Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XX (v texte len „matka"), zastúpenej JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, Dr. Herza č. 26 a S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., J. J. XXX/XX (v texte len „otec"), zastúpeného JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Lučenci, Adyho č. 34, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/20/2015-195 zo dňa 25.10. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1.Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/16/2013-94 zo dňa 09.07.2013, právoplatného 06.12.2013, vo výrokoch o výkone rodičovských práv a povinností, o výživnom a o úprave styku tak, že zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý prvý a druhý týždeň toho ktorého mesiaca vždy od nedele od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý tretí a štvrtý týždeň toho ktorého mesiaca vždy od nedele od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), obidvom rodičom uložil povinnosť v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť pred bytom toho rodiča, u ktorého sa maloletý bude nachádzať (tretí výrok), rodičom navzájom výživné neurčil (štvrtý výrok), styk rodičov s maloletým dieťaťom neupravil (piaty výrok) a konštatoval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok). Rozhodnutie odôvodnil tým, že po rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/16/2013-94 zo dňa 09.07.2013 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné 100,- € mesačne a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. V tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou PhDr. K. D., ktorá uviedla, že vzťahy rodičov k dieťaťu sú pozitívne, ale rodičia nie sú dostatočne zrelí na to, aby dieťa nevystavovali vzájomným konfliktom a rešpektovali jeho záujem. Vzhľadom na aktuálnu neschopnosť rodičov riešiť svoj konfliktný vzťah bez toho, aby dieťa vystavovali konfrontačným situáciám a tak spoločne participovali na výchove dieťaťa, v tom čase znemožňovalo zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; rozhodnutie výroku o úprave styku nadobudlo právoplatnosť 06.12.2013. Od tejto doby došlo ku zmene pomerov a otec podal návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní, opierajúc svoje rozhodnutie o ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 111 písm. b), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, § 24 ods. 2, 3, 4, § 24 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, 3, § 30 ods. 1, 3, § 62 a článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“), konštatoval, že z výpovede rodičov a svedkov - starých rodičov maloletého dieťaťa, zo znaleckého posudku znalkyne N.. K. H., N.. číslo 33/2016 zistil, že maloletý M. sa po rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa postupne aklimatizoval na novú situáciu, pravidelne sa stretával s otcom v zmysle úpravy styku podľa rozsudku, dieťa má pozitívne vzťahy aj ku všetkým starým rodičom. Medzi rodičmi sa komunikácia postupne zlepšuje, zrejme aj vzhľadom na konzultácie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec. Obidvaja rodičia majú vytvorené rovnocenné materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa; maloletý je na výchovné prostredie u otca v Divíne zvyknutý. Striedavá starostlivosť predpokladá zo strany rodičov aj starých rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa. To je však podmienené predovšetkým vyspelosťou oboch rodičov, potlačením ich vzájomnej rivality, bojom o dieťa a absenciou pohnútok ubližovania druhému rodičovi prostredníctvom vlastného dieťaťa. Takéto správanie sa vyžaduje aj od starých rodičov zo strany matky, otca; vzájomné podceňovanie sa môže prejaviť na výchove dieťaťa len negatívne. V konaní rodičia preukázali, že postupne sa ich vzájomná komunikácia zlepšuje; maloletý K. má vytvorené silné citové väzby na matku aj na otca a je dôvodné, aby sa obidvaja rovnakou mierou