Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/461/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore žalobcu: W. L. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., Y. T. XX, G., proti žalovanej: U. T., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, W. X, zast. JUDr. Viktor Križiak, Moyzesova 46, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania sumu 18.634 EUR v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Nepriznáva právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

Nepriznáva štátu náhradu trov konania v rozsahu 50%.

Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2009 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.10.2009. Žiadal vyporiadať byt č. 9 na 5. poschodí súp. č. XXX vchod 7 v Košiciach, zapísaný na LV č. XXXXX, obec Košice, kat. územie Furča (ďalej len byt). Predmetný byt nadobudla žalovaná za trvania manželstva, na kúpu tohto bytu poskytol finančné prostriedky výlučne žalobca vo výške 200.000 ATS, byt nadobudla výlučne žalovaná z dôvodu, že bol občanom Rakúska a predmetný byt nemohol nadobudnúť. V priebehu konania označil hnuteľné veci, ktoré žiada vyporiadať a následne upravil žalobu tak, že nežiadal vyporiadať žiadne hnuteľné veci iba predmetný byt. Ďalej žiadal vyporiadať hodnotu finančných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu bytu, ktorá bola vykonaná z jeho výlučných finančných prostriedkov.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s tým, že predmetný byt nadobudla zo svojich výlučných finančných prostriedkov, ktoré si zarobila, t.j. zo svojich úspor a sumu 500.000,- Sk jej darovala babka na nadobudnutie bytu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, navrhnutých svedkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a medzi stranami sporu nebolo rozporované, že žalovaný a žalobkyňa uzavreli manželstvo dňa 8.5.1998 vo P., z manželstva nepochádzajú žiadne deti. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 19.6.2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2009. Dňa 2.5.2001 vydalo Stavebné bytové družstvo III, Furčianska 60 rozhodnutie o pridelení družstevného bytu č. 9 na W. X v Košiciach na základe prevodu členských

práv a povinností z K. W.. Zmluva o prevode členstva a práva nájmu bola uzavretá podľa stanov SBD III, prevodcom bol K. W. a V. W., nadobúdateľom bola U. T. a W. T. s tým, že zostatkovú hodnotu si medzi sebou vyporiadajú. Nájomná zmluva bola uzavretá dňa 2.5.2001 s tým, že Stavebné bytové družstvo III, Furčianska 60, Košice prenecháva do užívania predmetný byt členovi družstva U. T., v zmysle ust. § 703 až 704 vznikol spoločný nájom bytu manželmi, spoločným nájomcom je manžel člena družstva W. T., spoločné členstvo manželov podľa stanov SBD Košice III nevzniklo. Vznik členstva v SBD III výlučne žalovanej a súlad tejto skutočnosti so stanovami potvrdila vo svedeckej výpovedi svedkyňa O. W., zamestnankyňa SBD Košice III. Dňa 21.5.2001 zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu previedlo Stavebné bytové družstvo III na žalovanú vlastníctvo predmetného bytu, kúpna cena 22.095,- Sk.

5. Žalobca tvrdil, že predmetný byt bol nadobudnutý z jeho výlučných prostriedkov, byt bol nadobudnutý z finančných prostriedkov, ktoré mal z predaja klubov, automatov, diskotéky. Všetko, čo sa kupovalo, kupoval z jeho finančných prostriedkov, takisto financoval rekonštrukciu predmetného bytu za finančné prostriedky, ktoré zarobil v rokoch 1998-2002. Žalovaná tvrdila, že pred uzavretím manželstva so žalobcom nepracovala, po uzavretí manželstva pracovala u žalobcu, denne ju vyplácal a z týchto finančných prostriedkov, ktoré si našetrila, kúpila byt. Boli to výlučne jej finančné prostriedky. Za noc zarobila 2.000 až 3.000,- Sk. Žalobca mal firmu, ktorú predal za 2.000.000 ATS. Mal aj rodinný dom, bol vlastníkom motorového vozidla T.. Tvrdila, že rekonštrukciu bytu vykonala zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Byt zaplatila z vlastných finančných prostriedkov t.j. 500.000,- Sk od babky a zo svojho účtu, kde mala našetrené 230.000,- Sk. Za byt zaplatila 730.000,- Sk a realitnému maklérovi dala 100.000,- Sk províziu a 630.000,- Sk bolo zaplatené prevodcom. Žalovaná mala za to, že žalobca bol vlastníkom troch nehnuteľností, ktoré boli všetky nadobudnuté pred uzavretím manželstva. Žalovaná označila majetok počas manželstva byty, ktoré ponúkal na prenájom: byt č. 1 - XXXX A., K. XXX (V.), byt č. 2 - XXXX Q., X. Č.. X - XXXX L., byt č. 4 - XXXX D. I. L. X, rodinný dom v prenájme: XXXX A., V. XXX, L. P. L.:G. A. XA - T. W., W.: XXXX D. I. L. X - V., H.: T. S. S. - L..Z..: V., T. W. - XXX.

