Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Csp-5-2017.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Konárikovou v spore žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: F.. K. Z. J.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX L., Q. N., o zaplatenie 1.784,79 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.784,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 433,37 € za obdobie do 08.11.2016, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 83,76 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.01.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.784,79 € s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 11.04.2005 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o bežnom účte v slovenských korunách k programu služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), na základe ktorej žalobca viedol pre žalovaného osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy o bežnom účte boli Všeobecné obchodné podmienky účinné v čase uzatvorenia zmluvy a Všeobecné obchodné podmienky Sberbank Slovensko, a.s. Dňa 14.08.2007 požiadal žalovaný o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 50.000,- Sk k programu služieb. Žalobca jednostranným vyhlásením banky zo dňa 17.08.2007 v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. h/ Všeobecných obchodných podmienok stanovil výšku úverového rámca na identifikovanom bežnom účte v sume 1.659,70 €. Keďže žalovaný nesplnil povinnosti v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, žalobca v súlade s článkom 3.16 písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok Zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného na zaplatenie všetkých peňažných nárokov do 21.10.2015. Žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky do dnešného dňa nevrátil a nepovolené prekročenie dohodnutého úverového rámca nevyrovnal. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o bežnom účte predstavovala ku dňu 08.11.2016 sumu vo výške 2.414,02 € pozostávajúcu z istiny vo výške 1.784,79 €, úroku do 08.11.2016 vo výške 195,86 €, úroku z omeškania do 08.11.2016 vo výške 433,37 €. Istina pohľadávky žalobcu vo výške 1.784,79 € sa v zmysle článku 3 ods. 11 písm. a/ a b/ Všeobecných obchodných podmienok v náväznosti na úrokové sadzby Sberbank Slovensko, a.s. povolené čerpanie pre občanov zverejnených v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke www.sberbank.sk <http://www.sberbank.sk> úročí úrokom vo výške 17,9 % ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu ku dňu 06.10.2015. Podanou žalobu si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.784,79 €, úroku do 08.11.2016 vo výške 195,86 €, úroku z omeškania do 08.11.2016 vo výške
433,37 €, úroku vo výške 17,9 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia. Žalobca si voči žalovanému zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.06.2017 doplnil žalobca žalobný návrh citáciou článku 5. ods. 5.7.1 obchodných podmienok programov služieb k bežným účtom a poskytovanie spotrebiteľských úverov, podľa ktorého klient je povinný banke zaplatiť úroky z čerpaného úverového rámca povoleného čerpania odo dňa jeho prvého čerpania do dňa jeho skutočného zaplatenia. V prípade prekročenia je povinný banke zaplatiť úroky z prekročenia odo dňa jeho vzniku do dňa jeho skutočného zaplatenia. Podľa článku 3.11 písm. g/ Všeobecných obchodných podmienok výpočet úroku je nasledovný: úroky sa vypočítavajú na dennom základe ako príslušné percento z čerpaných a nesplatených peňažných prostriedkov. Klient je povinný banke zaplatiť úroky z čerpaného úverového rámca povoleného čerpania odo dňa jeho prvého čerpania do dňa jeho skutočného zaplatenia. Klient je povinný banke zaplatiť úroky z prekročenia odo dňa jeho vzniku do dňa jeho skutočného zaplatenia. Žalobca v písomnom podaní ďalej uviedol, že v citovaných ustanoveniach Všeobecných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere je explicitne vyjadrená povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z nesplateného úveru odo dňa jeho prvého čerpania až do dňa jeho skutočného zaplatenia v súlade s § 502 a 503 Obchodného zákonníka. Legitímnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vyplýva zo samotného znenia § 502 a § 503 Obchodného zákonníka bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Zo zákonných ustanovení nevyplýva, že povinnosť dlžníka platiť úroky je limitovaná splatnosťou úveru, resp. vypovedaním zmluvy. Jazykovým výkladom druhej vety § 503 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno jednoznačne dospieť k záveru, že dlžník je povinný platiť úroky až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, to znamená, že simultánne úročenie pohľadávky po splatnosti peňažného záväzku úrokom z omeškania a súčasne úrokom podľa § 502 Obchodného zákonníka nie je zákonom vylúčené. Je zrejmé, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré plnia celkom odlišné funkcie. Úrok ako zmluvne dojednaná cena úveru za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a úrok z omeškania ako zákonom predpokladaná sankcia za omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku podľa § 369 Obchodného zákonníka, resp. § 517 Občianskeho zákonníka pokiaľ je dlžníkom spotrebiteľ. Súd prvej inštancie by mal zohľadniť, že protiprávny stav vyvolal žalovaný svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Žalobca bol preto nútený vypovedať Zmluvu o úvere, pričom poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na uhradenie splatnej pohľadávky najneskôr do 21.10.2015. K uhradeniu pohľadávky žalobcu nedošlo ani v dodatočnej lehote. Žalobca tak postupoval v súlade so zákonom, keď vo výpovedi zo dňa 05.10.2015 žiadal žalovaného, aby mu vrátil celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi. Nesplnením uvedenej povinnosti sa žalovaný dostal do omeškania. Povinnosť platiť úroky z omeškania je pritom predpokladaným zákonným sankčným mechanizmom. Pretrvávajúci stav, keď žalovaný naďalej užíva (nevracia) poskytnuté finančné prostriedky a žalobca nimi fakticky nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov. Žalobca zároveň oznámil konajúcemu súdu, že suma vo výške 629,22 € označená v žalobe zo dňa 05.01.2017 ako úrok do 08.11.2016 vo výške 195,86 € a úrok z omeškania do 08.11.2016 vo výške 433,37 €, t.j. žalobcom uplatnené kapitalizované príslušenstvo pohľadávky do 08.11.2016 vo výške 629,23 € je s ohľadom na nepatrnú stotinovú odchýlku vzniknutú zaokrúhľovaním číselných údajov pri spätnom prepočte úrokov a úrokov z omeškania totožným súčtom riadneho úroku vo výške 17,9 % ročne z čerpaných peňažných prostriedkov do zosplatnenia úveru a z nepovoleného prečerpania do 08.11.2016 a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z prečerpaných peňažných prostriedkov do zosplatnenia úveru a z nepovoleného prečerpania do 08.11.2016. Označenie úrokovej sadzby vo výške 22.95 % ročne uvedenej vo vyčíslení pohľadávky ku dňu 08.11.2016 pozostáva zo súčtu riadneho úroku vo výške 17,9 % ročne a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktoré žalobca požíva z dôvodu zjednodušenia výpočtov vo svojom účtovníctve.
2. Na pojednávaní súd vypočul právneho zástupcu žalobcu, ktorý v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe ako aj na všetkých písomných podaniach, ktoré boli v rámci súdneho konania zaslané do súdneho spisu.
3. Súd na pojednávaní vypočul žalovaného, ktorý nepoprel pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Uviedol, že skutočne uzatvoril so žalobcom zmluvu o bežnom účte a následne došlo ku čerpaniu peňažných prostriedkov v rámci poskytnutého úveru. Žalovaný nemal námietky, čo sa týka uplatnenej dlžnej sumy, jej výšky, ako aj príslušenstva pohľadávky, neskôr na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s výškou žalobcom uplatnených úrokov a v tejto časti žalobný návrh rozporuje. Konkrétne namietal výšku zmluvného úroku, ktorý sa počas zmluvného vzťahu zvýšil z 13,45 % na 22,95 % ročne.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.04.2005 Zmluvu o bežnom účte v Sk k programu služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu k programu služieb, obsah ktorých je uvedený v obchodných podmienkach programov služieb k bežným účtom v Sk. V článku 12. ods. 3 sa zmluvné strany dohodli, že majiteľ účtu berie na vedomie a súhlasí so Všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými poistnými podmienkami.
6. Písomným oznámením zo dňa 17.08.2007 žalobca žalovanému oznámil výšku kontokorentného úveru 50.000,- Sk s úrokovou sadzbou ku dňu jednostranného vyhlásenia banky vo výške 13,75 % ročne.
7. Podľa bodu 8.1.Všeobecných obchodných podmienok účinných ku dňu uzatvorenia Zmluvy medzi stranami sporu má banka právo meniť a dopĺňať ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok.
8. Zo Všeobecných obchodných podmienok žalobcu účinných od 01.01.2015 súd zistil, že v zmysle bodu 3.3 písm. e/ banka v priebehu platnosti dohody o povolenom prečerpaní prehodnocuje platobné schopnosti majiteľa účtu. Ak pri prehodnotení platobnej schopnosti majiteľa účtu zistí negatívne zmeny, má právo znížiť výšku úverového rámca alebo neumožniť majiteľovi účtu ďalšie čerpanie úverového rámca alebo dohodu o povolenom čerpaní vypovedať aj s okamžitou účinnosťou. Podľa článku 3. bodu 3.16 písm. c/ Všeobecných obchodných podmienok zmluvu o bežnom účte je možné ukončiť dohodu o zániku zmluvy, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy.
9. Z písomnej výpovede od Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 05.10.2015 súd zistil, že žalobca ku dňu 02.10.2015 evidoval na bežnom účte žalovaného povolené prečerpanie spolu s nepovoleným debetným zostatkom v celkovej výške 1.902,07 €. Vzhľadom na závažné porušenie zmluvných a obchodných podmienok banky zo strany žalovaného žalobca písomne vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere/povolenom prečerpaní a požiadal žalovaného o zaplatenie pohľadávky z kontokorentného úveru/povoleného prečerpania spolu s nepovoleným debetným zostatkom/prekročením. Žalobca žalovaného upozornil, že zánikom zmluvy o kontokorentnom úvere nezaniká povinnosť žalovaného vyrovnať všetky záväzky voči banke najneskôr do 21.10.2015.
10. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
11. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Je nepochybné, že žalovaný v záväzkovo právnom vzťahu so žalobcom vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Po zohľadnení obsahu uzatvorenej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný konal v rozpore so zmluvnými dojednaniami Zmluvy o bežnom účte v Sk k programu služieb č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2005 v spojení s jednostrannými vyhlásením banky zo dňa 17.08.2007 o stanovení výšky úverového rámca na identifikovanom bežnom účte, preto žalobca dňa 05.10.2015 písomným oznámením žalovanému zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX vypovedal vzhľadom na závažné porušenie zmluvných a obchodných podmienok banky zo strany žalovaného a vyzval ho na uhradenie splatnej pohľadávky v celkovej výške 1.902,07 € najneskôr do 21.10.2015. Keďže žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny poskytnutého úveru v žalovanej výške 1.784,79 € spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko právny vzťah vznikol do 31.01.2013, mal by žalobca nárok na vyšší úrok z omeškania z dlžnej sumy, ako si uplatnil v žalobnom návrhu. S poukazom na § 216 Civilného sporového poriadku je však súd viazaný žalobným návrhom a preto z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi výšku úroku z omeškania z dlžnej sumy tak, ako ju v žalobe uplatnil, teda vo výške 5,05 % ročne. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 433,37 € z prečerpaných peňažných prostriedkov za čas od zosplatnenia úveru do 08.11.2016. Súd žalobu v časti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku do 08.11.2016 vo výške 195,86 € ako aj úroku vo výške 17.9 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia zamietol. Žalobca súdu nepreukázal, z akej istiny bol vyčíslený v žalobe uplatnený zmluvný úrok, za aké časové obdobie (od -do) a v akej percentuálnej výške. Uvedené skutočnosti nie sú konkretizované v žalobe, ani v ďalších písomných podaniach žalobcu. Súdu ich na pojednávaní neozrejmil ani právny zástupca žalobcu. Tento síce na pojednávaní predložil súdu listinný dôkaz „tabuľka B- prepočet úrokov k G., avšak bez ďalšej konkretizácie s tým, že vyčíslená suma nie je totožná so sumou zmluvného úroku uvedeného v žalobe. Súd ďalej zamietol žalobu čo do nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17.9 % ročne zo sumy 1.784,79 € od 09.11.2016 do zaplatenia a to z dôvodu, že žalobca dňa 05.10.2015 písomne zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX vypovedal a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky z kontokorentného úveru spolu s nepovoleným debetným zostatkom najneskôr do 21.10.2015. Žalobcovi teda vznikol nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Keďže zosplatnením úveru má žalobca právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na jeho strane preto odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru (a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi), ktoré už žalovaný nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Po zosplatnení úveru právny poriadok poskytuje žalobcovi viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky. Ak teda nastal stav, kedy žalovaný už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby žalobca inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov žalovaným. V opačnom prípade by nastal stav, keď žalovaný by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a žalobca by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu žalovaný na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky žalobcom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a žalobca by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by žalovanému neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred žalobcom vyvolanou zmenou záväzku. Zosplatnením pohľadávky vzniká žalovanému povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Počnúc prvým dňom omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže žalovaný je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok úverovej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu (ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok), je táto právna úprava na škodu žalovaného neprijateľne odchylná od zákona, čo uvedené zmluvné podmienky robí absolútne neplatnými s poukazom na zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka v § 53 s platnosťou a účinnosťou
ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi stranami sporu. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spojený s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, keď priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. Žalovaný mal úspech v pomere 8,12 %, žalobca v pomere 91,88 %, preto žalobcovi súd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 83,76 %. Úspech vo veci súd skúmal čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).