Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoZm/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, konajúca advokátom konateľom JUDr. Martinom Máčajom proti žalovanému P. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX V. J., o zaplatenie zmenkovej sumy 211,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/73/2015-51zo dňa 4.októbra 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/73/2015-51 zo dňa 4. októbra 2016 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh žalobcu, ktorým si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zostatku zmenkovej sumy 211,33- Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% , zákonný úrok vo výške 6 % ročne z jednotlivých súm za jednotlivé obdobie omeškania presne špecifikovaných v návrhu vrátane nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zodpovedajúcich trovám rozhodcovského konania vrátane trov konania pred súdom.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný vo forme blankozmenky dňa 22.04. 2010. Zmenka je vlastnou zmenkou zabezpečujúcou peňažný záväzok žalovaného zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX podpísanej zmluvnými stranami dňa 22.04.2010. Zmenka obsahuje náležitosti podľa § 75 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe uvedenej zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť za dohodnutých podmienok. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o vyplnení zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplnil uzatvorenú Zmluvu o úvere v súlade s dojednanými podmienkami riadne a včas, stal sa jeho dlh splatným. Následne žalobca postúpil vec advokátskej kancelárii za účelom zabezpečenia návratnosti svojej pohľadávky. Advokátska kancelária pristúpila k vyplneniu zmenky v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 743,33 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 10.12.2010. Žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu 743,33 Eur spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 10.12.2010 do zaplatenia. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmenkového vzťahu riadne a včas, vzniklo žalobcovi

s poukazom na § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. (ďalej ZZŠ) právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku.

3. Z dokazovania súd považoval za preukázané, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatňoval nárok v tomto súdnom konaní, zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 22.4.2010, keď číslo zmluvy XXXXXXXXX bolo uvedené aj priamo na zmenke. Zmluvu o úvere žalovaný uzatváral ako občan - fyzická osoba. Považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná na formulári žalobcu ako veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje žalovaného ako dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Súd zdôraznil tú skutočnosť, že do zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku, počet a výška splátok počínajúci deň splatnosti, keď priamo v predtlačenej forme formulára danej zmluvy bol obsiahnutý aj text o tom, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Rovnako súd považoval za preukázané, že predtlačený bol nielen názov zmluvy, ale predtlačený bol text aj o tom, že zmluva je uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 14 o Dohode a vyplnení zmenky a predtlačeného článku 17 o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

4. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia konštatovanej zmluvy o úvere, každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou, keď dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. ( § 2 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.4.2010 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď aj v zmluve bol označený ako občan - fyzická osoba, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej žalobca ako veriteľ pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

6. Považoval za preukázané, že žalobca ako veriteľ spĺňal definíciu dodávateľa. Zmluva medzi sporovými stranami bola uzatvorená na formulári žalobcu ako veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných podmienok a bolo možné v tejto zmluve doplniť, resp. zmeniť, len osobné údaje žalovaného ako dlžníka a výšku úveru, považoval súd za preukázané, a to aj zo svojej úradnej činnosti ( § 186 ods. 1 ), že žalobca takéto zmluvy uzatváral s viacerými osobami, a teda bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako dlžník obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.4.2010 uzavretá medzi sporovými stranami bola spotrebiteľskou zmluvou.

7. Predmetom zmluvy bolo dočasní poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom, ako veriteľom žalovanému, ako dlžníkovi. Išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere ( § 2 písm. a), b) Zákona č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.6.2010). V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru s a zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. ). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom ustanovenú maximálnu zmenkovú sumu.

8. V danom prípade išlo o nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi, prihliadal súd z úradnej povinnosti aj na všetky námietky, ktoré by mohol uplatniť v konaní žalovaný, a súčasne súd v tejto súvislosti poukazuje aj

Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach nárokov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa zo dňa 20.10.2015.

9. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.4.2010 súd považoval za zistené a preukázané, že táto neobsahovala požadované zákonné náležitosti, keď najmä neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky jej uplatňovania, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, neobsahovala ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo ten zákonný následok, že poskytnutý úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov ( § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z.). Súd preto dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanému na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.4.2010 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru umožňovala vystavenie blankozmenky a následne doplnenie zmenkovej sumy s tým, že neobmedzovala vyplnenie zmenkovej sumy tak, aby bola v súlade s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., predstavovala takáto dohoda rozpor so zákonnou úpravou obmedzujúcou zmenkovú sumu. V Dohode o vyplnení zmenky bolo totiž len všeobecne uvedené, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Išlo preto o značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keď žalobca ako veriteľ mohol vyplniť zmenku nad rozsah zákonnej úpravy. Naviac, žalovaný ani nemohol obsah dohody o vyplnení zmenky ovplyvniť, keďže bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach žalobcu, ktoré Všeobecné podmienky ani neboli žalovaným osobitne podpísané.

11. V Dohode o vyplnení zmenky neboli uvedené jednoznačné údaje o tom, čo veriteľ do zmenky ako zmenkovú sumu vyplní, neboli uvedené údaje obmedzujúce vyplnenie zmenkovej sumy v súlade s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. a Dohoda nebola ani individuálne dojednaná, bolo by potrebné dohodu o vyplnení zmenky hodnotiť ako dohodu, v ktorej je obsiahnutý hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa, a preto takéto zmluvné dojednanie bolo potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné, a teda neplatné.

12. Žalobca vyplnil zmenku na nárok, ktorý mu neprináležal, preto v prípade spotrebiteľa a uplatňovania práv z takejto zmenky, nemôže zmenka predstavovať právny základ, na základe ktorého by súd mohol uplatnené zmenkové nároky priznať.

13. Neplatnosť dohody o vyplnení zmenky by nespôsobovala neplatnosť zmenky podľa Zákona č. 191/1950 Sb., v prípade spotrebiteľa a uplatňovania práv z takejto zmenky, by nemohla predstavovať právny základ, na základe ktorého by súd mohol uplatnené zmenkové nároky priznať. Naviac tým, že žalobca takúto zmenku prijal, resp. vyplnil v rozpore so zákonnou úpravou obmedzujúcou výšku zmenky zabezpečujúcej nároky zo spotrebiteľského úveru, konal v rozpore so zákonnou povinnosťou vyplývajúcou veriteľovi z § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., keďže žalobca ako veriteľ zo zákona nesmel takúto zmenku prijať.

14. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 a § 62 ods. 1 CSP.

15. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie .

16. Oprávnený postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že dňa 22.4.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé.

17. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma. ( pretože je to pre neho nepodstatná informácia ).

18. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere, pričom je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel povolania, podnikania alebo iného účelu.

19. Ďalej uviedol, že trvá na tom, že povinný nijako nepreukázal skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere mu patrilo postavenie spotrebiteľa. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa ( ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J.,Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459.Komentář 2. Vydání.Praha: C.H.Ceck, 2009, s. 468-469).

20. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne a svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Ak by povinný nebral úver na účely zamestnania, tak prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon zamestnania by nikdy neurobil a nepripojil by k takémuto prehláseniu svoj podpis. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru povinný zároveň vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy ( vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať.

21. K uvedeným tvrdeniam priložil napr. Uznesenie Okresného súdu Topoľčany, sp.zn. 5Er/1352/2014-15 zo dňa 4.3.2016, ktorý v obdobnej exekučnej veci rozhodol, že v exekúcii sa pokračuje. Tak isto aj Okresný súd Dolný Kubín uznesením č.k. 5Er/474/2013-70 zo dňa 4.3.2016 a Okresný súd Bratislava V. uznesením č.k. 54Er/4513/2014-31 zo dňa 30.3.2016.

22. Ďalej uviedol, že okresný súd nesprávne posúdil vec, keď na daný prípad aplikoval § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorý bol zmenený novelou č. 438/2015 Z.z. Súd totiž ex offo prihliadal na námietky, ktoré má žalovaný zo zmenky. Intertemporálne ust. § 372y zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok jasne hovorí, že konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak však bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Je nepochybné, že návrh na vydanie zmenkového a šekového rozkazu bol v tomto prípade doručený predo dňom účinnosti novely zákona. Z uvedeného je zrejmé, že ustanovenia aplikované tunajším súdom nemožno vzťahovať na tento prípad.

23. Zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom. Z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, ak obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. V prípade blankozmenky bol konajúci súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky ( § 10 zákona č. 191/1950 Sb). Dohoda o vyplnení zmenky nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ( ďalej len VPPÚ ) je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalovaný bol oboznámený sa VPPÚ a aj v čl. 17 VPPÚ vyhlásil, že si zmluvu prečítal, že ju uzatvoril slobodne, vážne , zrozumiteľne, nie v tiesni, ani na nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojím podpisom.

24. Z Dohody o vyplnení zmenky jednoznačným spôsobom vyplýva vôľa odporu a navrhovateľa z kauzálneho právneho vzťahu, doplniť do neúplnej zmenky sumu, ktorá má pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov navrhovateľa voči žalovanému, ktoré žalobcovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a

dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah. Doplnením neúplnej zmenky o absentujúce údaje sa stáva zmenka perfektnou.

25. V prípade, ak by súd aj napriek vyššie uvedenému považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľským uviedol, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Zmenkový nárok nie je akcesorický od zmluvného záväzku a je vo vzťahu k nemu abstraktný, teda nie je ovplyvnený kauzou zmluvného záväzku.

26. Zákonodarca riešil v § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi zodpovednosťou za škodu, ktorú mu takto spôsobí. Takúto námietku in personam pre porušenie zákonného zákazu mohol dlžník v rozhodcovskom konaní sp.zn. 11761/10 uplatniť. Samozrejme za podmienky, že vznik škody preukáže. Rozodca preto nemohol prihliadnuť na nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník

- povinný ani netvrdil vznik škody ani ho nepreukazoval.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64CbZm/73/2015-51 zo dňa 4.10.2016 v zmysle § 389 v platnom znení zrušil a v zmysle § 391 vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

28. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril. Uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a podľa § 387 ods. 1 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

30. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava sumu 743,33,- Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 10.12.210. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou a sú na nej údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou... Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava a žalovaným. Zmenka bola vystavená žalovaným dňa 22.04.2010.

31. Odvolaciemu súdu je rovnako, ako aj súdu prvej inštancie z úradnej činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vedie voči dlžníkom ako veriteľ, exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Už okresný súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX , ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktorú mal okresný súd v fotokópii k dispozícii pri prejednaní veci.

32. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 350,- Eur. Žalovaný ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 350,-Eur zvýšenú o poplatok 322,-Eur v 12 mesačných splátkach po 56,- Eur mesačne počnúc dňom 26.05.2010. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 22.04.2010, kedy bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal

žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

33. Z čl. 14 VPPÚ, ktorými tiež okresný súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (POHOTOVOSŤ, s.r.o) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.

34. Žalobca podal dňa 02.03.2012 návrh na začatie rozhodcovského konania. Podľa § 73 ods.6 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 01.01.2015 týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorý spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.12.2014 stal podľa § 73 ods.5 cit. zák. členom zriaďovateľa nástupníckeho Stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym Stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky Stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15.06.2015, nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú zo zákona a postupuje sa podľa § 28 ods.11 cit. zák. s tým, že účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov tohto konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do 3 mesiacov od výmazu Stáleho rozhodcovského súdu.

35. Z oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyhotoveného Združením arbitráže a mediácie, zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom, Bratislava zo dňa 31.01.2011 vyplýva, že ním žalobcu informuje o tom, že rozhodcovské konanie vedené pod sp.zn. SR 02189/12 vo veci žalobcu proti žalovanému o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom bolo dňom 16.06.2015 zastavené na základe § 73 ods.6 zák.č. 355/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

36. Z prezentačnej pečiatky návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu datovaného dňom 14.09.2015 vyplýva, že tento bol doručený na Okresný súd Brezno dňa 16.09.2015, t.j. v 3-mesačnej lehote podľa § 28 ods.11 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

37. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: II. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; III. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie.

38. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

39. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

40. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

41. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

42. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

43. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Podľa § 295 súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

45. Podľa § 300 na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

46. Podľa čl. I v § 17 ods.1 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaný zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

47. Podľa čl. I v § 17 ods.2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

48. Podľa čl. I §10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

49. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže postihom žiadať:

50. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 51. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 52. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 53. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 54. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

55. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

56. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

57. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19.07.2010 na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31.12.2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.

58. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

59. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

60. Podľa § 39 je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

61. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

62. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

63. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

64. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

65. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

66. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

67. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

68. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

69. Podľa § 54 ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

70. Odvolací súd prejednal vec s prihliadnutím na Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a § 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona, vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.

71. Na toto súdne konanie sa do 30.06.2016 aplikoval zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a od 01.07.2016 sa konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom. V prejednávanej veci bolo preto potrebné aplikovať § 79 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ustanovenia § 290 a § 295 a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného, a to aj v konaniach o nárokoch zo zmenky.

72. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák. č. 438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, je v konaniach o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo preukazuje ako remitent vlastnou zmenkou povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho zmluvného úverového vzťahu so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej.

73. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

74. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi ako remitentovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastnom vzťahu k vystaviteľovi zmenky, a teda žalovanému. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré § 17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi - remitentovi zmenky, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.

75. Žalobca v odvolaní namietol posúdenie jeho vzťahu so žalovaným ako vzťahu spotrebiteľského. Uviedol, že zmluvu o úvere uzavreli zmluvné strany ako zmluvu nepomenovanú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len , ktorého aplikáciu si dohodli v bode 16 Všeobecných podmienok úveru. Odvolací súd k argumentom žalobcu v ním podanom odvolaní o tom, že Zmluva o úvere č.

XXXXXXXXX ako zmluva nepomenovaná, uzatvorená podľa § 269 ods.2 Obch. zák. odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), v ktorých sa zmluvné strany dohodli podľa § 262 ods.1 Obch. zák. na tom, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, preto sa má na prejednávanú vec aplikovať a že vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom a ak aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať bez ohľadu na to, či ide o relatívny, absolútny alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah, uvádza nasledovné.

76. Aj keď nie sú tvrdenia žalobcu, že úver je tzv. absolútnym obchodom v prejednávanej veci sporné, nie je možné súhlasiť s tým jeho názorom, že na posúdenie záväzkového vzťahu, záväzok ktorého zmenka vystavená žalovaným zabezpečovala, je potrebné aplikovať výlučne , a to bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Hlavný zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným za účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ust. § 2 ods. 1 ktorého v znení ku dňu uzavretia zmluvy vyplýva, že na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumelo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumela zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

77. Pojem „spotrebiteľ“ je vymedzený v § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tak, že je ním fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

78. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom v čase uzavretia zmluvy sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Žalobca konal pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto mal podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch postavenie veriteľa spotrebiteľského úveru. Keďže žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol ako veriteľ spotrebiteľovi peňažné prostriedky, napĺňa uzavretá zmluva aj znaky spotrebiteľského úveru, ktoré sú kogentne vymedzené v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutie úveru žalovanému zároveň nespĺňa žiaden zo znakov negatívneho vymedzenia spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., preto je zmluva medzi žalobcom a žalovaným zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia toho zákona.

