Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/63/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: VODOTIKA-MG, s.r.o., IČO: 35761806, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Jánom Benčurom, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava proti žalovanému: C. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q. X, Q., zast. advokátskou kanceláriou Legal Counsels, s.r.o., IČO: 36364606, so sídlom Tallerova 10, Bratislava, o zaplatenie 13.753,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.753,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 26.2.2010 až do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2009 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 21.208,70 eur spolu s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu. Podaním zo dňa 8.4.2011 a predneseným na pojednávaní dňa 21.4.2011 žalobca upravil návrh a žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 20.629,80 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2010 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Vo zvyšku istiny a príslušenstva vzal návrh späť. Súd konanie v časti späťvzatého návrhu podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. V podanom odpore voči vydanému platobnému rozkazu tvrdil, že kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.1996 nadobudol do svojho vlastníctva zariadenie staveniska VHS nachádzajúceho sa na Q. E.. Č.. X F. Q.. Veci tvoriace zariadenie staveniska sú nehnuteľného charakteru a nachádzajú sa na pozemku p. č. XXXX/X (pozemkoch pôvodne označených ako p. č. XXXX a p. č. XXXX) v k. ú U. a boli umiestnené so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku. Na základe kúpnej zmluvy, ktorou na žalobcu prešlo vlastnícke právo k týmto pozemkom, je žalovaný toho názoru, že na kupujúceho prešli aj ostatné práva a povinnosti spojené s vlastníctvom, t. j. povinnosť strpieť zariadenie staveniska, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a to za podmienok, ktoré dohodol pôvodný vlastník t. j. bezodplatne.

3. Rozsudkom č. k. 12C/63/2010-270 zo dňa 28.5.2013 tunajší súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.753,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 26.2.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V časti o zaplatenie istiny vo výške 578,90 eur konanie zastavil, v časti o zaplatenie sumy 6.876,48 eur s príslušenstvom návrh zamietol a žalobcovi zároveň vrátil súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 27,87 eur.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi najmä: výpisom z LV č. 3761, upozornením zo dňa 23.4.2008 (č. l. 7-8), upomienkou pred

žalobou zo dňa 6.8.2008, výpisom z obchodného registra žalobcu, vyjadrením k upozorneniu zo dňa 12.5.2008, fotodokumentáciou (č. l. 14, 250 a 253), zmluvou o nájme pozemkov č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 5.3.2008, kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.1996, kópiami z katastrálnej mapy, oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin zo dňa 11.12.2009, záznamom z rokovania zo dňa 23.11.2009, platobným výmerom č. X/XXXXXXX-XX/XX/XXXXXX, návrhom na stretnutie zo dňa 19.5.2008, reakciou na upomienku pred žalobou zo dňa 11.8.2008, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, oznámením Okresnej prokuratúry Bratislava V žalovanému zo dňa 15.12.2009, doplnením skutočností svedčiacich o pokračovaní v páchaní trestného činu, doplnením trestného oznámenia zo dňa 14.1.2010, návrhom na uzatvorenie súdneho zmieru zo dňa 24.2.2010, kúpnou zmluvou F. XXXXXX zo dňa 9.10.1992, záznamom z pracovného rokovania zo dňa 1.10.1997 s Magistrátom - OKOS, pokusom o zmier zo dňa 22.4.1998, záznamom z rokovania o mimosúdnom vysporiadaní vzájomných vzťahov firmy JUNG voči Hlavnému mestu zo dňa 15.7.1999, kúpnou zmluvou XXXXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2005, listom Magistrátu hl. m. SR Okresnému súdu Bratislava V zo dňa 7.2.2013, geometrickým plánom zo dňa 16.2.2011 vypracovaného Ing. Matejom Klepochom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 10C/56/2010-443, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 37/2012-388, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 7C/253/2010-352.

