Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-5-2017.pdf
PDF · 130.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, Y., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.01.2017 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, že úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.11.2014 (pozn. súdu: chybou v písaní uvedený nesprávny dátum, správne mal byt dátum XX.XX.XXXX, ktorý vyplýva z petitu žaloby) zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou do právoplatného skončenia veci samej a ktorým by bolo zamestnávateľovi žalobkyne uložené zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Uznesením č.k. 11Csp/5/2017-30 zo dňa 16.01.2017 tunajší súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil vo výroku I. neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a vo výroku II. neodkladné opatrenie, ktorým bolo uložené zamestnávateľovi žalobkyne - K. S., Z.: XX XXX XXX, K. úrad S. XX, S., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom XX.XX.XXXX.
3. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V
zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná napriek spornosti veci požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa XX.XX.XXXX. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalovaná už vyzvala zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaná naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Žalobkyňa žiada, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti. Ďalej žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Taktiež prelomovo navrhuje určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaná dojednala podmienku, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy mesačnú zrážku zo mzdy i vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky, stanovenej v úverovej zmluve. Klient podpisom zmluvy dáva zamestnávateľovi príkaz k pravidelnej úhrade týchto nových splátok úveru ponížením jeho pohľadávok na mesačnú výplatu mzdy a k jeho uhradeniu na účet spoločnosti a súčasne spoločnosť oprávňuje k ich prijatiu s tým, že zamestnávateľ je povinný tieto splátky pravidelne hradiť a spoločnosť oprávnená prijímať nie len do úplného vrátenia celého poskytnutého úveru súčasne s úrokmi, ale i s úrokmi z oneskorenia sa, zmluvných pokút, náhrad škôd, poplatkov za poskytnuté služby a ostatných záväzkov klienta z Úverovej zmluvy, čo je neprijateľné. Táto dohoda so vzťahuje i na budúcich platcov mzdy klienta, ako i na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou, čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím môže v istých
situáciách vážne ohroziť rodiny s dopadom na vyživované osoby. Podstatnou skutočnosťou v zmysle platnej legislatívy je, že ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať zo dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré bez osobitného vyjednávania je neprijateľné. Toto je jednoznačne neakceptovateľná zmluvná podmienka, pričom žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 5Co/544/2013. Ďalej poukazovala na nález ÚS SR, sp.zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa o.i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Splátkový kalendár zo dňa XX.XX.XXXX., Zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvné dojednania, Odpoveď zo dňa 29.11.2016, Podací lístok, Žiadosť - prešetrenie RPMN, Žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 02.02.2017, kde uviedla, že namieta jej neprípustnosť v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Ďalej určovacia žaloba je prípustná, len ak ide o určenie práva a je tu naliehavý právny záujem. Podaná žaloba je podľa žalovanej neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa nedomáha určenia práva) a je neprípustná aj podľa písmena d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). Ďalej žalovaná poukazovala na to, že žalobkyňa podala predformulované znenie žaloby, ktoré doplnila len o svoje údaje. Je zjavné, že ide o vzor, ktorý je pripravený univerzálne, nie na konkrétny prípad a teda je tu objektívna pochybnosť, či uvádzané skutočnosti v podanej žalobe sú v zhode so skutočnosťou. Žalovaná ďalej uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a v čase jej uzavretia ani následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách. Výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť súčasťou uzavretého komplexu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, je pritom rovnocenné, ako je tomu napríklad v prípade hypotekárneho úveru pri zriadení záložného práva, vyžadovaní spoludlžníkov, ručiteľov a podobne. Spotrebiteľ v zmysle žiadneho zákona nemá právo výslovne na poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zabezpečenia. Žalovaná osobitne poukazovala na novelu zákona č. 129/2010 Z.z., a to zákon č. 438/2015, a na to, že z právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 102/2014 Z.z. (ktorým sa doplnilo do zákona č. 250/2007 Z.z. aj ustanovenie § 5a), resp. zo zákona č. 438/2015 Z.z. (ktorým sa doplnilo do zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenie § 9 ods. 13) vyplýva, že ide o právny prostriedok zabezpečenia splatenia pohľadávky prípustný v spotrebiteľských vzťahoch aj naďalej. Považuje preto za nesporné, že dohoda o zrážkach zo mzdy v čase, kedy bola medzi stranami sporu uzavretá, ako právny úkon neodporuje zákonu, je prípustným a platným právnym úkonom. Pokiaľ ide o tvrdenie o koncentrácii majetku dlžníka v rukách veriteľa, je nutné zdôrazniť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu zrážok vo výške presahujúcej zákonné obmedzenie. Medzi žalobkyňou (ako dlžníkom) a žalovanou (ako veriteľom) bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. . Pri jej uzavretí bol žalobkyni predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa ako záujemca o úver bola poučená (bod I., bod II.) o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy (bod III.). Žalobkyňa ako prvá podpísala znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložila žalovanej. Z podaného návrhu nie je zrejmý žiadny dôvod, pre ktorý žalobkyňa tvrdí skutočnosti odporujúce ňou predloženej dohode o zrážkach zo mzdy. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, a zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte.“ Žalovaná sa aj uvedením v texte snažila graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobkyňou nie je pritom možné zistiť, že by žalobkyňa poprela možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy, či samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, či akékoľvek námietky nasledujúce po jej uzavretí. Žalobkyňa v podanej žalobe nespochybnila vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa podľa žalovanej všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná ďalej popierala aj tvrdenie, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie. Obsah tvrdení žalobkyne nasvedčuje tomu, že ide o celkom zjavné nepochopenie hraníc a prípustnosti eurokonformného výkladu v súvislosti s napádaným inštitútom. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje prípustnosť alebo zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Žalovaná popiera tvrdenie ohľadne nejakého dvojnásobku pre mesačnú splátku v prípade omeškania so splácaním záväzkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy takéto ustanovenie na žiadnom mieste neobsahuje, a teda ani nie je zrejmým, z čoho žalobkyňa pri koncipovaní takéhoto tvrdenia vychádzala. To len potvrdzuje, že podaná žaloba nezodpovedá skutočnému stavu, tvrdenia v nej uvádzané sa k veci nevzťahujú a je sporné, či ide o opis skutočného stavu veci. Záverom žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a súčasne zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Ako dôkazy žalovaná predložila Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Žalobkyňa sa v replike vyjadrila v tom zmysle, že žalovaná argumentuje len všeobecnými tvrdeniami, že žalobkyňa porozumela uvedenej dohode, že bola oboznámená s jej obsahom, že s obsahom uvedenej dohody súhlasila, atď. Sú jej známe z iných mnohých nespočetných konaní na súdoch, že je podaných množstvo žalôb ohľadom ňou poskytnutých rôznych pôžičiek a úverov s návrhmi na vyslovenie ich neplatnosti z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Na spotrebiteľa sa neprijateľne bez ďalšieho prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii porozumel. Táto podmienka je podľa žalobkyne neprijateľná, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Preto uvedené konštatovania žalovanej treba považovať ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná aj z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podmienka dohody o zrážkach zo mzdy je hrubo nevyvážená, spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy, teda v štádiu svojej nižšej bdelosti, žalovanú ako veriteľa splnomocniť na vážne úkony súvisiace s inštitútom zrážok zo mzdy a jeho aplikáciou. Dohodu o zrážkach zo mzdy je preto tiež treba posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany veriteľa/žalovanej. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalovanou ako veriteľom nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, teda žalobkyňa musela akceptovať uzavretie zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej nebol poskytnutý úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať rozsah vykonaných zrážok priamo v dohode, ako aj samotnú výšku pohľadávky, pre ktorú sa uvedená dohoda uzatvára, pričom zrážky možno vykonať až po zročnosti pohľadávky veriteľa. Dohoda žalobkyne uvedené náležitosti nespĺňa. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou požiadavkou žalovanej ako veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia chce disponovať s príjmom dlžníka. V zmysle platnej judikatúry všeobecných súdov je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pričom pokračovanie vo vykonávaných zrážkach zo mzdy má a môže mať pre spotrebiteľa - dlžníka likvidačné následky. Žalobkyňa poukazuje v tejto súvislosti na judikatúru súdov, ako aj na najnovšie závery komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách z 30.11.2016. Ako ďalší dôkaz žalobkyňa predložila Odpoveď MS SR zo dňa 29.11.2016.
6. Súd vytýčil na prejednanie veci samej pojednávanie na 23.05.2017, na ktoré sa dostavila žalobkyňa, pričom žalovaná resp. jej právny zástupca svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd žalobkyňu pred otvorením pojednávania poučil o tom, že v časti žaloby, ktorou sa domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o úvere, je žaloba zjavne nedôvodná, a to z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, nakoľko v zmysle § 137 písm. d) CSP, je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom v prejednávanej veci takáto možnosť z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Súd preto vyzval žalobkyňu, aby v tejto časti zobrala zjavne nedôvodnú žalobu späť, k čomu žalobkyňa uviedla, že zotrváva na žalobe tak, ako ju podala, nakoľko je presvedčená, že má pravdu a poukazovala na dátum uzavretia zmlúv. Súd zároveň žalobkyňu poučil o možnosti zvoliť si právneho zástupcu a v prípade, že nemá dostatok finančných prostriedkov, o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, pričom o tejto možnosti bola žalobkyňa poučená aj v písomnom poučení, ktoré prevzala dňa 20.01.2017. Na otázku súdu, či mieni vyhľadať pomoc advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci, žalobkyňa uviedla, že nie, a uviedla, že sa bude zastupovať sama. Po otvorení pojednávania žalobkyňa uviedla, že sa pridržiava žaloby, tak ako bola podaná.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, výsluchom žalobkyne, keď pojednával so súhlasom žalovanej v jej neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 05.09.2014 vyplnila žalovaná ako dlžník Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX v časti 5., kde požiadala žalovanú ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 960,- eur, pričom žalovaná ako veriteľ dňa XX.XX.XXXX vyplnila uvedenú žiadosť v časti 6., kde schválila poskytnutie úveru vo výške 930,- eur. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť žalovanej bude mať voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť žalovanej poskytne žalobkyni ako dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX . čiastku vo výške 930,- eur, pričom uvedená pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. V dohode je ďalej uvedené, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovanej mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne ako dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich vo výške 52,48 eura mesačne na bankový účet žalovanej. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto bola žalovanou adresovaná na K. Žalovaná ňou požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 52,48 eura mesačne, pričom dlh žalobkyne voči žalovanej mal k uvedenému dňu predstavovať sumu 2.151,96 eura.
9. Podľa § 137 písm. a) až d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
16. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je vo všetkých výrokoch požadovaných v petite správnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne, resp. či z procesného hľadiska je žaloba vo všetkých jej výrokoch prípustná. Žalobkyňa sa vo veci samej jednak domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ďalej určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Výroky o určení neplatnosti právnych úkonov a o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sú určovacími výrokmi, avšak s prihliadnutím na novú procesnú úpravu od 01.07.2016 v Civilnom procesnom poriadku je potrebné rozlišovať, že kým v prípade určenia neplatnosti zmlúv ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), v prípade určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že tu nie je právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere.
17. S poukazom na citované znenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobkyne domáhať sa určenia právnej skutočnosti je za účinnosti Civilného sporového poriadku od 01.07.2016 daná iba vtedy, ak by to vyplývalo z osobitného predpisu (napr. určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, určenie neplatnosti dražby, ...). Je tomu tak z dôvodu, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svoje podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, avšak pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však o tom, čo je v prítomnosti. V prípade podanej žaloby zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo zmluvy o úvere. Žaloba pritom bola podaná dňa 05.01.2017, t.j. už za účinnosti Civilného nového procesného poriadku, a preto musí spĺňať požiadavky na ňu kladené práve týmto novým procesným poriadkom, a to bez ohľadu na to, kedy boli uzavreté zmluvy. Pokiaľ teda ide o určenie neplatnosti zmlúv, v tejto časti nemohla žaloba obstáť z dôvodu jej procesnej neprípustnosti, a preto súd žalobu v časti určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku I. rozsudku zamietol. Na uvedenú skutočnosť procesnej neprípustnosti žaloby v časti určenia neplatnosti zmluvy a dohody bola pritom žalobkyňa upozornená pred otvorením prvého pojednávania, avšak žalobu späť v tejto časti nezobrala.
18. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť podanej žaloby v časti určovacích výrokoch o neplatnosti zmluvy a dohody, súd sa potom nezaoberal tým, či zmluva o úvere alebo dohoda o zrážkach zo mzdy
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ani inak meritom veci, nakoľko žalobe by v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné vyhovieť.
19. V prípade požiadavky na určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko, ako už súd vyššie uviedol, ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere. V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu).
20. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
21. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).
22. Naliehavý právny záujem pri určovacích žalobách musí súd skúmať so zreteľom na okolnosti prípadu, predovšetkým na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia. Žaloba o určenie spravidla nemá opodstatnenie vtedy, ak požadované určenie je len povahou predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je alebo nie je, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.
23. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov v žalobe nepreukazovala. Na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podanej žaloby tak, ako bola podaná. Požaduje určiť, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, aby mohla požadovať od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa má za to, že úver preplatila.
24. Súd dospel k záveru, že v tu prejednávanej veci nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pretože takýmto určením by sa spornosť práva medzi stranami sporu neodstránila. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala tým, že by chcela od žalovanej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom má za to, že úver preplatila. Za situácie, keď podľa vyjadrenia žalobkyne, táto úver preplatila, pričom vychádzajúc zo žaloby má za to, že žalovaná nemá nárok na úroky a poplatky zo zmluvy, by sa žalobkyňa mohla domáhať od žalovanej priamo vydania bezdôvodného obohatenia, a to žalobou na plnenie. V konaní sa však vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhala, keď súd poukazuje na označenie žaloby na strane 1 žaloby, na text žaloby, najmä však na jednoznačný petit uvedený na strane 8 žaloby, ako aj na vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní, že sa pridržiava žaloby tak, ako ju podala. Za tejto situácie,
samotným určením, že úver je bezúročný a bez poplatkov, by sa s definitívnou platnosťou neistota v právnom vzťahu strán sporu, založenom úverovou zmluvou, neodstránila, nakoľko by musela po nej nasledovať žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. žaloba na plnenie. V prípade žaloby na plnenie by sa pritom otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru riešila ako otázka predbežná.
25. Súd dodáva, že pokiaľ sa na č.l. 27 nachádza ako príloha „Žiadosť - prešetrenie RPMN“, ide len o listinný dôkaz označený žalobkyňou medzi prílohami. V uvedenej listine sa uvádza výška bezdôvodného obohatenia, avšak nejde ani o žalobu, ani o návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby, ale výslovne len o listinný dôkaz uvádzaný ako príloha žaloby na č.l. 9, doručený súdu spolu so žalobou. Hoci žalobkyňa v konaní vystupuje ako spotrebiteľ, a teda ide o konanie so slabšou stranou sporu, uvedené neznamená, že súd by bol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu žalobkyne, z príloh vytvárať skutkový stav, alebo priamo petit, pretože by išlo o neprípustné narušenie zásady rovnosti zbraní. Žalobkyňa pritom bola ako písomne, tak aj ústne na pojednávaní poučená o možnosti vyhľadať právnu pomoc, čo však nevyužila.
26. Uvedené potom nutne muselo viesť súd k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorú otázku naliehavého právneho záujmu súd riešil v konaní ako predbežnú, a preto súd žalobu aj v tejto časti vo výroku I. rozsudku zamietol.
27. Pokiaľ ide o žiadosť žalobkyne o vyplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur, ani v tejto časti nemohla byť žaloba úspešná. Ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalšou podmienkou, ktorú musí súd zohľadniť, je, že finančné zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa však nebola úspešná v uplatnení porušenia svojho práva ako spotrebiteľa v konaní (žaloba v časti určenia neplatnosti právnych úkonov a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola zamietnutá), čím s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 veta posledná ZOS neboli splnené základné predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol vo výroku I. aj v časti zaplatenia finančného zadosťučinenia.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Žalobkyňou pritom neboli tvrdené, a súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by súd mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď samotná skutočnosť, že žalobkyňa je spotrebiteľom, takýmto dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je.
33. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.