6. Z výpovede svedka G. R. súd zistil, že svedok bol priateľom žalobcu, v roku 2004 sa odcudzili, je v priateľskom vzťahu so žalovanou. Žalobca a žalovaná veľmi dobre zarábali, mali motorové vozidlá, ktoré nevedel špecifikovať. Žalobca previedol firmu, predával aj kaviarne, zárobok žalovanej bol pomerne vysoký. Vie o tom, že žalovaná si kúpila byt.

7. Z potvrdenia UniCredit Bank, a.s. súd zistil, že žalovaná dňa 6.12.2000 založila vkladnú knižku s číslom XXXXXXXXX, dňa 6.12.2000 uskutočnila vklad vo výške 20.000,- Sk, 29.12.2000 uskutočnila vklad 600.000,- Sk, 19.4.2001 uskutočnila výber 30.000,- Sk, 25.4.2001 uskutočnila výber 590.000,- Sk.

8. Z fotokópie výpisov z účtu neznámej banky súd zistil, že na účte žalobcu č. XXXXXXXXXXX bol stav k 21.12.2009 25.000 EUR, k 20.7.1999 40.000 EUR, k 12.3.1999 0, 16.3.1999 11.000 EUR.

9. Z výpovede otca žalovanej X. X. súd zistil, že jeho matka, stará matka žalovanej darovala žalovanej 500.000,- Sk, mala podmienku, že byt bude napísaný výlučne na žalovaná, žalobca o tom vedel a s prevodom súhlasil. Súhlasil, aby bola zapísaná na liste vlastníctva výlučne žalovaná. Finančné prostriedky, ktoré zarobila u žalobcu použila na rekonštrukciu. Stará matka zomrela v roku 2006, pracovala ako kurička do 70. roku veku života, mala vysoký príjem okolo 25.000,- Sk, vysoký príjem mal aj jeho otec.

10. Svedkyňa W. potvrdila cenu prevodu členských práv na žalovanú vo výške 630.000,- Sk.

11. Z registra nehnuteľností G. G. vyplýva, že žalobca za trvania manželstva so žalovanou nenadobudol žiadne nehnuteľnosti.

12. Z oznámenia Daňového úradu vo P. súd zistil, že celkové príjmy žalobcu za rok 1998 činili 332.606 ATS, za rok 1999 41.162,55 EUR, za rok 2000 24.573,23 EUR, za rok 2001 30.765,97 EUR, za rok 2002 31.348,07 EUR, za rok 2003 32.015,84 EUR, za rok 2004 31.346,69 EUR, za rok 2005 38.738,44 EUR, za rok 2006 41.670,31 EUR, za rok 2007 19.419,39 EUR, za rok 2008 28.762,11 EUR, za rok 2009 4.617,69 EUR.

13. Znaleckým posudkom N.. U. U. vyhotoveným na výzvu súdu súd zistil, že znalec stanovil hodnotu rekonštrukčných prác bytu ku dňu 5.10.2009. Hodnota technického zhodnotenia pri rekonštrukcii bytu v posudzovanom období činí 11.400 EUR a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu 28.900 EUR.

14. Podľa ust. § 143 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

15. Podľa ust. § 145 ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Podľa ust. § 28 zákona č. 82/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

17. Podľa ust. § 148 ods.1 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa ust. § 149 ods. 1,3 ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

19. Podľa ust. § 150 pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.). Okamih, keď dôjde k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Vyporiadanie teda nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady: Princíp parity ako základná zásada t.j. , že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.). Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada. Naproti tomu by sa malo uhradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok, sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci (napr. v dôsledku jej spoločného užívania) pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného

majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich (a naopak), nie je rozhodujúce, o akú sumu sa jeho majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.)

21. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že manželstvo strán sporu zaniklo rozsudkom o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2009. Strany sporu sa nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bola podaná v 3-ročnej lehote od zániku manželstva.

