Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

67Cb/96/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v spore žalobcu: K.. R. R., podnikajúci pod obchodným menom: Ing. Ján Jurčo, s miestom podnikania 032 44 Liptovská Kokava 35, IČO: 40 978 184, právne zastúpený: Mgr. Samuel Dorociak, advokát, so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059, proti žalovanému BS Connection, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 15068/19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 879 751, o zaplatenie 1.282,60 Eur s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 1.282,60 Eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do 30.09.2021, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 06.04.2021 podaným na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.282,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do zaplatenia. Uviedol, že žalobca v právnom postavení poskytovateľa poskytol pre žalovaného v právnom postavení objednávateľa služby na základe Objednávky č. 4 k Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 14.07.2020, ktoré služby spočívali po vykonaní elektrikárskych prác na stavbe nachádzajúcej sa na adrese v Nemecku. Vzhľadom na uvedené vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 202006 zo dňa 29.12.2020, splatnú dňa 14.01.2021, na sumu 1.282,60 Eur, ktorá suma predstavovala sumu dojednanej odmeny za poskytnuté služby. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil a ani ju žalobcovi nevrátil resp. iným spôsobom nerozporoval. Z uvedených dôvodov žiadal súd o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania vyčíslených v podanom návrhu.

2) Žalobca k žalobe pripojil Objednávku č. 4 k Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 14.07.2020 s dátumom vystavenia 10.12.2020, rozpis pracovnej doby zo dňa 16.10.2020, faktúru č. 202006 vystavenú dňa 29.12.2020 a e-mailovú komunikáciu.

3) Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 20.04.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15-tich dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 1.282,60 Eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 211,47 Eur prostredníctvom zástupcu žalobcu v konaní.

4) Voči konštatovanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, ktorým žiadal, aby súd napadnutý platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a následne postupoval podľa príslušných právnych predpisov. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadnu zmluvu, na základe ktorej by bol oprávnený fakturovať žalovanému ním uplatňovanú peňažnú čiastku vo výške 1.282,60 Eur s príslušenstvom. Z tvrdení a dôkazov žalobcu žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo ako dvojstranného právneho úkonu, ktorá by zakladala relevantný právny titul na vymoženie sumy, ktorá je predmetom tohto konania. Poprel tvrdenia žalobcu, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo čo i len k ústnemu vymedzeniu podstatných náležitostí potrebných pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo, a to označenie zmluvných strán, dostatočné vymedzenie predmetu diela a určenie odmeny za jeho vykonanie. Čo sa týka predloženej Objednávky č. 4 k Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 14.07.2020, táto nie je podpísaná samotným žalobcom a teda nemožno hovoriť o jej záväznosti pre žalovaného. K žalobe žalobca naviac nepredložil žiadnu Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 14.07.2020, na ktorú sa odvoláva. Predložený rozpis prác nebol za stranu žalovaného podpísaný, naviac tento dokument je datovaný ku dňu 16.10.2020 a v rozpise prác sú uvedené dátumy ako 15. 10. 2020, 16. 10. 2020, 17. 10. 2020 a 18. 10. 2020, teda nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy v mesiaci december. Z tohto dokumentu žiadnym spôsobom nevyplýva, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo v požadovanom rozsahu, v dohodnutom mieste a že umožnil žalovanému s dielom nakladať. Poprel aj tvrdenie žalobcu, že by niekedy nejaké dielo od žalobcu prevzal. Žalobcom vystavenú faktúru žalovaný neeviduje ani vo svojom účtovníctve.

