Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_43CoKR-5-2017.pdf
PDF · 112.43 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/5/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu Prvá arbitrážna, k. s., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364, správca úpadcu SCRAPMET, s. r. o. "v konkurze", so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 802 492, proti žalovanému N.. N. N., so sídlom Y. I. H. X, XXX XX H. H., správca úpadcu KOVOD, a. s. "v konkurze", so sídlom Partizánska 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 957, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/23/2015-75 zo dňa 31. mája 2016 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/23/2015-75 zo dňa 31.mája 2016 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Žalobou podanou na súd dňa 08. 09. 2015 sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka veriteľa SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“, Banská Bystrica vo výške 5.500.000,- Eur prihlásená do konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu KOVOD, a.s. „v konkurze“ Banská Bystrica vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 12/2015 zapísaná do konečného zoznamu pod por. č. 197, ktorá bola popretá správcom, je nesporná čo do jej právneho dôvodu a výšky a veriteľ SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ je veriteľom tejto nezabezpečenej pohľadávky. Správca úpadcu SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ Banská Bystrica prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu KOVOD, a.s. „v konkurze“ prihláškou nezabezpečenú pohľadávku vo výške 5.500.000,- Eur, správca KOVOD, a.s. „v konkurze“ uvedenú pohľadávku zapísal do zoznamu pohľadávok pod por. č. 197 a následne poprel právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky a poradie uspokojenia pohľadávky.
3. Pohľadávka bola prihlásená titulom uplatnenia regresného nároku, nakoľko došlo k vydraženiu majetku SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ ako záložcu, ktorý zabezpečoval záväzok dlžníka KOVOD, a.s. „v konkurze“. Výkonom záložného práva vzniká záložcovi voči dlžníkovi regresný nárok (§ 550 Občianskeho zákonníka, resp. § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka). Nehnuteľnosti úpadcu SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ boli speňažené vo výške výťažku 5.500.000,- Eur a tento výťažok bol použitý na uspokojenie záväzku KOVOD, a.s. „v konkurze“ voči veriteľovi REDQUEST LIMITED (pôvodne SLSP). Žalobca poukazoval na obsah popretia správcu, ktorý podľa neho nespochybnil právny základ nároku žalobcu a nenamietal ani výšku uplatneného nároku, jediným dôvodom na popretie pohľadávky je absencia listín, a to konkrétne Záložnej zmluvy, Zmluvy o úvere a Reštrukturalizačného plánu KOVOD RECYCLING s.r.o. Žalobca má za to, že po predložení označených listín odpadnú dôvody popretia a prihlásenú pohľadávku bude nutné považovať za zistenú čo do právneho dôvodu, ako aj výšky. Žalobca tiež uviedol, že dôvody popretia uvedené správcom považuje za účelové, neurčité,
takýto postup nevykazuje všetky znaky konania s odbornou starostlivosťou, popretie nie je riadne zdôvodnené, čo podľa neho zakladá dôvod neúčinnosti popretia pohľadávky. Žalobca nedisponuje zmluvou o úvere, požiadal však Slovenskú sporiteľňu, a. s. o jej vydanie, pričom tiež uviedol, že spoločnosť KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ ako súčasť reštrukturalizačného plánu uzavrela so žalovaným v postavení kupujúceho Zmluvu o predaji podniku, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27. 07. 2010. Súčasťou Zmluvy o predaji podniku ako neoddeliteľnej časti reštrukturalizačného plánu bolo prevzatie záväzkov spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ zo strany kupujúceho, t. j. KOVOD a. s. v konkurze, vrátane záväzku voči Slovenskej sporiteľni a. s., na základe potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa novým dlžníkom vo vzťahu k pohľadávke veriteľa Slovenská sporiteľňa a. s. stal žalovaný ako preberajúca osoba. Správcom v popretí udávanej dôvod nepredloženia Reštrukturalizačného plánu KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ tak podľa žalobcu nemôže obstáť, žalovaný predmetným reštrukturalizačným posudkom nepochybne disponuje.