23. Sporným bol rozsah bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobca žiadal vyporiadať byt nadobudnutý za trvania manželstva výlučne žalovanou. Žalovaná tvrdila, že predmetný byt vynaložila z výlučných finančných prostriedkov.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je žalovaná. Predmetný byt nadobudla za trvania manželstva v súlade s ust. § 28 zák. č. 82/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako nájomca družstevného bytu a výlučný člen bytového družstva, keďže v zmysle cit. zák. ust. môže nadobudnúť vlastníctvo bytu iba člen družstva. Žalobca predmetný byt nenadobudol, keďže podmienkou uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu je, že nadobúdateľ musí byť nájomca družstevného bytu a súčasne členom bytového družstva, pričom žalobca nebol členom bytového družstva, čo nebolo medzi stranami sporu sporné. Keďže predmetný byt bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva, súd posudzoval, z akých finančných prostriedkov bol predmetný byt nadobudnutý.

25. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že predmetný byt bol nadobudnutý kúpnou zmluvou, ktorou stavebné bytové družstvo previedlo do vlastníctva žalovanej predmetný byt, keďže bola nájomkyňa a súčasne jediná členka stavebného bytového družstva, kúpna cena činila 22.095,- Sk. Žalovaná nadobudla za trvania manželstva členstvo v stavebnom bytovom družstve, pričom za prevod členských práv zaplatila prevoditeľom, manželom W. sumu 630.000,- Sk a 100.000,- Sk zaplatila odmenu realitnému maklérovi. Na výlučné vlastníctvo žalovanej tak boli za trvania manželstva použité finančné prostriedky vo výške ceny prevodu členských práv v SBD Košice III 630.000,- Sk, 100.000,- Sk odmena maklérovi a kúpna cena bytu 22.095,- Sk, spolu suma 752.095,- Sk. Žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky boli z jeho výlučných finančných prostriedkov, žalovaná tvrdila, že tieto finančné prostriedky boli z jej výlučných finančných prostriedkov a to 500.000,- Sk dar od babky a 230.000,- Sk z finančných prostriedkov, ktoré mala našetrené.

26. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že finančné prostriedky boli poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov. Aj keď žalobca tvrdil, že tieto finančné prostriedky zarobil pred uzavretím manželstva, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Boli preukázané celkové príjmy žalobcu od roku 1998 t.j. od uzavretia manželstva, ktoré boli príjmom žalobcu patriacim do BSM.

27. Súd mal za to, že žalovaná preukázala poskytnutie finančných prostriedkov 500.000,- Sk darom od svojej babky, túto skutočnosť potvrdil aj svedok, otec žalovanej, preto súd mal za to, že suma 500.000,- Sk bola na nadobudnutie členských práv v SBD Košice III poskytnutá z finančných prostriedkov nepatriacich do BSM. Aj keď žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky vo výške 230.000,- Sk a 22.095,- Sk zaplatené titulom kúpnej ceny bytu zaplatila zo svojich výlučných prostriedkov, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalovaná sama tvrdila, že pred uzavretím manželstva nepracovala, pracovala až od uzavretia manželstva u žalobcu, ktorý jej vyplácal sumu 2.000 až 3.000,- Sk za noc a že z týchto finančných prostriedkov, ktoré si našetrila, zaplatila zostatok ceny prevodu členských práv, odmenu realitnému maklérovi a kúpnu cenu bytu. Výpisy z účtu, ktoré predložila sú od roku 1999 t.j. po uzavretí manželstva, z týchto vyplýva, že mala na účte finančné prostriedky od roku 1999, teda žiadnym spôsobom nepreukázala nadobudnutie finančných prostriedkov pred uzavretím manželstva. Preukázala iba existenciu finančných prostriedkov po uzavretí manželstva a sama potvrdila, že pred uzavretím manželstva nemala žiaden príjem. Preto súd neuveril obrane žalovanej, že zostatok finančných prostriedkov prevyšujúcich 500.000,- Sk bolo poskytnutých z jej výlučných finančných

prostriedkov a súd mal za to, že suma 252.095,- Sk na nadobudnutie členských práv zaplatenie odmeny realitnému maklérovi a kúpnu cenu bytu bola poskytnutá z finančných prostriedkov patriacich do BSM.

28. Žalobca tvrdil, že na predmetnom byte bola vykonaná rekonštrukcia vo výške 40.000 EUR a tieto boli poskytnuté z jeho výlučných finančných prostriedkov. Žalovaná tvrdila, že predmetná rekonštrukcia nebola v uvedenej výške a že táto bola poskytnutá z jej výlučných finančných prostriedkov.

