Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/84/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného J. J., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.3.2017, č.k. 5PP/99/2016-25, na neverejnom zasadnutí dňa 22.6.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. J., nar. X.X.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 10.3.2017, č.k. 5PP/99/2016-25 rozhodol, že podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona žiadosť odsúdeného J. J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil, tým, že nie je pravdou to, čo je uvedené v napadnutom uznesení, teda, že vykonáva trest za obzvlášť závažný zločin. Rovnako nie je pravdou, že bol Krajským súdom v Trenčíne preložený na výkon trestu odňatia slobody z prvej nápravnovýchovnej skupiny do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Takéto klamstvo porušilo jeho ústavné právo na spravodlivý proces. Ďalej uvádza, že nikdy nebol odsúdený za trestný čin podľa § 247 ods. 6 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. Poukázal i na skutočnosť, že do skončenia výkonu trestu odňatia slobody mu zostávajú 4 mesiace. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil to, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul odsúdeného, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Pokiaľ ide o dokazovanie, toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Preskúmajúc výrok i odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako i obsah trestného spisu, sťažnostný súd zistil, že napadnutý výrok je vecne správny a odôvodnený v súlade so zákonnými požiadavkami vyžadovanými v ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Napadnuté uznesenie, ktorým prvostupňový súd zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je, pokiaľ ide o skutkové zistenia a právne závery, ktoré z

nich vyplývajú správne. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne konštatuje, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda, že vykonal príslušnú časť z výmery uloženého trestu. Nebola avšak splnená materiálna podmienka očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život a plnenie povinností, a správanie, ktorými preukázal polepšenie. Podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. S takýmto hodnotením sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdený má celkovo 15 záznamov v registri trestov, pričom posledný záznam je rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.08.2015 sp. zn. 4T/38/2015, ktorým bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Bratislava IV zo dňa 22.01.2015 sp. zn. 1T/121/2006. Vo výkone trestu odňatia slobody bol 3 krát. Z odpisu registra trestov odsúdeného vyplýva, že vykazované odsúdenia boli vydané v období od roku 1987 do roku 2015. Od roku 2010 bol odsúdený celkovou 8 krát súdne trestaný. Z takéhoto prehľadu odsúdení sťažovateľa možno vyvodiť záver, že ide o osobu kriminálne narušenú, ktorá sa opakovane dopúšťa páchania trestnej činnosti a voči ktorej sa predchádzajúce odsúdenia minuli tým výchovným účinkom, že by ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Niet z čoho vyvodiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, o ktoré odsúdený v tomto konaní žiada, by viedol riadny život. Pokiaľ odsúdený namieta nesprávnosť údajov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré sa týkajú jeho údajného preradenia na výkon trestu odňatia slobody z I. NVS do II. NVS, je pravdou, že takéto rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody nevyplýva z jeho odpisu registra trestov. Na druhú stranu je však potrebné uviesť, že túto informáciu podal ústav na výkon trestu odňatia slobody vo svojom hodnotení k návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Príslušná pasáž z odôvodnenia napadnutého uznesenia opisuje tieto skutočnosti, ktoré boli uvedené v hodnotení ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Nesprávnosť tohto údaju nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko relevantnými sú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho predchádzajúcich odsúdení. Sťažovateľ tiež namieta, že nebol odsúdený podľa § 247 v ods. 6 Trestného zákona, no táto jeho námietka je neopodstatnená, nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva jednak z odpisu registra trestov odsúdeného, ako i z nariadenia výkonu trestu, ktoré v konaní Okresného súdu Bratislava IV spisová značka 1T/121/2006 vydal vyšší súdny úradník dňa 28. 1. 2015 (číslo listu 15).

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva aj to, že správanie a vystupovanie menovaného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený a disciplinárne potrestaný bol šesťkrát, naposledy dňa 17.09.2015 za porušenie ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Rovnako i ciele stanovené programom zaobchádzania sa plnia len čiastočne. Takéto hodnotenie správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nemôže viesť k záveru, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie. S poukazom na predchádzajúce odsúdenia sťažovateľa a jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné vyhodnotiť zistené skutočnosti tak, ako to spravil v napadnutom uznesení prvostupňový súd. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd vyhodnotil napadnuté uznesenie ako vecne správne a prijaté po zákonne vykonanom procese. Preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, nakoľko táto nebola dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.