podieľali na jeho výchove. Absolútny súlad medzi rodičmi, na ktorý poukazuje matka ako o podmienke striedavej osobnej starostlivosti, neexistuje ani v kompletných funkčných rodinách. Isté rozdiely v názoroch rodičov na výchovu dieťaťa nie sú zásadnou prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, ale je príležitosťou ku komunikácií a k vzájomnému obohateniu sa o rozdielne pohľady a aspekty života. Pri určení výživného súd vychádzal z § 62 ods. 6 ZR a počas striedania osobnej starostlivosti rodičov výživné na maloletého neurčil. Majetkové a zárobkové pomery rodičov sú v zásade rovnaké, obidvaja bývajú v rodinných domoch svojich rodičov. Otec dieťaťa v súčasnosti nepracuje, pretože zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer. Je chorý, poberá nemocenské dávky vo výške 480,80 €. Matka bola dlhú dobu nezamestnaná; v súčasnej dobe sa zamestnala na dobu určitú v Nemocnici s poliklinikou Lučenec na zastupovanie inej zamestnankyne počas doby jej materskej dovolenky.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie matka. Ani v súčasnosti absolútne nefunguje komunikácia medzi rodičmi maloletého, ani medzi rodinami účastníkov konania. Už vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že zásadný problém vidí v nedostatočnej komunikácii s otcom dieťaťa, ktorý jej o dieťati nepodáva nijaké informácie, a to ani pri úprave styku, aká fungovala v súčasnosti. Napriek dobrým a vhodným predpokladom pre starostlivosť a výchovu dieťaťa z materiálneho hľadiska na strane obidvoch rodičov, nie vždy je aj v takýchto situáciách striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Hoci súd oprel odôvodnenie svojho rozhodnutia najmä o závery znaleckého dokazovania a konštatoval, že vzájomná komunikácia sa medzi rodičmi postupne zlepšuje, toto konštatovanie nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Výsluchom matky, otca a starých rodičov dieťaťa bolo jednoznačne preukázané, že komunikácia ani medzi rodičmi dieťaťa, ani medzi starými rodičmi nefunguje, len poľavilo napätie, vzájomné napádanie a osočovanie, ktoré sa vyskytovalo medzi rodinami v čase rozvodového konania. Otec dieťaťa ani po konzultáciách na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec nerešpektoval obsah dohody, ktorú s matkou dieťaťa uzatvoril. Preto má matka obavu z toho, ako ju bude informovať najmä o obsahu diania v škole počas doby, kedy bude dieťa v jeho starostlivosti. Poukázala na citlivé obdobie, v ktorom by ku zmene styku otca s dieťaťom malo dôjsť; maloletý začal navštevovať prvý ročník základnej školy, kedy ide o náročné obdobie nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov, vyžadujúce si zvýšenú pozornosť a starostlivosť zo strany rodičov dieťaťa. Podľa matky súlad rodičov musí byť aspoň v základných otázkach výchovy, musí medzi nimi existovať vzájomná dôvera, aby rodičia k výchove pristupovali zodpovedne a boli schopní dodržiavať vzájomné dohody. Medzi základné otázky vo výchove patrí okrem iného aj neznižovanie vážnosti a dôležitosti postavenia druhého rodiča a jeho výchovných postojov a názorov, k čomu zo strany rodiny otca v minulosti dochádzalo. Práve neschopnosť primeranej vzájomnej komunikácie bráni napĺňaniu striedavej starostlivosti o dieťa; napríklad otec trval na výbere základnej školy pre maloletého v A., kde by matka nedokázala zabezpečiť dochádzku dieťaťa; maloletý navštevuje Základnú školu v H.. Vzájomné antagonizmy zo strany starých rodičov nedoprajú dieťaťu bezpodmienečné prijatie a lásku z obidvoch strán, čo ohrozuje jeho zdravý, telesný a psychický vývoj. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa má byť dôsledkom ich schopnosti vzájomne komunikovať, dobrých rodinných vzťahov aj medzi starými rodičmi, ak títo aktívne do výchovného procesu dieťaťa vstupujú a nie naopak, antagonizmy aj medzi starými rodičmi musia byť odstránené, inak to môže mať negatívny dopad na vývoj dieťaťa.

Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti otca zamietol.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázal na to, že komunikácia rodičov maloletého je ovplyvnená aj ich povahovými a osobnostnými vlastnosťami, ktoré sú človeku dané, sú v rámci života pomerne stabilné a znalkyňa ich podrobne vyhodnotila vo svojom znaleckom posudku, ku ktorému on ako otec pripomienky nemal. Nesúhlasil s tvrdením matky, že komunikácia medzi nimi zlyhala pri výbere základnej školy, ide len o odlišné predstavy rodičov pri výbere školy, čo bežne existuje aj vo fungujúcich rodinách. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že je to práve on, čo nedodržal dohodu medzi rodičmi, ktorá bola výsledkom sedení a konzultácií na ÚPSVaR v Lučenci. Snaha bola spoločná, matka súhlasila so striedaním si dieťaťa v týždenných intervaloch; na ďalšom stretnutí jej už nevyhovoval žiaden z navrhovaných plánov striedavej starostlivosti, navrhnutých psychologičkou. Preto otec žiadal pokračovať v súdnom konaní; on maximálne matke vychádza v ústrety a snaží sa jej, ako aj ich synovi uľahčiť toto náročné obdobie, keď začal navštevovať prvý ročník základnej školy. Chce byť nápomocný: či pri potrebe návštevy lekára s maloletým, ale aj pri všetkých aktivitách v škole. Pokiaľ matka poukazuje na znalecký posudok, vyhotovený v rozvodovom konaní, tento odzrkadľuje aktuálny stav v čase jeho vypracovania, od kedy ubehli viac ako tri roky. V konaní o striedavej osobnej starostlivosti bol vypracovaný nový znalecký posudok, vystihujúci súčasný stav, kde znalkyňa zohľadnila všetky dôležité okolnosti v záujme maloletého dieťaťa, a to čo sa týka aj vzťahov medzi maloletým dieťaťom a starými rodičmi z obidvoch strán. Znalkyňa dôsledne a podrobne zhodnotila rodinné vzťahy a dostatočne odpovedala na otázky určené súdom. Poukázal na výrazné zlepšenie vzťahov medzi rodinami, ktoré sú na ďaleko lepšej úrovni, ako v čase rozvodu a majú tendenciu sa v záujme maloletého dieťaťa zlepšovať, na čom však musia aktívne participovať všetky zúčastnené strany. Práve k tomu môže prispieť aj striedavá starostlivosť o maloleté dieťa, kedy dôjde k tomu, že tak rodičia ako aj starí rodičia sa budú môcť cítiť rovnocenní nielen v zmysle zákona, ale aj v reálnom živote. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník zotrval na svojom vyjadrení zo súdneho pojednávania, ako aj na podanej správe z prešetrenia pomerov a odporučil rozhodnúť v zmysle všetkých dostupných a vykonaných dôkazov.

5. Otec podal návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti 31.03.2015; dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie matky za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

8. v článku 41 zakotvuje ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, rovnaké práva detí, narodených v manželstve aj mimo neho, právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu, i právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podrobnosti o právach, vyplývajúcich z tohto článku ústavy ustanovuje zákon, ktorým je Zákon o rodine, založený na zásadách, že rodina, nielen založená manželstvom, ale všetky formy rodiny, je základnou bunkou spoločnosti, ktorej zmyslom a účelom je výchova detí a toto právo prislúcha obom rodičom. Zákon o rodine medzi rodičovské práva a povinnosti radí predovšetkým sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri výkone týchto práv povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§28). Súdu Zákon o rodine v § 24

ods. 4 ukladá pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, medzi ktoré zaraďuje predovšetkým jeho citové väzby, vývinové väzby, ale aj stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd musí prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa o výchove o starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Platná právna úprava v Zákone o rodine je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pod číslom 209/1992 Zb.), ktorý v článku 8 ods. 1 zakotvuje právo každého na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, ktorého zmyslom a účelom je aj výchova detí, aj s článkom 5 Dodatkového Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, garantujúceho rovnaké práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k