5) Podaním zo dňa 27.08.2021 žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). K odporu žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom návrhu. Žalobca uzatvoril so žalovaným Rámcovú zmluvu o dielo dňa 15.07.2020 v písomnej forme, ktorej predmetom v zmysle čl. II bod 1., 2. bol záväzok zhotoviteľa vykonať dielo špecifikované v bode 2 tohto čl. zmluvy, za podmienok presne určených v zmluve a tomu zodpovedajúci záväzok objednávateľa dielo prevziať a uhradiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu za jeho vykonanie. Dielom sa podľa tejto zmluvy rozumejú drobné stavebné práce podľa pokynov objednávateľa. V súlade s touto zmluvou a zavedenou obchodnou zvyklosťou zaslal žalovaný elektronickou formou žalobcovi Objednávku č. 4 zo dňa 10.12.2020, na základe ktorej mal žalobca vykonať elektrikárske práce v Nemecku so začiatkom výkonu prác 14.12.2020 do 31.12.2020. Žalobca túto objednávku riadne a včas potvrdil, na základe čoho vznikla medzi stranami čiastková zmluva o dielo. Žalobca zároveň riadne a včas nastúpil na výkon dohodnutých prác a tieto práce riadne a včas vykonal a odovzdal poverenej osobe v súlade s rámcovou zmluvou a objednávkou. Poukázal na skutočnosť, že v súlade s čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ oznámi potrebu vykonania diela bez potreby akejkoľvek osobitnej objednávky podpísanej obomi zmluvnými stranami. V súlade s čl. III bod 3 rámcovej zmluvy zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním na mieste, v ktorom sa dielo vykonalo. Objednávateľ je povinný prevziať dielo bez zbytočného odkladu. O odovzdaní a prevzatí diela bude spísaná zápisnica vo forme denného výkazu činnosti. V súlade s objednávkou č. 4 kontaktnou osobou na spornej zákazke je osoba označená ako G. Y.. Z predloženého výkazu vyplýva, že dielo prevzala osoba s rovnakým označením (G. Y.), ako bolo uvedené v objednávke, priamo na mieste zhotovenia. Prevzatie diela je tak potvrdené podpisom oprávnenej osoby. Žalovaný naviac nikdy vystavenú a riadne doručenú faktúru nerozporoval a nikdy ju žalobcovi nevrátil. Má potom za to, že žalovaný faktúru riadne zaevidoval v účtovníctve. O tejto skutočnosti svedčí fakt, že žalovaný opakovane uisťoval žalobcu, že jeho faktúru uhradí, pričom omeškanie s úhradou je spôsobené nepriaznivou finančnou situáciou žalovaného. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie hlavnej knihy analytickej evidencie, spolu s denníkom za rok 2020, nariadil vo veci pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

6) K vyjadreniu k podanému odporu žalobca pripojil Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 14.07.2020.

7) Upomínací súd následne dňa 06.04.2021 podľa postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa (, ) a veci bola pridelená sp. zn. .

8) Podaním zo dňa 22.03.2022 súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu a umožnil mu, aby sa v lehote 15 dní od jeho doručenia k nemu písomne vyjadril a uviedol ďalšie skutočnosti a označil ďalšie dôkazy na svoju obranu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu žiadnym spôsobom nevyjadril.

9) Z uvedených dôvodov súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 03.06.2022.

10) Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2022 zobral žalobca čiastočne späť žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.282,60 Eur s tým, že vo zvyšnej časti trvá na uplatnenom nároku. Uviedol, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby je skutočnosť, že žalovaný v čase po podaní návrhu na súd dňa 30.09.2021 uhradil žalovanú istinu, avšak bez príslušenstva. S poukazom na ustanovenie žiadal pripustenie zmeny žaloby v časti petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do 30.09.2021, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadal, aby súd konanie v rozsahu zaplatenia istiny zastavil a súčasne rozhodol o pripustení zmeny žaloby. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania uviedol, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne, pričom k úhrade žalovanej istiny pristúpil žalovaný až v čase po podaní návrhu. Súčasne ospravedlnil neúčasť žalobcu ako aj právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 03.05.2022 (pozn. sudcu, žalobca mal zjavne na mysli dátum 03.06.2022). Požiadal preto súd, aby vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a rozhodol v súlade s jeho návrhom. Súdu predložil potvrdenie peňažného ústavu o úhrade sumy 1.282,60 Eur dňa 30.09.2021 s poznámkou „úhrada fa T.. R..

11) Na pojednávanie uskutočnené dňa 03. 06. 2022 sa žalovaný dostavil riadne a včas. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili, preto súd rozhodol, že pojednávanie vykonaná v neprítomnosti žalobcu.

12) Žalobca si žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie istiny 1.282,60 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do zaplatenia. Podaním doručeným súdu dňa 31.05.2022 žalobca zobral žalobcu späť v časti uplatnenej istiny v sume 1.282,60 Eur.

13) Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14) Podľa , ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15) Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

16) Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti uplatnenej istiny v sume 1.282,60 Eur, ku ktorému došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.282,60 Eur v súlade s v rozhodnutí vo veci samej zastavil (I. výroková veta rozsudku).

17) Predmetom sporu po čiastočnom späťvzatí zostal uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do zaplatenia.

18) Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do 30.09.2021, kedy došlo k úhrade žalovanej istiny zo strany žalovaného, súd k tomu uvádza, že sa nejedná o návrh, ktorým došlo k rozšíreniu uplatneného práva, alebo k uplatneniu iného práva, podľa obsahu preto návrh žalobcu nebolo možné posúdiť ako návrh na pripustenie zmeny žaloby ( ). Z uvedených dôvodov súd na pojednávaní dňa 03.06.2022 o prípustnosti zmeny žaloby nerozhodoval ( ).

19) Z daňového dokladu - faktúry č. 202006 súd zistil, že bola vystavená žalobcom ako dodávateľom žalovanému ako odberateľovi dňa 29. 12. 2020 za dodávku označenú ako „elektrotechnické práce za mesiac december“ na sumu 1282,60 Eur s dátumom splatnosti 14.01.2021.

20) Na základe tvrdení strán sporu a potvrdenia o úhrade súd považoval za zistené, že žalovaný dňa 30.09.2021 uhradil žalobcovi sumu 1282,60 Eur, ktorá zodpovedá fakturovanej sume.

21) Z Objednávky č. 4 súd považoval za zistené, že v časti platobné podmienky sa uvádza: „Fakturácia po skončení mesiaca so 14-dňovou splatnosťou bankovým prevodom“.

22) Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že žalobca s ním mal zmluvu. Vykonal na jej podklade práce, ktoré reálne odrobil a za ktoré aj dostal zo strany žalovaného zaplatené. Doplnil, že je to typ podnikania, kde častokrát tretia osoba nezaplatí. Bolo tam síce z jeho strany omeškanie, ale zdôraznil, že túto sumu uhradil žalovaný žalobcovi z vlastných finančných prostriedkov, pričom ale a žalovaný zo strany tretej osoby zaplatené nedostal. Podľa presvedčenia žalovaného na súd sa má dostať vec, kde človek nedostane vôbec zaplatené. V dnešnej dobe sa to bežne stáva, že firmy veria na obchodné vzťahy, avšak nedochádza k ich realizácii. Žalovaný však aj napriek ťažkej „covidovej“ dobe, počas ktorej boli tieto práce zo strany žalobcu vykonávané, musel z vlastných finančných prostriedkov vyplácať ľudí. Je potom neľudské vymáhať od neho požadované úroky. Žiadal súd, aby pri rozhodovaní tohto sporu zohľadnili najmä to ľudské hľadisko a situáciu, v akej firmy podnikali počas tohto obdobia.

23) V konaní nebolo sporné, že žalovaný dňa 30. 09. 2021 uhradil žalobcovi sumu 1282,60 Eur ako odmenu za vykonané práce, ktorá mu bola fakturovaná daňovým dokladom - faktúrou č. 202006 znejúcou na sumu 1282,60 Eur s dátumom splatnosti 14. 01. 2021. Súd vzhľadom na úhradu žalovanej istiny zo strany žalovaného v priebehu konania, ktorým úkonom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi uplatnený v tomto súdnom konaní čo do dôvodu aj výšky, posúdil potom ako dôvodný aj uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania, keďže žalovaný neuhradil cenu vykonaných prác v lehote splatnosti daňového dokladu - faktúry č. 202006 vystavenej dňa 29.12.2020, s dátumom splatnosti 14. 01. 2021. Na základe obsahu Objednávky č. 4 k Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 14. 07. 2020 akceptovanej žalobcom konkludentným konaním - vykonaním požadovaných prác (ktorých vykonanie pred súdom potvrdil aj samotný žalovaný), súd dospel k záveru, že sa strany sporu dohodli na fakturácii po skončení mesiaca so 14-dňovou splatnosťou. Keďže k vykonaniu prác malo dôjsť v mesiaci december 2020, dátum splatnosti na faktúre 14. 01. 2021 podľa zistení súdu zodpovedá dohode strán sporu. Žalovaný v konaní nenamietal dátum splatnosti svojho záväzku uhradiť žalobcovi cenu vykonaných prác a na pojednávaní výslovne pripustil svoje omeškanie s úhradou istiny v sume 1282,60 Eur.

24) Podľa v znení neskorších predpisov, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

25) Na základe uvedených zistení súd dospel k záveru, že žalovaný si svoj záväzok zaplatiť žalobcovi cenu vykonaných prác v sume 1282,60 Eur do 14. 01. 2020 nesplnil riadne a včas, ku dňu 15. 01. 2020 sa tak dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku ( ).

26) Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

27) Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28) Podľa NARIADENIA VLÁDY Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

29) Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania predstavovala 0,00%.

30) Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že podľa vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania z dlžnej istiny, teda zo sumy 1282,60 Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného na faktúre, teda odo dňa 15. 01. 2021, do 30.09.2021, kedy došlo k úhrade záväzku zo strany žalovaného v celom rozsahu, a to bez potreby osobitného upozornenia, ktorý si žalobca v konaní uplatnil v zákonnej výške 8% ( a , v spojení s Nariadenia vlády SR č. ).

31) Ako už bolo uvedené, žalovaný v rámci svojej obrany proti uplatnenému nároku žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal dátum splatnosti na vystavenej faktúre, žiadnym spôsobom nenamietal ani uplatnenú výšku úroku z omeškania a napokon žiadnym spôsobom nerozporoval ani obdobie od 15.01.2021 do 30.09.2021, počas ktorého bol podľa tvrdení žalobcu v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku. Namietal, že práce vykonané žalobcom boli realizované v náročnom „covidovom“ období, samotný žalovaný nedostal za ne doposiaľ zaplatené od tretej osoby, napriek tomu svojich zamestnancov a subdodávateľov vyplatil z vlastných finančných prostriedkov, čo z ľudskej stránky žiadal zohľadniť pri posudzovaní daného prípadu. Za podstatnú považoval skutočnosť, že žalobca dostal zaplatené, preto táto vec podľa jeho presvedčenia ani nemá patriť na súd.

32) K obrane žalovaného súd uvádza, že pojem omeškanie dlžníka (mora debitoris) je najčastejším porušením záväzku, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti ďalej nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Príčina, pre ktorú dlžník nesplnil svoj záväzok včas a riadne, je irelevantná a pre vznik omeškania teda nemá žiadny význam. Dlžník sa nemôže dovolávať okolností vylučujúcich zodpovednosť ( ). Tieto majú význam len vo vzťahu k nároku na náhradu škody ( ). Zodpovednosť za omeškanie dlžníka je preto objektívnou zodpovednosťou bez možnosti liberácie, má absolútny charakter, čo znamená, že pre posúdenie vzniku omeškania je pre súd podstatné len to, či k omeškaniu dlžníka s plnením jeho záväzku došlo alebo nie. Pri omeškaní preto súd nezohľadňuje žiadne okolnosti, ktoré by z objektívneho hľadiska mohli mať vplyv na schopnosť dlžníka splniť si svoj záväzok. Preto ani prípadná druhotná platobná neschopnosť žalovaného či „covidové obdobie“ nemôžu byť dôvodom na to, aby súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania nepriznal. Z uvedených dôvodov súd nemohol tvrdeniam žalovaného pripísať žiadny právny význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na úrok z omeškania.

