Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/243/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu J. Z., X.. XX.X.XXXX, L. L., Z. N..Č.. XX, zastúpeného JUDr. Evou Borovskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefánikova 7, proti žalovaným: X. C. O., X.. XX.XX.XXXX, L. L. Č.. XX, zastúpeného Mgr. Filipom Lebovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 73a, 2. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, 3. Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, v spore o zaplatenie 3.618,63 eura s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 15C 208/2007-399 zo dňa 25.9.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2. rade tak, že zaväzuje žalovaného v 2. rade zaplatiť 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.618,63 eur od 12.03.2007 do zaplatenia.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému v 2. rade plnú náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 1. a 3. rade.

N e p r i z n á v a žalovaným v 1. a 3. rade proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania po pripustení zmeny žalobného návrhu je uplatnený nárok žalobcu, aby súd zaviazal žalovaných v 1.-3.rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 12.8.2007 do zaplatenia s tým, že plnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných.

2. Okresný súd Košice-okolie (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25.9.2015 č.k. 15C 208/2007-399 uložil žalovanému v 2.rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania od 12.8.2007 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 31.10.2006, ktorú zavinil žalovaný v 1.rade svojím motorovým vozidlom zn. F. XXXBD, Š. O., rok výroby 1996 a motorovým vozidlom zn. Audi A4, ŠPZ K. XXXAS, rok výroby 2001, ktoré viedol A. L. a ktorého držiteľom bola spoločnosť žalobcu.

4. Dopravná nehoda bola nahlásená žalovaným v 1. rade žalovanému v 2. rade. Po zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla žalobcu, následne si dal auto opraviť v autoservise, ktorý mu dňa 01.03.2007 vystavil daňový doklad na sumu 375.420,- Sk (č.l. 12), pričom žalobca dňa 05.03.2007 priamo autoservisu zaplatil zálohu za opravu motorového vozidla vo výške 100.000,- Sk, zároveň žalobca súdu doložil doklad zo dňa 01.03.2007, kedy priamo autoservisu bola uhradená čiastka vo výške 109.015,- Sk k faktúre č. 99/2007. Žalovaným v 2. rade bolo dňa 14.02. oznámené, že v nasledujúcich dňoch z povinného zmluvného poistenia odporcu v 1. rade bude poukázaná záloha na náhradu škody za poškodené motorové vozidlo vo výške 122.000,- Sk na účet opravcu (č.l. 15). Dňa 12.03.2007 žalovaný v 2. rade oznámil, že z povinného zmluvného poistenia ich poistenca bude poukázaný doplatok náhrady škody za poškodené motorové vozidlo vo výške 144.405,- Sk na účet opravcu. Uviedol, že v poistnom plnení, ktoré bude poukázané, je zohľadnená skutočná suma, po odpočítaní zhodnotenia vozidla (amortizácie) v sume 109.015,- Sk z nákladov na opravu v sume 375.420,- Sk v zmysle ust. § 442 a 443 a odpočítaná už uhradená záloha vo výške 122.000,- Sk. Celková náhrada škody, ktorú žalovaný v 2. rade uhradil, je vo výške 266.405,- Sk. Dňa 15.08.2007 žalobca cestou právneho zástupcu žiadal o doplatenie čiastky 109.015,- Sk u žalovaného v 2.rade.

5. Pri posudzovaní nároku žalobcu však žalovaný v 2. rade postupoval tak, že pri určení výšky škody odpočítal od celkových nákladov na opravu výšku amortizácie motorového vozidla. Takýto postup žalovaného v 2. rade je však v rozpore so závermi Ústavného súdu ČR II ÚS/221/2007 a to že zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zabezpečiť, aby bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku ním vynaložených prostriedkov k obnoveniu prevádzkyschopnosti motorového vozidla. Na tieto skutočnosti bolo poukázané aj v uznesení krajského súdu sp. zn. 3Co/88/2012.

6. Po právnom posúdení veci podľa § 442 ods. 1, § 443, 788 ods. 1 Obč. zákonníka, § 4 ods. 2, § 7 ods. 2, § 4 ods. 4 a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zaviazal žalovaného v 2.rade k úhrade sumy 3.618,63 eura, keďže v prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný v 2.rade síce vyplatil žalobcovi škodu, ale nie vo výške predloženej na základe faktúry. Sumárne vyplatil žalobcovi sumu 266.405,-Sk z celkovej výšky 375.420,-Sk. Rozdiel predstavuje doplatenie čiastky 109.015,-Sk. Pri posúdení omeškania žalovaného v 2.rade priznal žalobcovi 9,5% úrok počnúc dňom 15.augustom 2007, kedy žalobca vyzval žalovaného v 2.rade na doplatenie rozdielu z celkovej fakturovanej sumy vo výške 109.015,-Sk (čl. 19) aplikujúc na svoje rozhodnutie ust. § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a nariadenia vlády č.87/1995 Z.z..

