Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/209/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne I. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX C.Á., právne zastúpená JUDr. Františkom Hadušovským, advokát, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, proti žalovaným 1. C. W., 2. E. W., 3. Ľ. W., 4. I. W., v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa I. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, C., je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti: pozemku s parcelným číslom XXXX, o výmere XXXmX, druh pozemku trvalo zatrávnené porasty, parcela registra „B.“, vedenej Okresným úradom S., katastrálny odbor, list vlastníctva XXXX - katastrálne územie C., okres S., obec C..

II. Súd stranám sporu právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2016, doručenou súdu 05.04.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti pozemku s parcelným číslom XXXX, o výmere XXXmX, druh pozemku trvalo zatrávnené porasty, parcela registra „B.“, vedenej Okresným úradom S., katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXXX - katastrálne územie C., okres S., obec C..

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.10.2003 žalobkyňa ako kupujúca uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcou R. A., trvale bytom U. XXX, C., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - pozemku s parc. č. XXXX, druh pozemku trvale trávne porasty o výmere XXXm2, parcela reg. „B.“, vedenej Okresným úradom S. - katastrálny odbor, LV č. XXXX - k. ú. C.. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa od predávajúcej kupuje nehnuteľnosť v celku, bez bremien do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa za predmet kúpy zaplatila dohodnutú kúpnu cenu obvyklú za danú výmeru v danom mieste a od tej doby predmet kúpy nepretržite nerušene užíva ako vlastný. Žalobkyňa za uvedenú nehnuteľnosť ako celok platí daň z nehnuteľnosti od roku 2005. Počas celej doby jej oprávnenej držby nemala dôvod domnievať sa, že nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, žiadna iná osoba sa o danú nehnuteľnosť nezaujímala, ani ju nevyužívala. O tom, že nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti sa žalobkyňa dozvedela až začiatkom roka 2016, keď požiadala mesto C. o povolenie na výrub niektorých drevín na uvedenom pozemku. Žalobkyňa bola predávajúcou, ktorá tvrdila, že jej odpredáva celú parcelu uvedená do omylu, že predmet kúpy nadobúda vcelku do výlučného vlastníctva a po celý čas jej nepretržitej dobromyseľnej držby, ktorá trvá viac ako 10 rokov nemala dôvod domnievať sa, že nie je výlučnou vlastníčkou. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti za tým účelom, aby sa fakticky stav zosúladil s právnym stavom a usporiadali sa vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti.

3. Počas konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovaných, z toho dôvodu v zmysle ust.§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.04.2017.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výpisom z katastra nehnuteľností č. l. 4, potvrdením Mesta C. č. l. 5, kúpnou zmluvou č. l. 6, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne č. l. 16, lustráciami v elektronických databázach č. l. 19 - 20, oznámením Mesta C. č. l. 28, potvrdením o platbe daní z nehnuteľností č. l. 29, vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne č. l. 39 a zistil tento skutkový stav.

5. Žalobkyňa dňa 13.10.2003 uzavrela kúpnu zmluvu s predávajúcou R. A., rodenou W., trvale bytom U. XXX, C., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť parc. č. XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere XXXm2 na základe listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.. Predávajúca vyhlásila, že uvedenú nehnuteľnosť predáva bez bremien a kupujúca uvedenú nehnuteľnosť kupuje do výlučného vlastníctva. Kúpna cena predstavovala sumu 5.000,- Sk, ktorá bola vyplatená predávajúcej pred uzavretím tejto zmluvy, čo účastníci potvrdili vlastnoručným podpisom.

6. Z oznámenia Mesta C. bolo preukázané, že žalobkyňa platí dane z nehnuteľnosti za pozemok parc. č. XXXX, katastrálne územie C. od roku 2005, a to na základe daňového priznania k dani z nehnuteľnosti zo dňa 20.01.2005, ktoré bola povinná podať do 28.02.2005. Každá právnická alebo fyzická osoba, a to v zmysle zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších zmien a doplnkov.

7. Podľa §137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8. Súd sa preto zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne.

9. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby podľa § 137 písm. c/ majú v zásade len preventívnu funkciu a smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Z tohto dôvodu žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné domáhať sa ochrany žalobou (návrhom) o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. b/ CSP. (porovnaj napr. R 17/1972).

10. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 . Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 137 písm. c/ zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 137 písm. c/ nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

11. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ O.s.p. je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona

kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

12. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 228 ods. 1 iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže.

13. Ako už dovolací súd uviedol vyššie, tzv. vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

14. Pre posúdenie dôvodnosti a naliehavosti právneho záujmu na danej žalobe, bolo preto rozhodujúce skutkové zistenie, či konkrétna nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa domáha, bola v čase rozhodovania súdu vo vlastníctve (spoluvlastníctve) osôb, od ktorých žalobkyňa odvodzovala svoje nároky (t.j. vo vlastníctve žalovaných 1/ až 4/).

15. Z citovaného mal za to, že na strane žalobkyne je preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákona, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

18. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákona, oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

20. Podľa zásady, že nikto nemôže previesť viac práv ako sám má, súd vyvodil záver, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a R. A., zo dňa 13.10.2003 je platná len v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníčky - predávajúcej. Vo zvyšku je neplatným právnym úkonom, nakoľko predávajúca nemohla previesť vlastnícke právo, ktoré nikdy nemala. 21. Súd v tomto smere poukazuje na to, že uvedená kúpna zmluva bola uzatváraná v roku 2003 Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp

ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016) 22. Vzhľadom na preukázanú uzavretú kúpnu zmluvu , dobu užívania ako aj riadne platenie dane v prospech Mesta C.Á. žalobkyňou, táto mohla mať počas dlhoročnej nerušenej držby nehnuteľnosti oprávnene presvedčenie, že patrila výlučne jej. 23. Vzhľadom na vykonané listinné dôkazy a preukázanie zistených tvrdení žalobkyňou je na mieste konštatovanie pre splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním. Predpokladom prijatia tohto záveru súdu o vydržaní je medziiným i zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ v tomto prípade žalobkyňa skutočne „bol/a“ (teda nie iba „mohol/a byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľnou, že jej vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010). 24. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008). 25. Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi subjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale aj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva. Vlastníctvo (okrem prípadov nadobudnutia ex lege) sa nadobúda najmä dedením, kúpou, darovaním, výmenou. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/17/2016) 26. Vzhľadom na existenciu kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bol predaj nehnuteľnosti parcela č. XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere XXXmX na základe listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C.. Vyhlásenie predávajúcej, že uvedenú nehnuteľnosť predáva bez bremien a v celosti. Ako aj závery vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a preto je v celom rozsahu vyhovel. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

29. Podľa § 257 Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 277 ods. 1 ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa § 277 ods. 3 návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)