4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2R/10/2009-16 zo dňa 11.01.2010 rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. Banská Bystrica, reštrukturalizačnými metódami dlžníka boli kumulovanie predaj podniku dlžníka úpadcovi ako kupujúcemu a uznanie časti pohľadávok za nevymáhateľné. Pokiaľ ide o zmluvu o predaji podniku, bola jednou z reštrukturalizačných metód a podľa reštrukturalizačného plánu žalovaný prevzal všetky záväzky súvisiace s prevádzaným podnikom dlžníka definované reštrukturalizačným plánom s obsahom určeným, resp. modifikovaným priamo zákonom. Z uvedeného dôvodu voči úpadcovi ako kupujúcemu podnik môže byť úspešne uplatňované len tie záväzky dlžníka, ktoré boli definované reštrukturalizačným plánom. Regresný nárok žalobcu vznikol až po vykonaní dražby nehnuteľností dňa 27. 10. 2011, teda po ukončení reštrukturalizácie dlžníka, pričom žalobca si svoj nárok reštrukturalizácii dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. neuplatnil v podobe podmienenej pohľadávky. V dôsledku uvedených skutočností preto záväzok zodpovedajúci regresnému nároku žalobcu nemohol byť definovaný reštrukturalizačným plánom, neprešiel na úpadcu a spoločnosti SCRAPMET s.r.o. tak zostala pohľadávka z titulu regresu len voči dlžníkovi.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Pri hodnotení vykonaného dokazovania najprv riešil včasnosť podania určovacej žaloby podľa §32 ods. 9 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZRK) a dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky v zákonom stanovenej lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky.
6. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávky, ktoré treba v reštrukturalizácii prihlásiť, zákon rozoznáva jednak pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 1 ZKR) a tiež tzv. podmienené pohľadávky, ktoré rovnako musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. Za podmienené pohľadávky sa považujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za dlžníka plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania (§ 120 ods. 3 ZKR). Zatiaľ čo Slovenská sporiteľňa a. s. si ako veriteľ do reštrukturalizačného konania vedeného na spoločnosť KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ prihlásila aj pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXX/Z./XX, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, žalobca si do reštrukturalizačného konania spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ pohľadávku z titulu zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/Z./XX-ZZ/X neprihlásil, a to ani ako riadnu a ani ako podmienenú pohľadávku, hoci išlo o zabezpečovací inštitút k záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXX/Z./ XX. Pokiaľ teda došlo k realizácii záložného práva, v dôsledku čoho sa uspokojila pohľadávka veriteľa (pôvodne SLSP a. s., následne v dôsledku radu postúpení veriteľ REDQUEST LIMITED, Veľká Británia) považoval súd za preukázané, že tým došlo k plneniu záväzku za dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o., ktorý záväzok vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka. Súd dospel k záveru, že žalobca si mal pohľadávku, určenia ktorej sa domáhal v tomto súdnom konaní, prihlásiť ako podmienenú pohľadávku v reštrukturalizácii spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o., a pokiaľ si ju neprihlásil, potvrdením reštrukturalizačného plánu spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. došlo zo zákona k zániku práva žalobcu tieto nároky voči dlžníkovi vymáhať, a teda vymáhať ich aj voči žalovanému, ktorý ako kupujúci vstúpil na základe Zmluvy o predaji podniku do postavenia spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. aj z titulu záväzku na základe Zmluvy o úvere.
7. Nakoľko si žalobca nárok, ktorý mu vznikol z titulu plnenia záväzku za dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. Banská Bystrica (ktorý záväzok dlžníka vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania dlžníka) neuplatnil prihláškou ako podmienenú pohľadávku v reštrukturalizácii spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o., právo žalobcu vymáhať tento nárok voči dlžníkovi, teda voči žalovanému ako singulárnemu právnemu nástupcovi zo zákona zaniklo, súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
8. Aj keď žalovaný, resp. predchádzajúci správca na strane žalovaného ako dôvod popretia pohľadávky žalobcu neuvádzal, že došlo k zániku práva žalobcu nárok vymáhať, súd má za to, že k takémuto zániku práva došlo zo zákona, a nešlo o prekročenie povinnosti žalovaného odôvodňovať popretie pohľadávky ak takúto obranu uplatnil v tomto súdnom konaní, a ani k prekročeniu rozsahu posudzovania nároku súdom, nakoľko išlo o zákonný zánik práva vymáhať nárok.
9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že nárok na náhradu trov konania má žalovaný ako úspešný účastník konania, nakoľko si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že ani v konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že skutočne došlo k vydraženiu nehnuteľností úpadcu SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ a dosiahnutý výťažok bol vo výške 5.500.000,- Eur použitý na uspokojenie záväzku KOVOD a.s. v konkurze voči veriteľovi REDQUEST LIMITED (pôvodne Slovenská sporiteľňa a. s.), čo zakladá oprávnený nárok žalobcu voči žalovanému titulom regresného nároku záložcu voči dlžníkovi. Namietal, že žalovaný popretie prihlášky žalobcu, čo do právneho dôvodu aj čo do výšky pohľadávky zdôvodnil nasledovne: „Nepredloženie listinných dôkazov (Záložnej zmluvy, Zmluvy o úvere, Reštrukturalizačného plánu KOVOD RECYCLING s. r. o.)“ a v zákonnej lehote na popieranie pohľadávok dôvod popretia nijako nezmenil, nedoplnil a ani nerozšíril. Žalobca namietal, že predmetom incidenčného konania nie je posúdenie celej šírky právnych vzťahov medzi sporovými stranami, ale len posúdenie dôvodnosti popretia pohľadávky a skutočnosti, či žalobca riadne odstránil dôvody popretia pohľadávky, podľa názoru žalobcu nie je možné predmet sporu nijakým spôsobom rozširovať ani meniť a je striktne daný popieracími dôvodmi správcu. Poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, v zmysle ktorého je správca pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu a nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní prihlásené pohľadávky preskúmať a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. Žalobca namietal, že nie je možné, aby súd vykonával prieskum nad rámec obsahu popretia pohľadávky zo strany správcu. Súd prvej inštancie v tomto konaní podľa žalobcu nad rámec popieracieho dôvodu vykonal z vlastného podnetu ďalší prieskum týkajúci sa existencie nároku žalobcu vymáhať predmetnú peňažnú pohľadávku, a to v súvislosti s predchádzajúcim reštrukturalizačným konaním vedeným na majetok dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. Banská Bystrica. V prípade akceptovania postupu uplatneného okresným súdom v tomto konaní hrozí vznik priam extrémnych následkov v podobe zásahov do práv jednotlivých konkurzných veriteľov, pohľadávky ktorých budú popreté v akomkoľvek rozsahu, pričom nebude dôležité či boli popreté nesprávne, neodôvodnene, či nedostatočne, pretože súd bude vždy vykonávať kompletný prieskum nielen popieracieho dôvodu, ale aj všetkých ostatných skutočností majúcich vplyv na výšku, poradie, vymáhateľnosť, či existenciu právneho dôvodu jednotlivých pohľadávok. Takýto postup by z hľadiska konkurzného veriteľa znemožnil akúkoľvek obranu voči popretiu, nakoľko súd by popieracím dôvodom nebol viazaný, pričom by zároveň „rozšírenie popieracieho dôvodu“ popretému veriteľovi ani neoznamoval, výsledkom čoho by boli prekvapivé a absolútne nepredvídateľné súdne rozhodnutia a zároveň popretie práva veriteľa na spravodlivý súdny proces.
12. Žalobca ďalej uviedol, že vychádzal z oznámenia o popretí pohľadávky a z popieracích dôvodov uvedených správcom, preto už v návrhu označil dôkazy, vykonaním ktorých by v celom rozsahu došlo k odstráneniu dôvodov popretia nezabezpečenej pohľadávky žalobcu, a počas prvostupňového konania sa tiež snažil všetkými zákonnými prostriedkami získať všetky listiny, absenciu ktorých považoval
žalovaný za dôvod na popretie predmetnej pohľadávky a už na prvom pojednávaní predložil súdu Zmluvu o úvere č. XXX/Z./XX zo dňa 22.09.2006, ako aj Zmluvu o zriadení záložného práva.
13. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 05.12.2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaný poukazoval na to, že v oznámení o popretí pohľadávky predchádzajúci správca úpadcu KOVOD a. s. „v konkurze“ oznámil, že „pohľadávku veriteľa SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ zapísanú v konečnom zozname pohľadávok pod por. č. 197 v celosti popiera“, z tohto oznámenia je teda zrejmé, že pohľadávka žalobcu bola popretá v celosti, teda v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevykonal prieskum popretej pohľadávky z vlastného podnetu, ale reagoval len na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 07. 01. 2016, kde žalovaný okrem iného poukázal aj na to, že popretá pohľadávka vznikla titulom regresného nároku, ktorý mal byť uplatnený ako podmienená pohľadávka v rámci reštrukturalizácie dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o., tento regresný nárok však v rozpore s § 120 ods. 3 ZKR ako podmienený prihlásený nebol, nebol definovaný v reštrukturalizačnom pláne a nemohol tak prejsť ani z dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. na úpadcu, preto sa nikdy ani nestala záväzkom úpadcu. Sporná pohľadávka žalobcu tak zostala záväzkom spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. a zanikla dňom 08.08.2013 súčasne s výmazom tejto obchodnej spoločnosti z obchodného registra.
14. Uviedol tiež, že pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, na ktorý sa žalobca odvoláva, podľa žalovaného je z neho možné vyvodiť, že pre stanovenie hraníc prieskumnej právomoci súdu je rozhodujúci rozsah popretia vykonaného správcom v lehote podľa § 32 ods. 3 ZKR. Samotný nález nevytvára autoritatívne pravidlá a neposkytuje jednoznačné odpovede, ale naopak, určuje rozsah otázok, na ktoré má odpovedať odvolací súd. Zákon vyžaduje od popieracieho prejavu správcu len to, aby bol odôvodnený, nevyžaduje však, aby popieracie dôvody boli dôvodmi nemennými a nebolo ich možné do budúcnosti rozšíriť, najmä po oboznámení sa s obsahom incidenčnej žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalovaný zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie tvrdí, že dôvody popretia uvedené v oznámení o popretí pohľadávky nemôžu byť definitívne, správca vždy má zachované právo uplatňovať v incidenčnom konaní prostriedky procesnej obrany v celom rozsahu. Koncentračnú zásadu nie je možné podľa žalovaného v konkurze uplatňovať aj vo vzťahu k dôvodom popretia.
15. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval žalobca písomným vyjadrením zo dňa 29.12.2016, kde zotrval na predchádzajúcich námietkach. Uviedol tiež, že nie je možné posudzovať samostatne rozsah popretia a samostatne dôvody popretia, nakoľko pri pripustení takéhoto výkladu by súd neprihliadal na samotné dôvody a vykonal by prieskum popretej pohľadávky v celom rozsahu jej popretia, takže odôvodnenie vykonaného popretia by v takom prípade stratilo význam. Odôvodnenie popretia pohľadávky je obligatórnou náležitosťou každého popretia, jeho absencia je sankcionovaná neúčinnosťou popretia. Pokiaľ ide o popretie pohľadávky správcom v tomto prípade (Oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 31.07.2015), v ňom podľa žalobcu jednoznačne a zrozumiteľne formulované odôvodnenie popretia, spočívajúce výlučne v označení listín, ktoré mali podľa názoru predchádzajúceho správcu tvoriť prílohy pôvodnej prihlášky pohľadávky žalobcu. V konkurznom konaní platí koncentračná zásada, vychádzajúc z § 32 ods. 1 a 2 ZKR má správca povinnosť každú jednu pohľadávku podrobiť dôkladnému prieskumu v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ktorá dáva správcovi dostatočný časový priestor na vykonanie riadneho prieskumu prihlásených pohľadávok a aj na ich kvalifikované a odôvodnené popretie. Správca ako odborne spôsobilá osoba musí riadne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť popretie jednotlivých pohľadávok tak, aby mohol na to reagovať veriteľ v incidenčnej žalobe. Koncentrácia v podobe neprípustnosti zmeny a rozširovania popieracích dôvodov po podaní incidenčnej žaloby je vzhľadom na charakter konkurzného konania, ovládaného zásadami rýchlosti, efektivity a koncentrácie s cieľom prispieť k čo najrýchlejšiemu a najvyššiemu uspokojeniu pohľadávok konkurzných veriteľov, je preto podľa názoru žalobcu namieste a predstavuje spôsob ako zaručiť efektívne rozhodovanie takýchto sporov a zamedziť možným účelovým a veľmi vágne odôvodneným popretiam pohľadávok veriteľov.
16. Na vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.12.2016 reagoval žalovaný replikou zo dňa 14.03.2017, v ktorej tiež zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a argumentoch a uviedol tiež, že prísne uplatňovanie koncentrácie ohľadom popretia tak, ako to prezentuje žalobca by v konečnom dôsledku viedlo k zásahu do základných princípov, ktorými je ovládaný civilný proces, pričom poukázal na čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého musí byť ochrana práv spravodlivá a účinná. Podľa žalovaného nie je možné
považovať za spravodlivý taký postup v súdnom konaní, ktorý by umožnil, aby zaniknuté právo žalobcu opätovne vzniklo bez právneho dôvodu, resp. aby sa vytvoril hmotno-právny vzťah, ktorý objektívne medzi spoločnosťou SCRAPMET s.r.o. a spoločnosťou KOVOD a. s. nikdy neexistoval.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380, § 384 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
18. Žalobca ako konkurzný správca úpadcu SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ podal žalobu o určenie pohľadávky vo výške 5.500.000,- Eur, prihlásenej do konkurzu vedeného na majetok úpadcu KOVOD a. s. „v konkurze“ prihláškou zo dňa 10. 06. 2015, ktorá bola konkurzným správcom popretá. Uviedol, že pohľadávka žalobcu vznikla ako regresný nárok podľa § 550 Občianskeho zákonníka (resp. § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka) záložcu voči dlžníkovi v dôsledku toho, že nehnuteľnosti patriace spoločnosti SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“, ktorými bol zabezpečený záväzok dlžníka - KOVOD a. s. „v konkurze“ voči veriteľovi REDQUEST LIMITED (pôvodne SLSP) boli speňažené a výťažok vo výške 5.500.000,- Eur bol použitý na úhradu záväzku dlžníka. Z návrhu, ako aj z prihlášky pohľadávky do konkurzu je zrejmé, že Záložná zmluva, na ktorú sa žalobca odvolával bola uzavretá dňa 13. 12. 2006 medzi SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ ako záložcom a Slovenskou sporiteľňou a. s. ako záložným veriteľom, na zabezpečenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s. voči dlžníkovi spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o., Banská Bystrica, IČO: 36 052 558, išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy. Úpadca KOVOD a. s. sa stal podľa žalobcu právnym nástupcom KOVOD RECYCLING s. r. o. tak, že v reštrukturalizácii spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. bola ako súčasť reštrukturalizačného plánu schválená aj Zmluva o predaji podniku medzi spoločnosťou KOVOD RECYCLING s. r. o. ako predávajúcim a KOVOD a. s. ako kupujúcim, ktorá nadobudla účinnosť dňa 27.07.2010, pričom súčasťou zmluvy o predaji podniku bolo aj prevzatie záväzkov spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ vrátane záväzku voči Slovenskej sporiteľni kupujúcim, t. j. KOVOD a. s. „v konkurze“. Podľa žalobcu sa tak novým dlžníkom vo vzťahu k pohľadávke veriteľa Slovenskej sporiteľne a. s. stal KOVOD a. s. ako preberajúca osoba. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 27. 10. 2011 bola uskutočnená dobrovoľná dražba, na ktorej boli predané nehnuteľnosti SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ zabezpečujúce pohľadávku pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a. s. (následne v dôsledku radu postúpení pohľadávku veriteľa REDQUEST LIMITED) voči dlžníkovi KOVOD a. s. vydražené, cena dosiahnutá vydražením vo výške 5.500.000,- Eur bola uhradená záložnému veriteľovi. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti úpadcu SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ boli speňažené vo výške 5.500.000,- Eur a tento výťažok bol použitý na uspokojenie záväzku KOVOD a.s. v konkurze voči svojmu veriteľovi REDQUEST LIMITED (pôvodne SLSP), úpadca SCRAPMET s.r.o. „v konkurze“ zastúpený správcom preto vstúpil do práv veriteľa a uplatnil si zaplatenie uvedenej sumy prihlášku do konkurzu na majetok KOVOD a. s.
19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si nárok, ktorý mu vznikol z titulu plnenia záväzku za dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ neuplatnil prihláškou ako podmienenú pohľadávku v reštrukturalizácii spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ tak, ako to upravuje § 120 ods. 3 ZKR, pričom išlo o nárok záložcu (ručiteľa), ktorý mal vzniknúť po začatí reštrukturalizačného konania v prípade, že bude záložca plniť za dlžníka záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Nakoľko žalobca si nárok ako podmienenú pohľadávku v reštrukturalizácii spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ prihláškou neuplatnil, potvrdením reštrukturalizačného plánu spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ došlo zo zákona k zániku práva žalobcu, tieto nároky voči dlžníkovi vymáhať, a to aj voči žalovanému, na ktorého prešli na základe Zmluvy o predaji podniku záväzky spoločnosti KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“ vrátane záväzku z úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že došlo k zániku jeho práva takýto nárok voči dlžníkovi vymáhať.
20. Žalobca v odvolaní nenamietal proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, tvrdil však, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd nerozhodoval o incidenčnej žalobe žalobcu v súlade s platnou právnou úpravou (§ 32 ZKR), ale vykonával prieskum nad rámec obsahu popretia pohľadávky zo strany správcu. Správca úpadcu KOVOD a. s. poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu aj čo do výšky iba z dôvodu, že neboli predložené listinné dôkazy (Záložná zmluva, Zmluva o úvere, Reštrukturalizačný plán KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“), v zákonnej lehote dôvod popretia nijako nezmenil ani nerozšíril, súd prvej inštancie však podľa žalobcu nad rámec popieracieho dôvodu vykonal z vlastného podnetu ďalší prieskum týkajúci sa existencie nároku žalobcu predmetnú
pohľadávku vôbec vymáhať, a to v súvislosti s reštrukturalizačným konaním vedeným na majetok KOVOD RECYCLING s. r. o. Banská Bystrica.
21. Vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní žalobcu odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či zo strany súdu prvej inštancie došlo v tomto konaní k zisťovaniam nad rámec popretia pohľadávky zo strany správcu.
22. Podľa § 32 ods. 5 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
23. Podľa § 120 ods. 3 ZKR, Za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.
24. Konkurzný správca KOVOD a. s. v konkurze oznámil popretie pohľadávky žalobcovi listom zo dňa 31. 07. 2015, ktorým mu oznámil, že pohľadávku veriteľa úpadcu zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 197 v celosti popiera. Súčasťou popretia je výpis z konečného zoznamu pohľadávok úpadcu KOVOD a. s., v ktorom správca poznačil ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky aj výšky prihlásenej pohľadávky „nepredloženie listinných dôkazov (napr. Záložnej zmluvy, Zmluvy o úvere, Reštrukturalizačného plánu KOVOD RECYCLING s. r. o. „v reštrukturalizácii“), uviedol, že pohľadávka je popretá v celkovej sume 5.500.000,- Eur, ďalej je pri dôvode popretia poradia uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty poukázal na spriaznenú osobu a ako ďalšiu skutočnosť správca uviedol, že úpadca neeviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve.