7. Žalobu voči žalovanému v 1.rade okresný súd zamietol, keďže z ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. vyplýva priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovni žalovaného v 1.rade, u ktorej mal uzavreté povinné zmluvné poistenie.

8. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3.rade odôvodnil okresný súd tým, že aj keď v prejednávanej veci mal žalobca uzavreté havarijné poistenie motorových vozidiel, z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobca zaslal síce žalovanému v 3. rade poistné oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa 22.12.2006, následne však 09.01.2007 bolo žalobcovi oznámené, že táto bude likvidovaná ako finančná totálna škoda - neekonomická oprava, nakoľko primeraný náklad na opravu vozidla je vyšší ako 90% všeobecnej hodnoty vozidla. Žalobca po tomto oznámení zaslal žalovanému fax, na základe ktorého mu oznámil, že ruší konanie u žalovaného v 3. rade a vo veci poistnej udalosti č. XXXXXXXXX z dôvodu, že náhradu škody bude uplatňovať v rámci zákonnej poistky poškodzovateľa a to u spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. žalovaného v 2. rade (č.l. 36). Na základe tejto skutočnosti súd teda návrh voči žalovanému v 3. rade z týchto dôvodov zamietol, keďže tento už danú poistnú udalosť ani neriešil. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca a žalovaný v 2.rade. Žalobca podaným odvolaním napadol druhý výrok rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalovaný v 2.rade

vyhovujúci výrok rozsudku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania.

10. Žalobca v odvolaní namietal zamietnutie žaloby voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 3.rade a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania od 12.3.2007. Namietal, že zodpovednosť žalovaného v 1.rade, žalovaný v 2.rade nikdy nespochybnil a akcentoval na to, že súdy už opakovane vyriekli viacerými rozhodnutiami, že nárok na náhradu škody je možné uplatniť súčasne voči zodpovednému subjektu i voči poisťovni, ktorá za zodpovedný subjekt svojho poisteného je povinná plniť z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z., pričom zaviazaný môže byť jeden aj druhý subjekt, avšak plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, pretože náhradu škody môže poškodený obdržať len jedenkrát (viď napr. Rozhodnutie NS SR 1Cz 85/70). Týmto postupom okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a súčasne nesprávne vec právne posúdil.

11. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne postupoval, aj keď voči žalovanému v 3.rade návrh zamietol s odôvodnením, že žalobca faxom oznámil žalovanému v 3.rade, že ruší u neho konanie o plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXX z dôvodu, že náhradu škody bude uplatňovať zo zákonnej poistky u žalovaného v 2.rade z poistky poškodzovateľa.

12. Je nepochybné, že žalobca môže obdržať plnenie za škodu len jedenkrát bez ohľadu na to, či škoda je uhradená z havarijného poistenia škodcom, alebo poisťovňou škodcu. Ak poškodený oznámi, že škodu bude uplatňovať u niektorého z povinných subjektov, takéto oznámenie nemá za následok zánik nároku voči ostatným povinným subjektom. V prípade žalobcu nemohlo dôjsť k zániku nároku voči žalovanému v 3.rade po takomto oznámení nielen preto, že výberom jedného povinného subjektu nezaniká nárok voči ostatným, ale aj preto, že ako spotrebiteľ bol zjavne žalovaným v 3.rade uvedený do omylu, keď mu tento oznámil, že ide o neekonomickú opravu, nakoľko primeraný náklad na opravu vozidla je vyšší ako 90% všeobecnej hodnoty vozidla, ktorý údaj sa preukázal, že bol zjavne nepravdivý. Všeobecná hodnota vozidla v čase dopravnej nehody bola podstatne vyššia, ako to vypočítal žalovaný v 3.rade a náklad na opravu - faktúra za opravu vozidla neprevyšovala 90% hodnoty vozidla. Žalobca voči žalovanému v 3.rade bol oprávnený požadovať plnenie kedykoľvek, pričom svoje nároky uplatnil riadne a včas a preto súd prvého stupňa pochybil, keď žalobu voči žalovanému v 3.rade zamietol.