5. Uznesením č. k. 3Co/422/2013-321 zo dňa 18.8.2015 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t. j. v prisudzujúcom výroku) a vo výroku o trovách konania účastníkov zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol: „Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok rozhodnutia, v ktorom bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 13.753,32 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.753,32 euro od 26.02.2010 až do zaplatenia celej istiny a nahradiť mu trovy konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 1.338,76 euro pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 424,08 euro a odmeny právneho zastúpenia v sume 914,68 euro, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznaný prísudok predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného za obdobie od 29.6.2007 do 30.6.2009. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že ostatné výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli odvolaním napadnuté. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.01.2005 (s právnymi účinkami vkladu 08.02.2005) Hlavné mesto SR Bratislava predalo žalobcovi pozemky v k. ú U., z ktorých geometrickým plánom 93/2004 zo dňa 11.08.2004 boli vytvorené nové parcely, z ktorých jedna bola XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria o výmere 7.514 m2. Táto parcela bola neskôr rozčlenená na p. č.: XXXX/X - 2437 m2, XXXX/XX - 2330 m2, XXXX/XX - 2447 m2, XXXX/XX - 290 m2, XXXX/XX - 10 m2. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho obvyklé nájomné za užívanie nehnuteľností bez právneho titulu žalovaným sa v danej veci týka výmery 1.884 m2 z parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 2447 m2. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa je treba prisvedčiť jeho úvahe o tom, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiaden právny titul (napr. nájomnú zmluvu) oprávňujúci ho predmetné pozemky užívať, čím je daná opodstatnenosť základu podanej žaloby. V danej veci má odvolací súd za nesporné i to, že užívaním týchto pozemkov bez právneho titulu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať (§ 451 ods. 2, § 456 prvá veta Obč. zák.). Z hľadiska vzniku bezdôvodného obohatenia nemá žiadny význam tá okolnosť, že žalovanému nebola rozhodnutím uložená povinnosť predmetné pozemky vypratať a ani to, či žalobca v rozhodnom období požadoval od žalovaného platenie nájomného, resp. finančnej odplaty za užívanie predmetných pozemkov. Za absolútne nepodstatnú a nemajúcu žiaden právny význam odvolací súd posúdil aj námietku žalovaného, že keď od neho nepožadovalo nájomné Hlavné mesto SR Bratislava, má sa tak správať aj žalobca. Je treba uviesť, že žalobca nie je v žiadnom smere viazaný konaním predchádzajúceho vlastníka predmetných pozemkov.

6. Odvolací súd však poukázal na to, že i napriek správne právne posúdenému základu uplatneného nároku, nebolo možné prisudzujúci výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť, nakoľko súd prvého stupňa založil svoju úvahu o skutočnej výmere pozemkov užívaných žalovaným tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 14C/180/2010 žalovaný prehlásil, „že užíva pozemky o výmere 2.447 m2, 2.330 m2, 2.498 m2 a 10 m2“. S takto prijatým skutkovým záverom súdu prvého stupňa sa však nie je možné stotožniť, keďže z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že práve výmera časti pozemku parc. č. XXXX/XX reálne užívaného žalovaným je medzi účastníkmi sporná. Súd prvého stupňa túto spornosť v priebehu konania neodstránil tým, že by vykonal dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci z výsledkov, ktorého by bolo možné ustáliť túto

skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie súdu. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zrušil ako nepreskúmateľný, a preto nie ani vecne správny.

7. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

8. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia musí byť vydaný tomu, na úkor koho sa získal.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a takto zistenému skutkovému stavu prisvedčil aj odvolací súd, že základ podanej žaloby je opodstatnený, nakoľko je nesporné, že užívaním predmetných pozemkov bez právneho titulu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a toto bezdôvodné obohatenie je povinný vydať. Je nesporné i to, že žalovaný v priebehu sporu nepredložil žiaden právny titul oprávňujúci ho predmetné pozemky užívať. Sporným podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu zostala veľkosť výmery reálne užívaných pozemkov žalovaným a tým aj výšky nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetom sporu pôvodne bolo zaplatenie sumy 21.208,70 eur. Rozsudkom tunajší súd v časti o zaplatenie sumy 578,90 eur konanie zastavil a žalobu v časti zaplatenia sumy 6.876,48 eur vrátane príslušenstva zamietol (21.208,70 - 578,90 = 20.629,80 - 6.876,48 = 13.753,32 eur). Súd v nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu pre úplnosť uvádza, že predmetom sporu zostal len nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 13.753,32 eur spolu s príslušenstvom. 11. V ďalšom konaní sa súd riadiac pokynmi odvolacieho súdu zameral na zistenie výmery žalovaným reálne užívaného pozemku z parc. č. XXXX/XX a výšky nároku s tým, že výška bezdôvodného obohatenia sa má rovnať výške nájomného, ktoré platili nájomcovia obdobných pozemkov v U.J. v rozhodnom období (29.6.2007 - 29.6.2009). Súd v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti rekodifikovaného procesného kódexu znalecké dokazovanie za účelom zistenia výšky nájomného resp. výšky bezdôvodného obohatenia nevykonal, a to z dôvodu, že strany sporu takýto dôkaz nenavrhli vykonať (§ 207 ods. 1 . Sporovým stranám nič nebránilo predložiť súdu súkromný znalecký posudok (§ 209 , príp. navrhnúť vyžiadanie odborného vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 . Je logické, že žalobca vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol a žalovaný zvolil rovnakú stratégiu zrejme predpokladajúc, že výška nájmu pozemku by znaleckým posudkom, či odborným vyjadrením bola určená vyššia ako požadovaná žalobcom.