25. Po zhodnotení právneho úkonu popretia pohľadávky dospel odvolací súd k záveru, že v tomto prípade nie je možné definovať tzv. „nepopretý rozsah“ pohľadávky. Správca týmto právnym úkonom vyslovil, že prihlásenú pohľadávku popiera v celom rozsahu čo do právneho dôvodu aj výšky, pretože nemá k dispozícii potrebné písomné podklady, teda že oprávnenosť pohľadávky vôbec nemôže posúdiť. Pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu bola preto popretá v celom rozsahu čo do výšky a rovnako tak bola popretá oprávnenosť pohľadávky v celosti. Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu v tomto prípade nebola teda samotná absencia listín (ako to tvrdí žalobca) ale skutočnosť, že práve v dôsledku absencie pre vec podstatných listín bol zrejme správca nútený poprieť pohľadávku v celom rozsahu (čo do právneho dôvodu aj čo do výšky), pretože na iný záver nemal dostatok informácií. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade skutočne išlo o podstatné a dôležité listinné dôkazy (nie o nejaký iný pre posúdenie oprávnenosti pohľadávky menej podstatný doklad, napr. doklad o zaplatení a pod.), takže popierací dôvod sa týkal oprávnenosti pohľadávky prihlásenej do konkurzu čo do skutkového aj právneho základu, pohľadávka bola správcom popretá v celosti. Napokon, ani žalobca v incidenčnej žalobe nepredložil len nejaký chýbajúci doklad, ale odôvodnil právny dôvod vzniku, ako aj výšku svojej prihlásenej pohľadávky.
26. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci nevykonával prieskum nad rámec obsahu popretia pohľadávky zo strany správcu pokiaľ ide o dokazovanie v súvislosti s reštrukturalizačným konaním vedeným na majetok dlžníka KOVOD RECYCLING s. r. o. Banská Bystrica. Súd tak konal v súlade s procesnou obranou žalovaného (vyjadrenie k žalobe zo dňa 07. 01. 2016), ktorý ako procesná strana sporu má zachované právo na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, samozrejme v súlade s koncentračnou zásadou vyjadrenou v úprave CSP, pričom táto procesná obrana vychádzala z tvrdení žalobcu v žalobe. Odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že v incidenčnom konaní by už žalovaný ako správca nemal rozširovať rozsah popretia a to ani čo do dôvodov, ako však už zdôraznil, v tomto prípade sa tak nestalo, pohľadávka žalobcu bola správcom popretá v celosti, čo do samotnej jej oprávnenosti a to práve z dôvodu, že správca nemal k dispozícii podstatné listinné náležitosti.
27. Žalobcom prezentovaný názor a jeho výklad popretia právneho úkonu správcom v tomto prípade ohľadne „samostatných dôvodov“ a „samostatného rozsahu“ popretia je príliš formalistický, a skutočne by mohol viesť k záveru o opätovnom vzniku už zaniknutého práva ako na to poukazuje aj žalovaný.
28. Pokiaľ žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, rozhodnutie v tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je s týmto Nálezom v rozpore. Vo veci posudzovanej Ústavným súdom SR vyššie uvedeným Nálezom správkyňa poprela len úroky z omeškania ako príslušenstvo prihlásenej pohľadávky (z dôvodu premlčania), ale nárok na istinu prihlásenej pohľadávky priznala, a okresný súd zamietol celú žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie (vo veci došlo k radu postúpení pohľadávok, pričom jedna zo zmlúv o postúpení pohľadávok bola podľa súdu absolútne neplatná, a preto ju žalobca nikdy nenadobudol), čo odvolací súd potvrdil. Ústavný súd SR uvedeným Nálezom zrušil len rozsudok krajského súdu ako odvolacieho a v podstate mu vytkol, že nedal odpovede na niektoré námietky týkajúce sa preskúmavacej činnosti súdu vo vzťahu k rozsahu a k dôvodom popretia pohľadávky zo strany správcu, a to práve s dôrazom na účel incidenčného konania. V predmetnej veci (na rozdiel od veci posudzovanej Ústavným súdom SR) nešlo o rozširovanie dôvodov popretia, podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade nie je možné definovať, čo by mal byť „nepopretý rozsah“, ale ani „nepopretý dôvod“, takže nie je možné ustáliť rozsah pohľadávky, na ktorý by sa vzťahovala právna fikcia uznania správcom v zmysle ZKR.
29. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
31. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).