Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/114/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobkyne: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, Q. - A., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 654,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 10. 02. 2016 č. k. 9C/258/2014-95 a dopĺňajúcemu rozsudku zo dňa 15.02.2017 č. k. 9C/258/2014-128, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 26,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 436,- Eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 19.09.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania - trovy právneho zastúpenia 156,14 Eur k rukám zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 218,- Eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 218,- Eur s 8,05% úrokom z omeškania od 04.10.2014 do zaplatenia zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zároveň ho zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 39,- Eur.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 451, 2 Občianskeho zákonníka, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela 19.11.2009 zmluvu o úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 500,- Eur, splatný v 12-tich mesačných splátkach po 78,- Eur, so splatnosťou prvej splátky 11.12.2009. Žalovaná úver zaplatila, poslednú splátku uhradila 22. 09. 2010 a celkove zaplatila 936,- Eur. So žalovaným uzatvorila aj druhú zmluvu o úvere dňa 05. 09. 2011, ktorou jej bol poskytnutý úver 218,- Eur a zaviazala sa ho splácať v 12-tich splátkach po 39,-Eur so splatnosťou prvej splátky 08. 10. 2011. Súd konštatoval, že obe zmluvy sú spotrebiteľskými. V zmluvách uvedený účel úveru - povolanie - nezodpovedá skutočnosti, pretože jednak žalobkyňa uvádzala, že peniaze potrebovala pre osobnú potrebu a potrebu svojej rodiny a tiež preto, že v čase čerpania úveru

bola starobnou dôchodkyňou, čo vylučuje čerpanie úveru za účelom podnikania. Podľa názoru súdu žalovaný len účelovo označil, že úver bol čerpaný na povolanie, aby sa zmluvné vzťahy spravovali pre spotrebiteľa nevýhodnejšími podmienkami. Ďalej konštatoval, že vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu je absolútnym obchodom v zmysle § 276 Obchodného zákonníka, avšak právny režim sa spravuje Zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a č. 129/2010 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka všade tam, kde je to pre občana - spotrebiteľa - výhodnejšie. Prvá zmluva bola uzatvorená za účinnosti zákona 258/2001 Z.z., druhá zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako podnikateľ, zmluvy boli vyhotovené na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými, vrátane úverových zmluvných podmienok, bez možnosti meniť text a podmienky zmluvy. Ide o typové zmluvy, v ktorých spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné právo s európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník účinný od 13. 04. 2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasledujúce a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzatvorené pred dňom jeho účinnosti, zosúladiť s ustanoveniami § 53 a § 54 do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote sú neplatné. S poukazom na uvedené je potrebné považovať úverové zmluvy za zmluvy spotrebiteľské spravujúce sa ustanoveniami zákona o spotrebiteľoch a subsidiárne ustanoveniami Občianskeho zákonníka podľa ktorého sa následne posudzuje aj premlčanie.

1.2. Súd skúmal ďalej náležitosti zmlúv a zmluvné dojednanie. K zmluve uzatvorenej 19. 11. 2009 konštatoval, že neobsahuje obligatórne údaje, ktoré musí obsahovať, predovšetkým RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu RPMN, termíny splátok, listiny úrokov a poplatkov a absencia týchto náležitostí zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Keďže žalobkyňa zaplatila 936,- Eur a úver jej bol poskytnutý vo výške 500,- Eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 436,- Eur, ktoré žalobkyni priznal.

1.3. V časti žaloby o zaplatenie sumy 218,- Eur žalovaný vzniesol námietku premlčania a súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne za premlčaný. Vychádzal z účelovosti tvrdenia žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela náhodne až v roku 2014, pretože masívna kampaň o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prebiehala v sledovanom období i voči nej a takmer vo všetkých médiách v tlači, a to najmenej od roku 2009, a preto je nepochybné, že poznatky o spornom obohatení jej museli byť známe už skôr. Naviac, žalobkyňa si od žalovaného zobrala aj ďalšie úvery a poznala podmienky, za ktorých jej žalovaný úver poskytuje. Súd konštatoval, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť 07.09.2012, uplynula 07.09.2014, preto pokiaľ žalobkyňa podala žalobu 14.11.2014 učinila tak po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, a preto keďže nebolo preukázané, že žalovaný pri uzatváraní do zmluvy RPMN resp. ďalšie obligatórne náležitosti úverovej zmluvy úmyselne neuviedol, s cieľom bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor, žalobu v tejto časti zamietol.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému za 8 úkonov právnej služby (2 x prevzatie, príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2 x vyjadrenie k vyjadreniu, účasť na pojednávaní 09.12.2015, dňa 10.02.2016, 7 x 31,54 Eur a 1 x 38,18 Eur v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., 3 x 8,04 Eur + 8,39 Eur + 2 x 8,58 Eur + 20 % DPH spolu 287,74 Eur za stratu času za 16 polhodín 14,30 Eur, z ktorej sumy si uplatňuje 40 %, t. j. 109,82 ako cestovné Košice - Levice a späť na pojednávaní 10.02.2016, z ktorej sumy 168,85 40 % je 59,08 Eura. Takto vyčíslená výška trov právnej služby činí 468,46 Eur, keď žalobkyňa bola úspešná v pomere 33,27 Eur, preto jej odmena predstavuje 156,14 Eur. Neúspešného žalovaného zaviazala na zaplatenie súdneho poplatku 39,- euro podľa § 282 zákona č. 71/1992 Zb., keďže žalobkyňa je zo zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

