Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Sa-16-2016.pdf
PDF · 124.16 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: ŠAFI, s.r.o., so sídlom Žerotínova bašta 2821/2, Nové Zámky, IČO: 47 852 763, zastúpeného Mgr. Zsoltom Ördöghom, advokátom, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe proti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/3508 O-233/2016 zo dňa 10. júna 2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 20. 03. 2015 bola vykonaná inšpekcia práce u žalobcu, zameraná na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Predmetom činnosti zamestnávateľa sú čistiace a upratovacie služby. Pri kontrole bolo zistené, že dňa 20. 03. 2015 o 10.00 hod. v spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., vykonávala upratovacie práce G. W., ktorá ich vykonáva pre spoločnosť Šafi s.r.o. na základe telefonickej objednávky spoločnosťou Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. a bola konateľom tejto spoločnosti - A. H. vyslaná do tejto spoločnosti. Z inšpekcie bol vypracovaný protokol zo dňa 05. 06. 2015.
2. Dňa 09. 07. 2015 bol spísaný dodatok č. 1 k uvedenému protokolu, v ktorom sa vyjadril konateľ žalobcu tak, že namietal zistený skutkový stav, navrhol vyžiadať vyjadrenie spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. ohľadom objednávky upratovacích prác, faktúry a iné.
3. Dňa 20. 03. 2015 bola spísaná zápisnica o podaní informácie s G. W., ktorá uviedla svojho zamestnávateľa Šafi, s.r.o. - A. H., a okrem toho potvrdila, že pracuje pre p. H. a upratuje vo firme Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. a to od 19. 03. 2015 od 08.00 hod. Prácu začala vykonávať od 19. 03. 2015 na skúšku s tým, že ak bude žalobca spokojný, prijme ju a dohodli sa na mzde 2,20 eur na hodinu. Do práce mala nastúpiť dňa 19. 03. 2015 o 08.00 hod. do spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy s.r.o., kde pracovala od 08.00 do 12 hod. dňa 19. 03. 2015 a dňa 20. 03. 2015 od 08. 00 hod., končiť mala o 12.00 hodine.
4. Dňa 20. 03. 2015 spísal správny orgán prvého stupňa zápisnicu o podaní informácie s G. I., asistentkou riaditeľa spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., ktorá uviedla, že ich upratovačka
p. G. je od pondelka na priepustke z dôvodu choroby, preto dňa 18. 03. 2015 telefonovala p. H., že potrebuje upratovačku, ktorý uviedol, že zajtra to vyrieši a niekoho pošle. Potvrdila, že s p. H. takto v minulosti spolupracovali. Na druhý deň o 08.00 hod. k nim nastúpila p. W. a uviedla, že ju posiela pán H.. Obchodný vzťah s p. H. bolo dohodnutý len telefonicky.
5. Dňa 07. 07. 2015 bola spísaná zápisnica o podaní informácie N. E., riaditeľa prevádzky Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., ktorý zastupoval konateľa spoločnosti. Uviedol, že dňa 20. 03. 2015 na základe jeho poverenia asistentka p. I. objednala upratovacie služby v spoločnosti Šafi, s.r.o. a to jednu pracovníčku, lebo ich upratovačka je práceneschopná. Objednávka sa uskutočnila telefonicky, pretože už takého služby v minulosti využili. Uviedol, že neevidujú žiadnu faktúru od žalobcu.
6. Dňa 21. 01. 2016 začal prvostupňový správny orgán správne konanie o uložení pokuty. Rozhodnutím zo dňa 29. 02. 2016 uložil Inšpektorát práce Nitra žalobcovi pokutu v sume 2.000,- eur na základe zistených skutočností, ako sú popísané vyššie. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2016 tak, že ho zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29. 02. 2016.
7. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie podané žalobcom ako účastníkom správneho konania a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 29. 02. 2016, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2, písm. a/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že dňa 20. 03. 2015 o 10.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby G. W., ktorá pre kontrolovaný subjekt vykonávala upratovacie práce v spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Rozhodnutím zo dňa 10. 06. 2016 číslo: OPS/BEZ/2016/3508 O-233/2016 (ďalej pre účely rozsudku len napadnuté rozhodnutie) žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa § 6 ods. 1, písm. b/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o odvolaní podanom žalobcom rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 404/15/práv.
9. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je možné nepochybne vyvodiť jednoznačný právny záver, že účastník konania dňa 20. 03. 2015 v čase o 10:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby - G. W., ktorá vykonávala upratovacie práce, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Uviedol, že účastník konania nepreukázal hodnoverným dokladom skutočnosť, že s fyzickou osobou - G. W. mal v inkriminovanom čase na dohodnutý druh práce legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Takisto poznamenal, že bola jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to najmä znak nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znak výkonu práce v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, ako i znak v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znak výkonu práce osobne zamestnancom.
10. K námietke žalobcu, ktorou vyjadril pochybnosti o vierohodnosti podaných informácií získaných formou zápisníc o podaní informácie uviedol, že ich nemohol akceptovať, práve naopak, považoval ich za vierohodné a za relevantné, jednak s ohľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu v rámci výkonu inšpekcie bolo vykonané štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom č.125/2006 Z.z. v zmysle jeho ustanovenia § 16 odsek 5. Vzhľadom na tieto skutočnosti teda možno urobiť záver, že informácie boli získané plne zákonným spôsobom a po spoľahlivom preskúmaní jednotlivých úkonov inšpektorátu práce súvisiacich s obstaraním jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce priamo na mieste samom nezistil žiaden rozpor zo zákonom, teda nemá žiaden vážny opodstatnený dôvod spochybňovať vierohodnosť jednotlivých informácií podaných uvádzanými fyzickými osobami.
11. Žalovaný dodal, že nemohol súhlasiť s argumentáciou právneho zástupcu účastníka konania týkajúcu sa absencie dôkazu o tom, že by boli objednané akékoľvek upratovacie práce v spoločnosti ŠAFI, s.r.o. ani u pána A. H., a že by akúkoľvek svoju zamestnankyňu posielala spoločnosť ŠAFI, s.r.o. upratovať do spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., pretože z relevantných dôkazov obstaraných v štádiu výkonu inšpekcie nespochybniteľne vyplynula tá skutková okolnosť, že spoločnosť Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. si na základe telefonickej objednávky dňa 18.03.2015 objednala od spoločnosti ŠAFI, s.r.o. - účastníka konania upratovacie služby, ktorá túto objednávku obratom v daný deň telefonicky potvrdila a že na nasledujúci deň, t. j. 19. 03. 2015 sa do spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. dostavila fyzická osoba G. W. s tým, že ju posiela pán H. - konateľ účastníka konania.
12. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo strany žalovaného nebolo preukázané uzatvorenie písomnej, či ústnej zmluvy o dielo, respektíve založenie obchodnoprávneho vzťahu, predmetom ktorého by boli upratovacie práce v priestoroch spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., keďže žalovaný z pohľadu predmetu konania neposudzoval vznik obchodnoprávneho vzťahu medzi obchodnými spoločnosťami, nakoľko do predmetu jeho konania posúdenie takejto otázky nespadá a posúdenie takejto otázky bolo pre samotné konanie právne nepodstatné. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty náležite zdôvodnil výšku pokuty čo do dôvodu a výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2, písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda uložená sankcia sa javí ako primeraná a uložená na úplnej spodnej hranici zákonnej sadzby zo zákonného rozpätia, ktoré stanovuje minimálnu sadzbu vo výške 2000,- eur a maximálnu sadzbu vo výške 200.000,- eur.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu zo dňa 09. 08. 2016, doručenú súdu dňa 12. 08. 2016, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 06. 2016 sp. zn. OPS/BEZ/2016/3508 O-233/2016 a žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 29. 02. 2016, sp. zn. 404/15/práv., IPNR/OPS/ROZ/2015/690 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
15. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu tak, ako je zaprotokolované v administratívnom spise, nebolo možné konštatovať nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu a na podklade toho mu uložiť pokutu za predmetný správny delikt.
16. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom uvedený dôvod je najmarkantnejším dôvodom na podanie správnej žaloby, pretože preskúmaním administratívneho spisu možno ustáliť nedostatky pri výkone kontroly vrátane neskoršieho postupu, keď správny orgán ani nevyhodnotil dovtedajšie dôkazy a zistenia ako postačujúce a nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré žalobca navrhol.
17. Skutkový základ, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že samotný protokol bol vyhotovený na základe vysvetlení podaných tromi osobami a zároveň vyjadrení žalobcu s tým, že žalobca na účely eliminácie rozporov v jednotlivých vysvetleniach pri vyjadrení k protokolu žiadal doplniť kontrolu tak, aby bolo možné spoľahlivo zistiť nezodpovedané otázky a zadokumentovať všetky podstatné okolnosti a skutočnosti zistené pri preverovaní prípadu, avšak k tomuto nedošlo ani na naliehanie žalobcu, prišlo tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
19. Na záver žalobca doplnil, že v posudzovanom prípade nebola rešpektovaná jedna z najzákladnejších zásad trestného konania, vrátane správneho trestania, ktorým je zásada in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného.