79. Keďže má právna úprava vymedzujúca pojem „spotrebiteľ“ a definujúca znaky spotrebiteľského úveru kogentný charakter, nie je možné tento dohodou strán meniť. Žalovaný ako osoba, ktorej predmet podnikania je poskytovanie úverov napĺňajúcich znaky spotrebiteľského úveru mal pri vynaložení odbornej starostlivosti zistiť, že dlžník, s ktorým uzavrel zmluvu o úvere má postavenie spotrebiteľa. Dlžník v Zmluve o úvere prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na „iný účel“ než účel zamestnania, povolania alebo podnikania, takže veriteľ ani nemal dôvod domnievať sa, že ide o iný druh úveru, ako spotrebiteľský.

80. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a pri uvedenej činnosti je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.

81. Kogentné ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa, preto je takáto dohoda účastníkov spotrebiteľskej zmluvy v neprospech spotrebiteľa pre rozpor s ustanovením § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

82. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Je to vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy, a preto je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aplikovaná právna úprava o občianskych právach, teda Občiansky zákonník, a nie právo podnikateľské, upravené v Obchodnom zákonníku (rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 5 Mcdo 20/2009).

83. Vychádzajúc aj z judikatúry súdneho dvora je spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy v nevýhodnejšom postavení, a to jednak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti. Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013, č. k. I. ÚS 402/2013-10. V súlade so zásadou, že pokiaľ súd rieši tú istú alebo analogickú právnu otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená, je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov v súlade s princípom právnej istoty takéto rozhodnutie rešpektovať.

84. Odvolací súd poukazuje na súčasnú súdnu prax, ktorá zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu toho zákona, ustanovenia ktorého by mohli byť pre spotrebiteľa v určitej konkrétnej situácii výhodnejšie. Aj v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú preto neplatné.

85. Žalovanému boli peňažné prostriedky boli poskytnuté ako fyzickej osobe, ktorá bola v Zmluve o úvere identifikovaná prostredníctvom svojho mena, bydliska a rodného čísla. Žalovaný v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté za iným účelom, než je zamestnanie, povolanie alebo podnikanie.

86. Keďže zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dohoda strán o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutá v bode 13 VPPÚ nemôže mať na kogentnú aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na ich zmluvný vzťah žiaden vplyv. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia Zmluvy o úvere v ust. § 9 ods. 7 výslovne upravil, že ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon. Zmluvné dojednanie o výbere Obchodného zákonníka je preto v danom prípade irelevantné a zmluva sa považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec toho odvolací súd vzhľadom na námietku žalobcu uvedenú odvolaní preskúmal dohodu o voľbe Obchodného zákonníka a zistil, že bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi inými dôležitými dojednaniami, uvedenými na jednej strane. Nebola teda uzavretá individuálne a navyše by pre spotrebiteľa privodila nevýhodnejšie právne postavenie, preto spĺňa zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ.

87. Keďže si žalobca uplatnil nárok zo zmenky, ktorá má charakter zabezpečovacej zmenky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okresný súd následne postupoval podľa § 17 ods. 2 ZZŠ a z úradnej povinnosti prihliadol na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť. Povinnosť súdu ex offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú podanie námietky žalovaným, pokiaľ jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bola do nášho právneho poriadku zavedená zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo novelizované ust. čl. I., § 17 ods. 2 ZZŠ s účinnosťou od 23.12.2015. Preto bez ohľadu na to, kedy bol zmenkový nárok na súde uplatnený, od 23.12.2015 bol okresný súd pri jeho posúdení povinný prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol v konaní vzniesť dlžník.

88. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá mala zabezpečovať splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. Je treba zdôrazniť, že ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nie je možné posudzovať práva a povinnosti z nej oddelene od použitých zabezpečovacích prostriedkov, akými sú dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvná pokuta a vystavená zabezpečovacia zmenka. Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, preto nie je možné zabezpečenie záväzku zmenkou posudzovať mimo kontext kauzálneho vzťahu k spotrebiteľskému úveru. Zároveň zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového. Zakladá však dôvodnú obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku remitentovi, a ak ich aj žalovaný nevznesie, súd ich skúma vždy sám.

89. Zmenka predložená žalobcom bola pôvodne vystavená ako blankozmenka. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo.

90. V čase uzavretia Zmluvy o úvere, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky žalovaným a k Dohode o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 27.05.2010 sa na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom vzťahovali ustanovenia predchádzajúceho predpisu, ktorým bol zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ ani nesmel prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

91. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil, nesporne vyplynulo, že Zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia Zmluvy. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona sa tak poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Preto Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá v rozpore s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. umožňovala veriteľovi doplniť do zmenky nielen nároky z úveru, ale aj úroky, poplatky a zrejme aj odplatu, na ktoré zo zákona ako veriteľ nemal nárok, je v zmysle § 39 pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom.

92. Zároveň je treba uviesť, že Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Veriteľ podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom skutočnosť, že žalovaný vystavuje blankozmenku nebola v Dohode o vyplnení zmenky uvedená. Neboli tak uvedené dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol žalovaný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o čom nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť, pričom žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola uzavretá individuálne a spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, takže v zmysle Občianskeho zákonníka bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú spotrebiteľská zmluva nesmie v

zmysle ust. § 53 ods. 1 obsahovať. Dohodu o vyplnení zmenky preto okresný súd správne vyhodnotil ako neplatný právny úkon.

93. Zákon zmenkový a šekový v ust. čl. I., § 10 umožňuje zmenkovému dlžníkovi uplatniť voči majiteľovi zmenky námietku, že zmenka nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané, iba pokiaľ majiteľ zmenky túto nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie zmenky je preto nevyhnutné preskúmať nielen to, či zmenkovému dlžníkovi svedčí námietka neplatnej Dohody o vyplňovacom práve, ale aj to, či je v zmysle Zákona zmenkového a šekového prípustné vzniesť majiteľovi zmenky námietku, že Dohoda o vyplnení zmenky je neplatná.

94. Pokiaľ ide o možnosť vzniesť námietku nesprávne vyplnenej zmenky majiteľovi zmenky, v zmysle zmenkového práva platí, že pokiaľ ide o prvého majiteľa zmenky, postačí na splnenie uvedenej podmienky skutočnosť, že zmenka bola vyplnená inak, než na základe dohody strán o jej vyplnení. Pokiaľ prvý majiteľ zmenky, ktorý uzavrel dohodu o vyplnení zmenky túto vyplnil odchylne od dohody, mohol takto postupovať iba zámerne, alebo preto, že nevedel ako ju mal vyplniť (nebol správne oboznámený s dohodou) a napriek tomu ju vyplnil, takže išlo z jeho strany o hrubú nedbanlivosť. V prejednávanom prípade mal veriteľ ako osoba podnikajúca v predmete poskytovania úverov spotrebiteľovi postupovať v zmysle platnej právnej úpravy, preto s obmedzením vystaviť zmenku na zabezpečenie spotrebiteľského úveru len do zákonom stanoveného rozsahu mal byť oboznámený. Pokiaľ veriteľ postupoval pri uzavretí Dohody o vyplnení zmenky v rozpore so zákonom, ktorý takúto dohodu limitoval, v zmysle čl. I., § 10 ZZŠ nadobudol zmenku zlomyseľne, a preto zostala dlžníkovi zachovaná možnosť vzniesť majiteľovi námietku, že dojednanie o vyplnení zmenky obchádzalo platnú právnu úpravu. Keďže uvedeným dojednaním bola Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá nie je platná a iné dojednanie o vyplnení zmenky so zmenkovým dlžníkom neuzavrel, nebol žalobca oprávnený doplniť do blankozmenky vystavenej dlžníkom žiadne údaje. Pokiaľ tak v rozpore so zákonom urobil, nemohol mu vzniknúť z takto doplnenej blankozmenky žiaden nárok.

95. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je zásadný záver, že predmetom konania sú výlučne nároky zo zmenky, a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, že zmenka nie je vzhľadom na jej zabezpečovací charakter samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju je možné spájať a podmieňovať aj inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, keďže právo žalobcu ako majiteľa zmenky na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému vzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, čo bolo súdom v konaní dostatočne jasne zistené, keď tento ex offo prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky tak, ako mu to ukladá ust. čl. I. § 17 ZZŠ v záujme ochrany práv žalovaného, ktorý má v prejednávanej veci nesporne postavenie spotrebiteľa.

96. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd, rovnako ako aj okresný súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol majiteľ nadobudnúť žiadne práva zo zmenky. Aj keď žalovaný kauzálne námietky, t. j. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a to v intenciách platného a účinného ust. čl. I. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2015 tak, ako to v odvolaní nesprávne tvrdil žalobca.

97. Dôsledkom neplatnosti zmenkovej zmluvy obsiahnutej v Dohode o vyplnení zmenky je stav, akoby žiadna zmenková dohoda nevznikla, čím nie je daný základný predpoklad, že by bolo možné takto vyplnenú zmenku považovať za zmenku zabezpečovaciu. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, neoprávnene. Chýba totiž základný vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorú mala zmenka zabezpečovať. Zmenka, ktorá by tak mala plniť zabezpečovaciu funkciu reálne nezabezpečuje žiaden úver, pretože nemá žiaden zmluvný základ. Žalovaný preto nemusí z dôvodu, že sa môže jej plateniu ubrániť práve námietkou nedostatku dôvodu pre použitie zmenky ako zmenky zabezpečovacej, na zmenku plniť. (pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 432/2006 zo dňa 05.03.2009).

98. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd z Dohody o vyplnení zmenky zistil preto vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku na rad, ktorá súvisela so spotrebiteľským úverom, nie je z dôvodu neplatnosti zmenkovej dohody podľa § 39 ako zmenkový dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

99. K argumentom žalobcu ohľadom opodstatnenosti a primeranosti uplatnenia úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy odvolací súd uvádza, že v takejto výške uplatnený úrok je nesporne v rozpore so zásadami zmenkového práva. Zmenku je v zásade možné úročiť zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne, pretože úročenie presahujúce túto hranicu bolo v čase vzniku zmenkového práva považované za úžeru. Výnimku z tejto zásady tvoria prípady, kedy je zmenka splatná na videnie (resp. konkrétny časový údaj po videní), takže nie je možné odhadnúť, kedy bude predložená na zaplatenie, a preto je v zmysle zmenkového práva možné dohodnúť aj osobitný zmenkový úrok tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Toto oprávnenie malo zo svojej podstaty chrániť zmenkového veriteľa, ktorý si vzhľadom k neznámemu času predloženia zmenky nemohol vypočítať presnú výšku úroku, ktorá za bežných okolností, pri zmenke s určeným dátumom splatnosti tvorí súčasť zmenkovej sumy. Zmenková suma je vytvorená ako súčet istiny poskytnutých peňažných prostriedkov a úroku z týchto peňazí podľa dohodnutej výšky úroku, vypočítaného ku dňu predpokladaného vrátenia peňazí, teda doby splatnosti zmenky. Preto ustanovenie ZZŠ o možnosti dohody úroku nemalo slúžiť na osobitné obohatenie veriteľa prostredníctvom úžernícky navýšeného úroku z poskytnutých peňazí. Výška úroku dohodnutého v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, keďže ide o zmenku vystavenú žalovaným ako spotrebiteľom, by preto nemala prekročiť úrok bežne aplikovaný v porovnateľných úverových vzťahoch.

100. Úrok dohodnutý vo výške 0,25% denne zodpovedá ročnej sadzbe 91,25%, preto nie je možné práve s ohľadom na takto dohodnutú výšku súhlasiť s tvrdeniami žalobcu o jeho primeranosti a oprávnenosti. Naopak, odvolací súd je toho právneho názoru, že takto dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka takáto dohoda absolútne neplatná. Okresný súd bol v zmysle zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 povinný prihliadnuť na neprimerane vysoký úrok ex offo, a to aj preto, že zmenka bola vystavená v spotrebiteľskom vzťahu.

101. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

102. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

103. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .