Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-174-2017.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/174/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobkyne: T. L., nar. X.X.X., bytom I. P. XX, E. E., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/545/2015-57 zo dňa 9.3.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5C/545/2015-97 zo dňa 20.2.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
.Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.262 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.1.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z nesporného zistenia, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzatvorené dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto spojitosti zdôraznil, že žalobkyňa je spotrebiteľom, na základe čoho na ňu dopadá v celom rozsahu spotrebiteľská ochrana podľa Občianskeho zákonníka, resp. osobitných predpisov. Nadväzne vymedzil, že úroky dohodnuté pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a iné právne predpisy vyslovene nestanovujú do akej výške je možné pri spotrebiteľskom úvere dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úroku závisela len od dohody zmluvných strán, nakoľko i tu platí § 3 ods. 1 OZ. Úroky dohodnuté v rámci uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli zahrnuté v odplate za poskytnutý úver v celkovej výške 346 eur (z toho úrok vo výške 137,03 eur), resp. 968 eur (z toho úrok vo výške 391,50 eur). Výška úrokov v prípade obidvoch zmlúv predstavuje ročnú úrokovú mieru 39,15 % a ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 98,86 %. Takto dohodnutý úrok za poskytnutý úver je niekoľkonásobne vyšší ako úroky, ktoré žiadali banky za poskytnutie obdobného spotrebiteľského úveru (v prvom štvrťroku 2014 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka, v zmysle internetovej stránky NBS). Okresný súd teda považoval dohodnutý úrok za rozporný so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku, na základe čoho je zmluva v tejto časti neplatná v súlade s § 39 OZ.
2.Zároveň žalovaný v obidvoch uzavretých zmluvách zahrnul medzi celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, okrem dohodnutého úroku aj administratívny poplatok, a to v sume 576,50 eur
a 208,97 eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie požadovanie úhrady administratívneho poplatku za uzatvorenie zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienku, keďže dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu materiálnej stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatku zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Takéto konanie žalovaného je v rozpore so zákonom a nie je preto možné takýto nárok priznať. Súd vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver, označenú ako náklady súvisiace s poskytnutím úveru za neprimeranú a neplatnú. V danej spojitosti zdôraznil, že odplata za úver je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy a pokiaľ je dohoda o odplate neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie. Z tohto dôvodu prejudiciálne uzatvoril, že obidve dotknuté zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné nielen v časti týkajúcej sa úrokov a poplatkov, ale aj ako celok. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje na celý právny úkon a týka sa jeho podstatnej zložky, preto je právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu (§ 39 OZ). 3.Okrem toho, rozloženie ceny úveru na úroky a administratívny poplatok je potrebné považovať aj za nekalú obchodnú praktiku žalovaného, nakoľko samotný administratívny poplatok je v porovnaní s bankami niekoľko násobne vyšší. Takýto extrémny administratívny poplatok je neobhájiteľný z hľadiska proporcionality a dobrých mravov.
4.Nadväzne okresný súd s poukazom na § 451 ods. 1, 2 OZ uzavrel, že žalobkyňa na základe neplatnej zmluvy uhradila žalovanému celkovú čiastku 2.612 eur, hoci jej reálne bola poskytnutá len suma 1.350 eur. Na základe toho dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu, t.j. 1.262 eur, je dôvodný.
5.Samostatným výrokom okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného vo výške 75,50 eur (položka 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov) a to na základe osobného oslobodenia žalobkyne od platenia súdnych poplatkov.
6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyni nárok na ich náhradu nepriznal. Uviedol, že žalobkyňa si trovy síce uplatnila, následne si ich však nevyčíslila, pričom iné než trovy právneho zastúpenia jej nevznikli.
7.Následne v rámci dopĺňacieho rozsudku okresný súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Mal za to, že v rozsudku zo dňa 9.3.2016 sa prejudiciálne rozhodlo, že obidve zmluvy sú absolútne neplatné a to nielen v časti týkajúcej sa úrokov, poplatkov, ale aj ako celok, preto nie je potrebné určiť, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa zmeny v podobe zamietnutia žaloby, alternatívne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Primárne súdu vytýkal odňatie možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že uvedenie RPMN a priemernej RPMN nemôže obstáť, nakoľko tak výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere, ako aj v dohode o splátkach, zodpovedá skutočnosti. Akcentoval, že žalobca na preukázanie tvrdení nepravdivosti nepredložil žiaden relevantný dôkaz, okresný súd teda absurdne priznal právo osobe, ktorá neplní povinnosti určené rozhodnutím. Nepravdivosť výpočtu RPMN nezdôvodnil ani okresný súd, len konštatoval, že je RPMN klamlivá. Nadväzne podľa odvolateľa absentujú v odôvodnení argumenty prečo je zmluva bezúročná a bez poplatkov. 9.Odvolateľ sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že chýbali podstatné náležitosti zmluvy - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov. Tieto údaje sa nachádzajú v Dohode o plnení v splátkach. 10.Pokiaľ žalobca napáda poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, podľa odvolateľa zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, obmedzenie výšky odplaty upravené v § 53 ods. 6 OZ nie je možné aplikovať. Súčasne poukázal na záver rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe (sp. zn. 12Cmo 95/2005), v zmysle ktorého u nebankových subjektov s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú požadované úroky vyššie než obvyklé bankové úroky. Žalobca teda podľa odvolateľa znáša dôkazné bremeno na preukázanie, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát u iných subjektov poskytujúcich financovanie z vlastných zdrojov.