13. Citujúc ust. § 15 zák.č. 381/2012 Z.z. žalobca uviedol, že voči žalovanému v 2.rade vznikol priamy nárok žalobcu na náhradu škody ako poisťovateľovi žalovaného v l.rade, ktorý podľa ustanovenia §4 cit. zákona je povinný za škodcu - svojho poisteného uhradiť poškodenému - v tomto prípade žalobcovi škodu spôsobenú žalovaným v 1 .rade. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2.rade aj za žalovaného v l.rade plnil, uznal jeho zodpovednosť ako i svoju povinnosť za žalovaného v 1 .rade plniť. Je preto podľa žalobcu nepochopiteľný postup súdu, ktorý žalobu voči žalovanému v 1 .rade zamietol a to ešte bez toho, že by akýkoľvek spôsobom svoj postup zdôvodnil. Predmetom súdneho sporu vôbec nebolo posúdenie otázky zodpovednosti miery účasti na dopravnej nehode ani povinnosti žalovaného v 2.rade, alebo žalovaného v 3.rade plniť, ale predmetom súdneho sporu bolo výlučne posúdenie toho, či žalovaný v 2.rade bol oprávnený alebo nie odpočítať od fakturovanej sumy amortizáciu - zhodnotenie vozidla alebo nie. Ak súd dospel k záveru, že túto sumu nebol oprávnený odpočítať, mal zaviazať každého žalovaného , pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu nebolo ani potrebné v priebehu súdneho sporu posudzovať otázku zodpovednosti žalovaného v 1 .rade ani posudzovať to, či žalovaný v 2.rade bol povinný plniť resp. či žalobcovi vznikol voči tomuto žalovanému v 2.rade priamy nárok na plnenie.

14. Taktiež žalovaný v 3.rade nikdy nepoprel to, že by žalobca nebol s ním uzavrel poistnú zmluvu ani to, že by mu nevznikla povinnosť z tejto poistnej zmluvy - havarijné poistenie motorového vozidla plniť, ba práve naopak žalovaný v 3.rade uznal nárok žalobcu, jeho právo na plnenie, avšak tým, že nesprávne stanovil hodnotu motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti došlo k situácii, že považoval opravu motorového vozidla za neekonomickú a v takom prípade podľa dojednaných poistných podmienok chcel plniť len sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla v čase dopravnej nehody a hodnotou zvyšku vozidla po dopravnej nehode, s čím žalobca nesúhlasil.

15. Žalobca teda bol oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Okresný súd po dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach dospel k nepochopiteľnému záveru, keď zaviazal len žalovaného v 2.rade plniť a voči ostatným žalobu zamietol. Podľa žalobcu zo žiadneho právneho predpisu alebo z uzatvorených zmlúv nemožno dôvodiť, že by nárok žalobcu zanikol voči ostatným povinným, ak požiadal o plnenie len jedného povinného. Takýmto spôsobom by sa nežiaducim spôsobom zmenšila ochrana poškodených. Tým, že súd v druhom výroku vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Napokon konanie má aj inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Rovnako nesprávne súd rozhodol, keď zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal úroku z omeškania od 12.3.2007. Pretože žalovaný v 2.rade uhradil škodu dňa 12.3.2007 v nesprávnej výške, dostal sa týmto dňom do omeškania, preto žalobca správne požadoval úrok z omeškania od 12.3.2007. Predložením faktúr žalobcom žalovanému v 2.rade vznikla povinnosť škodu uhradiť a uhradil ju 12.3.2007, avšak v nesprávnej výške a žalobcovi k tomuto dňu vznikol nárok i na úrok z omeškania. Keďže žalobca nemal povinnosť vyzývať opakovane žalovaného v 2.rade na uhradenie škody, preto dátum, kedy žalobca nad rámec svojich povinnosti tak urobil, je pre posúdenie behu počiatku omeškania irelevantný. Je nepochybné, že dňa 12.3.2007 žalovaný mal plniť, mal podklady a jeho povinnosťou bolo žalobcovi uhradiť celú spôsobenú škodu.

17. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v druhom výroku tak, že žalovaný v 1.rade a žalovaný v 3.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 12.3.2007 do zaplatenia a žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.618,63 eur od 12.3.2007 do 11.8.2007, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že plnením jedného zo žalovaných - žalovaného v 1.rade, žalovaného v 2.rade a žalovaného v 3.rade zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

18. Žalovaný v 2.rade podaným odvolaním napadol výrok rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 3.618,63 eura s 9,5% úrokom z omeškania. Žalovaný v 2.rade aj napriek tomu, že rešpektuje právny názor, vyslovený Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení 3Co 88/2012 zo dňa 28.3.2013 k výkladu ustanovenia § 442 a 443 Obč. zákonníka k otázke kompenzácie majetkovej ujmy s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobca spolu s podaným žalobným návrhom predložil prvostupňovému súdu doklad opravcu ACS Sedlák s.r.o.- faktúru č.XXX/XXXX zo dňa 01.03.2007 vystavenú na sumu 375 420,- Sk t,j. 12 461,66 Eur a príjmový doklad opravcu zo dňa 05.03.2007 o prijatí zálohy vo výške 100 000,- Sk t.j. 3 319,39 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v druhom rade na žiadosť žalobcu zo dňa 13.02.2007 uhradil zálohu na opravu jeho motorového vozidla priamo na účet opravcu ACS Sedlák s.r.o. vo výške 122 000,-- Sk t.j. 4 049,66 Eur dňa 14.02,2007. Po následnom doručení konečnej faktúry č. 099/2007 za opravu motorového vozidla dňa 02.03.2007 poukázal žalovaný v druhom rade rovnako na účet opravcu dňa 13.03.2007 sumu 144 405,- Sk t.j. 4 793,37 Eur, celkovo tak žalovaný v druhom rade uhradil obnos 266 405,- Sk t.j. 8 843,03 Eur. Na pojednávaní dňa 11.09.2015 konajúci súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu, aby predložila doklad o tom, že škoda bola žalobcom vyplatená v plnej výške, nakoľko doposiaľ preukázal iba zaplatenie zálohovej platby v sume 100 000,- Sk. K tomu právna zástupkyňa uviedla, že „doplatok v sume 109 tis. Sk uhradil môj mandant, preukázali sme to zálohovou platbou, doklad na tých zvyšných 9 tis. Sk, už nemáme po toľkých rokoch...“Nato súd vyhlásil dokazovanie za skončené a uznesením odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 25.09.2015 o 10,00 hod. Tak ako to vyplýva zo súdneho spisu, po pojednávaní, ktorým bolo dokazovanie skončené bola konajúcemu súdu doručená fotokópia dokladu - označeného ako príjmový doklad ACS Sedlák s.r.o. zo dňa 01.03.2007 ako potvrdenie o prijatí sumy 109 015,-Sk - za účelom úhrady amortizácie kRU 0680130854 Fa 99/2007 zo dňa 01.03.2007, prijatá od Peter Makovický -Bryndziareň Ružomberok. Žalovaný v druhom rade má zato, že konajúci súd na dôkaz predložený potom, čo bolo uznesením dokazovanie skončené nemal prihliadať. Navyše takýto doklad je v rozpore so skutkovým stavom nepochybne zisteným vo veci a aj v rozpore s vyššie uvedeným vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu v konaní, a konajúci súd nijak nevysporiadal s touto skutočnosťou ako aj s tým že ku dopravnej nehode došlo dňa 31.10.2006

19. Dňa 12.01.2007 žalobca ako poškodený oznámil žalovanému v druhom rade vznik poistnej udalosti. Dňa 09.02.2007 žalobca ako poškodený požiadal žalovaného v druhom rade listom zo dňa 09.02.2007 o uhradenie zálohy na opravu MV AUDI A4,K. XXXAS v prospech subjektu Autoservis Sedlák s.r.o. ACS Seňa. Dňa 14.02.2007 žalovaný v druhom rade uhradil pre opravcu zálohu vo výške 122 000,-

Sk, o čom toho istého dňa informoval žalobcu. Dňa 02.03.2007 predložil žalobca žalovanému v druhom rade vyhlásenie o predložení faktúry č. 099/2007 zo dňa 01.03.2007 vystavenú opravcom ACS Sedlák za opravu motorového vozidla a zároveň žiadal o zaslanie plnenia na účet opravcu. Dňa 13.03.2007 žalovaný v druhom rade na základe dispozície žalobcu realizoval doplatok vo výške 144 405,- Sk (so špecifikáciou výšky škody) o čom listom zo dňa 12.03.2013 informoval žalobcu. Dňa 19.03.2007 bola žalovanému v druhom rade doručená žiadosť žalobcu o zdokumentovanie výpočtu amortizácie pri škodovej udalosti, ktorá vznikla dňa 30.10.2006 na motorovom vozidle AUDI A4 K.. Listom zo dňa 26.03.2007 žalovaný v druhom rade opätovne žalobcovi odôvodnil výšku škody, ktorú uznal a uhradil na jeho motorovom vozidle z predmetnej poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak žalobca dňa 09.02.2007 žiadal žalovaného v druhom rade o poskytnutie zálohy opravcovi a žalovaný túto žiadosť aj akceptoval, o čom žalobcu aj informoval, potom nie je zrejmé, na základe čoho mala byť žalobcom dňa 05.03.2007 uhrádzaná záloha - AUDI A4, K. XXXAS vo výške 100 000,- Sk pre opravcu v čase, keď opravca už dňa 01.03.2007 vystavil celkovú faktúru za opravu motorového vozidla a túto spolu so žiadosťou o jej preplatenie priamo pred opravou žalobca predložil žalovanému v druhom rade už dňa 02.03.2007. Taktiež je podľa žalovaného v 2.rade viac ako rozporné tvrdenie žalobcu podporené dôkazom, ktorý od podania žaloby t.j. 10.09.2007 až do roku 2015 nikdy v konaní nepredložil a o ktorom zároveň tvrdil, že ním ani nedisponuje o tom, že už dňa 01.03.2007 uhradil opravcovi ACS Sedlák s.r.o. sumu - amortizáciu vo výške 109 015,- Sk, keď k tomuto dátumu jednak nepoznal jej výšku a k tomuto dátumu ani žalovaný v druhom rade doplatok výšky škody pre opravou nerealizoval (t.j. ani opravca nemal v tom čase vedomosť o konečnej výške poskytnutého plnenia zo strany žalovaného v druhom rade a ani o výške ním odpočítanej amortizácie). Rovnako sa prieči logike, aby došlo zo strany žalobcu v deň vystavenie faktúry za opravu motorového vozidla t.j. 01.03.2007 k úhrade sumy 109 015,- Sk za amortizáciu a dňa 05.03.2007 k úhrade zálohy na opravu motorového vozidla, keď oprava už bola ukončená a navyše v čase, kedy nebola zrejmá konečná výška náhrady škody, ktorú poskytne žalovaný v druhom rade z tejto poistnej udalosti.

