Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-20-2017.pdf
PDF · 94.87 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa C. (manžela), trvale bytom C., zastúpeného L. a manželky U. a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu O., v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom J. na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. novembra 2016, č.k. 34P/85/2014-177, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú O. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou vo výške 700 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk rodičov s maloletou O. neupravil. Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 28,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
2. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu účastníkov konania, mal súd prvej inštancie za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Napriek nesúhlasu manželky navrhovateľa mal súd prvej inštancie za to, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, pretože bolo preukázané, že vzťahy v manželstve sú hlboko a vážne rozvrátené. Z výpovede svedkov - plnoletých detí manželov vyplynulo, že manželstvo účastníkov už dlhodobo nie je harmonické; hádky a konflikty medzi manželmi pretrvávajú už XX rokov a do týchto konfliktov bývali zaťahované aj deti účastníkov, ktoré to zle znášali. Od októbra XXXX manželia nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, nechodia spolu na výlety, ani dovolenky, intímne sa nestýkajú. Manželstvo neplní a nie je schopné plniť svoj spoločenský účel. Celé rozvodové konanie prebieha od roku XXXX a doposiaľ sa účastníkom nepodarilo obnoviť manželské spolužitie. Navrhovateľ trvá na rozvode manželstva a nemieni obnoviť manželské spolužitie s manželkou. Súd prvej inštancie zdôraznil, že manželstvo je zväzok dvoch ľudí, ktorý by mal byť založený na dobrovoľnosti a podľa vyslovil názor, že nikoho nemožno nútiť zotrvať proti jeho vôli v takomto zväzku. Rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmom maloletej O., pretože hádkami rodičov trpia ich deti, a tak tomu bolo aj pri toho času plnoletých deťoch účastníkov a je zrejmé, že ich hádkami v trvajúcom narušenom manželstve by trpela aj maloletá O.. Z týchto dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletej O. rozhodol súd
prvej inštancie s prihliadnutím na vyjadrenie samotného maloletého dieťaťa, vyjadrenia oboch rodičov i kolízneho opatrovníka a rozhodol o zverení maloletej O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, to budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletej sumou 700 Eur mesačne, ktorú navrhol otec, matka a kolízny opatrovník súhlasili. Maloletá O. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka základnej školy, stravuje sa doma, chodí na krúžok jazdenia na koňoch, kde hodina stojí 18 Eur, čo jej hradí otec, výstroj v hodnote 500 Eur jej tiež zakúpil otec. Maloletá navštevuje aj tanečný krúžok s polročným poplatkom 30 Eur. Maloletá je zdravá, býva spolu s matkou v rodinnom dome, ktorý majú účastníci v BSM. Matka maloletej pracuje ako asistentka učiteľa základnej školy (4 hodiny denne) a jej príjem je 198,09 Eur mesačne netto, poberá prídavky na jedno dieťa 23,52 Eur mesačne, nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti s plnoletým synom účastníkov E.. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca titulom dedenia, náklady bývania predstavujú cca 200 Eur mesačne. Otec maloletej je riaditeľom, konateľom a spoločníkom so 70% obchodným podielom v spoločnosti N.., kde zarába v priemere cca 2.500 Eur mesačne brutto plus jednorazovo si ročne vypláca odmenu 38.500 Eur brutto a užíva benefity firmy ako služobné auto, telefón a podobne. Okrem maloletej O. otec nemá iné vyživovacie povinnosti, dobrovoľne finančne podporuje aj plnoleté deti účastníkov, ktoré sú už schopné samy sa živiť. Pokiaľ ide o styk s maloletým dieťaťom, na žiadosť oboch rodičov, súd styk otca s maloletou neupravoval v zmysle § 25 Zákona o rodine. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1 až 3, § 18, § 19 ods. 1, § 24, § 25, § 62, § 75 ods. 1, § 28, § 25 Zákona o rodine, § 100, § 57, § 58, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne. Uviedla, že doposiaľ s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko je presvedčená o tom, že vzťahy v manželstve nie sú tak trvalo narušené, aby účastníci nemohli obnoviť manželské spolužitie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Nepoprela, že v manželstve sú problémy, ktoré sa podľa jej názoru ale dajú riešiť. Poukázala na to, že manželstvo trvá XX rokov a pochádzajú z neho X deti. Uviedla, že počas manželstva riešili viaceré problémy súvisiace s deťmi, bývaním, prácou a podobne, pričom nastávali problémy v komunikácii účastníkov, keď jeden problém z roku 2000, ktorý doposiaľ nie je vyriešený v dôsledku nekomunikácie, nabaľoval na seba ďalšie problémy. Deklarovala, že je ochotná urobiť posledný krok k záchrane manželstva a podstúpiť dlhodobú návštevu manželskej poradne. Vyzvala navrhovateľa, aby sa ešte poslednýkrát pokúsili obnoviť manželské spolužitie za pomoci odborníka psychológa v manželskej poradni, ktorého je ochotná navštevovať podľa výberu navrhovateľa. Ďalej uviedla, že má navrhovateľa rada, váži si ho ako pracovitého, čestného človeka a je ochotná sa zmeniť a korigovať svoje správanie, aby sa manželské spolužitie obnovilo. Žiadala o ešte jednu šancu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nezaoberal príčinou rozvratu manželstva, neprihliadol na skutočnosť, že sa jedná o manželstvo dlhodobé, na mieru odkázanosti manželov navzájom, nezisťoval, či je reálna možnosť obnovenia spolužitia. Poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu v tomto smere. Ďalej uviedla, že rozvod manželstva nie je v záujme maloletej O., ktorá má vytvorené citové puto k obom rodičom a rozvod manželstva ju trápi. Mala za to, že rozvod manželstva s maloletými deťmi nie je na mieste, ak sa rozvrat medzi rodičmi neprejavuje nepriaznivo na výchove detí, ak je pre zabezpečenie riadnej výchovy potrebné trvanie manželstva rodičov zachovať. Súd mal preto preveriť, aký je postoj manželov k ich povinnostiam voči maloletým deťom, aký je skutočný podiel na ich výchove a výžive maloletých detí a či trvá citový vzťah k maloletým deťom a podobne. Vyslovila opätovne názor, že rozvrat manželských vzťahov nie je trvalý, dá sa riešiť a samotný rozvod nie je nevyhnutným riešením a rozhodne nie je v záujme maloletej O., ktorá si želá, aby rodičia obnovili manželské spolužitie.
4. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Trval na rozvode manželstva, nakoľko nemá s manželkou záujem žiť v manželskom zväzku, ktorý je čisto formálny, nespĺňa žiadnu zo zákonom stanovených funkcií, nakoľko od októbra XXXX spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, k manželke nič necíti a je mu ľahostajná. Vyslovil názor, že nie je pravdou, že by manželstvo bolo potrebné zachovať v záujme maloletej O., nakoľko je zjavné, že hádky prebiehali v domácnosti v čase, keď ju s manželkou viedli, boli zničujúce pre ňu a priam devastačná pre deti. Poukázal na výsluchy plnoletých detí, z ktorých je zjavné, že nezdravý vzťah účastníkov deti poznačil aj do dospelého života. Ďalej uviedol, že doposiaľ žije s dospelým synom v spoločnej
domácnosti, so všetkými deťmi vychádza dobre, majú vytvorený dobrý a láskyplný vzťah, vzájomne sa podporujú. Naopak manželku vníma ako osobu plnú hnevu, zlosti, neustále vyhľadávajúcu konflikty, ktorá sa s nikým neznesie. Do tohto stavu sa už nemieni vrátiť. Je presvedčený, že je to lepšie riešenie i pre maloletú O., aby nebola vystavená každodenným hádkam.
5. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
6. Manželka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedla, že trvá na zachovaní manželstva. Skutočnosť, že manželstvo neplní žiadnu zo zákonom stanovených funkcií je chyba navrhovateľa, ktorý s ňou nekomunikuje a odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že pravidelne každú sobotu s maloletou O. navštevuje rodičovský dom v C.. S navrhovateľom hospodári tak, že tento platí poplatky a keď bola chorá, alebo O., priniesol im ovocie. Ďalej uviedla, že navrhovateľ je momentálne nahnevaný, ale ho to prejde, tak ako to bolo v minulosti. Preto žiadala o zhovievavosť a odklad radikálneho riešenia situácie. Poukazovala na svoj zdravotný stav a dôvodila, že manžela potrebuje tak ako aj maloletá O., ktorá sa otca dožaduje a žiada, aby sa vrátil domov. Ďalej uviedla, že sa snaží svojmu okoliu pomáhať, darí sa jej v práci, ktorú vykonáva ako asistent učiteľa dvom dievčatkám, ktorým sa zlepšil prospech a tešia sa do školy. So staršími deťmi je v kontakte a často ich navštevujú. Najstaršia dcéra L. čaká bábätko a spolu pripravujú výbavičku. U. býva v P., často si telefonujú. Vianoce trávili spolu, L. s manželom a E. prišli neskôr na návštevu. Má láskyplný vzťah ako matka s deťmi. Zdôraznila, že v manželstve nebol alkoholizmus, neboli bitky ani žiadne iné deformačné okolnosti a to čo jej manžel dáva za vinu, že na staršie deti mali ich hádky zlý dopad, nie je pravda. Deti sa dobre učili, až keď odišli na stredné školy do V. mali veľké množstvo peňazí, tak sa tam začali opíjať, chodiť po baroch a E. dokonca užíval drogy, finančne ich zabezpečoval navrhovateľ.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
9. V zmysle § 23 ods. 1, 2 veta prvá, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené. Manželstvo si dlhodobo neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa k manželskému spolužitiu. Zdôraznil, že manželia minimálne od októbra XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, nechodia na výlety ani dovolenky, intímne sa nestýkajú, manželstvo je formálne, neplní si svoj spoločenský účel, len rozvodové konanie prebieha od roku XXXX. Na základe vykonaných dôkazov manželstvo rozviedol.
12. Krajský súd vychádzajúc zo súdneho spisu po preskúmaní podaného odvolania, vyjadrenia k odvolaniu i stanoviska manželky k vyjadreniu navrhovateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zákon o rodine síce manželstvo
chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no bezpodmienečne netrvá na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním ustanovených umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu.
13. Krajský súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. Je preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj navrhovateľa, ako i skutkové okolnosti danej veci, ktoré z vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov, výpovede účastníkov, znalecké dokazovanie) vyplynuli. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, pričom príčinou vzniku a prehlbovania vážneho rozvratu manželstva boli dlhodobé hádky a konflikty medzi manželmi pretrvávajúce už XX rokov, do ktorých boli vťahované i deti účastníkov, ktoré to zle znášali. Uvedené problémy neboli účastníkmi dôsledne riešené a vyvrcholili v hlboký a trvalý rozvrat manželstva. V dôsledku uvedeného vznikla medzi účastníkmi situácia, v ktorej si manželstvo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci, čiastočne je zachovaná funkcia výchovná, ktorú však realizujú manželia vo vzťahu k mal. O. každý samostatne (matka osobnou starostlivosťou, otec počas pravidelného styku s maloletou). Účastníci dlhodobo nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spoločne ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľ obnovenie manželského spolužitia s manželkou odmieta, rozvodové konanie sa vedie od roku XXXX.
14. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva uvádzané manželkou v jej odvolaní nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov, bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané. Manželka nespochybnila vážnu krízu v manželstve účastníkov, žiadala však, aby jej bola poskytnutá ďalšia šanca na pokračovanie v manželstve, čo manžel v priebehu celého prvoinštančného súdneho konania i v odvolacom konaní odmietol.
15. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej O.. Je pravdou, že optimálna výchova dieťaťa má byť zabezpečovaná v úplnej rodine, kde rodičia žijú v harmónii, citovom zblížení a poskytujú si podporu a pomoc. Účastníci však takéto rodinné prostredie dlhú dobu nevytvárali ani svojím plnoletým deťom a nevytvárali ho ani maloletej O.. Aj keď maloleté O. po rozvode manželstva nebude žiť v úplnej rodine, určite však bude vyrastať v pokojnejšom rodinnom prostredí, nenarušovanom konfliktmi jej rodičov, pričom kontakt s otcom, ku ktorému má silný citový vzťah, bude zabezpečovaný formou styku, ktorý sa v súčasnosti nejaví medzi rodičmi sporným, naopak z obsahu spisu vyplýva, že maloletá O. sa s otcom pravidelne stretáva. Z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
16. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva ako vecne správny potvrdil.
17. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).
18. V danej veci bola maloletá O. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať ju a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 700 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva, styk rodičov s maloletou O. upravený nebol.
19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje rozhodnutím a so správnym a výstižným odôvodnením súdu prvej inštancie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej O., ktoré odvolaním manželky (matky) nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.
20. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj ohľadne úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. O., náhrady trov konania a trov konania štátu.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.