Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I., bytom O., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom A., dieťa rodičov: I. zastúpenej N. a B., o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/114/2016-25 zo dňa 26. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na rozšírenie styku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, za použitia ust. § 2 ods. 1 a § 221 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec svojim návrhom zo dňa 18.07.2016 žiadal súd, aby rozšíril jeho stretávanie s maloletým I. na 7 dní v mesiaci, kedy bude maloletý v jeho kompletnej starostlivosti. S týmto návrhom matka nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Argumentovala tým, že otec si so synom vzťah nevybudoval, pri každej návšteve sa mu vyhrážal psychológmi a súdmi. Maloletý I. sa necíti dobre ani u otcovej priateľky, kde otec momentálne býva. Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky, rozhodnuté, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne s tým, že súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov ohľadne styku otca s maloletým, v zmysle ktorej má otec právo stretávať sa s maloletým I. každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci od 9-tej do 18-tej hodiny. Podľa výpovedí oboch rodičov, ako aj samotného maloletého, styk otca sa tak, ako bol upravený v rozvodovom konaní, nerealizuje. Kolízny opatrovník v priebehu konania vykonal neformálny pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že chce, aby všetko zostalo tak, ako je teraz. S otcom sa nemá o čom baviť, nikde s ním nechodí a on sa nudí. Sťažoval sa, že keď dostane zlú známku, otec mu to vyčíta a maloletý sa cíti ako na výsluchu. Za žiadnych okolností nechce u otca prespávať. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že na upravenom styku s otcom nechce nič meniť, preto súd s prihliadnutím na názor maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom je schopný posúdiť a prezentovať svoj názor k stretávaniu sa s otcom a s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a matky, návrh otca na rozšírenie styku zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie pri zamietnutí jeho návrhu na rozšírenie styku zohľadnil najmä fakt, že maloletý I. s návrhom nesúhlasil. Správanie syna matka dlhodobo a účelovo ovplyvňuje, bráni styku a zakazuje akýkoľvek iný kontakt maloletého s otcom. Účelovo plánuje svoj program s maloletým v čase, keď má tento čas tráviť

s otcom. Maloletý je dlhodobo ovplyvňovaný matkou vo svojich názoroch, na čo poukázal aj kolízny opatrovník a s týmto názorom sa stotožnila aj nezisková organizácia B.. Názor maloletého I. nie je jeho skutočný názor a negatívny postoj k otcovi je názorom jeho matky. Uviedol, že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je, okrem iného, aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Matka maloletého dlhodobo negatívne ovplyvňuje, súdu účelovo klame a uvádza nepravdivé informácie a fakty. Odvolací súd by mal preto rozhodnúť tak, aby neboli porušené práva otca na podieľaní sa na výchove maloletého a mohol s ním tráviť dostatok času a v prípade nutnosti odobrať dieťa z osobnej starostlivosti matky a prideliť maloletého I. do osobnej starostlivosti otca. Negatívny vplyv matky na maloletého môže mať z dlhodobého hľadiska hlavne v čase dospievania za následok problémové dieťa.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že súd sa dôsledne venoval výsluchu účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, písomnými správami kolízneho opatrovníka, ako aj spisovým materiálom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/359/2013. Názoru maloletého dieťaťa venoval náležitú pozornosť, s prihliadnutím na právo dieťaťa vyplývajúce z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Vyslovila názor, že opakované podávanie súdnych návrhov na úpravu styku zo strany otca vzťah otca a maloletého nemôže zlepšiť. Otec si je sám vedomý svojho pochybenia v budovaní vzťahu s maloletým, nakoľko pred súdom prvej inštancie v predmetnej veci potvrdil, že maloletý nemá k nemu dobrý vzťah. Je teda logické, že maloletý prezentoval svoj skutočný názor ohľadne návrhu na rozšírenie úpravy styku s otcom. Styk sa nerealizuje ani v rozsahu, ako bol upravený v rozvodovom konaní. Rozšírenie styku tak, ako navrhol otec (rozsah 7 dní v týždni od nedele do nedele), by aj podľa názoru kolízneho opatrovníka nebol v záujme maloletého a nebolo by ho ani možné realizovať, nakoľko otec a maloleté dieťa žijú vo vzdialených mestách a otec pracuje v 4-zmennej prevádzke. Odmietla vyjadrenia otca, že by mala údajne kolízna opatrovníčka poukázať na to, že dieťa je dlhodobo ovplyvňované matkou vo svojich názoroch a že to by malo byť dôsledkom negatívneho vzťahu k otcovi. Poukázala na to, že zo správy zo šetrenia pomerov zo strany kolízneho opatrovníka vyplynulo, že dieťa má v domácnosti matky vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj. Vzhľadom na to považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a vyjadreniu matky nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vec správne právne posúdil a správne rozhodol, keď návrh otca na rozšírenie styku s maloletým I. zamietol. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 2 odkazuje.

7. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo rodič podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, je aj právo styku rodiča, ktorému dieťa zverené nebolo do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom treba vždy brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi, bez ohľadu na svoje značne negatívne až opozitné postoje a správanie.

8. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi.

9. V danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletým I., pričom postupoval podľa ust. § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

11. Z ust. § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine vyplýva, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, pokiaľ k dohode rodičov nedôjde, o úprave styku s maloletým dieťaťom rozhodne súd. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletým I. bol naposledy upravený v rozvodovom konaní jeho rodičov rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014 tak, že rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej otec má právo stretávať sa s maloletým I. každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny s tým, že matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v stanovenom čase v mieste bydliska, kde je otec povinný matke v stanovenom čase dieťa vrátiť.

13. Podaným návrhom zo dňa 18.07.2016 sa otec domáhal zmeny súdneho rozhodnutia tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým I. 7 dní v mesiaci, kedy bude maloletý v jeho kompletnej starostlivosti. Otec dôvodil tým, že má záujem tráviť so synom viac času, preto uplatnil návrh na rozšírenie styku.

14. Súd prvej inštancie, riadiac sa zákonnou úpravou a jej správnym výkladom pri rozhodovaní o návrhu otca na rozšírenie styku na 7 dní v mesiaci oproti aktuálne upravenému právu otca na styk každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny, ktorý styk sa podľa zhodných výpovedí rodičov a maloletého nerealizuje, v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, prihliadol na názor maloletého, ktorý, s prihliadnutím na svoj vek, je schopný formulovať svoje vlastné názory, pričom týmto názorom dieťaťa súd musí venovať patričnú pozornosť. Podľa názoru maloletého, jeho vôľou je, aby to s otcom zostalo tak, ako je v súčasnosti. S otcom sa nemá o čom baviť, nikde s ním nechodí, nudí sa, za žiadnych okolností nechce u otca prespávať. Na úprave styku nechce nič meniť.

15. S prihliadnutím na názor maloletého a najmä skutočnosť, že doterajšia úprava styku v rozsahu každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny sa nerealizuje, krajský súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa, keby súd (hoci s ohľadom na to, že matka priamo názor maloletého ovplyvňuje) návrhu otca na rozšírenie styku za daných okolností vyhovel. Odvolací súd si dovolí pripomenúť, že v prípade priaznivo sa rozvíjajúceho vzťahu medzi otcom a maloletým a v prípade plnohodnotnej realizácie doteraz upraveného styku otca s maloletým nie je vylúčené styk otca s maloletým rozšíriť, či už mimosúdnou dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu totiž nie je rozhodnutím nemenným a vždy, keď dôjde k zmene pomerov, je možné rozhodnutie súdu zmeniť.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .