiť služby verejnosti poskytovaním verejnoprávneho rozhlasu a televízie. V zmysle § 4 ods. 1 zákona vyberá a platby prijíma priamo žalobca.
47. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že pôvodne predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2074,14 eur, poštovné úhrady 1,50 a trovy konania. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a namietal aj výšku mesačnej sadzby. Po tejto obrane žalobca zobral žalobu čiastočne späť a žiadal si priznať nepremlčané úhrada vo výške 911,92 eur / za obdobie od 12/2017 do 12/2021, poštovné za výzvu 09/2020 vo výške 1,50 eur/, pokutu vo výške 66 eur, poštovné spojené s vymáhaním vo výške 1,50 eur a náhradu trov konania. Po čiastočnom späťvzatí žalovaný so zvyškom žaloby súhlasil.
48. Istina predstavuje nedoplatok úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalobca dôvodnosť tejto žaloby odôvodňoval tým, že v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, vyberateľ úhrady získal evidenciu o počte zamestnancov v súčinnosti so Sociálnou poisťovňou a následne v zmysle vyššie uvedeného zákona žalovanému určil výšku úhrady za poskytnuté služby.
49. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že povinnosťou žalovaného bolo v zmysle zákona č. 340/2012 Z.z. platiť úhrady za služby vo výške 18,58 eur mesačne ako to stanovuje zákon podľa počtu zamestnancov. Žalovaný namietal, že mal platiť nižšiu úhradu z dôvodu, že zamestnával nižší počet zamestnancov. Podľa § 9 ods. 7 zákona túto skutočnosť má platiteľ - žalovaný oznámiť žalobcovi. Keďže tak neurobil, musí platiť úhradu podľa posledného zistenia žalobcu a to úhradu mesačne vo výške 18, 48
eur. Dôvodné súd požadované úhrady za obdobie od 12/2017 do 12/2021, pretože žaloba bola podaná na súde dňa 15.12.2021. Predmetný nárok je potrebné posudzovať podľa predpisov Obchodného práva ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odporu a preto bolo potrebné uplatniť 4 ročnú premlčaciu dobu. Splatnosť za december 2017, od kedy sa požaduje úhrada nastala 31.12.2017 a premlčanie pri tejto úhrade by nastalo až 31.12.2021. Žaloba za obdobie od decembra 2017 preto nie je premlčaná. Žalovaný nepreukázal, že by za žalované obdobie vykonal úhrady a preto súd žalobe v časti úhrad od 12/2017 do 12/2021 vyhovel / 18,58 eur x 49 mesiacov = 910,42 eur /. Zároveň súd zavial žalovaného aj na úhradu zmluvnej vo výške 66 eur podľa § 10 ods. 4 písm. b) Zákona.
50. Súd priznal žalobcovi tiež náhradu poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,50 eur, ale len za jednu výzvu, pretože v konaní bolo preukázané, že iba jedna výzva bola doručená žalovanému, a nie dve ako si to žiadal priznať žalobca.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
52. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Zastavenie konania zavinil žalobca, pretože podal žalobu aj na premlčané splátky a úhradu poštovného, ktoré nebolo preukázané žalobcom. Z celkovej žalovanej sumy 2075,64 eur súd priznal žalobcovi sumu 977,92eur. Žalovaný bol v konaní úspešnejší, preto by mu patrila náhrada trov konania. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trovy konania si nežiada priznať, preto mu súd trovy konania nepriznal. Súd žalobcovi ako neúspešnejšiemu trovy konania taktiež nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.