Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-145-2014.pdf
PDF · 125.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/145/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mediaprint - Kapa Pressegrosso, a. s., Stará Vajnorská 9, 831 04 Bratislava, IČO: 35 792 281, proti žalovanému: JUDr. Martin Jacko, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PC SPACE, s. r. o., Líščie Nivy 23, 820 05 Bratislava, IČO: 35 833 670, zast.: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 851 710, o vylúčenie majetku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1 Cbi/14/2012 - 63 zo dňa 07.07.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/14/2012 - 63 zo dňa 07.07.2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1 Cbi/14/2012 - 63 zo dňa 07.07.2014 v napadnutej časti o trovách konania m e n í tak, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu PC SPACE, s.r.o., Líščie Nivy 23, Bratislava, IČO: 35 833 670 pohľadávku voči žalobcovi vo výške 4.719,16 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 12.06.2012 domáhal, aby súd rozhodol, že zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu PC SPACE s.r.o. sa vylučuje pohľadávka žalobcu voči úpadcovi vo výške 4.719,16 eur.
2. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka, § 78 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
3. Súd prvej inštancie mal zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2011, z Oznámenia o postúpení pohľadávky a z jednostranného zápočtu zo dňa 18.10.2011 za preukázané, že dňa 18.10.2011 nastala právna skutočnosť, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky spôsobilej na započítanie a ktorú dňa 18.10.2011 v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal s pohľadávkou úpadcu. Uviedol, že medzi stranami zostalo sporné, či mohol žalobca započítať pohľadávku, ktorej vlastníkom sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, bez predchádzajúceho oznámenia (úpadcovi) o postúpení pohľadávky, ktoré bolo oznámené až následne - dňa 31.10.2011. Konajúci súd dospel k záveru, že takúto pohľadávku bolo možné započítať, nakoľko pre platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje doručenie oznámenia o postúpení dlžníkovi. Poukázal na to, že neoznámením postúpenia pohľadávky zákon nespája neplatnosť zmluvy o postúpení, ale následkom neoznámenia postúpenia je možnosť dlžníka plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý nie je oprávnený odmietnuť plnenie. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, že žalovaný nesprávne zaradil do súpisu majetku úpadcu pohľadávku úpadcu voči žalobcovi vo výške 4.719,16 eur, nakoľko táto bola jednostranným zápočtom v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka zo dňa 18.10.2011 započítaná s pohľadávkou žalobcu, ktorej vlastníkom sa stal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2011, a preto súd rozhodol tak, že uvedenú pohľadávku zo súpisu majetku úpadcu vylúčil. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vzhľadom k tomu, že žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) za použitia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., resp. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a za použitia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. S poukazom na ust. § 118a ods. 1, 2 a § 18 O.s.p. vytkol súdu, že napriek uvedeným ustanoveniam a napriek procesnej pasivite žalobcu v tomto konaní sám, z vlastnej iniciatívy vykonal dopyt na Slovenskú poštu s cieľom preveriť, či zásielka adresovaná úpadcovi žalobcom, bola úpadcovi doručená alebo nie, ako aj ďalší dopyt na spoločnosť Slovenská Grafia, a.s. (postupca), aby preukázala doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok zo zmluvy zo dňa 18.10.2011 úpadcovi. Zdôraznil, že Slovenská pošta, a.s., ako aj spoločnosť Slovenská Grafia, a.s., na výzvu súdu odpovedali a súd vo veci rozhodol (navyše nesprávne po právnej stránke) práve na základe týchto skutočností a dôkazov. Mal za to, že súd v danej právnej veci postupoval nielen v rozpore s koncentračnou zásadou (§ 118a O.s.p.), ale aj zásadou rovnosti účastníkov konania, kedy v konaní, ktoré možno začať len na návrh, vykonával dôkazy bez návrhu žalobcu a dokonca aj bez toho, aby žalobca aspoň tvrdil skutočnosti, ktoré sa mali týmito dôkazmi preukázať. Bez ohľadu na uvedené vady konania mal žalovaný za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a opätovne namietol, že k zániku spornej pohľadávky zápočtom zo dňa 18.10.2011 nemohlo dôjsť jednak preto, že tento úkon zápočtu mu nebol riadne doručený, ako aj preto, že po postúpení spornej pohľadávky zo spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.10.2011 nebolo úpadcovi doručené riad- ne oznámenie o postúpení tejto pohľadávky. Poukázal na to, že ako vyplynulo z predložených dôkazov, na ktoré však súd nemal s ohľadom na § 118a O.s.p. vôbec prihliadať, časová následnosť jednotlivých úkonov bola nasledovná: Dňa 10.10.2011 bola na podacej pošte Bratislava 3 odoslaná zásielka žalobcu, o ktorej tvrdí, že jej obsahom malo byť jednostranné započítanie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi so spornou pohľadávkou a až dňa 18.10.2011 bola uzatvorená Zmluva o postúpení spornej pohľadávky na žalobcu. Oznámenie o postúpení spornej pohľadávky bolo úpadcovi doručené až dňa 31.10.2011.
5. Žalovaný ďalej vyslovil názor, že na to, aby mohlo dôjsť k riadnemu zániku spornej pohľadávky (úpadcu voči žalobcovi) započítaním, ako to tvrdí žalobca, bolo by okrem splnenia iných podmienok potrebné, aby žalobca a úpadca mali v čase uskutočnenia právneho úkonu zápočtu vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, čo však v danom prípade splnené nebolo. S poukazom na uvedené zdôraznil, že právny úkon zápočtu žalobcom bol uskutočnený v čase, kedy žalobca nemal voči úpadcovi pohľadávku, a preto nemohlo dôjsť ani k zániku spornej pohľadávky úpadcu voči žalobcovi.
6. Žalovaný v odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd uviedol, že spornou skutočnosťou medzi stranami bolo, či mohol žalobca bez predchádzajúceho oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom túto započítať, alebo či takéto započítanie je možné až po oznámení postúpenia pohľadávky úpadcovi (dlžníkovi). Na jednej strane súd správne uviedol, že ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť dlh novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Mal za to, že na druhej strane sa súd uvedenými právnymi úvahami pri svojom právnom závere o možnosti započítania spornej pohľadávky vôbec neriadil, keď uviedol, že pohľadávku bolo možné započítať, nakoľko pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje doručenie oznámenia o postúpení dlžníkovi. S neoznámením postúpenia pohľadávky zákon nespája neplatnosť zmluvy o postúpení, ale následkom neoznámenia postúpenia je možnosť dlžníka plniť pôvodnému veriteľovi, ktorý nie je oprávnený odmietnuť plnenie. Vytkol konajúcemu súdu, že v tejto časti odôvodnenia nepochopiteľne nerozlišuje medzi pojmami „platnosť“ a „účinnosť“ zmluvy a rovnako nezohľadňuje skutočnosť, že postúpenie sa dotýka 3 subjektov (postupca, postupník a dlžník), aj keď sa súhlas dlžníka na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje.
7. Žalovaný za správny záver súdu považoval len v tej časti, že zmluva o postúpení pohľadávky je platnou, ak má náležitosti v deň jej podpisu zmluvnými stranami, t.j. postupcom a postupníkom, medzi ktorými je zároveň v tento deň aj účinnou. Súd však opomenul pri svojom rozhodovaní skutočnosť, že na to, aby nadobudla právne účinky aj voči dlžníkovi však zákon jednoznačne vyžaduje, aby mu bolo postúpenie pohľadávky buď oznámené postupcom alebo preukázané postupníkom. Zdôraznil, že právne účinky, ktoré toto oznámenie spôsobuje, sú práve tie, že postúpenie pohľadávky sa stáva účinným aj voči dlžníkovi, dovtedy však vo vzťahu k dlžníkovi zmluva o postúpení pohľadávky (i keď je platná a účinná medzi postupcom a postupníkom) žiadne účinky nemá. Záverom vyslovil názor, že nakoľko dňa 18.10.2011 bol úpadca povinný plniť dlh zodpovedajúci spornej pohľadávke spoločnosti Slovenská Grafia, a.s., nemohlo dôjsť k zániku tejto spornej pohľadávky zápočtom uskutočneným iným subjektom a žalobcom. Žalobca a úpadca nemali dňa 18.10.2011 vzájomné pohľadávky, keďže postúpenie pohľa- dávky nebolo voči úpadcovi účinné. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného, aj odvolacieho konania.
8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že už na prvom pojednávaní považoval všetky svoje tvrdenia, vrátane tvrdenia o odoslaní zásielky o započítaní pohľadávky za dostatočne preukázané a tvrdenia žalovaného o tom, že súd rozhodol výlučne na základe dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu strán, za značne zavádzajúce. Bol toho názoru, že žalovaný v priebehu celého konania žiadny z vykonaných dôkazov nevyvrátil, ani neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už vykonané dôkazy akokoľvek spochybňovali, je teda nepochybné, že v konaní bol preukázaný skutočný stav veci a na základe zisteného stavu bolo rozhodnuté v súlade s právnym poriadkom.
9. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný uvádza nesprávnu a mylnú informáciu, že jednostranné započítanie pohľadávky žalobcu voči úpadcovi bola odoslané dňa 10.10.2011, keďže bolo zdokladované a zo spisu je jednoznačné a zrejmé, že zásielka s oznámením jednostranného zápočtu zo dňa 18.10.2011 bola na podacej pošte Bratislava 3 podaná dňa 18.10.2011, t.j. v rovnaký deň, ako bola uzatvorená Zmluva o postúpení. Tvrdenie žalovaného, že právny úkon zápočtu bol žalobcom uskutočnený v čase, kedy žalobca nemal voči úpadcovi pohľadávku, je v danom kontexte úplne irelevantné.
10. Bol toho názoru, že žalovaný pri svojej argumentácii vôbec neberie do úvahy ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka a považoval za zrejmé, že vzájomne pohľadávky žalobcu a žalovaného sa stretli dňa 18.10.2011, t.j. dňom uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky a týmto dňom aj zanikli, keďže žalobca preukázateľne urobil voči žalovanému prejav smerujúci k započítaniu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný o postúpení pohľadávky vedel. Zákon ani podľa komentára JUDr. Feketeho nestanovuje absolútnu neúčinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi do doby, kým mu je postúpenie oznámené postupcom, ale len neúčinnosť v tom zmysle, že dlžník je do doby oznámenia postúpenia pohľadávky postupcom oprávnený plniť postupcovi. V danom prípade však k takémuto plneniu zo strany žalovaného bez akejkoľvek pochybnosti nedošlo a žalovaný ho uvádza len ako hypotetickú možnosť. Zároveň túto hypotetickú možnosť plnenia dlžníka postupcovi uvádza ako dôkaz nesprávneho právneho záveru súdu o možnosti započítania pohľadávky. Mal za to, že tento argument žalovaného by bol opodstatnený len v prípade, ak by v konaní preukázal, že pred oznámením postúpenia pohľadávky postupcom, svoj dlh už postupcovi splnil, k plneniu zo strany dlžníka - spoločnosti PC SPACE, s.r.o. však nikdy nedošlo.
11. Žalovaný ďalej zámerne necháva bez povšimnutia ďalšie dve dôležité skutočnosti preukázané v konaní, a to, že úpadcovi bola okrem oznámenia jednostranného zápočtu preukázaná zo strany žalobcu aj Zmluva o postúpení pohľadávky, ako aj skutočnosť, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené postupcom - spoločnosťou Slovenská Grafia, a.s., okrem listu zo dňa 31.10.2011 ešte aj pred uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to v e-mailovej komunikácii medzi zamestnankyňami spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. - N.. Z. a spoločnosti PC SPACE, s.r.o. - N.. X.. Úpadca bol postupcom upovedomený o tom, že s účinnosťou od 18.10.2011 má dlh voči spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. plniť spoločnosti žalobcu - Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a.s., ktorá však túto pohľadávku dňa 18.10.2011 v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka započítala so svojím dlhom voči spoločnosti žalovaného -
PC SPACE, s.r.o., čím dlh spoločnosti Mediaprint-Kapa Pressegrosso, a.s. voči spoločnosti PC SPACE, s.r.o. vo výške 4.719,16 eur zanikol v súlade so zákonom, a teda nemal byť zaradený do súpisu konkurznej podstaty spoločnosti PC SPACE, s.r.o. a správca konkurznej podstaty ho mal zo súpisu vylúčiť. Nakoľko sa žalobca nestotožnil s dôvodmi a závermi uvádzanými žalovaným v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
12. K písomnému podaniu žalobcu podal žalovaný repliku a uviedol, že naďalej trvá na tom, že zásada rovnosti účastníkov konania bola porušená, ako aj, že má za to, že konajúci súd vec aj nesprávne právne posúdil. Opätovne poukázal na dôvody uvedené v odvolaní, preukazujúce, že nemohlo dôjsť k zániku spornej pohľadávky zápočtom zo dňa 18.10.2011. Zotrval na tom, že keďže ešte dňa 18.10.2011 bol úpadca povinný plniť dlh zodpovedajúci spornej pohľadávke spoločnosti Slovenská Grafia, a.s., nemohlo dôjsť k zániku tejto spornej pohľadávky zápočtom uskutočneným iným subjektom a žalobcom. Žalobca a úpadca tak nemali dňa 18.10.2011 vzájomné pohľadávky, keďže postúpenie pohľadávky nebolo voči úpadcovi účinné.
13. K písomnej replike zaslal odvolaciemu súdu písomné vyjadrenie žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný v nej neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali, alebo spochybňovali tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu. Žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný tak v odvolaní, ako aj v písomnej replike uvádza chybný a zavádzajúci údaj o dátume odoslania zásielky - oznámenia žalobcu o zápočte pohľadávok, ktorý nebol 10.10.2011, ako žalovaný uvádza, ale 18.10.2011. Žalovaný pri vyvodení záveru nesprávneho právneho posúdenia veci súdom z dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok ku dňu 18.10.2011 vychádzal z údaja, ktorý sa nezakladá na pravde a v konaní nebol preukázaný, ani z neho nevyplýva.
14. Odvolací súd písomnou výzvou zo dňa 20.03.2017 s poukazom na ustanovenie § 382 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 76 ods. 1, § 78 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZKR“), ktoré pri doterajšom rozhodovaní súdu prvej inštancie neboli použité, i keď sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce.
15. Žalobca k výzve odvolacieho súdu zo dňa 20.03.2017 uviedol, že použitie ustanovení § 76 ods. 1 a § 78 ods. 3 ZKR nie je podľa jeho názoru pre posúdenie veci natoľko rozhodujúce, aby odôvodňovalo zmenu rozsudku, považoval posúdenie veci súdom prvej inštancie za správne a spravodlivé, vydané v súlade s účelom a zmyslom zákona. Mal za to, že neporušil, ani nezanedbal žiadne povinnosti vyplývajúce mu z uvedených ustanovení, použitie ktorých, ani práva a povinnosti z nich vyplývajúce, neboli predmetom sporu a žiadna zo strán ich v celom konaní ako sporné nenamietala.