20. Žalobca rozhodnutiu tiež vytýka, že jeho odôvodnenie je nepresvedčivé, nedostatočné, a preto je nepreskúmateľné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a iné konanie.
21. Žalobca takisto poukazoval aj na formálne nedostatky protokolu, z ktorého nie je jednoznačné, u akého subjektu bola vykonaná kontrola, či bol týmto subjektom ŠAFI, s.r.o. alebo Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., ak išlo plánovanú kontrolu, ku komu vlastne smerovala kontrola, v akom mieste bola vykonaná, či teda boli a sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby bolo predmetný protokol možné považovať za protokol vypracovaný v súlade so zákonom, a či bol postačujúci na vydanie rozhodnutia o uložení pokuty a tiež na to, aby na základe neho bola spoločnosť zapísaná a evidovaná Národným inšpektorátom práce vo verejnom zozname osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania so všetkými neprijateľnými a nepriaznivými následkami z toho vyplývajúcimi pre žalobcu.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho posúdenia veci, a tieto boli vydané za riadenej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 odsek 1, 2, 3 a 4 a § 32 odsek 1, § 33 odsek 1 a 2 a § 46 správneho poriadku.
23. Žalovaný ma za to, že v preskúmavanom prípade obstarané dôkazy náležite potvrdzujú tú skutočnosť, že činnosť fyzickej osoby G. W., ktorú táto vykonávala dňa 20. 03. 2015 o 10:00 hod. pre žalobcu vo firme Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nesporným spôsobom vykazuje naplnenie znakov závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1 odsek 2 Zákonníka práce, čím došlo k spáchaniu tohto deliktu zo strany žalobcu.
24. K námietke žalobcu, že žalobca v správnom konaní navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom už raz vypočutých fyzických osôb za prítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, ako i výsluchom Y. I. uviedol, že namietanou argumentáciou nesúhlasí, nakoľko žalovaný vo svojom akte spoľahlivo reagoval na tieto návrhy žalobcu a postačujúcim spôsobom zdôvodnil svoj postoj k týmto návrhom. Žalovaný má za to, že nedoplnením dokazovania a nenariadenia pojednávania zo strany oboch správnych orgánov neprišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na spravodlivé súdne konanie. Poukázal na i na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo 87/2008, podľa ktorého pri hodnotení dôkazov správny orgán hodnotí dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti pre rozhodnutie. Správny orgán má zákonnú možnosť podľa svojej voľnej úvahy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov posúdiť, či sa niektorá skutočnosť ukázala v rámci dokazovania ako pravdivá, t. j. či je sama o sebe ako dôkaz dostačujúca, resp. rozhodujúca, či treba zadovážiť ďalšie dôkazy, ktorý vytvoria úplnejšie podklady pre rozhodnutie. Žalovaný dospel k názoru, že s odkazom na tieto skutočnosti v rozhodnutí vysvetlil, z akého dôvodu nevyužil možnosť doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, čím nevybočil zo zákonných medzí, ktoré mu zákon pre hodnotenie a vykonávanie dôkazov vymedzuje.
25. Žalovaný k námietke žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal otázkou vzniku obchodno-právneho vzťahu medzi spoločnosťou Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. a Šafi, s.r.o. dodal, že v konaní nebolo úlohou správneho orgánu preukazovať písomné legitímne založenie obchodno-právneho kontaktu medzi týmito dvoma spoločnosťami, pretože na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi za spáchanie deliktu spočívajúcom v nelegálnom zamestnaní G. W. mal žalovaný na základe výkonu inšpekcie nepochybne preukázanú skutkovú okolnosť, že spoločnosť Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. si na základe telefonickej objednávky dňa 18. 03. 2015 objednala od spoločnosť Šafi, s.r.o. (žalobcu) upratovacie služby, ktorá túto objednávku obratom v daný deň telefonicky potvrdila a na nasledujúci deň,
t. j. 19. 03. 2015 sa do spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. dostavila fyzická osoba G. W. s tým, že ju odoslal pán H. - konateľ žalobcu.
26. Vo vzťahu k námietke právneho zástupcu ohľadne rozporov medzi tvrdeniami vypočutých osôb žalovaný uviedol, že ju považuje za zavádzajúcu a účelové, pretože z tvrdení všetkých fyzických osôb, s ktorými boli spísané aj zápisnice pri miestnom zisťovaní zhodne rezultovalo, že G. W. sa na vykonávaní upratovacích prác v spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. dohodla s pánom H. - konateľom žalobcu a že asistentka riaditeľa spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o. G. I. dňa 18. 03. 2015 telefonicky kontaktovala A. H. - konateľa žalobcu za účelovom objednania upratovacích prác, ktorý jej v priebehu dňa potvrdil túto objednávku, s tým, že niekoho pošle.
27. K ďalší námietkam žalovaný uviedol, že protokol č. INA -08-46-2.2/ P-A25-15 zo dňa 05. 06. 2015 disponuje všetkými obsahovými a formálnymi náležitosťami, tak ako to vyžadujú príslušné ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z.. Navyše, predmetný protokol bol so žalobcom riadne prerokovaný, a žalobcovi bola daná lehota na vyjadrenie sa ku všetkým skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole. Žalobca mal teda možnosť priložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné, nepresvedčivé a nedostatočné doplnil, že predmetné odôvodnenie vykazuje známky presvedčivosti a sú v ňom zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvoria podklad vydaného rozhodnutia a poskytuje právnu oporu vo výroku tohto správneho aktu.
28. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 20. 06. 2017 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. 06. 2016, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
30. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z., pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.
Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/, d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 42 ods. 1 zák. č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jeho písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas ( čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).
31. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o správnom delikte v rozhodnutí, ktoré vydal žalovaný pod č. OPS/BEZ/2016/3508 O-233/2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu ako účastníka konania a rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra, sp. zn. 404/15/práv. zo dňa 29. 02. 2016 potvrdil.
32. Pri preskúmávaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu oboch správnych orgánov sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na ktorý zák. č. 125/2006 Z. z. v ust. § 21 ods. 3 odkazuje.
33. V danej veci bol medzi účastníkmi sporný skutkový stav z hľadiska úplnosti a správnosti jeho záverov, ku ktorému dospeli oba správne orgány po vykonanom dokazovaní a zhodnotení zabezpečených dôkazov, ale zostal sporným aj výklad ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný ku dňu vykonania kontroly. Predmetom spochybňovania bol aj protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 odsek 3 písmeno a) v nadväznosti na ustanovenie § 13 odsek 2 a §14 odsek 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca namietal formálne nedostatky predmetného protokolu.
34. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol číslo: INA-08-46-2.2/ P-A25-15 zo dňa 05. 06. 2015 v zmysle § 14 ods. 1 cit. zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce zistil u žalobcu porušenie nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby zamestnankyne - G. W.. S obsahom protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 05. 06. 2015 bol štatutárny zástupca žalobcu oboznámený v ten istý
deň, pričom podľa dodatku č. 1 k predmetnému protokolu zaslal v lehote 5-dní vyjadrenie. Vo vyjadrení žalobca ako účastník konania uviedol, že skutkový stav tak, ako je popísaný v predmetnom protokole neobstojí, pretože neboli vykonané dôkazy na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, z protokolu, nie je zrejmé, od koho pochádzajú informácie získané kontrolným orgánom a prečo tieto dôkazy považoval za natoľko dôveryhodné, že ich nepreveril prípadnými ďalšími výpoveďami dotknutých osôb a nezisťoval okolnosti a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie správneho skutkového stavu. Právny záver, ku ktorému došiel žalovaný, bol podľa žalobcu predčasný a uloženie akýchkoľvek opatrení kontrolovanému subjektu bolo preto neopodstatnené. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhli opätovne vykonať dôkladné dokazovanie pre zistenie správneho skutkového a úplného skutkového stavu opätovným vypočutím G. W., konateľa ŠAFI, s.r.o. A. H. a konateľa Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., ako aj bývalej zamestnankyne ŠAFI. s.r.o. I. Y.. Žalobca takisto navrhol zisťovať akceptáciu objednávky upratovacích prác v spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., preukázanie skutočného výkonu upratovacích prác žalobcom a fakturáciu za úhrady za prípadné vykonané práce. Inšpektor k uvedenému vyjadreniu uviedol, že považuje záver predmetného protokolu za správny a vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Rovnako dodal, že pri formulovaní porušení vychádzali z vlastného zistenia, kde na tento účel vypočuli G. W., ktorá vypovedala na základe dohody s pánom A. H., s ktorým sa dohodla na pracovných podmienkach, pričom vypočuli aj asistentku riaditeľa spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., pani G. I., ktorá vypovedala že pracovnú silu si telefonicky objednala u pána A. H. - konateľa žalobcu. Okrem toho doplnil, že tvrdenie žalobcu, že práca pre spoločnosť Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o., bola ponúknutá pani G. W. zo strany I. Y. sa nepotvrdilo ani z podania informácie G. W., ani G. I..
