Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-25-2017.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa I., bytom O., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom A., dieťa rodičov: I. zastúpenej N. a B., o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 31P/114/2016-25 zo dňa 26. januára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na rozšírenie styku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodol podľa § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine, za použitia ust. § 2 ods. 1 CMP a § 221 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec svojim návrhom zo dňa 18.07.2016 žiadal súd, aby rozšíril jeho stretávanie s maloletým I. na 7 dní v mesiaci, kedy bude maloletý v jeho kompletnej starostlivosti. S týmto návrhom matka nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Argumentovala tým, že otec si so synom vzťah nevybudoval, pri každej návšteve sa mu vyhrážal psychológmi a súdmi. Maloletý I. sa necíti dobre ani u otcovej priateľky, kde otec momentálne býva. Súd prvej inštancie mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky, rozhodnuté, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého majú obaja rodičia, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 100 Eur mesačne s tým, že súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov ohľadne styku otca s maloletým, v zmysle ktorej má otec právo stretávať sa s maloletým I. každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci od 9-tej do 18-tej hodiny. Podľa výpovedí oboch rodičov, ako aj samotného maloletého, styk otca sa tak, ako bol upravený v rozvodovom konaní, nerealizuje. Kolízny opatrovník v priebehu konania vykonal neformálny pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že chce, aby všetko zostalo tak, ako je teraz. S otcom sa nemá o čom baviť, nikde s ním nechodí a on sa nudí. Sťažoval sa, že keď dostane zlú známku, otec mu to vyčíta a maloletý sa cíti ako na výsluchu. Za žiadnych okolností nechce u otca prespávať. Maloletý sa jednoznačne vyjadril, že na upravenom styku s otcom nechce nič meniť, preto súd s prihliadnutím na názor maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom je schopný posúdiť a prezentovať svoj názor k stretávaniu sa s otcom a s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a matky, návrh otca na rozšírenie styku zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. V odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie pri zamietnutí jeho návrhu na rozšírenie styku zohľadnil najmä fakt, že maloletý I. s návrhom nesúhlasil. Správanie syna matka dlhodobo a účelovo ovplyvňuje, bráni styku a zakazuje akýkoľvek iný kontakt maloletého s otcom. Účelovo plánuje svoj program s maloletým v čase, keď má tento čas tráviť
s otcom. Maloletý je dlhodobo ovplyvňovaný matkou vo svojich názoroch, na čo poukázal aj kolízny opatrovník a s týmto názorom sa stotožnila aj nezisková organizácia B.. Názor maloletého I. nie je jeho skutočný názor a negatívny postoj k otcovi je názorom jeho matky. Uviedol, že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je, okrem iného, aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Matka maloletého dlhodobo negatívne ovplyvňuje, súdu účelovo klame a uvádza nepravdivé informácie a fakty. Odvolací súd by mal preto rozhodnúť tak, aby neboli porušené práva otca na podieľaní sa na výchove maloletého a mohol s ním tráviť dostatok času a v prípade nutnosti odobrať dieťa z osobnej starostlivosti matky a prideliť maloletého I. do osobnej starostlivosti otca. Negatívny vplyv matky na maloletého môže mať z dlhodobého hľadiska hlavne v čase dospievania za následok problémové dieťa.
3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že súd sa dôsledne venoval výsluchu účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, písomnými správami kolízneho opatrovníka, ako aj spisovým materiálom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 30P/359/2013. Názoru maloletého dieťaťa venoval náležitú pozornosť, s prihliadnutím na právo dieťaťa vyplývajúce z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Vyslovila názor, že opakované podávanie súdnych návrhov na úpravu styku zo strany otca vzťah otca a maloletého nemôže zlepšiť. Otec si je sám vedomý svojho pochybenia v budovaní vzťahu s maloletým, nakoľko pred súdom prvej inštancie v predmetnej veci potvrdil, že maloletý nemá k nemu dobrý vzťah. Je teda logické, že maloletý prezentoval svoj skutočný názor ohľadne návrhu na rozšírenie úpravy styku s otcom. Styk sa nerealizuje ani v rozsahu, ako bol upravený v rozvodovom konaní. Rozšírenie styku tak, ako navrhol otec (rozsah 7 dní v týždni od nedele do nedele), by aj podľa názoru kolízneho opatrovníka nebol v záujme maloletého a nebolo by ho ani možné realizovať, nakoľko otec a maloleté dieťa žijú vo vzdialených mestách a otec pracuje v 4-zmennej prevádzke. Odmietla vyjadrenia otca, že by mala údajne kolízna opatrovníčka poukázať na to, že dieťa je dlhodobo ovplyvňované matkou vo svojich názoroch a že to by malo byť dôsledkom negatívneho vzťahu k otcovi. Poukázala na to, že zo správy zo šetrenia pomerov zo strany kolízneho opatrovníka vyplynulo, že dieťa má v domácnosti matky vhodné podmienky pre zdravý rast a vývoj. Vzhľadom na to považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a vyjadreniu matky nevyjadril.
5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vec správne právne posúdil a správne rozhodol, keď návrh otca na rozšírenie styku s maloletým I. zamietol. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
7. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na ust. § 28 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a teda matka a otec sú pri ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo rodič podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, je aj právo styku rodiča, ktorému dieťa zverené nebolo do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom treba vždy brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispieť k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj dieťaťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi, bez ohľadu na svoje značne negatívne až opozitné postoje a správanie.
8. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi.
9. V danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletým I., pričom postupoval podľa ust. § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
11. Z ust. § 25 ods. 1, 2, § 26 Zákona o rodine vyplýva, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, pokiaľ k dohode rodičov nedôjde, o úprave styku s maloletým dieťaťom rozhodne súd. Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s maloletým I. bol naposledy upravený v rozvodovom konaní jeho rodičov rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 30P/359/2013-37 zo dňa 22.05.2014 tak, že rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, podľa ktorej otec má právo stretávať sa s maloletým I. každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny s tým, že matka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v stanovenom čase v mieste bydliska, kde je otec povinný matke v stanovenom čase dieťa vrátiť.
13. Podaným návrhom zo dňa 18.07.2016 sa otec domáhal zmeny súdneho rozhodnutia tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým I. 7 dní v mesiaci, kedy bude maloletý v jeho kompletnej starostlivosti. Otec dôvodil tým, že má záujem tráviť so synom viac času, preto uplatnil návrh na rozšírenie styku.
14. Súd prvej inštancie, riadiac sa zákonnou úpravou a jej správnym výkladom pri rozhodovaní o návrhu otca na rozšírenie styku na 7 dní v mesiaci oproti aktuálne upravenému právu otca na styk každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny, ktorý styk sa podľa zhodných výpovedí rodičov a maloletého nerealizuje, v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, prihliadol na názor maloletého, ktorý, s prihliadnutím na svoj vek, je schopný formulovať svoje vlastné názory, pričom týmto názorom dieťaťa súd musí venovať patričnú pozornosť. Podľa názoru maloletého, jeho vôľou je, aby to s otcom zostalo tak, ako je v súčasnosti. S otcom sa nemá o čom baviť, nikde s ním nechodí, nudí sa, za žiadnych okolností nechce u otca prespávať. Na úprave styku nechce nič meniť.
15. S prihliadnutím na názor maloletého a najmä skutočnosť, že doterajšia úprava styku v rozsahu každú tretiu a štvrtú sobotu v mesiaci v čase od 9-tej hodiny do 18-tej hodiny sa nerealizuje, krajský súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že by bolo v rozpore so záujmom dieťaťa, keby súd (hoci s ohľadom na to, že matka priamo názor maloletého ovplyvňuje) návrhu otca na rozšírenie styku za daných okolností vyhovel. Odvolací súd si dovolí pripomenúť, že v prípade priaznivo sa rozvíjajúceho vzťahu medzi otcom a maloletým a v prípade plnohodnotnej realizácie doteraz upraveného styku otca s maloletým nie je vylúčené styk otca s maloletým rozšíriť, či už mimosúdnou dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu totiž nie je rozhodnutím nemenným a vždy, keď dôjde k zmene pomerov, je možné rozhodnutie súdu zmeniť.
16. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).