Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-233-2016.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/233/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 5.501,64 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. marca 2016 č. k. 7C/165/2014-132 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia 5.501,64 eura s príslušenstvom, titulom náhrady škody v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z. a ust. § 59 ods. 2 citovaného zákona. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste C. od svojho zmluvného dodávateľa SPP a.s., a žalobca v konaní vystupuje ako prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu. Dňa 03. 07. 2012 pri kontrole meradla pracovníkmi žalobcu vzniklo podozrenie na pozmenenie overovacej a zabezpečovacej značky meradla, v dôsledku čoho bolo uvedené meradlo demontované a predložené znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil predpoklad, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré sú nezhodné so znakmi označenia výrobcu, a teda neboli vytvorené kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla. Na základe tohto znaleckého posudku žalobca vyčíslil škodu, ktorú žalovaný neuhradil. Poukázal na ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z. podľa ktorého v danom prípade by spôsobovalo objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu za prípadnú škodu. Avšak samotná skutočnosť, že došlo k neoprávnenému odberu plynu nepostačuje k tomu, aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či aj škoda skutočne vznikla. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany žalovaného mu vznikla škoda, pretože nie je možné súhlasiť s jeho tvrdením, že škoda mu vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu vznikla škoda a v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by súd mohol zistiť, či žalobcovi škoda vznikla a v akom rozsahu. Vznik skutočnej škody na strane žalobcu nepreukazuje ani následne vystavenie opravenej faktúry zo strany zmluvného dodávateľa plynu žalovaného, na ktorej zmluvný dodávateľ uviedol spotrebu 0 m3. Do 03. 07. 2013 zmluvný dodávateľ na základe údajov nameraných meradlom vyúčtoval žalovanému spotrebu plynu a tento za ňu aj platil, je teda dôvodné predpokladať,
že do uvedeného dňa, t. j. do 03. 07. 2012 nemal dodávateľ plynu pochybnosti o správnosti, resp. funkčnosti tohto meradla. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie plomby na meradle spotreby plynu. Ustanovenie § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. jednoznačne v súlade s realitou predpokladá, že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody a nadväzujúc ods. 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu výpočtu škody všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom odkazuje pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda skutočne vznikla. Podľa názoru súdu, vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. V konaní nebolo preukázané, že by odber žalovaným pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný (vyšší alebo nižší) s výnimkami obdobia, kedy žalovaný dom rekonštruoval, vrátane výmeny kúrenia a spotrebičov, a ktoré obdobie aj žalobca vystavil vo vystavenom dobropise. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu porušením plomby meracieho zariadenia vznikla. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť. Preto konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, a ak by mal byť v konaní úspešný čo i len čiastočne, musel preukázať, že skutočne vznikla škoda, to sa mu však nepodarilo. Z uvedených dôvodov návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 OSP. Žalovaný si trovy v zákonnej lehote nevyčíslil, ani mu žiadne trovy nevznikli podľa obsahu spisu, preto mu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 5.501,64 eura spolu s príslušenstvom, ako aj trovy tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. I naďalej zastáva názor, že žalobca nemusel a nemusí preukazovať, že by meracie zariadenie v dôsledku porušenia plomby bolo nefunkčné, nesprávne meradlo alebo došlo k neoprávnenej manipulácii s meradlom. Z ust. § 59 ods. 1 písm. d/ zák. č. 656/2004 Z. z., ktorým žalobca odôvodňuje svoj nárok nevyplýva to, že by za neoprávnený odber plynu bol považovaný iba odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a meradlo zároveň nezaznamenávalo spotrebu alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu, nezaznamenávalo spotrebu alebo s meradlom odberateľ neoprávnene manipuloval. Ak Zákon o energetike popri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nevyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky, nemôže škoda spôsobená takýmto odberom vzniknúť len tak, že je porušené zabezpečenie a zároveň meradlo nemeria správne. Bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný odoberal z distribučnej siete plyn patriaci žalobcovi, čím došlo k zmenšeniu majetku a teda vznik škody bol v konaní jednoznačne preukázaný. Skutočnosť, že dodávateľ zemného plynu o úradné preskúšanie meradla nepožiadal, nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho návrhu. Pokiaľ je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a zároveň dochádza k odberu plynu cez takéto meradlo, je daný odber podľa Zákona o energetike kvalifikovaný ako neoprávnený, a takýmto odberom vzniká škoda výška ktorej spočíva prioritne v hodnote odberateľom odobratého množstva zemného plynu za rozhodné obdobie. Z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla, ku ktorému došlo podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii, nie je možné akceptovať stav spotreby zemného plynu vykazovaný takýmto meradlom, a keďže presné, žalovaným odobraté množstvo zemného plynu za rozhodné obdobie nie je možné zistiť ani znaleckým dokazovaním, bolo namieste aplikovanie metodiky vyplývajúcej z ustanovení všeobecne záväzného predpisu, konkrétne vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. pomocou ustanovení, v ktorej žalobca určil žalovaným odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a teda aj výšku škody. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s argumentmi v odvolaní a rozsudok by potvrdil ako vecne správny žiadal, aby vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že dovolanie je voči tomuto rozhodnutiu prípustné, nakoľko rozhodnutie týkajúce sa otázky, či v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, môže žalobcovi vzniknúť škoda už len samotným odberom plynu, alebo musí k odberu plynu pristúpiť aj iná skutočnosť, možno považovať za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie obligatórnych znakov zodpovednosti za škodu, ani ich preukázať nemôže, nakoľko plyn nikdy neoprávnene neodoberal a žiadnu plombu na plynomery nikdy neporušil. Žalobca zistil poškodenie overovacej značky na číselníku určeného meradla, nie montážnej značky a je teda zrejmé, že sa v tomto prípade nejedná o neoprávnený odber plynu. V závere namietal, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože z poverenia pripojeného k odvolaniu nie je možné zistiť dátum jeho prijatia poverením, poverenie je neurčité.
4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, dôkladne sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými stranami sporu, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z uvedených dôvodov preto rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva.
7. Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že predpokladom na uplatnenie nároku na náhradu škody je v danej veci v prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočností, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní na súde prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané.
8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že takáto právna argumentácia žalobcu neobstojí. Z ust. § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 31. 07. 2012 vyplýva, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu preukázať v prvom rade vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo v zmysle § 59 ods. 3 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Základným predpokladom pre tento postup je však preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení hore uvedeného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosť preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo žalobcom predloženého znaleckého posudku na meradlo. Z tohto posudku nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto meradla, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť alebo nesprávnu funkčnosť.
9. Žalobca napriek riadnemu poučeniu v tom čase ešte v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy, ktoré ukazujú tieto skutočnosti a neurobil tak ani v odvolacom konaní. Obmedzil sa len na konštatovanie, že túto povinnosť - preukázať vznik škody nemá a je postačujúce
preukázať len poškodenie plomby, a teda neoprávnený odber, s čím odvolací súd nesúhlasí. Na základe týchto skutočností preto správne súd prvej inštancie konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, keďže z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť, že jeho tvrdenia o existencii škody, za ktorú by zodpovedal žalovaný sú pravdivé, pripadne, že pravdivými nie sú. V konaní nebolo preukázané, že by odber žalovaného pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol výrazne odlišný (vyšší alebo nižší) ako odber v predchádzajúcich, či nasledujúcich obdobiach. Bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a niet preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti, t. j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou.
10. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebol preukázaný vznik škody, náhradu ktorej si žalobca v konaní uplatnil, preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.
12. Odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu na pripustenie dovolania proti tomuto rozhodnutiu, nakoľko v okolnostiach prípadu nezistil dôvody pre posudzovanie rozhodnutia ako rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu, naviac v súčasnosti Civilný sporový poriadok podmienky prípustnosti dovolania upravuje inak, v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP, ktoré dôvody dovolania žalobca nekonkretizoval.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).