35. Vo vzťahu k námietkam právneho zástupcu žalobcu, že protokol mal obsahové a formálne nedostatky, súd už len uvádza, že náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce sú ustanovené v § 14 odsek 1 Zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 14 odsek 1 citovaného zákona „Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.“ Z administratívneho spisu, v ktorom bol založený protokol o výsledku inšpekcie práce, ako aj dodatku k nemu bolo zrejmé dodržanie zákonom ustanovených náležitostí protokolu, pričom inšpektor neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Z tohto dôvodu súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné spochybňovať formálne, respektíve obsahové náležitosti protokolu, keďže v tomto žiadne náležitosti precizované zákonom neabsentovali.
36. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade oba správne orgány zistili správny skutkový stav, pričom zhodnotili dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo svojom súhrnne a dospeli k jednoznačnému záveru, že žalobca ako kontrolovaný subjekt svojím konaní porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď vo vzťahu k fyzickej osobe - G. W. vystupoval ako zamestnávateľ a dohodol s ňou podstatné náležitosti ako je druh práce (upratovacie práce) miesto výkonu práce (u spoločnosti Otolift Schodiskové výťahy, s.r.o.), ako aj deň nástupu do práce (20. 03. 2015) bez toho, aby mal s ňou hodnoverne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V danej veci boli aj podľa názoru súdu prítomné znaky závislej práce, teda išlo o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
37. K namietanému zisťovaniu úplnosti a správnosti skutkového stavu súd uvádza, že správne orgány pri rozhodovaní o sankcii za spáchaný správny delikt žalobcu použili zákonom povolenú mieru voľnej úvahy v rámci svojej rozhodovacej právomoci, ktorú im priznáva samotná hmotnoprávna úprava obsiahnutá v Správnom poriadku (Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Na druhej strane však netreba za žiadnych okolností opomenúť, že: „Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2012, sp. zn. 2Sžp/16/2011).
38. Krajský súd v Nitre je toho názoru, že voľná úvaha, ktorú použil správny orgán prvého stupňa, bola riadne zdôvodnená, preskúmateľná, pričom sa jednalo o sled určitých myšlienok a hodnotení, ktoré logicky na seba nadväzovali a zároveň vo svojom súhrnne vytvorili podklad pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie správneho orgánu. Správne orgány, či už prvého stupňa alebo druhého stupňa postupovali dôsledne, keď v odôvodnení svojich rozhodnutí presne definovali, ktoré konkrétne okolnosti boli rozhodujúce pre vyslovenie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom sa zaoberal námietkami žalobcu, v dostatočnej miere sa k nim vyjadril a uviedol, prečo nebolo nevyhnutné doplniť ďalšie dokazovanie, keďže na základe svojej činnosti mal vytvorené podklady, na základe ktorých rozhodol o správnom delikte. V prejednávanom prípade, pri rozhodovaní o výške sankcie žalovaný prihliadol na osobitosti a špecifiká daného prípadu, a uložil sankciu vo forme pokuty v sume 2.000,- eur, teda na samej spodnej hranici zákonnej sadzby (v danom prípade mohol uložiť pokutu vo výške 2.000,- eur až do výšky 200.000,- eur). Podľa názoru súdu, výška pokuty bola adekvátna k protiprávnemu konaniu žalobcu, pričom táto sankcia bude spôsobilá splniť preventívnu funkciu a prinúti žalobcu, aby sa obdobnému druhu protiprávneho konania do budúcnosti vyvaroval a zároveň takto uložená sankcia splní aj jej represívnu zložku, keď do budúcnosti odradí iných účastníkov od ich protiprávneho konania.
39. Vo vzťahu k námietke právneho zástupcu žalobcu, že správny orgán neskúmal vznik obchodno- právneho vzťahu medzi dotknutými spoločnosťami, súd poznamenáva, že táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na rozhodnutie správneho orgánu v merite veci. Súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, ktoré uviedli, že neposudzovali vznik obchodno-právneho vzťahu medzi obchodnými spoločnosťami, nakoľko do predmetu ich konania posúdenie takejto otázky nespadá a posúdenie takejto otázky bolo pre samotné konanie právne nepodstatné. V nadväznosti na uvedené súd len dopĺňa, že obchodné aktivity medzi dotknutými obchodnými spoločnosťami sú výlučne ich vlastnou záležitosťou.
40. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 06. 2016 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. 41. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenie § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.