11.Vo vzťahu k otázke prípustnosti poplatku za náhrady a vypracovanie/uzatvorenie zmluvy žalovaný upozornil na novelu zákona o spotrebiteľských úveroch, účinnú od 10.6.2013, v zmysle ktorej medzi neprípustnými poplatkami nie je vymenovaný poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. 12.Napokon odvolateľ uzavrel, že nenastala žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia.
13.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
14.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnutý a nezávislý výrok o zamietnutí žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
15.Neopodstatnenou je námietka o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd totiž svoje závery vysvetlil v postačujúcom rozsahu a (púhy) subjektívny nesúhlas odvolateľa s takto predostretými úvahami nezakladá porušenie práva na súdnu ochranu. 16.Súčasne je zo strany krajského súdu - v reakcii na obsah odvolania - nevyhnutné pripomenúť principiálnu zodpovednosť odvolateľa (§ 380 CSP) za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov. Odvolací súd preto nie je oprávnený preskúmať rozhodnutie z iných než odvolateľom formulovaných dôvodov, resp. nemôže konfrontovať okresný súd so závermi, ktoré (okresný súd) ani nevyslovil. V okolnostiach súdenej veci to znamená, že je bezpredmetnou celá odvolacia argumentácia týkajúca sa „klamlivého“ uvedenia výšky RPMN, nakoľko takéto úvahy/závery nie sú v napadnutom rozsudku obsiahnuté. Uvedené je nepochybne dôsledkom formulárového podávania opravných prostriedkov/podaní zo strany žalovaného.
17.Následne odvolateľ (v rámci odvolacích námietok, kde už „trafil“ dôvody, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené) nesprávnosť záveru okresného súdu ohľadne administratívneho poplatku odvodzuje len z toho, že zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne nezakazuje poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Takáto argumentácia - odhliadnuc od jej evidentnej účelovosti - nie je spôsobila kvalifikovane vyvrátiť/spochybniť záver okresného súdu o nekalej obchodnej praktike (resp. o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky) žalovaného spočívajúcej v rozložení ceny úveru na úrok a poplatok. Záver okresného súdu sa totiž nevzťahuje na akýkoľvek poplatok za vypracovanie zmluvy, ale na špecifický/konkrétny administratívny poplatok (uplatňovaný žalovaným), ktorého výška (extrémna - ako správne uviedol okresný súd) vo vzťahu k výške poskytnutého úveru a charakter (cieľom je zneprehľadniť nákladovosť úveru, keď odmenou za užívanie požičanej istiny nie je poplatok ale úrok) vylučuje akceptovateľnosť takéhoto nároku z pohľady noriem spotrebiteľskej ochrany.
18.Obdobne tendenčnou je obrana žalovaného pokiaľ ide o úroky. Správnymi sú síce všeobecné tvrdenia, že v čase uzatvorenia zmluvy právna úprava nestanovovala maximálnu výšku odplaty, resp. že pre vyššie podnikateľské riziko sú pri nebankových subjektoch prípustné vyššie úroky než v bankách, z určujúceho hľadiska však platí - v spojení s už vysloveným/ustáleným záverom o administratívnom poplatku - že úrokové zaťaženie je v okolnostiach súdenej veci (po zohľadnení poplatku, ktorý je fakticky skrytým úrokom) výrazne vyššie než v zmluve deklarovaných 39,15 %. Už len táto zavádzajúca povaha údaja o výške zmluvného úroku opodstatňuje záver súdu prvej inštancie o neplatnosti tohto zmluvného dojednania.
19.Nadväzne - pri prejudiciálnom ustálení neplatnosti dotknutých zmlúv (§ 39 OZ) - je náležitý záver okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.
20. Na základe konštatovaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého výroku a pristúpil k jeho potvrdeniu. 21.Relevantnej procesnej úprave napokon zodpovedajú i závislé výroky o trovách prvoinštančného konania a o poplatkovej povinnosti žalovaného.
22. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalobkyni však v súvislosti s
predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.
23.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.