20. V dôvodoch odvolania proti priznaným úrokom z omeškania poukázal žalovaný v 2.rade na špeciálny právny predpis v ust. § 11 zákona 381/2001 Z.z.. Žalovaný v 2.rade nároky poškodeného uspokojil relevantným spôsobom a v zákonnej lehote, dokonca aj poskytnutím zálohovej platby v čase, keď oprava motorového vozidla nebola ukončená a nebola známa výška škody na predmetnom motorovom vozidle. Preto len v prípade, ak poisťovateľ nesplní povinnosti uvedené v tomto špeciálnom právnom predpise, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného právneho predpisu.

21. Žalovaný v 1.rade podal všeobecné vyjadrenie k odvolaniam žalobcu a žalovaného v 2.rade. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu poukázal na to, že žalobca vo veci náhrady škody povinného zmluvného poistenia komunikoval výhradne so žalovaným v 2.rade (nie so žalovaným v 1.rade) a tomuto aj oznamoval a preukazoval výšku škody. Takýto postup je v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Pokiaľ žalobca v odvolaní odkazuje na ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, žalovaný v 1.rade zdôraznil, že v posudzovanom prípade nie je dôvod, aby žalovaný v 1.rade bol povinný nárok žalobcu uhradiť solidárne so žalovanými v 2. a. 3.rade. Pokiaľ by bola preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, v takom prípade je povinný náhradu škody uhradiť žalovaný v 2.rade, nakoľko žalobca nárok v tomto konaní uplatnil aj priamo voči nemu v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Žiadnym právnym predpisom nie je stanovené, že by v takom prípade malo ísť o solidárny záväzok. Solidárnosť takéhoto záväzku nevyplýva ani z povahy záväzku, práve naopak, zo znenia ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení a z podstaty povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je zrejmé, že pokiaľ sú splnené zákonné podmienky, náhradu škody má uhradiť poškodenému v celom rozsahu poisťovateľ.

22. Pretože žalobca uplatnil svoj nárok priamo voči žalovanému v 2. rade ako poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia, nie je už potom dôvod na uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade, keďže v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení má navrhovateľ priamy nárok voči žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi. Z ustanovenia § 4 ods. 2 tohto zákona ďalej vyplýva, že „poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu...". Vzhľadom na formuláciu „za neho" je

zrejmé, že poisťovateľ (žalovaný v 2. rade) plní povinnosť za poisteného (žalovaného v 1. rade) a splnením povinnosti žalovaným v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovaným v 1. rade.

23. Pokiaľ ide o solidárnosť medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade z titulu havarijného poistenia, má žalovaný v 1.rade za to, že v takom prípade taktiež nie je daný dôvod na to, aby spolu so žalovaným v 3. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne aj žalovaní v 1. a 2. rade. Pri nárokoch z havarijného poistenia ide o právny vzťah výlučne medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade. Medzi žalovaným v1. rade a žalovaným v 3. rade neexistuje totiž žiadny právny vzťah, a teda nemôže ani byť založená solidarita ich prípadných záväzkov voči žalobcovi. Ich vzájomnú solidaritu nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 807 Občianskeho zákonníka, keďže tento rieši iba vzťah medzi viacerými poisťovateľmi navzájom. Aj keď sa to už nedotýka žalovaného v1. rade, záverom žalovaný v 1.rade uviedol, že ani vo vzťahu medzi poisťovateľmi nemôže ísť o solidárny záväzok, keďže ustanovenie § 807 Občianskeho zákonníka používa výslovne formuláciu, že každý z poisťovateľov plní „len v pomere sumy ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poistitelia." Každý poisťovateľ je teda povinný plniť len sám za seba pomernú časť poistného plnenia, teda nie spoločne a nerozdielne, ale pomerne.