33) Z námietok žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu možno vyvodiť, že tento žiada zohľadniť aj ľudské, či skôr morálne hľadisko uplatnenia tohto nároku, keď žalobca aj napriek nepriaznivej finančnej situácii žalovaného dostal zaplatené, avšak žalovaný doposiaľ za vykonané práce od tretej osoby nedostal žiadnu úhradu, pričom za podstatné pre posúdenie daného prípadu považoval skutočnosť, že žalobca má svoju pohľadávku uhradenú v celom rozsahu.

34) V tomto smere preto súd pripomína žalovanému, že riadne a včasné splnenie záväzku, inými slovami včasné platenie faktúr, je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku a jej dodržiavanie je zabezpečované práve vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi v prípade omeškania s plnením peňažného záväzku vznik nároku na úrok z omeškania bez potreby osobitného upozornenia zo strany veriteľa. Porušovanie tejto povinnosti je však už natoľko rozšírené, že prestáva byť zo strany podnikateľov vnímané ako nekalé. Za nekalé či nemravné je naopak vnímané postihovanie za takéto konania zo strany veriteľov a to práve osobami, ktoré si svoj záväzok riadne nesplnili, čo však súd nemôže akceptovať. Súd musí prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti chrániť zásady, ktoré sú vlastné spoločenskému zriadeniu tohto štátu a na ktorých je vystavený aj platný právny poriadok. Preto súd ani napriek sťaženej podnikateľskej situácii spôsobenej pandémiou nemohol žalovaným uvedené tvrdenia akceptovať ako právne relevantný dôvod na nepriznanie nároku na úrok z omeškania. Úrok z omeškania predstavuje kompenzáciu za to, že žalobca nemohol po dobu omeškania s dlžnými finančnými prostriedkami disponovať a prípadne ich využiť na svoje ďalšie podnikateľské aktivity, či na úhradu svojich potrieb, úrok z omeškania plní do istej miery reparačnú funkciu, čo je plne v súlade s ďalšou zásadou súkromného práva, že nikto by nemal byť poškodený (ne)konaním inej osoby. Strany majú pred súdom rovné postavenie, nie je preto prijateľné, aby súd zohľadňoval ľudské hľadisko len na strane žalovaného, a nie aj na strane žalobcu, ktorý sa tiež mohol vplyvom neuhradenej ceny za ním realizované práce dostať do ťažkej životnej situácie. Rovnako súd zohľadnil, že nie je vylúčené, že aj žalovaný dostane zaplatené od tretej osoby a že si voči nej uplatní zmluvné alebo zákonné sankcie za

jej omeškanie. Niet preto žiadneho dôvodu na to, aby na podklade obrany prednesenej žalovaným v tomto konaní súd žalobcovi zákonne uplatnený nárok na úrok z omeškania nepriznal.

35) Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 1.282,60 Eur od 15.01.2021 do 30.09.2021 (II. výroková veta rozsudku).

36) O nároku na náhradu trov zastaveného konania súd rozhodoval podľa a trovy tohto konania priznal žalobcovi, keď zastavenie konania procesne zavinil žalovaný tým, že po začatí konania uhradil žalobcovi žalovanú istinu. O trovách konania o uplatnenom nároku žalobcu na úrok z omeškania súd rozhodoval podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovi vo vzťahu k celému predmetu konania vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania jedným výrokom tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výroková veta rozsudku).

37) V zmysle súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatných uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38) Lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia ( a ).

Proti výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je odvolanie prípustné. ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.