Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/4/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu V A V invest, s.r.o. „v konkurze", IČO: 31 615 325, so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpenie: JUDr. Ján Nota, advokát, advokátska kancelária so sídlom Veličná 371, 027 54 Veličná proti žalovanému Europa SC ZV a.s., IČO: 36 773 808, so sídlom Námestie SNP 63, 960 01 Zvolen, právne zastúpenie: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.01.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 02.02.2017, domáhal voči žalovanému určenia, že je výlučným vlastníkom v celosti nehnuteľností, pozemkov - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. B. XXXX/X o výmere 785 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX o výmere 52 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX o výmere 169 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/X o výmere 56 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/X o výmere 72 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/X o výmere 216 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/X o výmere 97 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/X o výmere 37 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 117 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. B. XXXX/XX o výmere 12 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 66 m2

- zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 22 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 34 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 6 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. B. XXXX/XX o výmere 7.925 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedených na A. Č.. XXXX v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 20.11.2012 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovení Obchodného zákonníka. Predmetom kúpnej zmluvy bol na jednej strane jeho záväzok v právnom postavení predávajúceho previesť na žalovaného v právnom postavení kupujúceho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a na druhej strane záväzok žalovaného zaplatiť za nehnuteľnosti mu dohodnutú kúpnu cenu (ďalej len „kúpna zmluva“). V zmysle kúpnej zmluvy žalovanému nehnuteľnosti odovzdal do užívania dňa 21.11.2012. Kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu, vtedajšia Správa katastra Zvolen vydala dňa 26.11.2012 rozhodnutie č. V3213/12, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v celosti. Žalovaný mal tak nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva dňa 26.11.2012 pričom je vedený na A. Č.. XXXX v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen ako výlučný vlastník nehnuteľností v celosti (pôvodne boli vedené na A. Č.. XXXX v katastrálnom území Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen). Táto kúpna zmluva je však neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nikdy neprešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