24. Solidárnu zodpovednosť nemožno v posudzovanom prípade založiť rozhodnutím súdu podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako žiada žalobca. V posudzovanej veci sa súdnym rozhodnutím nekonštituujú nové práva a povinnosti účastníkov, ale sa iba deklaruje prípadná existencia povinnosti žalovaných na plnenie vyplývajúce z určitej právnej normy (nejde o konštitutívne rozhodnutie súdu). Súdnym rozhodnutím by bolo možné solidárnu zodpovednosť žalovaných založiť iba v prípade, ak by to umožňovali právne normy upravujúce právne vzťahy medzi účastníkmi v posudzovanej veci.

25. Nie je tiež zrejmé, na základe akého právneho titulu by sa žalovaný v 1. rade v prípade plnenia podľa výroku rozsudku formulovaného tak, ako požaduje žalobca, mohol domáhať regresného nároku voči žalovanému v 2. rade, kdeže v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je poisťovateľ (žalovaný v 2. rade) povinný plniť uplatnený nárok priamo poškodenému (žalobcovi), ale nie poistenému (žalovanému v1.rade). Poistený nemá právo domáhať sa plnenia od poisťovateľa vo svoj prospech, má iba právo žiadať, aby poisťovateľ za neho nahradil oprávnené nároky priamo poškodenému.

26. Pokiaľ okresný súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému v 2.rade ako oprávnený, nie je dôvod na uloženie rovnakej povinnosti aj žalovanému v 1.rade, keďže túto povinnosť je povinný za neho plniť žalovaný v 2.rade ako poisťovateľ. Dôvody odvolania žalovaného v 2.rade považuje žalovaný v 1.rade za opodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v časti týkajúci sa žalovaného v 1.rade podľa ustanovení § 219 O.s.p. potvrdil.

27. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu taktiež navrhol rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3.rade potvrdiť. Opätovne poukázal vo vyjadrení žalovaný v 3.rade na to, že medzi žalovaným v 3.rade a žalovanými v 1.a 2.rade nie je žiaden právny vzťah, teda nemôže žalovaný v 3.rade byť zaviazaný úhradou škody spoločne so žalovanými v 1.a 2.rade.

28. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného v 2.rade uviedol, že je zavádzajúca odvolacia námietka žalovaného v 2.rade, že súd akceptoval dôkaz predložený po pojednávaní , pričom právna zástupkyňa v priebehu pojednávania vyhlásila, že doklad o zaplatení 9.015,-Sk (doplatku k zálohe 100.000,-Sk po toľkých rokoch už nemá. Pravdou je, že zástupkyňa žalobcu v priebehu pojednávania prehlásila, že doklad o doplatku existuje, je ním príjmový doklad na 109.015,-Sk, ktorý bol vystavený v predstihu 1.3.2007 a odovzdaný žalobcovi až dňa 8.3.2007 po úhrade spomenutého doplatku 9.015,-Sk. Rovnako považoval za nepravdivú odvolaciu námietku Allianz na strane 2 v piatom odseku odvolania, že uhradila Autoservisu doplatok vo výške 266.405,-Sk, lebo v skutočnosti uhradila doplatok len vo výške 144.405,-Sk. Rovnako považuje žalobca za špekulatívnu a klamlivú odvolaciu námietku žalovaného v 2.rade, že žalobca nemohol už 1.3.2007 vedieť o povinnosti uhradiť Autoservisu sumu 109.015,-Sk

- rozdiel medzi fakturovanou čiastkou a poistným krytím, údajne preto, lebo v tom čase ešte výšku poistného krytia, ktorú bol Allianz ochotný priznať nepoznal, o čom má svedčiť list žalobcu z 19.3.2007, ktorým požiadal Allianz o oznámenie výšky krytia. Pravdou však je, že žalobca výšku poistného krytia k 1.3.2007 poznal z krycieho listu, ktorý Allianz vystavil už 16.1.2007 v priebehu januára 2007 ho doručil