svojim deťom, ale aj Dohovorom o právach dieťaťa, uverejnené ako Oznámenie Federálneho Ministerstva zahraničných vecí Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky číslo 104/1991 Zb., ktorý v článku 7 ods. 1 zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť rodičov. Rovnako ako Dohovor o právach dieťaťa, aj Zákon o rodine ukladá nielen súdu, ale aj rodičom robiť všetky rozhodnutia vo vzťahu k dieťaťu, len ak sú v jeho záujme; záujem dieťaťa Zákon o rodine nedefinuje. Pod pojmom „záujem dieťaťa“ je potrebné rozumieť všetko, čo je na prospech dieťaťu, čo rozvíja jeho osobnosť a pocit šťastia. Proti záujmom dieťaťa je každý úkon, opatrenie alebo rozhodnutie, ktoré dieťa stresuje a vyvoláva nepohodu.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca sledoval záujem dieťaťa. V dôvodoch rozhodnutia podrobne vysvetlil, z akého dôvodu považuje zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za prospešný záujmu dieťaťu. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje. Súd prihliadol na schopnosti a možnosti obidvoch rodičov starať sa o maloleté dieťa, ktoré mal preukázané zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, výsluchom kolízneho opatrovníka a najmä znaleckým posudkom PhDr. K. H., PhD. číslo 33/2016 (č. l. 127 až 155 spisu), kde bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom. Okresný súd sa stotožnil so záverom znalkyne, že rodičia preukázali, že postupne sa ich vzájomná komunikácia zlepšuje. Maloletý K. má vytvorené silné citové väzby na matku, ale aj na svojho otca, a keďže je prvoradý jeho záujem, je dôvodné, aby sa obidvaja rodičia rovnakou mierou podieľali na jeho výchove.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami matky v odvolaní aj z toho dôvodu, že matka tieto skutočnosti namietala už v priebehu konania a na jej námietky k znaleckému posudku č. 33/2016 reagovala znalkyňa N.. K. H., N.. vyjadrením zo dňa 28.09.2016, doručené Okresnému súdu Lučenec 30.09.2016, na ktoré prihliadol už aj rozhodujúci súd prvej inštancie. Znalkyňa zdôraznila, že v danom prípade je striedavá starostlivosť obidvoch rodičov v záujme maloletého dieťaťa, čo osobitne uviedla v znaleckom posudku (str. 25-28). Maloletý má porovnateľný pozitívny vzťah k obidvom svojim rodičom. Na deklaratívnej úrovni vyjadril prianie žiť u svojho otca v A.; na hlbšej úrovni svojho otca vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine a má blízky a intenzívny vzťah k svojej matke. K starým rodičom z oboch strán má pozitívny vzťah. Výchovné prostredie matky a otca je z materiálneho, sociálneho a citového hľadiska porovnateľné. Na hlbšej úrovni obaja rodičia aj maloleté dieťa vnímajú rodinu v jej pôvodnom stave. Z toho možno usudzovať, že svoje rodičovské roly prežívajú ako komplementárne a nezastupiteľné inými osobami v ich živote a v živote maloletého. Osobnostné charakteristiky rodičov a ich výchovné prístupy sa vzájomne dopĺňajú, rodičia poskytujú maloletému dieťaťu lásku, ochranu, stabilitu a vývinové stimuly. Starí rodičia z oboch strán majú pozitívny citový vzťah k maloletému, môžu vhodne dopĺňať rodičov tam, kde cítia ich slabé miesta alebo rezervy. Maloleté dieťa má pozitívny vzťah nielen k obom svojim rodičom, ale aj k starým rodičom z obidvoch strán. Postupne však bude stále viac potrebovať otcovský zdroj kvôli zdravej chlapčenskej a mužskej identite, ktorú, spolu s návykmi a zručnosťami môže nadobudnúť aj intenzívnym kontaktom so starými otcami z oboch strán. Hoci ide o náročné obdobie hlavne pre dieťa vzhľadom na to, že nastúpilo do prvého ročníka

základnej školy, kde sa musí prispôsobovať novým požiadavkám a zvládať nové úlohy, obaja rodičia sú tu preto, aby v tomto čase boli svojmu dieťaťu rovnako nápomocní a rovnako účastní.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že prvostupňový súd správne rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, keď ho zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách konania, a to aj odvolacieho, súd rozhoduje len na návrh (§ 57 a § 58 C.m.p.). V prejednávanom odvolaní návrh na náhradu trov odvolacieho konania podaný nebol, preto krajský súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval.

14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).