29. Vzhľadom k tomu, že bola sporná výška finančných prostriedkov poskytnutých na rekonštrukciu bytu, súd nariadil znalecké dokazovanie, z výsledkov ktorých vyplynulo, že hodnota technického zhodnotenia bytu činí 11.400 EUR a hodnota vložených investícií do rekonštrukcie bytu činí 28.900 EUR. Pokiaľ ide o ustálenie, z akých finančných prostriedkov bola rekonštrukcia vykonaná, súd poukazuje na záver súdu o tom, z akých finančných prostriedkov bola zaplatená suma 252.095,- Sk ako sumu prevyšujúci vklad žalovanej vo výške 500.000,- Sk získaných darom na nadobudnutie bytu, keďže ani žalobca ani žalovaná nepreukázali, že predmetná suma bola z ich výlučných finančných prostriedkov, preto súd mal za to, že finančné prostriedky vynaložené na rekonštrukciu predmetného bytu patrili do BSM.

30. Pri ustálení sumy, ktorú je potrebné započítať ako finančné prostriedky použité z BSM na zhodnotenie veci patriacej výlučne jednému z manželov súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1128/2005, v zmysle ktorého je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva povinný každý z manželov nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostatný majetok, ak zákon používa slová, že treba nahradiť, čo bolo vynaložené, potom už z jazykového výkladu vyplýva, že ide o náklady, ktoré boli vynaložené v minulom čase a ich výška ku dňu zániku manželstva ani ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nie je modifikovaná. Tým, čo jeden z manželov, je povinný nahradiť v prípade investícií do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov zo spoločného majetku, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície a to z dôvodu, že manželia spoločne vynaložili spoločné prostriedky na ostatný majetok jedného z nich a s týmto ich použitím boli uzrozumení a vedomí si toho, že ich vrátenie do bezpodielového spoluvlastníctva bude prichádzať do úvahy len pri jeho vyporiadaní.

31. Žalovaná ďalej žiadala vyporiadať finančné prostriedky nadobudnuté žalobcom za trvania manželstva ako aj motorové vozidlá a nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva.

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, z dožiadania do G. G., že žalovanou označené nehnuteľnosti, ktoré podľa nej patrili do BSM, nadobudol žalobca pred uzavretím manželstva, nebolo preukázané nadobudnutie žiadnych nehnuteľností a motorových vozidiel za trvania manželstva. Pokiaľ ide o príjem žalobcu za trvania manželstva, z daňových priznaní žalobcu od roku 1998 do roku 2009 bol zistený príjem, ktorý pri maximálnom ročnom príjme neprevyšoval sumu 3.200 EUR mesačne, pričom minimálny za rok 2009 činil 384,75 EUR mesačne. Žalobca tvrdil, že predmetná suma bola spotrebovaná za trvania manželstva na bežné výdavky a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu finančných prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva ku dňu zániku BSM.

33. S poukazom na vyššie uvedené súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria žiadne hnuteľné veci, keďže tieto strany sporu nežiadali vyporiadať a súd mal za preukázané, že do BSM nepatrí žiadna nehnuteľnosť. Súd vyporiadal finančné prostriedky vynaložené z BSM na výlučný majetok žalovanej a to suma spolu 252.095,- Sk (ako rozdiel sumy vynaložených finančných prostriedkov z BSM na zaplatenie kúpnej ceny bytu 22.095,- Sk, odmena realitnému maklérovi 100.000,- Sk a hodnoty členských práv 630.000,- Sk a sumy 28.900 EUR hodnota vložených finančných prostriedkov do rekonštrukcie) a finančných prostriedkov poskytnutých žalovanou výlučne zo svojich finančných prostriedkov 500.000,- Sk, čo činí (630.000,- Sk + 100.000,- Sk + 22.095,- Sk) = 24.965 EUR + 28.900 EUR - 16.597 EUR (500.000,- Sk) = 37.268 EUR, z toho 1/2 činí 18.634 EUR.

34. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel jednej polovice finančných prostriedkov vynaložených zo spoločných prostriedkov na výlučné vlastníctvo žalovanej vo výške 18.634 EUR.

35. Pri stanovení lehoty na plnenie súd vychádzal jednak z majetkových, zárobkových pomerov žalovanej, z výšky sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalovanému ako aj zo skutočnosti, že konanie je

vedené od roku 2009, pričom žalovaná si mala a musela byť vedomá toho, že bude povinná vyplatiť žalobcovi určitú sumu titulom vyporiadania BSM a mala sa na túto skutočnosť pripraviť.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 a nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval charakter konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného (judicium duplex).

37. Vzhľadom k tomu, že o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 a nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, súd rozhodol o trovách štátu, ktoré vznikli titulom trov dôkazu s poukazom na článok 4 ods. 1 a ust. § 257 tak, že štátu vznikol nárok na náhradu trov konania voči každej strane sporu vo výške 50%.

38. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd nepriznal štátu náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 50% a žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu 50%.

39. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.