Autoservisu. Navyše list žalobcu z 19.3.2007, na ktorý sa Allianz špekulatívne odvoláva, nebol žiadosťou o oznámenie výšky krytia, ale žiadosťou o poskytnutie výpočtu výšky krytia (amortizácie), voči výške ktorej týmto listom namietal. Rovnako je zavádzajúca odvolacia námietka žalovaného v 2.rade na strane 4 ods. 3, že celkový súčet súm uhradených Autoservisu Sedlák je 475.420,-Sk. V skutočnosti bolo uhradených 375.420,-Sk, lebo Allianzom prezentovaný doklad o zálohe na 100.000,-Sk z 5.3.2007 má nulitnú výpovednú hodnotu, lebo ho nahrádza doklad na 109.015,-Sk s dátumom vystavenia 1.3.2007, ktorý vydal Autoservis Sedlák žalobcovi, keď uhradil doplatok 9.015,-Sk dňa 8.3.2007. Doklad na zálohu 100.000,-Sk Autoservis nedopatrením nepožiadal žalobcu vrátiť a tento sa aj v dôsledku nedôslednosti zo strany žalobcu dostal do súdneho spisu.

29. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania žalobcu a žalovaného v 2.rade ako podané včas, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov u žalobcu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. a žalovaného v 2.rade odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky a odvolanie žalovaného v 2.rade rovnako nie je dôvodné.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.6.2017 o 12.15 hod. v poj. miestnosti č.dv. 230/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.6.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

31. Žalobca i žalovaný v 2.rade podali odvolanie proti rozsudku za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

32. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.júla 2016). Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

33. Keďže odvolanie žalobcu i žalovaného v 2.rade boli podané pred 1.7.2016 podmienky prípustnosti odvolaní , ako aj dôvody odvolaní bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolaní, teda príslušných ustanovení O.s.p.

34. Žalobca v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. teda postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p., že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V zmysle C.s.p. účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušovaniu práva na spravodlivý proces.

36. Žalobca tento odvolací dôvod odôvodňuje tým, že výrok rozsudku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1.rade je nepreskúmateľný, keďže vo výroku akcentuje dôvod, prečo súd žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol.

37. Odvolací súd dospel k záveru, že tento uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcu voči žalovanému v 1.rade nepreskúmateľný. Okresný súd zamietnutím žaloby žalobcu voči žalovanému v 1.rade odôvodnil tým, že z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. jednoznačne vyplýva priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovni žalovaného v 1.rade, u ktorej mal žalovaný v 1.rade uzavreté povinné zmluvné poistenie, teda voči žalovanému v 2.rade.

38. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že nárok na náhradu škody je možné uplatniť súčasne voči zodpovednému subjektu i voči poisťovni, ktorá za zodpovedný subjekt svojho poisteného je povinná plniť podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z., pričom zaviazaný môže byť jeden aj druhý subjekt, avšak plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného odvolací súd udáva následované:

39. Žalovaný v 1.rade je povinne zmluvne poistený za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2.rade. Pri uplatňovaní nárokov z náhrady škody platí zásada, že poškodený musí uplatniť svoje právo voči tomu, kto za škodu zodpovedá, t.j. voči poistenému. Poistiteľ plní poškodenému namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priamo právo na náhradu škody voči poistiteľovi, ak to ustanovujú osobitné predpisy. Takýmto osobitný predpisom je aj zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý v § 15 stanovuje, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Poškodený teda môže náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požadovať buď od poisteného škodcu, alebo od poisťovateľa. Pretože žalobca má so žalovaným v 3.rade uzavretú poistnú havarijnú zmluvu, má možnosť uplatniť náhradu škody aj u svojej zmluvnej poisťovne žalovanému v 3.rade. Voľba je výlučne na oprávnenej osobe. V tomto spore ide o situáciu, keď žalobca má nárok na to isté plnenie proti žalovanému v 1.rade, aj žalovanému v 2.rade, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Proti žalovanému v 1.rade ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi

- žalovanému v 2.rade ide o osobitné plnenie založené všeobecným právnym predpisom. U žalovaného v 3.rade ide o nároky z havarijného poistenia, teda o právny vzťah výlučne medzi žalobcom a žalovaným v 3.rade.

40. Žalobca mylne aplikuje ust. § 511 ods. 1 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 438 ods. 1 Obč.zákonníka, lebo podľa platnej právnej úpravy Občiansky zákonník neumožňuje vydať rozhodnutie v konštitutívnom založení solidárnej zodpovednosti. Ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje solidaritu ako princíp iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistené plnenie, pre ktoré solidarita nie je stanovená ani iným právnym predpisom. Pasívna solidarita (§ 511 ods. 1 Obč. zákonníka) škodcu a poisťovateľa je preto vylúčená. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 895/2008. Rovnako je vylúčená pasívna solidarita žalovaného v 2.rade so žalovaným v 3.rade, keďže žalovaný v 3.rade je povinný plniť žalobcovi za podmienok ustanovených v § 788 ods. 1 Obč. zák. a dohodnutých v poistnej zmluve.