12. Zo stanoviska Miestneho úradu mestskej časti Q. - U. vyplýva, že v predmetnom období pristupoval Miestny úrad m. č. Q. - U. pri určení výšky nájomného za pozemky individuálne na základe uznesení miestneho zastupiteľstva. Výška nájomného za pozemky (zastavané plochy a nádvoria) bola v danom období v priemere 60,- eur/m2 ročne. Metodické usmernenie vošlo do platnosti až v r. 2012, a na jeho základe sa výška nájomného za obdobný pozemok stanovuje od minimálnej výšky nájomného v sume 77,80 m2 ročne a súčasne v závislosti od schválenia výšky nájomného miestnym zastupiteľstvom. Zo stanoviska Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva, že v čase rozhodnom stanovoval výšku nájomného za pozemky v Bratislave podľa Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 18.12.1996 v znení dodatkov č. 1

- 14 (ďalej len „Pravidlá“), pričom v požadovanom období boli účinné dodatky č. 10-14, ktoré boli účinné do 1.11.2011. Dôležitou skutočnosťou, ktorá bola rozhodujúca pri stanovení výšky nájmu bol účel, na ktorý sa nájomný vzťah uzatváral a ktorý podstatným spôsobom menil výšku nájmu. Podľa priložených Pravidiel sa cena za prenájom určovala podľa lokalizácie a účelu nájmu. V zmysle tabuľky č. 100 Pravidiel za pozemok pod položkou 11 - stavebná činnosť, dočasná skládka činila výška nájmu v rozhodnom období v lokalite označenej pod č. III. a IV. sumu 110,- Sk (3,65 m2 eur) za m2/rok, čo je minimálna výška ceny prenájmu pozemkov, ktoré určoval Magistrát Hl. mesta SR Bratislavy v danom období. Táto cena sa Dodatkom k Pravidlám č. 14 s účinnosťou od 1.1.2009 zaokrúhlila na 4 €/m2/rok. Súd teda výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného určil podľa uvedenej ceny nájmu pozemkov vo výške 3,65 eur za meter štvorcový za 1 rok. S ohľadom na druh pozemkov v závislosti na účele nájmu uvedeného v tabuľke č. 100 Pravidiel súd posúdil predmetný pozemok ako „stavebná činnosť, dočasná skládka“, nakoľko podľa výpisov z katastra nehnuteľností je daný pozemok pod parc. č. XXXX/XX zastavanou plochou, nádvorím (neskôr v zmysle výpisu z LV č. XXXX zo dňa 23.3.2011

išlo o pozemok, na ktorom je postavená ostatná inžinierska stavba a jej súčasti), avšak podľa kúpnych zmlúv uzatvorených medzi spol. STAVING, š. p. v likv. a žalovaným išlo o zariadenie staveniska a podľa priložených fotografií pozemky žalovaný využíval ako parkovisko nákladných vozidiel alebo na uskladnenie rôzneho stavebného odpadu. Túto skutočnosť žalovaný rozporoval, avšak okrem popretia skutkových tvrdení žalobcu (podporené fotografiami), iný prostriedok procesnej obrany nevyužil a svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Naopak, ako v listinných dôkazoch ním samým predložených (napr. trestné oznámenie zo dňa 11.12.2009, či doplnenia tohto oznámenia zo dňa 13.1.2010) uvádza, že na týchto pozemkoch sa nachádza zariadenie staveniska, či zateplená oceľová hala, ktorá slúži ako opravárenská dielňa motorových vozidiel, ktoré vykonávajú zimnú údržbu ciest, plynová kotolňa a administratívna budova, ako aj rôzne betónové plochy. Podľa tohto by účel nájmu (účel užívania pozemkov bez právneho dôvodu) podľa tabuľky č. 100 Pravidiel bolo možné posudzovať aj ako objekty na služby, adm. a predajne, kedy výška nájmu už predstavuje sumu 330 Sk (10,95 eur)/m2/rok.

13. Ohľadne výmery reálne užívaných pozemkov žalovaným v danom období (29.6.2007 - 29.6.2009) mal súd dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný pozemok parc. č. XXXX/XX v celkovej výmere 2447 m2 v tomto období reálne užíval, pričom žalobca si uplatňuje bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní tohto pozemku bez právneho dôvodu len vo výmere 1884 m2. Táto výmera preukázateľne vznikla tak, ako uvádza žalobca. Z dokazovania vyplynulo, ako konštatuje aj odvolací súd, že Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 26.1.2005 (s právnymi účinkami vkladu 8.2.2005) Hlavné mesto SR Bratislava predalo žalobcovi pozemky v k. ú. Petržalka, z ktorých geometrickým plánom 93/2004 zo dňa 11.8.2004 boli vytvorené nové parcely, z ktorých jedna bola pod č. 5395/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7514 m2. Táto parcela bola neskôr rozčlenená na parc. č. XXXX/X vo výmere 2437 m2, XXXX/XX vo výmere 2330 m2, XXXX/XX vo výmere 2447 m2, XXXX/XX vo výmere 290 m2 a XXXX/XX vo výmere 10 m2. Súd mal tieto tvrdenia doložené výpismi z katastrálnej mapy. Hoci žalovaný túto skutočnosť neskôr začal spochybňovať, sám sa v minulosti ako domnelý vlastník týchto pozemkov domáhal ochrany, kedy napr. v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v tomto spore uvádza, že: „uvedené veci nehnuteľného charakteru (popísané v kúpnej zmluve zo dňa 22.5.1996 - pozn. súdu) sa nachádzajú na pozemkoch pôvodne označených ako parcela č. XXXX a parcela č. XXXX....“. „.... V čase, teda 6.4.2006 kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k pozemku, boli na parcele XXXX/X (pôvodne ako parcely č. XXXX, XXXX) veci nehnuteľného charakteru v mojom výlučnom vlastníctve už od roku 1996. ...“ Podľa z bližšie neoznačeného výpisu z katastrálnej mapy (č. l. 58), ktorá bola vypracovaná najneskôr ku dňu 31.10.2013 jednoznačne vyplýva, ktorý rozsah pozemku žalovaný užíval. Po bližšom porovnaní jednotlivých výpisov z katastrálnej mapy je zrejmé, že žalovaný okrem iných užíval aj výmeru, za ktorú si žalobca uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia minimálne do 31.10.2008. V súčasnosti už nie je objektívne možné zistiť, či žalovaný reálne užíval predmetnú časť parcely č. XXXX/ XX o výmere 1884 m2 v období od 29.6.2007 do 29.6.2009. Na základe uvedených listinných dôkazov je možné súhlasiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu, pričom aj v tomto smere súd konštatuje, že žalovaný napriek popretiu skutkových tvrdení žalobcu, iný prostriedok procesnej obrany nevyužil a svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal.

14. Na základe uvedeného súd vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že v danom prípade v čase rozhodnom (29.6.2007 - 29.6.2009) žalovaný užíval bez právneho dôvodu pozemok parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere 2447 m2, pričom žalobca si v spore uplatňuje len nárok za užívanie časti tejto parcely v rozsahu 1884 m2, čim sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o priznanú sumu, čo je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodom vzniku záväzkového vzťahu medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (žalovaným) a tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (žalobcom). V danom prípade ide o majetkový prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko v konaní nebola existencia akéhokoľvek právneho dôvodu preukázaná. Výšku uplatneného nároku žalobcu považuje súd za primeranú, a to v nadväznosti na výšku ceny nájmu za obdobný pozemok, ktorú v uvedenom období určoval Magistrát Hlavného mesta Bratislavy a ktorú je možné považovať za obvyklú cenu nájmu za obdobný pozemok v Petržalke v danom čase a ktorá činí 3,65 eur/m2/rok. Výška bezdôvodného obohatenia, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi tak predstavuje priznanú sumu 13.753,20 eur (3,65 eur x 1884 x 2 roky).

15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

17. Žalobca si v zmysle zmeneného petitu uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.2.2010 do zaplatenia, t. j. odkedy sa žalovaný účinne a nesporne dozvedel o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia doručením žalobného nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že súd žalovanému žalobu spolu s vydaným platobným rozkazom doručil dňa 25.2.2010. Tým, že žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, t. j. od 26.2.2010.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).