na žalovaného, a teda žalovaný sa nestal ich vlastníkom napriek tomu, že je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Naďalej sa cíti byť vlastníkom týchto nehnuteľností a to z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorá bola medzi ním a žalovaným uzatvorená, nikdy nebola schválená ako právny úkon valným zhromaždením jeho spoločnosti, a to napriek tomu, že kúpna cena za prevod nehnuteľností ako časti jeho podniku predstavovala sumu 1.518.901,01 Eur bez DPH, t.j. 32 násobok sumy základného imania jeho spoločnosti. Týmto prevodom došlo k významnej zmene majetkových pomerov jeho spoločnosti, preto mal zato, že kúpna zmluva, ktorú treba považovať za zmluvu, ktorou sa prevádza časť podniku, je neplatným právnym úkonom, pretože nikdy nebola schválená valným zhromaždením jeho spoločnosti. Kúpna zmluva tak trpí vadami právneho úkonu, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. Poukázal na ustanovenie § 125 ods. 1 písm. j/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku, ďalej na § 5 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Tiež poukázal na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku odôvodnil tým, že súdne rozhodnutie o jeho žalobe vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, keď bez súdneho rozhodnutia by pretrvával medzi nimi stav právnej neistoty.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.03.2017 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, žiadal žalobu zamietnuť, keď v žalobe videl aj nedostatok procesných podmienok na konanie a priznať náhradu trov konania v plnej výške. Žaloba bola podaná žalobcom ako spoločnosťou na majetok ktorej bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/8/2015-310 zo dňa 29.12.2015 vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty žalobcu bol ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, správca konkurznej podstaty so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu: S1140 (ďalej len „správca“). Predmetnú žalobu podal žalobca ako subjekt konajúci neoprávnenou osobou, keďže ju podal prostredníctvom O.. H. R., konateľa. Za žalobcu ako subjekt „v konkurze“ konala tak neoprávnená osoba (konateľ) a nie oprávnená osoba (správca). Jedinou spôsobilou osobou urobiť takéto podanie, teda žalobu za úpadcu v čase konkurzu je výlučne správca, čo vyplýva z § 86 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKaR“). Pre nesplnenie základných procesných podmienok konania, konkrétne procesnej spôsobilosti, resp. nedostatku v osobe konajúcej za právnickú osobu t.j. za žalobcu mal za to, že vo veci ide o nedostatok procesnej podmienky konania, ktorú nemožno odstrániť, a preto žiadal aby súd konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku. Ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že s predmetným sporom súvisia ďalšie súdne konania vedené pred tunajším súdom pod sp.zn. 12Cb/45/2016, pod sp.zn. 14Cb/44/2016 a pod sp.zn. 9Cb/2/2017, keď v týchto súdnych konaniach žalobca žalobami podanými voči nemu úmyselne a špekulatívne, tiež šikanózne zahlcuje konajúci súd, poukazuje v týchto konaniach na totožné skutkové tvrdenia a z nich vyvodzuje nesprávne právne závery, keď s týmto sporom súvisí najmä konanie vedené pod sp.zn. 12Cb/45/2016. Popieral, že žalobca má v danom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nepreukázal existenciu právneho záujmu, ani predpoklad toho, že jeho postavenie je neisté a ohrozené. Jeho tvrdenia ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy sú vyfabulované a irelevantné. V žiadnom prípade neexistuje medzi stranami sporu stav právnej neistoty, nakoľko kúpna zmluva bola a je platným právnym úkonom a z toho vyplývajúci prevod nehnuteľností tiež. Medzi ním a žalobcom neexistuje žiaden stav právnej neistoty. Ďalej uviedol, že žalobca považuje kúpnu zmluvu z jemu nepochopiteľných dôvodov za úplne iný typ zmluvy, a to „za zmluvu o prevode podniku“, ktorá je upravená v § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. V tomto ohľade sú jeho tvrdenia absolútne nepravdivé a bez akéhokoľvek právneho, či skutkového základu. Táto konštrukcia žalobcu odporuje samotnému obsahu kúpnej zmluvy, ako aj jednotlivým zákonným ustanoveniam upravujúcim zmluvu o predaji podniku. Právna úprava zmluvy o predaji podniku vychádza z princípu komplexnosti prevodu práv a záväzkov spojených s podnikom, t.j. pri jeho predaji dochádza nielen k prechodu vlastníckeho práva k veciam patriacim k podniku, ale aj k prechodu práv a prevzatiu záväzkov predávajúceho, ktoré sú spojené s prevádzkou podniku. Zároveň zmluva o predaji podniku je absolútnym obchodom, a teda podlieha režimu Obchodného zákonníka. Jej podstatnými náležitosťami sú určenie zmluvných strán, výslovné určenie podniku, ktorý je predmetom predaja, záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s predávaným podnikom, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a určenie kúpnej ceny alebo spôsobu jej určenia. Pokiaľ nie sú všetky tieto náležitosti splnené, nemôže ísť v

danom prípade o tento zmluvný typ. Z odkazom na predmetnú kúpnu zmluvu je tak možné zdôrazniť, že táto zmluva neobsahuje určenie podniku, ktorý by mal byť predmetom predaja, ani záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou. Z tohto je potom jasné, že na to, aby sa mohla kúpna zmluva považovať za zmluvu o predaji podniku nie sú splnené nielen potrebná vôľa zmluvných strán takýto typ zmluvy uzatvoriť, ale ani základné podmienky, ktoré pre tento typ zmluvy zákon predpokladá. Žalobca dobrovoľne bez nátlaku zinkasoval podľa kúpnej zmluvy kúpnu cenu, ide o klasický prevod nehnuteľností, ktorý nemal žiadnu spojitosť s podnikom žalobcu. Ak by súd kúpnu zmluvu hypoteticky považoval za zmluvu o predaji podniku, čo on však odmieta, poukázal ďalej na to, že v rozhodnom čase podpísania kúpnej zmluvy boli spoločníkmi žalobcu O.. H. R. I. I. R. (jeho manželka), ktorí zároveň vykonávali aj funkciu a pôsobnosť valného zhromaždenia. Kúpnu zmluvu podpisoval za žalobcu práve O.. H. R. ako konateľ spoločnosti. Na základe uvedeného je tak nepravdepodobné to, čo tvrdí žalobca, že nikdy nedošlo k schváleniu tohto právneho úkonu zo strany valného zhromaždenia žalobcu. Podľa príslušných údajov z obchodného registra je totižto zjavné, že bežný právny úkon s majetkom spoločnosti je oprávnený vykonať štatutárny orgán. Obmedzenie štatutárneho orgánu do vnútra spoločnosti, aj keby existovalo, čo žalobca zatiaľ nepreukázal, nemá žiadne právne účinky voči tretím osobám, nakoľko oprávnenie štatutárneho orgánu konať navonok je zo zákona neobmedziteľné. On ako tretí subjekt nemá povinnosť skúmať, či si žalobca ako obchodná spoločnosť interne (medzi štatutárnym orgánom a valným zhromaždením) v zhode vyriešil vôľu urobiť právny úkon a konať navonok. Že predmetnú kúpnu zmluvu nemožno podriadiť pod zmluvu o predaji podniku podčiarkuje aj vyjadrenie správcu konkurznej podstaty JUDr. Matúša Boľoša, ktorý sa zaradenia sporných nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu z akéhokoľvek titulu ani nemá záujem domáhať. Aj správca, ktorý koná v mene a na účet žalobcu považuje kúpnu zmluvu za platný právny úkon vykonaný v súlade s právnymi predpismi.

3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného zo dňa 06.03.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.03.2017 nereagoval žiadnym spôsobom. Súd uznesením č.k. 14Cb/4/2017-41 zo dňa 13.03.2017, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 17.03.2017 vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Výzvu súd realizoval v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V uznesení súd žalobcu poučil podľa § 153 CSP, podľa § 154 CSP, ako i podľa § 149 v zmysle ktorých, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca bol tiež poučený, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V zmysle § 149 žalobca bol poučený, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ako súd už dôvodí žalobca na predmetné uznesenie nereagoval žiadnym spôsobom.

4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 22.06.2017. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalovaného zúčastnil. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 29.05.2017. Žalobca ku dňu a ku času pojednávania neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto na pojednávaní dňa 22.06.2017 vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, keď vyhodnotil, že mal vo veci splnené všetky procesné podmienky na konanie. Až po pojednávaní a jeho ukončení bola riadnym spôsobom súdu doručená žiadosť žalobcu podaná prostredníctvom jeho právneho zástupcu, o odročenie pojednávania, ktorú súd nemal možnosť vyhodnotiť v čase konania pojednávania, keďže bola riadnym spôsobom doručená až dňa 22.06.2017 o 09.35 hod., pričom pojednávanie v predmetnej veci bolo ukončené o 09.15 hod.. Procesný dôsledok za oneskorené doručenie žiadosti o odročenie pojednávania, ktorú súd pre oneskorené doručenie nemohol vyhodnotiť, musí tak znášať žalobca. Žalobca bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, predvolanie mu bolo doručené tri týždne pred termínom pojednávania. Podľa § 178 ods. 2 predvolanie sa doručuje strane, alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Žalobcovi tak bola zachovaná zákonná procesná lehota na prípravu pojednávania. Aj právne zastúpenie žalobcu súdu bolo oznámené podaním, ktoré je žiadosťou o odročenie pojednávania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené stranami sporu, súd vo veci vykonal dokazovanie všetkými dôkazmi, ktoré navrhli strany sporu.

6. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/8/2015-310 zo dňa 29.12.2015 bol na majetok žalobcu, spoločnosti V A V invest, s.r.o., IČO: 31 615 325 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 2/2016 zo dňa 05.01.2016. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/8/2015 zo dňa 28.04.2016 zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 85/2016 zo dňa 04.05.2016 bol do funkcie správcu žalobcu ako úpadcu ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, správca, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, SR, IČO: 42 005 680, ako súd zistil z Úradného záznamu tohto správcu predloženého súdu pod sp.zn.: 2R/8/2015 S1140 zo dňa 10.01.2017.

7. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica (informatívny), oddiel: Sro, vložka číslo: 2210/S, zo dňa 30.01.2017 súd zistil, že spoločnosť žalobcu je v konkurze s dátumom vyhlásenia konkurzu dňa 06.01.2016. Spoločníkmi žalobcu sú O.. H. R., T. E. XXXX/XX, XXX XX T. T. I. T.. I. R., bytom tamtiež. Štatutárnym orgánom spoločnosti žalobcu, tak ako vyplýva z tohto informatívneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica je O.. H. R. s dátumom vzniku funkcie 28.09.1994. Tento ako konateľ spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje samostatne. Je zaevidovaný ako jediný štatutárny orgán spoločnosti žalobcu. 8. Kúpnou zmluvou, ktorá bola uzatvorená dňa 20.11.2012 žalobca ako predávajúci predal žalovanému ako kupujúcemu sporné nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. V tomto čase nehnuteľnosti boli zapísané na A. Č.. XXXX, katastrálne územie Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen. Žalobca uzatvoril zmluvu ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci. Za žalobcu kúpnu zmluvu uzatvoril štatutárny orgán O.. H. R.. Predmet prevodu je špecifikovaný v článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola medzi stranami zmluvy dojednaná v článku II. kúpnej zmluvy na sumu 1.518.901,01 Eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť aj DPH, keď potom kúpna cena včítane DPH predstavovala čiastku 1.822.681,21 Eur. Kúpna zmluva bola uzatvorená podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež „Obchodného zákonníka“. Ku kúpnej zmluve bol vyhotovený i preberací protokol zo dňa 21.11.2012, na základe ktorého boli nehnuteľnosti odovzdané zo strany predávajúceho kupujúcemu, teda žalovanému.

9. Predmetná kúpna zmluva podliehala vkladovému konaniu na bývalej Správe katastra Zvolen pod č. V3213/12. Správa katastra Zvolen dňa 26.11.2012 vydala rozhodnutie na základe ktorého povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy na žalovaného dňa 26.11.2012, ktorým dňom rozhodnutie o vklade nadobudlo právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 26.11.2012. Odo dňa 26.11.2012 je tak výlučným vlastníkom v celosti týchto nehnuteľností na základe tejto kúpnej zmluvy žalovaný.

10. Tento prevod našiel odraz v katastri nehnuteľností na A. Č.. XXXX pre okres Zvolen, pre obec Zvolen a pre katastrálne územie Zvolen, keď z tohto výpisu z LV zo dňa 30.01.2017 (vytvorený cez katastrálny portál) vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy sú v katastri nehnuteľností na tomto LV zapísané ako výlučné vlastníctvo v celosti na žalovaného.

11. Vyššie uvedené dôkazy boli v konaní predložené žalobcom. Žalobca žiadne iné dôkazy v konaní nepredložil a ani nenavrhol v konaní vykonať.

12. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy, navrhol v konaní vykonať dokazovanie oboznámením sa so spismi Okresného súdu Zvolen sp.zn. 14Cb/44/2016, sp.zn. 12Cb/45/2016 a sp.zn. 9Cb/2/2017. Žiadne iné dôkazy nenavrhol v konaní vykonať.

13. Zo spisu Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 14Cb/44/2016 súd zistil, že v tomto konaní sa spoločnosť V A V parking a.s., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 923 640, domáha voči spoločnosti žalovaného žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.11.2012, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva na spoločnosť žalovaného rozhodnutím bývalej Správy katastra Zvolen č. V3214/12 dňa 27.11.2012. Predmetom kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu 14Cb/44/2016 nie sú totožné nehnuteľnosti s nehnuteľnosťami, ktorých sa týka predmetný spor. V konaní sp.zn. 14Cb/44/2016 nejde ani o totožný okruh strán sporu s tým, ktorý je v predmetnom súdnom konaní. Konanie sp.zn. 14Cb/44/2016 nie je doposiaľ skončené.

14. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 9Cb/2/2017 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca, ktorým je spoločnosť V A V parking a.s., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 923 640, domáha voči spoločnosti žalovaného určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2012, č. V3214/12. V tomto konaní nejde o totožný okruh strán sporu s tým, ktorý je v tomto konaní, pričom tento spor sa netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Konanie sp.zn. 9Cb/2/2017 doposiaľ nie je skončené.

15. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12Cb/45/2016 súd zistil, že v tomto konaní sa spoločnosť žalobcu domáha voči spoločnosti žalovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2012 č. V3213/12. V tomto konaní ide o totožný okruh strán sporu ako v predmetnom súdnom konaní, spor sa týka otázky platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2012. Toto konanie nie je právoplatne skončené. Ku dňu rozhodovania o žalobe v tejto veci nebolo ešte meritórne rozhodnuté.

16. Žalovaný okrem oboznámenia sa s vyššie uvedenými spismi Okresného súdu Zvolen nenavrhol v konaní ďalšie dôkazy.

17. Dňa 30.03.2017 bolo vo veci doručené stanovisko správcu JUDr. Matúša Boľoša, správcu konkurznej podstaty úpadcu žalobcu zo dňa 27.03.2017. Správca v tomto stanovisku uviedol, že konajúc s odbornou starostlivosťou nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uvádzané žalobcom. Preto nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy neboli ani zapísané do súpisu majetku podstát úpadcu podľa § 80 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov. Ďalej tu uviedol, že správca z tohto dôvodu nie je oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa nehnuteľností, nakoľko tieto nie sú majetkom podliehajúcim konkurzu vyhlásenému na majetok úpadcu.

18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

21. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

22. Podľa § 5 Obchodného zákonníka, podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

23. Podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

24. Podľa § 125 ods. 1 písm. j/ Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku.

25. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

26. Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

27. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.

28. Podľa § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

29. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

30. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

31. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

32. Podľa § 47 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z., súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

33. Podľa § 80 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z., do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vydania majetku nadobudnutého na základe neplatného právneho úkonu do podstaty možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by bol tento nárok uspokojený, ak by sa uplatnil prihláškou; to neplatí, ak sa tento nárok uplatnil prihláškou.

34. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

36. Súd žalobu žalobcu pripustil ako procesne prípustnú podľa § 137 písm. c/ CSP, keď naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vždy daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pri tom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník v celosti nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastníctvo. Ak sa žalobca cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, a kúpnu zmluvu na základe ktorej žalovaný od neho nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam považuje za absolútne neplatný právny úkon, potom inak, než určovacou žalobou žalobca nemôže pre seba dosiahnuť priaznivejšie právne postavenie, lebo len takouto žalobou, ak by jej súd vyhovel, by tento mohol dosiahnuť ako vlastník zápis do katastra nehnuteľností. Nie je pritom rozhodujúce, že žalovaný kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nepovažuje za neplatnú a nepovažuje za spornú. V danom prípade žalobca lepšie právne postavenie nemôže dosiahnuť žalobou o plnenie, ale len žalobou o určenie.

37. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu vyhodnotil za procesne prípustnú podľa § 137 písm. c/ CSP, a následne ďalej ju posudzoval, či táto obstojí z vecného hľadiska.

38. Žaloba žalobcu po hmotnoprávnej stránke nie je dôvodná, keď žalobca v konaní nepreukázal tvrdené dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.11.2012, na základe ktorej žalovaný nadobudol od žalobcu vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.

39. Žalobca v konaní tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 20.11.2012, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom boli len sporné nehnuteľnosti - pozemky, je zmluvou o predaji podniku typovo upravenou v § 476 Obchodného zákonníka.

40. Zmluvou o predaji podniku dochádza k predaju podniku ako celku alebo časti podniku, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku. Zmluva sa spravuje vždy Obchodným zákonníkom bez ohľadu na právnu povahu účastníkov. Zmluva o predaji podniku je určitým typom kúpnej zmluvy, kde rozhodujúcim rozdielom medzi týmito zmluvnými typmi je predmet predaja. Účastníkom zmluvy je predávajúci a kupujúci. Zmluva o predaji podniku je absolútnym obchodom a vždy sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy. Podnik je predmetom právnych vzťahov, a preto podnik bude rozhodujúcim kritériom pre určenie právneho režimu zmluvy. Podnik je definovaný v § 5 Obchodného zákonníka ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Vymedzenie podniku v § 476 Obchodného zákonníka sa v celom rozsahu neprekrýva s podnikom tak, ako je definovaný v § 5 Obchodného zákonníka. Podstatným rozdielom oproti rozsahu podniku určenom v § 5 je to, že okrem aktív sa pri predaji podniku prevádzajú aj záväzky. Ak by sa v zmluve vylúčili z predmetu niektoré zložky podniku a predmetom predaja by nebola ani organizačná zložka podniku, nejde o zmluvu o predaji podniku alebo jeho časti. Takýto právny úkon by mohol byť kúpnou zmluvou a pod., alebo by išlo o právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak by bol neurčitý alebo nezrozumiteľný. Zmluva o predaji podniku musí obsahovať záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Na kupujúceho prechádzajú všetky záväzky. Záväzky sú vymedzené vecne vo väzbe na predmet predaja, teda tie záväzky, ktoré súvisia s odpredávaným podnikom. Z uvedeného vyplýva, že medzi podstatné náležitosti zmluvy o predaji podniku patrí dohoda o prevode vlastníckeho práva k veciam, právam a iným majetkovým hodnotám na kupujúceho, dohoda a prevzatí záväzkov kupujúcim a dohoda o zaplatení kúpnej ceny, keď v zmluve musí kupujúci prevziať záväzok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorej výška je vecou dohody zmluvných strán.

41. Zo znenia kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená písomne, keďže jej predmetom boli nehnuteľnosti vyplýva, že ide o typickú kúpnu zmluvu uzatvorenú ako zmluvný typ podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ako osobitný zmluvný typ nie je zmluva o predaji nehnuteľnosti upravená v Obchodnom zákonníku. Zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že by malo ísť o zmluvu o predaji podniku tak ako to tvrdil žalobca. Predmetom kúpnej zmluvy sú len sporné nehnuteľnosti, zo žiadneho dojednania v zmluve nevyplýva, že by kúpnou zmluvou žalobca predával žalovanému celý podnik. Teda okrem aktív, že by sa v kúpnej zmluve žalovaný ako kupujúci zaviazal prevziať aj záväzky predávajúceho, teda žalobcu súvisiace s podnikom. Vzhľadom na vymedzenie predmetu zmluvy nepochybne ide jednoznačne o kúpnu zmluvu o predaji len nehnuteľnosti, ktorá podlieha právnemu režimu § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva je určitá, zrozumiteľná, jej predmetom sú nehnuteľnosti, obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti, a preto súd nezistil žiadne dôvody jej absolútnej neplatnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré žalobca mimochodom v žalobe ani žiadnym spôsobom nekonkretizoval, teda nezdôvodnil, v čom spočíva konkrétny skutkový dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Obrana žalovaného v tomto smere bola dôvodná.

42. Je pravdivé tvrdenie žalobcu v tom, že ak je predávajúcim spoločnosť s ručením obmedzeným, keď žalobca je takouto spoločnosťou, zmluva o predaji podniku podlieha schváleniu valného zhromaždenia. V zmysle § 125 ods. 1 písm. j/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku. Neschválenie takejto zmluvy však nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako sa mylne domnieval žalobca, ale môže zakladať zodpovednosť za škodu štatutárneho orgánu alebo jeho člena, ktorí nepredložili zmluvu na schválenie podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka. Voči tretím osobám, teda aj voči kupujúcemu neschválenie takejto zmluvy valným zhromaždením nevyvoláva účinky neplatnosti zmluvy o predaji podniku.

43. V posudzovanom prípade, teda keby žalobca v konaní aj preukázal, že kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti by mala byť zmluvou o predaji podniku, čo v konaní nepreukázal, ak by nedošlo k jej schváleniu valným zhromaždením spoločnosti žalobcu, uvedené by nevyvolalo následky absolútnej

neplatnosti takejto zmluvy, ale by mohlo zakladať len zodpovednosť za škodu štatutárneho orgánu v danom prípade konateľa spoločnosti žalobcu, ak ju nepredložil na schválenie v zmysle § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka.

44. Napokon súd žalobu žalobcu zamietol i z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz pred podaním žaloby úpadcom na súde. Z ustanovenia § 47 ods. 5 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov vyplýva, že súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu. Tiež z § 44 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Aj keď predmetné nehnuteľnosti nie sú zapísané do konkurznej podstaty úpadcu, a samotný správca tiež nepovažuje predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, ak by zmluva bola posúdená prejudiciálne v tomto konaní za neplatnú, keďže základom sporu bolo posúdenie tejto otázky ako prejudiciálnej, keďže žalobca podal žalobu určovaciu o vlastnícke právo, potom by nehnuteľnosti ako majetok úpadcu podliehali konkurzu, teda predmetné konanie sa podľa názoru súdu týka majetku podliehajúceho konkurzu a preto oprávnený podať takúto žalobu je len správca. Samotný úpadca nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby.

45. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd potom žalobu žalobcu zamietol.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný vo veci, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu t.j. v rozsahu 100%.

47. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).