41. Preto odvolací súd uzatvára, že nie sú dôvodne žalobcom uplatnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/O.s.p.

42. Rovnako nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalovaného v 2.rade, keďže odvolacia námietka žalovaného v 2.rade že žalobca nepreukázal úhradu sumy 109.015,-Sk (3.618,63 eur) Autoservisu Sedlák s.r.o. v plnej výške neobstojí.

43. Odvolací súd správne uzavrel, že odvolanie žalobcu je dôvodné čo do zamietajúceho výroku uplatneného úroku z omeškania.

44. Poistený má v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že nároky na náhradu škody poškodeného platí poisťovateľ priamo poškodenému. Uvedenému právu poisteného zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Taktiež v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Aj tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Vyššie uvedená právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva

najmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho v lehote 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť. Keďže v zmysle § 442 ods. 3 sa škoda uhrádza v peniazoch, ide o peňažnú povinnosť poisťovateľa. Vyššie uvedená peňažná povinnosť poisťovateľa plniť peňažné plnenie zodpovedajúce náhrade škody poškodenému je právnou povinnosťou, pri ktorej má poisťovateľ postavenie dlžníka a poškodený postavenie veriteľa. Uvedené plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 381/2001 Z. z. dokonca v ustanovení § 11 ods. 7 stanovuje aj lehotu na splnenie tejto peňažnej povinnosti, ktorou je lehota 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému v tejto lehote a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania. Je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že poisťovateľ sa s plnením tejto konkrétnej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná z právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú to relatívne dve samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí, a túto náhradu plniť riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len v súvislosti s porušením povinností poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., teda porušením povinností poisťovateľa súvisiacich so včasným a riadnym prešetrením poistenej udalosti. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislosti s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť samotnú náhradu. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. (to rieši len dôsledky omeškania poisťovateľa v súvislosti s jeho povinnosťou začať a včas ukončiť šetrenie poistnej udalosti), ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne, dostáva sa s plnením tejto povinnosti do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, či poisťovateľ riadne a včas splnil aj inú svoju právnu povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. začať včas prešetrovanie poistnej udalosti a toto prešetrovanie aj včas ukončiť.

45. Ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. okrem 15 - dňovej lehoty na plnenie začínajúcej skončením prešetrovania poisťovateľa uvádza alternatívne aj možnosť plnenia poisťovateľa až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Ide však logicky o lehotu na plnenie v prípade nárokov na náhradu škody, ktorých výšku stanovuje až súd svojím konštitutívnym rozhodnutím (napr. nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Iný výklad predmetného ustanovenia by nedával racionálny zmysel, pretože uvedené ustanovenie by na jednej strane stanovovalo striktne 15 - dňovú lehotu na plnenie začínajúcu po skončení šetrenia poistnej udalosti poisťovateľom avšak zároveň by benevolentne umožňovalo poisťovateľovi neplniť bez ohľadu na dôvodnosť a preukázanie nárokov poškodeného a bezdôvodne čakať, až si poškodený uplatní svoje nároky na súde a súd na plnenie nárokov poisťovateľa zaviaže. V prípade takéhoto iracionálneho výkladu ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. by bolo vedené ustanovenia zjavne vnútorne rozporné a nejednoznačné.

46. Z vyššie uvedeného zdôvodnenia je zrejmé, že žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania jednoznačne vznikol, pretože žalovaný v 2.rade neposkytol žalobcovi plnenie riadne v plnej výške. Nesporne sa žalovaný v 2.rade dostal do omeškania s plnením istiny 3.618,63 eur od 12.3.2007.

47. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného v 2.rade zaplatiť žalobcovi sumu 3.618,63 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmenil rozsudok vo výroku o príslušenstve pohľadávky vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade tak, že zaviazal žalovaného v 2.rade zaplatiť 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 3.618,63 eura od 12.3.2007.

48. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s použitím § 225 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.rade mal žalobca plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov proti neúspešnému žalovanému v 2.rade. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa §262 ods. 2 C.s.p..

49. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným v 1. a 3. rade v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p..

50. Žalovaným v 1. a 3.rade proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal, žalovanému v 3.rade z dôvodu, že mu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli a žalovanému v 1.rade aj keď bol zastúpený advokátom, ktorý sa k odvolaniu žalobcu vyjadroval z dôvodu, že odvolací súd pre rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ust. § 257 C.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania vzhliadol v okolnostiach danej veci.

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .