Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: E. O., A.. XX.XX.XXXX, W. W., T. Č.. X, Š. E. X., zastúpený Mgr. Eva Bognárová, advokátka v Bratislave, Krížna č. 17/B, proti žalovanej: Y. T., A.. XX.XX.XXXX, W. W., T. Č.. X, Š. E. X., zastúpená Mgr. Pavel Gavorník, advokát v Trnave, Nám. SNP č. 3, o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.októbra 2015 č.k. 44C 81/2014-151, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanej povinnosť vydať mu titulom vrátenia daru vlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva XXXX, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 129 m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 66 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXXX Q. W., katastrálne územie Q. ( ďalej len „ nehnuteľnosť“). Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 905,66 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Yvonnou Krebesovou so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 14 zo dňa 18.12.2003 sp.zn. N 149/2003, Nz 12349/2003, vklad povolený 03.11.2004 pod č. Q.- XXX/XX, zistil, že žalobca ako darujúci uzavrel so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, ktorou ako vlastník predmetných nehnuteľností v celosti daroval predmetné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX O..Ú.. Q., obdarovanej. Podľa bodu 6 / z darovacej zmluvy, obdarovaná zriaďuje v prospech darujúceho - E. O. vecné bremeno, ktoré spočíva v práve darujúceho, nehnuteľnosti užívať v takom rozsahu, ako tieto užíval doposiaľ a to až do doby jeho smrti. Z výpisu z LV č. č. XXXX, O.. Ú.. Q. z 03.11.2004 súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 03.11.2004 pod č. Q.- XXX/XX. Z písomnosti s názvom " uplatnenie vrátenia daru " adresovanému žalovanej ( s dokladom o doručovaní žalovanej 17.12.2013 ) súd zistil, že žalobca v ňom uviedol nasledujúce skutočnosti : A) K prevodu vlastníckeho práva ho viedli city, ktoré voči nej prechovával ako aj presvedčenie, že spoločný budúci život bude spokojný a šťastný. Pred prepisom vlastníckeho práva vzájomný vzťah strán sporu bol pekný a žalobca veril, že to tak aj zostane. Po dvoch týždňoch po prevode vlastníckeho práva už začali prvé konflikty, kedy ho začala vyhadzovať z domu. Následne sa vzťahy začali komplikovať, chodila domov opitá, prespávala inde, chodila na dovolenky s milencom. Žalobca pochopil, že vzájomný vzťah nemá budúcnosť a konanie zo strany žalovanej bolo kalkuláciou a vypočítavosťou a snahou zabezpečiť strechu nad hlavou pre seba a svoje 2 deti. Od začiatku vzťahu bol zo strany žalovanej zavádzaný,

nakoľko nevedel v čase z oznámenia v roku 2002, že je ešte vydatá a že má 2 deti. B) Veľké osobné vzťahové problémy vznikli v roku 2006. V roku 2007 si našla žalovaná nového priateľa, s ktorým odišla na dovolenku a deti skončili u ich otca. Vzájomné konflikty sa zvyšovali a v roku 2009 sa žalovaná odsťahovala z domu aj s vecami, ktoré kúpila. Po troch mesiacoch s plačom sa vrátila bývať do domu, ospravedlňovala sa s tým že prisľúbila, že mu vráti dom, no nikdy sa tak nestalo. C) Na nákladoch na domácnosť, deti a ich potreby sa žalobca v počiatočných rokoch v prevažnej väčšine podieľal. Keď žalobca prestal veriť skutočný vzťah, trval na rozdelení nákladov pričom vznikali neprekonateľné problémy. D) Od prevodu vlastníckeho práva žalobca sám a na vlastné náklady na dome zrealizoval zateplenie, bežnú údržbu a výmeny zariadení ako bojler, vodovodné batérie, podlaha v kuchyni a plot. Žalovaná do domu a jeho údržby za roky vlastníctva neinvestovala žiadne finančné prostriedky, dom len užíva. E) Na záhrade po psovi neupratuje, záhrada je zašpinená a smrad z nej obťažuje susedov. F) V novembri 2012 podala žalovaná prvé trestné oznámenie na osobu žalobcu za vydieranie. Vo februári 2013 podala druhé oznámenie za vydieranie, v ktorom dcéra žalovanej potvrdila, že žalobca sa voči nej mal správať násilne. Ani jedno oznámenie nebolo prijaté ako dôvodné. Žalobca má za to, že trestné oznámenia boli motivované snahou vysporiadať sa z jeho vecným bremenom doživotného užívania domu. G) Vývoj vzájomných vzťahov a situácií ukázali, že nie je vhodné aby žalobca neustále zotrvával na svojom zámere ponechať žalovanej prevedenej nehnuteľnosti. H) Konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi je znásobené aj devastáciou domu a záhrady chovaním veľkého a nevychovaného psa. Sú prvej inštancie uviedol, že dôvodom žaloby je to, že žalovaná zmenila vzťah k žalobcovi. Po nasťahovaní a vytvorení určitého modelu rodiny žalobca sa podieľal na nákladoch žalovanej a jej detí, nakoľko ona zarábala v priemere 320,-€ mesačne, takže žalobca uhrádzal potrebné náklady a prispel jej aj na dokončenie školy. Žalovaná viedla osobný život, ktorý nebol v súlade s predstavami žalobcu. Opúšťala spoločnú domácnosť a chodila po nočných podnikoch a niekedy mu volala v podnapitom stave. Žalobca podporoval žalovanú až kým nezistil, že je mu neverná. Potom prechádzali ťažším obdobím až žalovaná zobrala deti a išla bývať k jej priateľovi. Potom sa vrátila späť a so žalobcom mali dohodu, že ak si nájde nového priateľa, tak mu vráti dom. Aj keď sa tak stalo, žalovaná mu dom nevrátila. Vzťahy v dome sú napäté. Žalobca išiel do vzťahu s žalovanou v dobrej viere a nádeji, že našiel človeka, ktorý s ním bude zdieľať starobu, ale žalovaná ho svojim konaním presvedčila, že jej dôvody boli zištné a jej správanie k žalobcovi je v príkrom rozpore s morálkou. Zo zápisu o výjazde polície od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave 3 Bratislava Nové Mesto - západ, Jahodová č. 23 zo dňa 12.0 2.2015 súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.01. 2015 v čase o 23,05 hod. bola hliadka OO PZ Bratislava Nové Mesto - západ vyslaná na preverenie oznámenia na J. T. Č.. X Q. W. na základe oznamovateľky Y. T.. Oznamovateľka uviedla, že v dome s nimi ich býva osoba ( žalobca), ktorý im sťažuje život svojou prítomnosťou. Oznamovateľka bola po celý čas arogantná voči hliadke a značne pod vplyvom alkoholu. Na mieste bola prítomná O. T., ktorá bola po celý čas ticho. Prítomné osoby boli poučené o tom, že sa jedná o občianskoprávny spor.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 628 ods. 1 ,2, § 630 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k platnému darovaniu predmetných nehnuteľností, keď darovaciu zmluvu uzatvorili pred notárkou JUDr. Yvonnou Krebesovou. V tomto konaní žalobca ako darca musí preukázať, že došlo k zániku darovacieho vzťahu tým, že : a) doručil žalovanej ako obdarovanej jednostranný právny úkon, ktorým sa domáha vrátenia daru; b) zároveň preukáže, že sa obdarovaná správala k darcovi, alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušovala dobré mravy. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho obsahu a intenzity nevbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba, aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Pri rozhodovaní súd skúma, či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. V každom prípade sa však negatívne správanie obdarovaného musí prejavovať objektívne, t.j. že by to tak pociťoval každý na mieste darcu. Dobré mravy ( boni mores ) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere posudzoval žalobu, pričom dospel k záveru, že právny úkon - „uplatnenie vrátenia daru " adresovaný žalovanej ( s dokladom o doručení žalovanej 17.12.2013 ) je platný právny úkon z hľadiska jeho určitosti, keď v ňom žalobca dostatočne špecifikoval a uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovanej - žalovanej a to, že vzťahy sa začali komplikovať, žalovaná chodila domov opitá, chodila na dovolenky s milencom v rokoch 2006 - 2007, bol ňou zavádzaný ( nevedel, že bola vydatá v čase ich zoznámenia), žalovaná mu prisľúbila, že mu vráti dar, žalobca realizuje bežnú údržbu, zateplenie, výmeny batérií, žalovaná podáva trestné oznámenia na žalobcu. Podľa žalobcu osobný život, ktorý viedla žalovaná nebol v súlade s jeho predstavami. Každý prípad vrátenia daru treba posudzovať podľa konkrétnych okolností. Tento prípad je špecifický tým, že žalobca s žalovanou bývajú obaja v predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko žalobca ako darca si zároveň zriadil právo vecného bremena doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu, ako ho užíval pred darovaním. Z dokazovania vyplynulo, že strany sporu bývajú v predmetnej nehnuteľnosti od roku 2003, teda ide o pomerne dlhé obdobie spolužitia. Ich spolužitie bolo v prvých rokoch harmonické, postupom času pravdepodobne z dôvodu vzťahových problémov žalobcu s dcérami žalovanej dochádzalo ku konfliktom a spolužitie sa stalo problematickým. Vykonaným dokazovaním boli zistené, že vzťahy strán sporu sa menili k horšiemu adekvátne s vývojom ich partnerského vzťahu. Pokiaľ sa súd zaoberal jednotlivými skutočnosťami, v ktorých žalobca vidí porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej ako obdarovanej, tak ide vlastne o : ich nezhody ako partnerov (dovolenka s priateľom v rokoch 2006 - 2007 ); investície do nehnuteľnosti ( zveľaďovanie, údržba ) ; konflikty vyplývajúce zo spolužitia v jednej domácnosti, aj keď oddelenej ( podania na políciu, starostlivosť o psov) .

1.4. V tomto smere treba brať do úvahy skutočnosť, že právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Súd prvej inštancie mal zato, že žalobca previedol na žalovanú nehnuteľnosť slobodne a vážne právnym úkonom urobeným pred notárom, čo je zárukou, že bol poučený o právnych dôsledkoch tohto úkonu (aj keď pod vplyvom citov, ktoré v tom čase aktuálne prechovával k žalovanej ako životnej partnerke). Pokiaľ vzájomná citová náklonnosť a partnerstvo medzi stranami sporu pominulo, nemožno to považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej ako obdarovanej, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na vrátenie daru, nakoľko právny úkon darovania žalobca (ako to sám vo výpovedi uviedol) trvaním partnerského vzťahu nepodmieňoval. Navyše, pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa žalobcu hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovanej bolo strávenie dovolenky s priateľom v roku 2006 resp. 2007, v tejto časti uplatnenia vrátenia daru žalovaná z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Žalobca si uplatnil právo na vrátenie daru listom doručeným žalovanej 17.12.2013 poukazujúc na tento dôvod, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty ( § 101 Občianskeho zákonníka ) Súd prvej inštancie mal zato, že v tomto dôvode nárok žalobcu na vrátenie daru z tohto dôvodu zanikol uplynutím premlčacej doby na námietku žalovanej , keď v zmysle judikatúry premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, kedy chovanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka ( Rozhodnutie NS ČR z 26.05.2004 sp.zn. 32 Odo 429/2003). Strany sporu darovacej zmluvy formou vecného bremena viazaného na osobu darcu dohodli pre neho určité práva a pre obdarovanú povinnosti spočívajúce v obmedzení jej vlastníckeho práva. Tento záväzok je povinná obdarovaná v celom rozsahu plniť a dokazovaním bolo preukázané, že doposiaľ neurobila žiaden úkon, ktorý by smeroval k obmedzeniu užívacieho práva žalobcu k nehnuteľnostiam. Do akej miery darca svoje práva využíva, v akom rozsahu bude používať dohodnuté právo doživotného bývania v rodinnom domčeku v jeho izbe, užívania príslušenstva domu a záhrady závisí od neho. Jeho práva však nie sú vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľností nemôže svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôže si počínať ako vlastník. V tomto smere preto súd tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností do nich neinvestuje a tieto neudržiava považoval za právne irelevantné, nakoľko tieto oprávnenia partia iba vlastníkovi nehnuteľnosti a sú na jeho rozhodnutí. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nechala nehnuteľnosť chátrať, žalovaná dôkazne preukázala, že nehnuteľnosť udržiava. Pokiaľ sa na údržbe zúčastňuje aj žalobca ako oprávnený z vecného bremena, je to jeho dobrovoľné plnenie, ktoré nemôže súd vyhodnotiť v neprospech žalovanej . Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie strán sporu. Pokiaľ sa žalovaná v rámci spolužitia s žalobcom v predmetných nehnuteľnostiach cíti byť ním ohrozená (ona, ale bol jej dcéra) a v tomto smere sa obrátia na políciu, súd toto konanie taktiež nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané ( z výpovedí strán sporu, svedkov a policajného záznamu), že strany

sporu si robia navzájom schválnosti (zatváranie psa, ponechávanie potravín voľne v kuchyni, problémy žalobcu s hygienou, kŕmenie mačiek, žalovaná pod vplyvom alkoholu). Ťažko považovať správanie sa jedného k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. Svoje správanie sú ako obdarovaná tak darca a zároveň oprávnený z vecného bremena povinný prispôsobiť tak, aby čo najmenej zasahovali do právnych vzťahov, ktoré si strany sporu založili a nevyvolávali nedorozumenia medzi sebou. Medzi stranami sporu teda nebolo zistené, že by správanie sa žalovanej k žalobcovi bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného žalobcu. Zachovanie dobrých vzťahov je totiž vecou vzájomnej tolerancie oboch strán sporu. Vzhľadom na preukázané skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto konaní žalobca nesplnil predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu, t.j. nepreukázal splnenie hrubého porušenia mravov správaním sa žalovanej k žalobcovi a nedošlo k zániku darovacieho vzťahu a preto žalobu na vrátenie daru zamietol.

1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú : I. z trov právneho zastúpenia žalovanej za 7 z úkonov právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j. 1/13 výpočtového základu, t.j. 61,87 € za rok 2014, 64,53 € za rok 2015 a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.09.2014 - 61,87 € + režijný paušál 8,04 €; účasť na pojednávaní dňa 10.11.2014 - 61,87 € + režijný paušál 8,04 €; účasť na pojednávaní dňa 26.01.2015 - 64,53 € + režijný paušál 8,39 €; účasť na pojednávaní dňa 30.03.2015 - 64,53 + režijný paušál 8,39 € účasť na pojednávaní dňa 07.09.2015 - 64,53 € + režijný paušál 8,39 €; písomné podanie na súd - záverečná reč zo dňa 27.10.2015 - 64,53 € + režijný paušál 8,39 €; účasť na pojednávaní dňa 28.10.2015 - 64,53 € + režijný paušál 8,39 €; spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 €. II. z náhrady cestovných výdavkov právneho zástupcu žalovanej : pojednávanie dňa 10.11.2014 ( trasa Trnava - Bratislava a späť, vzdialenosť 2 x 56 km = 112 km, priemerná spotreba 5,4 l / 100 km ( použité vozidlo C. C. I.-P. B. S. XXXEF), cena pohonných hmôt 1,21 € / 1 l nafta, sadzba základnej náhrady podľa Zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. 0,183 €/km ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v spojení so Zák.č. 283/2002 Z.z.) = 27,82 €( 1,21 x 5,4/100 ) + 0,183 € ) x 112 km ); pojednávanie dňa 26.01.2015 ( trasa Trnava - Bratislava a späť, vzdialenosť 2 x 56 km = 112 km, priemerná spotreba 5,4 l / 100 km ( použité vozidlo C. C. I.-P. B. S. XXXEF), cena pohonných hmôt 1,13 € / 1 l nafta, sadzba základnej náhrady podľa Zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. 0,183 €/km ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v spojení so Zák.č. 283/2002 Z.z.) = 27,33 €( 1,13 x 5,4/100 ) + 0,183 € ) x 112 km ); pojednávanie dňa 30.03.2015 ( trasa Trnava - Bratislava a späť, vzdialenosť 2 x 56 km = 112 km, priemerná spotreba 5,4 l / 100 km ( použité vozidlo C. C. I.-P. B. S. XXXEF), cena pohonných hmôt 1,186 € / 1 l nafta, sadzba základnej náhrady podľa Zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. 0,183 €/km ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v spojení so Zák.č. 283/2002 Z.z.) = 27,67 €( 1,186 x 5,4/100 ) + 0,183 € ) x 112 km ); pojednávanie dňa 07.09.2015 ( trasa Trnava - Bratislava a späť, vzdialenosť 2 x 56 km = 112 km, priemerná spotreba 5,4 l / 100 km ( použité vozidlo C. C. I.-P. B. S. XXXEF), cena pohonných hmôt 1,081 € / 1 l nafta, sadzba základnej náhrady podľa Zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. 0,183 €/km ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v spojení so Zák.č. 283/2002 Z.z. ) = 27,04 €( 1,081 x 5,4/100 ) + 0,183 € ) x 112 km ); pojednávanie dňa 28.10.2015 ( trasa Trnava - Bratislava a späť, vzdialenosť 2 x 56 km = 112 km, priemerná spotreba 5,6 l / 100 km ( použité Q. X. Q. B. S. XXXGC), cena pohonných hmôt 1,208 € / 1 l benzín, sadzba základnej náhrady podľa Zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. 0,183 €/km ( § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. v spojení so Zák.č. 283/2002 Z.z.) = 28,08 €( 1,186 x 5,4/100 ) + 0,183 € ) x 112 km ); t.j. cestovné právneho zástupcu žalovanej celkom 137,94 €. III. z náhrady za stratu času a to : dňa 10.11.2014 ( § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) spolu v sume 53,60 € ( trasa Trnava - Bratislava a späť, t.j. 4 polhodiny á 13,40 €); dňa 26.01.2015 ( § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) spolu v sume 41,94 € ( trasa Trnava - Bratislava a späť, t.j. 3 polhodiny á 13,98 €); dňa 30.03.2015 ( § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z.) spolu v sume 55,92 € ( trasa Trnava - Bratislava a späť, t.j. 4 polhodiny á 13,98 €); dňa 07.09.2015 ( § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) spolu v sume 55,92 € ( trasa Trnava - Bratislava a späť, t.j. 4 polhodiny á 13,98 €); dňa 28.10.2015 ( § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 Vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) spolu v sume 55,92 € ( trasa Trnava - Bratislava a späť, t.j. 4 polhodiny á 13,98 €); t.j. náhrada za stratu času spolu vo výške 263,30- €, celkovo spolu trovy právneho zastúpenia 905,66 €.

1.6. Súd prvej inštancie nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej trovy právneho zastúpenia ako si ich vyčíslil v podaní z 02.11.2015 z hodnoty nehnuteľností 85.000,-€ vo výške 592,53 € za jeden úkon právnej služby. Súd prvej inštancie mal zato, že predmetom konania bolo určenie, či je dané právo na vrátenie daru, teda priznal trovy právneho zastúpenia podľa podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j. 1/13 výpočtového základu. Súd analogicky poukazuje na poznámku k pol č. 1 sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, a z návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky ( b) - ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi ).

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Mal zato, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, že „.. žalobca nesplnil predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na zánik darovacieho vzťahu, t. j. nepreukázal splnenie hrubého porušenia mravov správaním sa žalovanej k žalobcovi, ........že nedošlo k zániku darovacieho vzťahu a preto žalobu žalobcu na vrátenie daru zamietol.“ Žalobca poukázal nato, že v súdnom konaní opakovane súdu uvádzal a navrhoval realizovať dokazovanie za účelom preukázania, že so žalovanou sa zoznámil po jeho ťažkom životnom období, kedy na následky alkoholizmu manželky sa mu rozpadla rodina a manželka na dôsledky alkoholizmu zomrela. Žalobca preukázal, že žalovaná už od vzniku vzťahu s ním nebola k nemu úprimná. Jej chovanie bolo účelové, toto konanie však žalobca pre svoju citovú angažovanosť v úvode vzťahu nevidel. Žalovaná bola v rozvodovom konaní, začala mať aj s dvomi dcérami problémy s bývaním. Žalovaná už v roku 2006 svojim správaním - neverou narušila vzťahy s ním a systematicky počas nasledujúcich rokov neplnila sľuby, ktoré mu dala, dar mu nevrátila a naďalej udržiavala iné vzťahy s mužmi.

2.1. Súd vo svojom zdôvodnení rozhodnutia vyjadruje názor, že ....“právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Súd má za to, že žalobca previedol na žalovanú nehnuteľnosť slobodne a vážne právnym úkonom urobeným pred notárom, čo je zárukou, že bol poučený o právnych dôsledkoch tohto úkonu. Pokiaľ vzájomná citová náklonnosť a partnerstvo medzi účastníkmi pominulo, nemožno to považovať za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej ako obdarovanej, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na vrátenie daru, nakoľko právny úkon darovania žalobca nepodmieňoval.“ Žalobca zastal v tomto smere iný právny názor, keďže on sa predmetnou žalobou domáha vydania nehnuteľnosti po tom, ako jednostranne odstúpil od právneho úkonu, ktorým pôvodne v roku 2003 daroval žalovanej nehnuteľnosť za preukázaných dôvodov a okolností. On k svojmu konaniu nepristúpil zo „svojvôle“, ale po dlhoročných negatívnych skúsenostiach, sklamaniach a konaniu žalovanej , ktoré nepovažuje žalobca za konanie v súlade s dobrými mravmi. Na všetky druhy konaní, ktoré v súhrnnom hodnotení vyhodnotil ako sústavné konanie v rozpore s dobrými mravmi, on poukázal v žalobe a aj v jednostrannom úkone odstúpenia od daru. V dokazovaní bolo preukázané a samotná žalovaná sa vyjadrila veľmi negatívne na osobu žalobcu, dcéry žalovanej , i napriek faktu, že práve on bol osobou, ktorá im pomohla v riešení bytovej situácie, starostlivosti voči maloleté dcéry, výchovu a zaopatrenie, majú po dlhodobom vzťahu k nemu veľmi negatívne vzťahy. Žalovaná si konanie a úkony urobené v prospech nej neváži, ale naopak realizuje úkony, ktorých zámerom je definitívne zamedzenie vstupu a užívaniu darovanej nehnuteľnosti ním. V ľudskom živote nastávajú zmeny a vývoj situácie, ktoré môžu viesť k prehodnoteniu pôvodného konania darcu. Zákonodarca však pripustil v platnej právnej úprave možnosť vrátiť dar, teda zasiahnuť do práv a povinností darcu a obdarovaného a to úpravou definovanou v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. Z8verom uviedol, že je toho názoru, že konanie žalovanej definované z jeho strany v podaniach a preukázané v predmetnom konaní je správanie, ktoré s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré je dlhodobé, sústavné a prešlo zo štádia klamstiev, do nevery, osočovania, naschválov a kriminalizovania žalobcu za účelom zamedzenia vstupu žalobcu do nehnuteľností, ktorá bola predmetom daru.

3. Rozsudok napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním aj žalovaná v časti výroku o náhrade trov konania a žiadala aby odvolací súd tento výrok zmenil tak, že priznáva žalovanej trovy konania vo výške 4.601,07 €, ktoré je žalobca povinný uhradiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na

účet právneho zástupcu žalovanej. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalovanej trovy právneho zastupovania s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov t.j. 1/13 výpočtového základu. Poukázala, na to, že žalobca sa v konaní domáhal vydania nehnuteľnosti a predmet sporu bol oceniteľný peniazmi. Súd prvého stupňa mal tak v rámci priznania trov právneho zastupovania postupovať podľa § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Záverom uviedla, že uplatňovať pri vyčíslení náhrady trov konania analógiu s jednotlivými ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch a podľa jej názoru nie je možné a nie je na mieste, nakoľko stanovenie výšky trov právneho zastupovania v súdnom konaní podlieha inému všeobecne záväznému právnemu predpisu SR a iným podmienkam, než stanovenie výšky súdneho poplatku v súdnom konaní. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril a rovnako sa písomne nevyjadrila žalovaná k odvolaniu žalobcu. 5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ani žalovanej nie je dôvodné. 7. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov / svedeckých výpovedí P.. P. M., P. T., O. T., P. C., F. O., listinných dôkazov a to notárskou zápisnicou - darovacou zmluvou z 18.12.2003, návrhom na vklad vlastníckeho práva - zriadenie vecného bremena z 18.12.2003, V4261/03, výpisom z LV č. XXXX, O.. Ú.. Q. z 03.11.2004, uplatnením vrátenia daru s dokladom o doručovaní žalovanej 17.12.2013, správou OR PZ v Bratislava III z 12.02.2015, fotodokumentáciou / vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, prečo správanie sa žalovanej voči žalobcovi, nemožno klasifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na vzájomné sa správanie strán sporu ani ako sústavné porušovanie, ktoré by v dôsledku dĺžky jeho trvania, priebehu alebo pôsobenia bolo možné takto hodnotiť, ktoré by malo za následok vrátenie daru. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 9. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa si nežiada osobitne sa zaoberať odvolacími námietkami, pretože žalobca v odvolaní neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali za následok zmenu. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. 10. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia § 630 Občianskeho zákonníka , ani nepoprel ich účel a význam, keď dôsledne skúmal či boli splnené

podmienky na vrátenie daru v zmysle citovaného podľa ktorého darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 11. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 12. O trovách konania správne súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na celkový úspech žalovanej v konaní a správne jej priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastupovanie jej právneho zástupcu Mgr. Pavla Gavorníka, z náhrady jeho cestovných výdavkoch a z náhrady za stratu času. 12.1. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami § 13a citovanej vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonanie jednotlivých úkonov priznal odmenu za úkony právnej služby tak, ako súd uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. 12.2. Jediné pochybenia súdu prvej inštancie spočíva v tom, že tento pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške jedna trinástina výpočtového základu vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) citovanej Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. a správne mal vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) citovanej vyhlášky podľa ktorého ustanovenia základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade sú klientmi fyzické osoby, predmet konania - vrátenie daru sa týka vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva XXXX, F.. Č.. XXXX - záhrada o výmere 129 m2, parcela č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 66 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXXX v Bratislave, katastrálne územie Q., ktoré slúžia na bývanie čo vyplýva aj z Darovacej zmluvy a zmluvy a čo medzi stranami sporu ani sporné nebolo. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie ale nemá vplyv na správnosť výroku o náhrade trov konania a námietky žalovanej uvedené v odvolaní sú právne irelevantné. 13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 C.s.p.. S poukazom na rovnaký čiastočný úspech strán v odvolacom konaní ( žalobca bol úspešný v časti odvolania podaného žalovanou; žalovaná bola úspešná v časti odvolania podaného žalobcom ) odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).