Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-0T/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 v Dolnom Kubíne takto

rozhodol:

Obžalovaný

F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., F. Č. Z. F., J. Č.. XXXX/X je vinný, že dňa 27.09.2016 v čase okolo 10:00 hod. na vodnom toku rieky Váh v k.ú. Kraľovany v rybárskom revíre č. 3-5230-6-3, ktorý je vyhlásený za chránenú rybársku oblasť s celoročným zákazom lovu akýchkoľvek rýb, ako člen Slovenského rybárskeho zväzu bez povolenia lovil ryby pomocou muškárskeho rybárskeho prútu, a týmto konaním nespôsobil žiadnu škodu, teda neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby, čím spáchal prečin „Pytliactvo“ podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., a za to mu súd ukladá podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 56 ods. 2 Tr. zák., peňažný trest vo výške 400,- €. Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti loviť ryby akéhokoľvek druhu vo výmere jeden rok. Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - muškársky rybársky prút zn. D-A-M Fly TR 9, hnedej farby s korkovou rúčkou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 29.09.2016 voči obžalovanému v rámci tzv. superrýchleho konania na Okresnom súde Dolný Kubín obžalobu pre skutok uvedený vo výroku rozsudku. Takéto konanie obžalovaného navrhol právne kvalifikovať ako úmyselný prečin „Pytliactvo“ podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. Sudca pre prípravné konanie v rámci preskúmania tejto obžaloby rozhodol o zastavení trestného stíhania, pričom konštatoval, že žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci inému orgánu (č.l. 84). Krajský súd v Žiline však predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie (č.l. 99). Po vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.06.2017 (č.l. 133) vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s prípravným konaním (č.l. 10, 80) uviedol, že je držiteľom rybárskeho oprávnenia už niekoľko rokov, pričom už v mladosti chytal ryby aj v tejto oblasti. Potvrdil, že v predmetnom čase lovil ryby na danom mieste. Išlo však o lov systémom „chyť a pusť“, takže

ulovené ryby vzápätí ihneď vracal späť do rieky. Pri zisťovaní konkrétnej lokality, kde bude v daný deň chytať ryby, vychádzal z údajov Slovenského rybárskeho zväzu zverejnených na internetovej stránke tohto združenia (www.srzrada.sk <http://www.srzrada.sk>) a riadil sa tam zverejneným opisom lokality, v ktorej je možné chytať ryby (č.l. 39). Konal teda v dobrej viere spoliehajúc sa na takto zverejnené údaje. Po príchode na miesto našiel aj tabuľu s označením revíru a toto číslo si riadne zapísal do rybárskej knižky (č.l. 43). Vtedy nevedel, čo znamenajú písmená na tabuli v zložení „CHRO“. V tejto súvislosti poukazoval na nelogickosť svojho konania v prípade, ak by vedel, že táto rybárska oblasť je chráneným revírom, keďže vtedy (ako pytliak) by si predsa sám nevyznačil výkon nelegálnej činnosti v rybárskej knižke. Obžalovaný pritom namietal, že označenie rybárskeho revíru na tzv. hraničnej tabuli (č.l. 33, 37) neobsahovalo zákonom určenú formuláciu upozornenia, že ide o chránenú rybársku oblasť (§ 7 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z.). Ďalej namietal, že v rybárskom poriadku, ktorý mu vydal miestny rybársky zväz, boli uvedené nielen lovné revíry, ale aj chránené rybárske oblasti, avšak práve táto chránená oblasť tam nebola uvedená (č.l. 49). Keďže obžalovaný bol presvedčený o správnosti svojho konania, sám trval na privolaní policajnej hliadky. Poukazoval na to, že je ochrancom prírody, a preto by určite nelovil ryby v danej lokalite, ak by mal správne informácie. Nedokáže zniesť označenie seba za pytliaka (č.l. 138). Obžalovaný zdôraznil, že aj samotný rybársky zväz uznal jeho obhajobu a vrátil mu rybársku knižku aj rybársky lístok a môže loviť ryby aj naďalej. Obžalovaný potvrdil, že rybársky prút, ktorý mu policajti zaistili na mieste činu, je jeho vlastníctvom (č.l. 139). Svedok D.. P. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 134) v zhode s prípravným konaním (č.l. 25) uviedol, že ako vedúci rybárskej stráže bol dňa 27.09.2016 informovaný, že v chránenej rybárskej oblasti pri Kraľovanoch chytá nejaký rybár ryby. Svedok vyslal preveriť túto informáciu na mieste samom člena rybárskej stráže V. V.. Ten ho následne informoval, že našiel obžalovaného ako loví ryby v miestach, kde je to celoročne zakázané, pričom na miesto boli privolaní policajti. Svedok uviedol, že konaním obžalovaného nebola žiadna škoda spôsobená, keďže tento ulovené ryby púšťal späť do vody. Svedok potvrdil, že opis prístupu k susednému lovnému revíru zverejnený na stránke Slovenského rybárskeho zväzu je nezrozumiteľne napísaný a pre rybára môže byť mätúci (č.l. 26). Uviedol, že rybárovi, ktorý nie je z tohto regiónu, je náročné sa orientovať v jednotlivých revíroch vzhľadom na ich množstvo a členitosť. Svedok sa prihováral za oslobodenie obžalovaného spod obžaloby (č.l. 135) s tým, že v rámci zväzovej samosprávy majú dostatok prostriedkov na jeho disciplinárny postih. Svedok priznal, že v rybárskom poriadku sú označené nielen lovné revíry, ale aj chránené oblasti, avšak práve táto chránená oblasť so zákazom lovu nie je v rybárskom poriadku zapísaná, keďže za takú bola vyhlásená až pred siedmimi rokmi.

Svedok pripustil, že skratka „CHRO“ nemusí byť každému zrozumiteľná, a aj preto v roku 2017 už začali používať na tabuliach tohto druhu plné označenie „Chránená rybárska oblasť“. Svedok V. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 136) v zhode s prípravným konaním (č.l. 21), uviedol, že ako člen rybárskej stráže v predmetný deň našiel obžalovaného ako chytá ryby v oblasti, kde to je celoročne zakázané. Keď túto skutočnosť oznámil obžalovanému, tak ten sa ihneď na mieste bránil tvrdením, že ide o lovný revír a poukazoval na informácie uvedené v jeho mobilnom telefóne, ktoré mu aj ukazoval. Obžalovaný sám žiadal, aby svedok zavolal policajtov. Svedok priznal, že táto chránená rybárska oblasť nebola zapísaná v rybárskom poriadku. Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov: Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 28), vrátane fotodokumentácie (č.l. 29-37) mal súd preukázané, že v predmetnej lokalite sú osadené tabule s označením chránenej rybárskej oblasti (č.l. 33, 37), ktorej označenie však nezodpovedá ustanoveniu § 7 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., ani ustanoveniam § 4 ods. 2, ods. 3, vrátane Prílohy č. 4 vyhlášky č. 185/2006 Z.z. Z internetovej stránky prevádzkovanej Slovenským rybárskym zväzok je preukázaný opis lovného revíru, ktorý bol podľa svedka D.. P. O. nezrozumiteľný a mätúci (č.l. 39). Z rybárskej knižky obžalovaného (č.l. 41-43) je preukázané, že obžalovaný dňa 27.09.2016 lovil ryby, pričom si zapísal do tejto knižky aj číslo „lovného revíru“, ktoré zodpovedalo chránenej rybárskej oblasti (č.l. 43). Z členskej legitimácie vyplýva, že obžalovaný bol oprávnený loviť ryby v danom čase (č.l. 45). Z rybárskeho poriadku vydaného Mestskou organizáciou v Ružomberku vyplýva, že v tomto nie je evidovaná chránená rybárska oblasť pri Kraľovanoch (č.l. 49-50). Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento nebol doteraz odsúdený za spáchanie trestného činu, ale je evidovaný ako páchateľ viacerých dopravných priestupkov (č.l. 122). Po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol o vine obžalovaného vychádzajúc pritom z názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného uznesením sp. zn. 1To/2/2017 zo dňa 31.01.2017, ktorým bol viazaný (§ 327 ods. 1 Tr. por.).

Okresný súd teda v zhode s krajským súdom konštatuje, že obžalovaný v danom čase lovil ryby v chránenej rybárskej oblasti bez potrebného povolenia, keďže išlo o oblasť s celoročným zákazom lovu. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu „Pytliactvo“ podľa § 310 ods. 1 Tr. zák. nie je rozhodujúcou skutočnosťou, či si páchateľ ulovené ryby ponechá alebo ich ihneď (živé) vráti späť do rieky. Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sa pri výbere miesta lovu orientoval podľa informácií Slovenského rybárskeho zväzu zverejnených na ich oficiálnej internetovej stránke, súd vyhodnotil ako účelovú a produkovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný potvrdil, že pred začatím lovu našiel tabuľu s označením revíru, ktorého číslo si dokonca zapísal do rybárskeho lístka. Na tejto tabuli bol revír označený skratkou označujúcou chránenú rybársku oblasť. Takéto označenie síce nezodpovedalo náležitostiam uvedeným v § 7 ods. 2 zákona č. 139/2002 Z.z., ale obžalovaný ako dlhoročný rybár a vysokoškolsky vzdelaný človek mal vedieť, čo takáto skratka znamená. Okresný súd obligatórne (Rt-82/2015-II.) skúmal, či nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív). Vychádzajúc z vysloveného názoru krajského súdu však možno konštatovať, že závažnosť konania obžalovaného nie je nepatrná.

Okresný súd teda akceptoval názor krajského súdu ohľadom viny obžalovaného, avšak neakceptoval poznámku krajského súdu o tom, že obžalovaný bol osobou, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie, a teda nepoužil voči nemu prísnejšiu právnu kvalifikáciu podľa § 310 ods. 2 písm. c) Tr. zák. Krajský súd totiž v tejto súvislosti len všeobecne poukázal na dva právne predpisy (zákon č. 139/2002, vyhláška č. 185/2006) bez konkretizácie ustanovenia, z ktorého by takáto povinnosť pre obžalovaného vyplývala. Žiadne z ustanovení týchto dvoch právnych predpisov pritom takú povinnosť obžalovanému neukladá. Je pravdou, že obžalovaný je členom záujmového občianskeho združenia Slovenský rybársky zväz, IČO: 00178209, ktoré má vlastné interné predpisy (stanovy, disciplinárny poriadok). Samotné členstvo v tomto združení neoprávňuje k lovu rýb (Rt-42/2003-I.). Slovenský rybársky zväz nemá zákonom priznaný štatút samosprávnej (stavovskej) organizácie. Ide len o občianske združenie fyzických osôb (so širšou členskou základňou) založené podľa zákona č. 83/1990 Zb., v spojení s § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Interné materiály združenia teda nemajú verejnoprávnu povahu všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Takto dohodnuté povinnosti členov občianskeho združenia preto nemajú povahu osobitnej povinnosti v zmysle § 310 ods. 2 písm. c) Tr. zák. Pri rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu podľa § 34 Tr. zák., pričom vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide zatiaľ o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce na riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu, ktorý sa v kombinácii so súbežne uloženým trestom zákazu činnosti a trestom prepadnutia veci javí ako dostatočný na naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák. Súbežne ukladaný trest zákazu činnosti týkajúcej sa lovu rýb je vzhľadom na špecifickosť spáchaného trestného činu potrebný pre riadne naplnenie účelu trestu. Ak totiž súd konštatoval, že obžalovaný spáchal úmyselný prečin tým, že vykonával činnosť, na ktorú je potrebné osobitné povolenie, v miestach, kde je výkon takej činnosti zakázaný, je namieste, aby mu výkon takej činnosti bol na istý čas zakázaný. Výkon trestu vo výmere určenej na dolnej hranici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby by mal mať dostatočný prevýchovný účinok na obžalovaného. Napokon súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, keďže obžalovaný priznal, že rybársky prút (udica), ktorým páchal túto trestnú činnosť, bol v jeho vlastníctve (č.l. 139). Vlastníctvo tejto veci ex lege prechádza na štát (§ 60 ods. 5 Tr. zák.), preto súd o tejto skutočnosti osobitným výrokom nerozhodoval (KS Žilina sp. zn. 1To/70/2011 - Jtk č. 13/11). Pri rozhodovaní o výmere peňažného trestu a trestu zákazu činnosti súd prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. je totiž potrebné aplikovať nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale i pri ukladaní všetkých druhov trestov, u ktorých prichádza do úvahy určenie jeho výmery v istom rozpätí (trest zákazu činnosti, peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia). Na strane obžalovaného však súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej, či priťažujúcej okolnosti v zmysle ustanovení § 36 a § 37 Tr. zák., a preto do úvahy pripadajúcu výmeru trestu zákazu činnosti (§ 61 ods. 2 Tr. zák.), či peňažného trestu (§ 56 ods. 1 Tr. zák.) neupravoval. O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, keďže taký nárok nebol uplatnený a svedok Ing. Hlavatý výslovne uviedol, že obžalovaný žiadnu škodu ani nespôsobil.

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.