16. Žalovaný k výzve odvolacieho súdu zo dňa 20.03.2017 uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu, že vyššie uvedené ustanovenia sa na vec vzťahujú. V zmysle § 78 ods. 3 ZKR má aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie vylučovacej žaloby iba vlastník majetku. V tomto prípade je žalobcom dlžník pohľadávky, ktorá bola zapísaná do súpisu majetku, teda nie jej vlastník. Z uvedeného dôvodu má žalobca v spore nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 5Cbi/1/2009, komentár B. Pospíšila v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii - Komentár, Wolters Kluwer, 2. Vydanie, ako aj komentár - M. Ďuricu v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár C. H. Beck.
17. K vyjadreniu žalovaného k výzve odvolacieho súdu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že ustanovenie § 78 ods. 3 ZKR tak v znení účinnom k 31.12.2011, ako aj v znení účinnom od 01.01.2012 nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu v danom prípade - správca v prospech žalobcu do súpisu zapísal poznámku o spornom zápise a žalobcu na podanie žaloby vyzval listom z 22.05.2012, čo korešponduje s ustanovením § 78 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, ako aj v znení účinnom od 01.01.2012. V zmysle oboch ustanovení § 78 ods. 2 je však osoba, v prospech ktorej bola do súpisu zapísaná poznámka, aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby, čo u žalobcu bolo jednoznačne splnené a doložené výpisom z Obchodného vestníka č. 56/2012. Mal za to, že žalobca v tomto prípade nevystupuje v postavení dlžníka, ale osoby spochybňujúcej toto postavenie, o čom má rozhodnúť žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, a to bez ohľadu na nezáväzné názory B. Pospíšila, M. Ďuricu i názor sudkyne Okresného súdu v Žiline.
18. Za ďalšiu závažnú skutočnosť žalobca považoval to, že žalovaný v prvoinštančnom konaní nikdy nenamietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ani súd prvej inštancie ju nikdy nespochybnil. Žalobca preto napriek vyjadreniu žalovaného nevidí žiadny dôvod použiť pri rozhodovaní odvolacím súdom ustanovenia § 76 ods. l a 78 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, ani v znení účinnom od 01.01.2012, nakoľko žiadne z nich neodôvodňuje iné rozhodnutie odvolacieho súdu a ani nespochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu. Mal za to, že aktívna legitimácia žalobcu je daná ustanovením § 78 ods. 2 ZKR, ktorý ako aktívne legitimovanú na podanie vylučovacej žaloby určuje osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal poznámku, bez ohľadu na dôvody zapísania poznámky.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 385 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
20. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaného ustanovenia zákona nenariadil. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a nakoľko mal za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, v súlade s ust. § 382 CSP vyzval strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
21. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
22. Žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia zo súpisu majetku úpadcu PC SPACE, s.r.o. v konkurze, Líščie Nivy 23, Bratislava, IČO: 35 833 670 pohľadávky proti žalobcovi vo výške 4.719,16 eur z dôvodu, že táto sporná pohľadávka sa podľa jeho názoru „spotrebovala“ tým, že došlo k jej započítaniu s pohľadávkou úpadcu voči žalobcovi. Žalobca uviedol, že sporná pohľadávka bola na žalobcu ako postupníka postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 18.10.2011 zo spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. ako postupcu. Žalobca ďalej uviedol, že o jednostrannom zápočte bol úpadca upovedomený listom žalobcu zo dňa 18.10.2011, čo preukázal len podacím lístkom o odoslaní bližšie nešpecifikovanej zásielky úpadcovi, podacie číslo RR183858208SK. Žalovaný sa bránil tým, že právny úkon zápočtu, list žalobcu zo dňa 18.10.2011 nebol spoločnosti PC SPACE, s.r.o. riadne doručený, preto nemôže mať právne následky a uviedol tiež, že úpadcovi nebolo doručené ani oznámenie o postúpení pohľadávky. Nespochybnil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2011, avšak poukázal na skutočnosť, že k zápočtu došlo už dňa 18.10.2011, teda pred doručením oznámenia o postúpení pohľadávok. Uvedený zápočet tak nemôže mať podľa jeho názoru žiadne právne následky. V odvolacom konaní žalovaný namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
23. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie odvolací súd posudzoval podľa nasledovných ustanovení zákona.
24. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 ZKR, súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
25. Podľa § 78 odsek 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
26. Podľa § 78 odsek 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
27. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
28. Podľa § 524 odsek 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 odsek 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 odsek 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa § 526 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
33. Predpokladom úspešného uplatnenia vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 78 ZKR je vo všeobecnosti splnenie nasledovných podmienok: 1) vec, právo alebo iná majetková hodnota bola do podstaty príslušného úpadcu zapísaná, 2) vylučovacia žaloba bola podaná osobou odlišnou od úpadcu, a to v lehote vyplývajúcej z ustanovenia§ 78 ods. 3 ZKR, 3) žaloba smeruje voči správcovi konkurznej podstaty, 4) v čase, keď súd o vylučovacej žalobe rozhoduje, trvajú účinky vyhlásenia konkurzu a vec nebola medzičasom z konkurznej podstaty správcom vylúčená, 5) osoba, ktorá sa vylúčenia domáha, preukáže, že vec nemala byť do súpisu zaradená a zároveň, že právo, ktoré zaradenie do súpisu vylučuje, jej aktuálne svedčí.
34. Na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané splnenie prvej, druhej, tretej a štvrtej podmienky. K otázke naplnenia piatej podmienky pre úspešné uplatnenie vylučovacej žaloby odvolací súd poukazuje na to, že vylučovacia žaloba je prostriedkom ochrany tretích osôb proti postupu správcu a právnym dôsledkom, ktoré vzniknú po zapísaní určitého majetku do súpisu podstát tak, ako tieto vyplývajú z ustanovenia § 76 ods. 1 ZKR a predstavuje procesný prostriedok ochrany proti speňaženiu majetku, ktorý je zapísaný do súpisu podstaty správcom, hoci nejde o majetok podliehajúci konkurzu. Účinky zapísania majetku do podstaty výlučne vyplývajú z citovaného ustanovenia § 76 ods. 1 ZKR, iné účinky tento zápis nemá, t.j. neznamená vyjadrenie nespornosti zapísanej pohľadávky a rovnako nekreuje exekučný titul pre nútené vymáhanie zapísanej pohľadávky voči označenému dlžníkovi zo strany správcu.
35. Pohľadávky, ktoré má úpadca v právnom postavení veriteľa voči svojim dlžníkom, sú v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 ZKR súčasťou konkurznej podstaty. Správca pohľadávky úpadcu zahŕňa do súpisu majetku podstát a následne je oprávnený a zároveň povinný voči dlžníkom úpadcu tieto pohľadávky vymáhať, ak nedôjde k ich dobrovoľnému splneniu, a to podaním žaloby na súd, prípadne ich môže speňažiť formou odplatného postúpenia pohľadávky. Skutočnosti týkajúce sa samotnej existencie pohľadávky, jej výšky, resp. jej zániku môže osoba označená správcom ako dlžník namietať práve v konaní, v ktorom správca voči nej takúto pohľadávku vymáha. Dlžník úpadcu však nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie práva na vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, nakoľko práve jeho postavenie dlžníka pojmovo vylučuje, aby bol zároveň nositeľom práva vo vzťahu k zapísanej pohľadávke, ktoré by vylučovalo jej zápis do súpisu majetku úpadcu. Žalobu o vylúčenie pohľadávky zo súpisu majetku podstát by logicky mohol podať len subjekt, ktorý by tvrdil a preukázal, že je veriteľom pohľadávky. Mohol by to byť aj veriteľ, ktorý tvrdí, že pohľadávku nadobudol pred vyhlásením konkurzu postúpením pohľadávky alebo veriteľ, ktorý tvrdí, že pred vyhlásením konkurzu nepostúpil zapísanú pohľadávku na úpadcu platne. Aktívne legitimovaným na podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k pohľadávke zapísanej do súpisu však nie je dlžník.
36. Odvolací súd posúdil v zmysle cit. ust. zákona aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie vylučovacej žaloby a stotožnil sa názorom žalovaného, že v zmysle § 78 ods. 3 ZKR má aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie vylučovacej žaloby iba vlastník majetku. V tomto prípade je žalobcom dlžník pohľadávky, ktorá bola zapísaná do súpisu majetku, teda nie jej vlastník. Z uvedeného dôvodu má žalobca v spore nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 5 Cbi/1/2009, komentár B. Pospíšila v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii - Komentár, Wolters Kluwer, 2. Vydanie, ako aj komentár - M. Ďuricu v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár C. H. Beck, v ktorom vyslovili právny názor, s ktorým sa odvolací súd v danej veci plne stotožnil.
37. Odvolací súd naviac dodáva, že sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že právny záver súdu prvej inštancie o možnosti započítania spornej pohľadávky postupníkom pred tým, ako bolo jej postúpenie úpadcovi oznámené, je nesprávny. Dôvodné boli námietky žalovaného, že k zániku spornej pohľadávky zápočtom zo dňa 18.10.2011 nemohlo dôjsť jednak preto, že tento úkon zápočtu nebol riadne doručený, ako aj preto, že po postúpení spornej pohľadávky zo spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. na žalobcu Zmluvou zo dňa 18.10.2011 nebolo úpadcovi v čase zápočtu doručené ani riadne oznámenie o postúpení tejto pohľadávky. Žalovaný nespochybnil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.10.2011, avšak poukázal na skutočnosť, že k zápočtu došlo už dňa 18.10.2011, teda pred doručením oznámenia o postúpení pohľadávok. Žalobca nepreukázal doručenie Oznámenia pohľadávky zo dňa 18.10.2011, pričom žalovaný v konaní pred konajúcim súdom spochybnil, že by mu bolo doručené oznámenie pred dňom 31.10.2011. Odvolací súd súhlasí s jeho názorom, že v zmysle cit. ust. zákona bol úpadca pred oznámením postúpenia pohľadávky oprávnený a povinný plniť dlh zodpovedajúci spornej pohľadávke jedine spoločnosti Slovenská Grafia, a.s. a nemohlo z uvedeného dôvodu dôjsť k zániku tejto spornej pohľadávky zápočtom uskutočneným žalobcom. Správny je jeho záver, že žalobca a úpadca nemali dňa 18.10.2011 vzájomné pohľadávky, keďže postúpenie pohľadávky nebolo voči úpadcovi účinné a žalobca bol naďalej voči úpadcovi dlžníkom pohľadávky vo výške 4.719,16 eur.
38. K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nenamietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a ani konajúci súd ju nikdy nespochybnil, odvolací súd uvádza, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúcich z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie vylučovacej žaloby podľa ustanovenia § 78 ods. 3 ZKR, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
40. Záverom odvolací súd poznamenáva, že žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu je svojou povahou žalobou určovacou, čomu zodpovedá žalobný návrh na vydanie rozhodnutia, ktorým sa označená vec, právo alebo iná majetková hodnota vylučuje zo súpisu majetku tvoriaceho konkurznú podstatu označeného úpadcu. Takémuto chápaniu vylučovacej žaloby však nezodpovedá žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha uloženia povinnosti správcovi, aby označenú pohľadávku vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty, čo je priamo zákonným dôsledkom vyhovenia vylučovacej žalobe (§ 78 ods. 4 veta prvá ZKR) a tým určenia, že vec, právo alebo iná majetková hodnota do súpisu majetku podstaty nepatrí.
41. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd nezaoberal odvolacím dôvodom uvedeným žalovaným v bode II. odvolania.
42. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
43. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
44. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vec nesprávne právne posúdil, preto napadnuté rozhodnutie zmenil.
45. Odvolací súd ďalej zmenil napadnutý rozsudok aj v časti o trovách konania, a to tak, že žalovaný má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).