2. Rozsudok vo vyhovujúcej časti a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný namietajúci nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na spornosť možnosti prisúdiť žalobkyni právny status spotrebiteľa, keď zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobkyňa do právneho vzťahu vstúpila na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky boli použité na výkon povolania. Argumentácia súdu, ktorým rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok je nepostačujúca a v rozpore s § 157 ods. 4 OSP, rozhodnutie je vágne, a preto neprípustné. Poukázal tiež na nedostatočné odôvodnenie rozsudku a jeho nepreskúmateľnosť v

zmysle § 157 ods. 2 OSP, keď súd nevysvetlil, prečo rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok, z čoho vyvodil neplatnosť celej zmluvy. V danom prípade nemožno neplatnosť právneho úkonu žiadať, keďže podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť. V deň uzatvorenia zmluvy nebol účinný žiadny právny predpis, ktorý by určoval maximálne prípustnú výšku úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda možno vychádzať z § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úver v obdobných prípadoch. Na základe uvedeného žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že zmluva o úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo v obchodných prípadoch uzatvára bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť jej obsah. Posúdenie zmluvy z čisto formálneho hľadiska ako požaduje žalovaný, by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany, ktorá uzatvára takéto formulárové zmluvy pravidelne a svojím nepoctivým konaním sa snaží využiť nevedomosť spotrebiteľa. Tvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky slúžili na výkon zamestnania sú zavádzajúce a účelové. Je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverov snaha označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné, účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov na zamestnanie alebo povolanie, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4CoE/100/2013, rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS /329/2013-15 z 02.06.2013, ktorý aplikáciu Obchodného zákonníka konštatoval, že vzhľadom na špecifickosť právneho úkonu, ktorým sa tento záväzok zakladá a má znaky spotrebiteľskej zmluvy bolo potrebné záväzkovo právny vzťah posudzovať podľa zákona spotrebiteľského a tiež § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Ncdo/14/2014 z 21. 04. 2015. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť, nestotožnila sa s odvolaním žalovaného, pretože rozsudok je dostatočne odôvodnený a súladný s judikatúrou. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 viazaný dôvodmi odvolania a rozsahom odvolania a skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v napadnutej vyhovujúcej časti nie je dôvodné a čiastočne je dôvodné vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

5. Predmetom konania bola žaloba podaná na súde prvej inštancie 22. 09. 2014, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 436,- Eur s príslušenstvom a žaloba podaná 14.11.2014, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 218,- Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 9C/289/2014-68 zo dňa 14. 12. 2015 obe konania spojil na spoločné konanie. Žalobu odôvodnila tým, že zmluvou o úvere z 19.11.2009 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, odplata označená ako „príslušný poplatok“ bola dohodnutá sumou 436,- Eur. Úver sa zaviazala splácať v 12-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 11. 12. 2009. Úver uhradila v celosti. Zmluva neobsahovala podstatné náležitosti a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku a počet, termíny splátok istiny a ďalšie, preto je bezúročná a bez poplatkov a žalovanému, ktorému uhradila celkovo 936,- euro vzniklo nad rozsah výšky poskytnutého úveru bezdôvodné obohatenie v sume 436,- Eur, ktorého zaplatenia sa domáhala podanou žalobou. Ďalšou zmluvou o úvere uzatvorenou so žalovaným 05.09.2011 jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 250,- Eur za odplatu 218,- Eur, taktiež označená ako “príslušný poplatok“. Aj táto zmluva je pre absenciu podstatných náležitostí bezúročná a bez poplatkov, preto sa domáhala vrátenia sumy 218,- Eur titulom vydania predmetu bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobe vyhovel čiastočne, keď žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 436,- Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je vyhovujúca časť rozsudku a výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok; proti zamietajúcej časti odvolanie nebolo podané, preto v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného, že zmluva o úvere uzatvorená 19. 11. 2009 (ktorá je predmetom prieskumu odvolacím súdom) nie je spotrebiteľská, resp. je sporné, či je spotrebiteľská, keď v nej bol označený účel poskytnutia úveru povolanie dodáva, že dôkazné bremeno preukázania, že úver bol poskytnutý žalobkyni na účel označený v zmluve zaťažovalo žalovaného. Žalovaný túto skutočnosť jednak nepreukázal a navyše, je logické, ak bola žalobkyňa v čase poskytnutia úveru starobnou dôchodkyňou (čo vyplýva z porovnania dátumu uzatvorenia zmluvy 2009 a dátumu narodenia žalobkyne 30. 06. 1946) a mala vek 63 rokov, nemohla brať úver na podnikanie, keďže žalovaný nepreukázal ani to, že v čase poskytnutia úveru vykonávala podnikateľskú činnosť či už vo forme živnosti alebo obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd námietku žalovaného, že žalobkyni nie je možné prisúdiť právny status spotrebiteľky považoval za právne irelevantnú. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie dôvody - námietky žalovaného o neprijateľnosti zmluvných podmienok, o neplatnosti časti zmluvy, primeranosti výšky odplaty, odvolací súd sa nimi nezaoberal, pretože neboli predmetom skutkového posúdenia ani právnych záverov súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí. Z rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd žalobe vyhovel z dôvodu, že úverová zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. h/, j/, k/, teda nie je v nej uvedená RPMN, ročná úroková sadzba, priemerná hodnota RPMN, termíny splátok, istiny úroku a poplatkov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu uhradeného úveru a poplatkov, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Odvolací súd považoval za čiastočne dôvodné odvolanie žalovaného vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu. V danej veci predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhala ochrany svojich práv. Žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. u/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto vznikla poplatková povinnosť žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V danej veci bola žalobkyňa úspešná do sumy 436,- Eur, preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 26,- Eur. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 218,- Eur bola žaloba zamietnutá, preto z tejto sumy žalovaný, ktorý bol úspešný v tejto časti, povinnosť zaplatiť súdny poplatok nemá.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 zmenil, keďže neboli podmienky na jeho potvrdenie ani jeho zrušenie a rozsudok vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .